Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41P/28/2026 1226200575 01. 06. 2026 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200575.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: meno neurčené priezvisko Z., ženské pohlavie, narodená XX.XX.XXXX, toho času v Centre pre deti a rodiny Pezinok so sídlom Nová ul. 9, Pezinok, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: G. Z., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Z. a otca: R. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom Z., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou so sídlom Dlhé lúky 1, Hrnčiarovce nad Parnou, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e nad maloletým dieťaťom meno neurčené Z., narodená XX.XX.XXXX, ženského pohlavia, ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Pezinok so sídlom Nová ulica 9, Pezinok (ďalej len ,,Centrum“). II. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č. k. 41P/20/2026-16 zo 17.02.2026, súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom: meno neurčené Z., ženské pohlavie, narodená XX.XX.XXXX a vylúčil konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom na samostatné konanie. Súčasne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa, dočasne, do právoplatného skončenia konania o nariadenie ústavnej starostlivosti, najneskôr však na obdobie do 17.08.2026, odovzdal do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok so sídlom Nová ul. 9, Pezinok. Nemocnici BORY, a. s., so sídlom Ivana Kadlečíka 2, Bratislava, IČO: 53 773 411, uložil povinnosť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok a poveril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zabezpečením umiestnenia maloletého dieťaťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok, do 7 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia. Matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima (každý z rodičov), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny Pezinok.
2. Otcovi bolo uznesenie o začatí konania, č. k. 41P/20/2026-16 zo 17.02.2026, vrátane výzvy na vyjadrenie sa, poučenia o procesných právach a povinnostiach doručené 10.03.2026. Matke sa nepodarilo tieto písomnosti doručiť na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), preto 06.03.2026 súd zverejnil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke, pričom návrh sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia za doručený, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel (§ 116 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Matka a otec maloletého dieťaťa sa k začatému konaniu o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom nevyjadrili. 3. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom 01.06.2026 za prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Na pojednávanie sa nedostavil otec, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas 29.04.2026 s výzvou, aby súdu obratom od doručenia výzvy oznámil, či má záujem sa zúčastniť pojednávania, pričom ak sa v súdom stanovenej lehote nevyjadrí, bude mať súd za to, že s pojednávaním v jeho neprítomnosti súhlasí. Otec sa nevyjadril, preto mal súd za to, že pojednávania sa zúčastniť nemieni. 4. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom svedka - zástupkyne Centra pre deti a rodinu Pezinok, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 41P/20/2026, 41Pc/25/2026 a 41P/35/2026, ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe čoho zistil nasledujúci skutočný a právny stav veci: 5. Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č. k. 41P/20/2026-16 zo 17.02.2026, právoplatným 16.04.2026, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa: meno neurčené Z., ženské pohlavie, narodená XX.XX.XXXX, dočasne do právoplatného skončenia konania o nariadenie ústavnej starostlivosti, najneskôr však na obdobie do 17.08.2026, odovzdal do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok. Nemocnici BORY, a. s., so sídlom Ivana Kadlečíka 2, Bratislava, IČO: 53 773 411, uložil povinnosť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok. Súd súčasne poveril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zabezpečením umiestnenia maloletého dieťaťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok, do 7 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia. Matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima (každému z rodičov), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny Pezinok. Súd tiež začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom a vylúčil konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom na samostatné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II 12.02.2026 sa navrhovateľ, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP"), ktorým súd uloží Nemocnici BORY, a. s., so sídlom Ivana Kadlečíka 2, Bratislava, IČO: 53 773 411, povinnosť odovzdať maloleté dieťa: meno neurčené Z., ženské pohlavie, narodená XX.XX.XXXX, do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok so sídlom Nová ul. 9, Pezinok. 6. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č. k. 41P/35/2026-37 zo 04.05.2026, súd určil maloletému dieťaťu, meno neurčené, Z., nar. XX.XX.XXXX, meno G.. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. 7. Na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 41Pc/25/2026 o zapretie otcovstva na návrh otca R. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý návrh bol tunajšiemu súdu postúpený Okresným súdom Malacky 24.04.2026. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 41Pc/25/2026 vyplýva, že otec sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou od 25.11.2024 a jeho manželka si našla partnera, s ktorým otehotnela a porodila dieťa, ktoré sa narodilo 04.02.2026. Podľa vyjadrenia otca je biologickým otcom O. S.. 8. Z výsluchu matky na pojednávaní 01.06.2026 vyplýva, že s partnerom O. S. sú spolu rok a štyri mesiace. Bývajú na D. XX, je to jedna izba, maximálne pre dvoch. Teraz tam budú druhý alebo tretí mesiac. Zarába si upratovaním, vie si takto zarobiť za mesiac 350 eur. Od štátu nič nedostáva. Partner je zamestnaný, má pracovnú zmluvu, stavia pódia na koncerty. Teraz robil v okolí Bratislavy, ale ide do zahraničia. Chodí na dva týždne, potom dva týždne je doma. Keď je na Slovensku, zarobí 100 eur na deň a keď je v zahraničí, má 200 eur na deň. Matka s partnerom by si chceli nájsť ubytovanie v Bratislave
a chceli by si zobrať G. (maloleté dieťa meno neurčené Z.). Uviedla tiež, že sa bude zaujímať aj o ďalšie deti, ktoré má, momentálne ich navštevuje jedenkrát mesačne. O ostatné deti mala tiež záujem, vracali im ich, ale vždy bolo niečo s manželom, požíval drogy, museli sa vysťahovať, nemali z čoho zaplatiť podnájom. Potom ho zavreli a keď ho pustili, vrátili im deti a znova sa to opakovalo. Súhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletou. 9. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že 09.03.2026 sa dostavila matka aj s pánom S., o čom predložil úradný záznam. Uviedol, že matka s partnerom býva na ubytovni D. XX, čo nie je vhodné pre deti. Matka pracuje, upratuje a z toho pokrýva výdavok na izbu, ktorý je 40 eur za deň, ale nemôže tam byť ubytované dieťa. Domnelý otec, pán S., by mal pracovať v zahraničí. Matka nemá zabezpečené bývanie. Súhlasil s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, nakoľko je to v najlepšom záujme dieťaťa. Pokiaľ ide o výživné, navrhol určiť obom rodičom minimálne výživné aj vzhľadom na to, že matka má aj iné deti, ktorým musí platiť výživné. 10. Z výsluchu svedkyne - zástupkyne Centra pre deti a rodiny Pezinok na pojednávaní 01.06.2026 vyplýva, že 24.02.2026 bola maloletá prijatá do ich zariadenia a v tento deň bola aj umiestnená do profi rodiny. Javí sa ako zdravé dieťa, má však problémy s refluxom, vyprázdňovaním, čo asi každé dieťa. Matka aj s domnelým otcom chodia raz za mesiac a matka sa aj počas dní dotazuje cez sociálne siete. Maloletú si berú na ruky, prihovárajú sa jej. Maloletá má v centre ďalších 5 súrodencov. 11. Matka ani otec svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery nepreukázali a na výzvu súdu na preukázanie ich osobných, majetkových a zárobkových pomerov nereagovali. 12. Lustráciou v registri obyvateľov bolo zistené, že matka G. Z. a otec R. Z. sú manželia a majú šesť maloletých detí: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. Z., nar. XX.XX.XXXX, P. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. Z., nar. XX.XX.XXXX a neurčené Z., nar. XX.XX.XXXX. 13. Rozsudkom Okresného súdu Malacky, č. k. 8P/37/2020-91 z 18.12.2020, právoplatným 04.03.2021, súd nariadil nad maloletými deťmi Z.: D., nar. XX.XX.XXXX, O., nar, XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa vykonáva v Centre pre deti a rodiny Pezinok. Súčasne súd určil rodičom maloletých detí lehotu jedného roka na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté deti. Matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí Z., výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, od právoplatnosti rozsudku v časti výroku o zverení maloletých detí do ústavnej starostlivosti, ktoré výživné majú zasielať na účet zariadenia, v ktorom sú maloleté deti umiestnené vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zrušil tiež uznesenie tunajšieho súdu, č. k. 9PPOm/1/2019-20 z 02.10.2019, o neodkladnom opatrení. 14. Uznesením Okresného súdu Malacky, č. k. 9P/258/2022-24 z 30.11.2022, právoplatným 10.01.2023, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil Centru pre deti a rodiny Pezinok, aby odovzdalo maloleté deti Z.: P. nar. XX.XX.XXXX a W. nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti rodičov: matky G. Z., nar. XX.XX.XXXX a otca R. Z., nar. XX.XX.XXXX." Súd počas trvania neodkladného opatrenia pozastavil účinnosť rozsudku tunajšieho súdu, č. k. 8P/37/2020-91 z 18.12.2020, v časti výroku o zverení a výživnom na maloletého P. a W.. 15. Uznesením Okresného súdu Malacky, č. k. 9PPOm/3/2023 - 46 z 03.11.2023, právoplatným 05.01.2024, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým okamžite zveril maloleté deti Z.: D. nar. XX.XX.XXXX, O., nar. XX.XX.XXXX, P. nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok a určil, že neodkladné opatrenie bude trvať po dobu 6 mesiacov odo dňa jeho nariadenia. Zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Malacky, č. k. 9P/208/2022-33 z 19.10.2022 a neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Malacky, č. k. 9P/258/2022-24 z 30.11.2022. Navrhovateľovi - Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky uložil, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal na súd návrh na začatie konania vo veci samej o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, kde účastníkmi konania budú navrhovateľ, maloletý a jeho rodičia.
16. Rozsudkom Okresného súdu Malacky, č. k. 9P/208/2022-137 zo 07.12.2023, právoplatným 22.12.2023, súd zamietol návrh rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi Z.: D. nar. XX.XX.XXXX, O., nar. XX.XX.XXXX, P. nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX. 17. Rozsudkom Okresného súdu Malacky, č. k. 9P/174/2023-128 z 23.04.2024, právoplatným 06.06.2024, súd nariadil nad maloletým Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť, ktorá sa vykonáva v Centre pre deti a rodiny Pezinok. Súčasne súd určil rodičom maloletého lehotu jedného roka na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletého. Matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Z. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, od právoplatnosti rozsudku vo výroku o zverení maloletého do ústavnej starostlivosti, ktoré výživné majú zasielať na účet zariadenia, v ktorom je maloletý umiestnený vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zrušil tiež uznesenie tunajšieho súdu, č. k. 9PPOm/3/2023-46 z 03.11.2023, v časti výroku o dočasnom zverení maloletého Z. do Centra pre deti a rodiny Pezinok. 18. Z odpovede Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, doručenej súdu 30.04.2026 vyplýva, že otec maloletej je odsúdený a zaradený do práce od 08.04.2025. Z rozúčtovania pracovnej odmeny otca v ústave na výkon trestu za obdobie od 04/2025 do 03/2026 vyplýva čistá mzda spolu 2.792,02 eur, čo v priemere mesačne predstavuje 232,67 eur. 19. Z lustrácie v katastri nehnuteľností súd zistil, že matka a ani otec nie sú vlastníkmi nehnuteľností. 20. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, doručenej súdu 04.05.2026, vyplýva, že matka ani otec nie sú príjemcom žiadnej štátnej sociálnej dávky ani inej sociálnej dávky - dávky v hmotnej núdzi. 21. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky doručenej súdu 04.05.2026 vyplýva, že matka doposiaľ nebola a ani nie je v súčasnosti vedená v evidencii ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky. 22. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 09.03.2026 vyplýva, že sa na úrad dostavila matka s partnerom O. S.. Uviedli, že sa chcú starať o deti, partner matky chce požiadať o otcovstvo po zapretí otcovstva zo strany otca. 23. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že matka nie je riadne zamestnaná, nepoberá žiadne dávky. Otec podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni nie je riadne zamestnaný, nepoberá žiadne dávky. 24. Podľa § 44 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť (ods. 1). Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím (ods. 2). Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť (ods. 3). Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa (ods. 4). 25. Podľa § 54 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti (ods. 1). Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv (ods. 2). Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa
nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa (ods. 3). Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok (ods. 4). Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov (ods. 5). 26. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 29. Podľa § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné (ods. 1). Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa (ods. 2). 30. Akékoľvek rozhodnutie o odňatí dieťaťa z rodičovskej starostlivosti je vždy nutné považovať len za dočasné opatrenie a je potrebné ho zrušiť ihneď, ako nastanú vhodné okolnosti, pričom všetky úkony musia byť štátnymi orgánmi vykonávané v zhode s konečným cieľom obnoviť spolužitie prirodzeného rodiča a dieťaťa. V tomto kontexte je potrebné nahliadať najmä na ústavnú starostlivosť (Pavelková, B., Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019). 31. Ústavná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov o maloleté dieťa, keď títo nezabezpečujú, resp. nemôžu starostlivosť zabezpečovať osobne. Ide o výnimočné opatrenie, pričom súd k tejto forme náhradnej osobnej starostlivosti môže pristúpiť len výnimočne, ak iné formy náhradnej starostlivosti (náhradná osobná, pestúnska starostlivosť) nemožno nariadiť. Keďže náhradná osobná starostlivosť ako aj pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd skúmal, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, avšak súdu nie sú známi žiadni rodinní príslušníci, ktorí by mohli o maloletú prevziať osobnú starostlivosť, prípadne prejavili o ňu záujem a kolízny opatrovník tiež nenavrhol takú osobu, ktorej by bolo možné zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. 32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka a otec majú šesť maloletých detí. Matka sa o toto maloleté dieťa zaujíma, prejavuje záujem o starostlivosť o maloletú v budúcnosti,
keď si upraví svoje pomery. Otec maloletého dieťaťa sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, osobnú starostlivosť o maloletú z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečovať a nezabezpečuje. Podľa vyjadrenia matky, ako i z návrhu otca na zapretie otcovstva je nie je sporné, že otec R. Z., zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa, nie je biologickým otcom maloletej. Domnelý otec O. S. prejavuje o maloletú záujem. Starší súrodenci maloletej - D., O., P. a W. sa nachádzajú v Centre pre deti a rodinu Pezinok, a to na základe rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 8P/37/2020-91 z 18.12.2020, právoplatného 04.03.2021, ktorým súd nariadil nad maloletými deťmi ústavnú starostlivosť. Naposledy tiež rozsudkom Okresného súdu Malacky, č. k. 9P/174/2023-128 z 23.04.2024, právoplatným 06.06.2024, súd nariadil ústavnú starostlivosť aj nad maloletým Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa vykonáva v Centre pre deti a rodiny Pezinok. Je zrejmé, že rodičia doposiaľ nedokážu zabezpečiť starostlivosť o svoje maloleté deti ani o maloletú meno neurčené Z., nar. XX.XX.XXXX. S prihliadnutím na uvedené dôvody súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým dieťaťom, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Pezinok, Nová ulica 9, Pezinok, nakoľko takéto riešenie je s ohľadom na danú situáciu v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Maloletej, ktorá vzhľadom na jej nízky vek potrebuje zvýšenú starostlivosť, matka toho času nedokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť v domácom prostredí, matka sama nemá vyriešenú bytovú otázku a nemá zabezpečený ani pravidelný príjem. Z výpovede matky na pojednávaní vyplynulo, že si zarába upratovaním, z čoho má mesačne 350 eur, čo pri počte šiestich detí nie je dostatočný príjem, z ktorého by bolo možné vykryť všetky nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa meno neurčené Z. a ani ďalších detí, preto by matka mala vynaložiť všetko úsilie o to, aby si našla takú prácu, aby dokázala zabezpečiť výživu nielen tohto maloletého dieťaťa, ale všetkých svojich detí. 33. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na túto skutočnosť Zákon o rodine ustanovuje, že v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima. V súčasnosti tak súdom určené výživné nemôže byť nižšie ako je to zákonom deklarovaných 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Táto suma životného minima sa každý rok k 01. júlu mení, z čoho vyplýva, že dochádza aj k zmene výšky minimálneho výživného. Stanovená minimálna výška výživného t.č. činí sumu 38,92 eur. Výživné v takto určenej minimálnej výške je teda povinný platiť každý rodič, teda aj ten, ktorý je bez akéhokoľvek príjmu či zamestnania, resp. nemá vyriešenú svoju bytovú otázku. 34. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky a otca. O výživnom súd rozhodol v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine a zaviazal matku, ako aj otca k povinnosti prispievať na výživu dieťaťa v minimálnom rozsahu, nakoľko vyživovaciu povinnosť si musí plniť každý bez ohľadu na schopnosti a možnosti, a to aspoň v zákonom stanovenej minimálnej miere. Rozsah povinnosti matky a otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa zohľadňuje skutočnosť, že matka si iba privyrába upratovaním, mesačne zarobí okolo 350 eur, býva v ubytovni, kde nemá vytvorené ani vhodné bytové podmienky a otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, v priemere mesačne dosahuje vo výkone trestu príjem 232,67 eur s tým, že rodičia majú celkovo šesť maloletých detí, preto nebolo odôvodnené určiť ani vyššiu vyživovaciu povinnosť rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov na ich ostatné maloleté deti bola určená rovnako v rozsahu sumy 30 % zo sumy životného minima. Výživné sú však rodičia povinní poukazovať zariadeniu, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, t. j. na adresu Centra pre deti a rodiny Pezinok, od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 81 ods. 2 Zákona o rodine). 35. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 36. Záverom súd poznamenáva, že pokiaľ matka a aj otec zhodne uvádzali, že otcom maloletého dieťaťa je iný muž, za otca maloletého dieťaťa, meno neurčené Z., nar. XX.XX.XXXX, sa považuje manžel matky (§ 85 ods. 1 Zákona o rodine), teda R. Z., ktorý je aj v rodnom liste maloletého dieťa zapísaný ako otec. Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa nebolo doposiaľ rozvedené a ani otcovstvo k maloletému dieťaťu
taktiež nebolo doposiaľ právoplatne zapreté, preto súd konal ako s otcom dieťaťa, a to manželom matky dieťaťa a uložil mu aj povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa. 37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie podané matkou a kolíznym opatrovníkom bude právne neúčinné, nakoľko sa tohto práva podať odvolanie voči súdu v zmysle § 368 CSP vzdali, a to po vyhlásení rozhodnutia do zápisnice o pojednávaní. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).