Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27P/29/2026 1226200656 05. 03. 2026 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200656.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. O., D.. XX.XX.XXXX, A. O.G., D.. XX.XX.XXXX V. V. V. O., D.. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: A. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. I. XX, N., zastúpená advokátkou JUDr. Janou Kompišovou, so sídlom Komárnicka 36, Bratislava a otca: O. V., D.. XX.XX.XXXX, H. N. H. X, N., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 13.02.2026 k sp. zn. 27P/118/2024, sa otec maloletých detí: H. O., D.. XX.XX.XXXX, A. O.G., D.. XX.XX.XXXX V. V. V. O., D.. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletí“), domáhal nariadenie neodkladného opatrenia nasledovného znenia: „I. Maloleté deti sa dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky. II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým H. V. A.: každý nepárny kalendárny týždeň v utorok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v čase od piatka od 15:00 hod. do pondelka do 08:00 hod., - každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Otec si maloleté deti v určenom čase prevezme a odovzdá v školskom, resp. v predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v tých prípadoch, keď sa maloleté deti nenachádzajú v určený deň a termín v školskom, resp. v predškolskom zariadení, miestom preberania a odovzdávania detí je bydlisko matky. III. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou V. V.: - každý nepárny kalendárny týždeň v utorok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v sobotu od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod., - každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Otec si maloletú V. V. v určenom čase prevezme a odovzdá v školskom, resp. v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a v tých prípadoch, keď sa maloletá nenachádza v určený deň a termín v školskom, resp. v predškolskom zariadení, miestom preberania a odovzdávania je bydlisko matky. IV. Styk otca s maloletými deťmi sa realizuje bez prítomnosti matky. V. Toto neodkladné opatrenie bude platiť do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod spisovou značkou 27P/118/2024.“ 2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 27P/118/2024-648 zo dňa 18.02.2026, súd vylúčil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.02.2026, na samostatné konanie. 3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že dňa 06.09.2024 podala matka na Mestský súd Bratislava II návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zo dňa 04.09.2024, v rámci ktorého matka navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upraviť pomery dočasným zverením všetkých detí do jej osobnej starostlivosti a určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a upraviť styk otca s maloletými (ďalej len „návrh matky"). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol vylúčený na samostatné konanie. O neodkladnom opatrení bolo rozhodnuté dňa 03.10.2024. Proti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení podala matka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave
dňa 28.01.2025, tak, že v časti zamietnutia návrhu matky na určenie výživného neodkladné opatrenie potvrdil a v časti zverenia a styku neodkladné opatrenie zmenil a do právoplatného skončenia konania zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi upravil styk s maloletými. Otec ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v rámci ktorého zároveň navrhla nariadenie neodkladného opatrenia. Od vydania uvedeného rozhodnutia avšak došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré boli dôvodom jeho nariadenia. Súčasná úprava styku už podľa otca nezodpovedá veku maloletých detí, ich vývinovým potrebám ani reálnym pomerom účastníkov konania. Podľa názoru otca ďalšie ponechanie súčasného režimu bez zmeny predstavuje neprimerané obmedzenie jeho rodičovských práv a zároveň nie je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí, keďže neumožňuje riadne budovanie a prehlbovanie vzťahu detí s otcom ani zachovanie prirodzenej súrodeneckej väzby. V ďalšom obsahu návrh otec opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré podľa otca odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Uviedol, že jeho styk s maloletou V. je v súčasnosti realizovaný na základe platného neodkladného opatrenia. Maloletá V. od svojho narodenia do rozchodu rodičov vyrastala v spoločnej domácnosti oboch rodičov. Počas tohto obdobia sa podieľal na jej každodennej starostlivosti a vykonával bežné rodičovské kompetencie bez akýchkoľvek obmedzení. V tomto období nebola z jeho strany osvedčená žiadna skutočnosť nasvedčujúca ohrozeniu maloletého dieťaťa ani dôvod na obmedzenie výkonu jeho rodičovských práv. Aplikačná prax tohto opatrenia však ukázala, že spôsob realizácie styku výlučne v detskom kútiku a za prítomnosti matky je v konkrétnych podmienkach nefunkčný a dlhodobo neudržateľný. Súčasný režim styku v rozsahu 1,5 hodiny v kontrolovanom prostredí za prítomnosti matky neumožňuje prirodzené budovanie rodičovskej väzby, výkon bežných rodičovských kompetencií ani vytváranie skúsenosti samostatného kontaktu dieťaťa s otcom. Z doterajšej praxe taktiež vyplýva, že realizácia styku výlučne v detskom kútiku je opakovane narušená bežnými detskými ochoreniami v kolektíve. V dôsledku toho dochádza k rušeniu stretnutí, k presúvaniu termínov na poslednú chvíľu alebo k neurčitému odkladaniu realizácie styku bez stanovenia konkrétneho náhradného termínu. Otec zdôraznil, že takto nastavený režim vedie k nepredvídateľnosti, organizačnému chaosu a opakovaným konfliktom medzi rodičmi. Styk je v praxi závislý od zdravotného stavu detí a od aktuálnej dostupnosti kolektívneho prostredia, čo znemožňuje stabilný a pokojný výkon styku maloletého dieťaťa s jeho otcom. Opakovane navrhoval realizáciu styku bez prítomnosti matky, v prirodzenom prostredí, vrátane možnosti realizácie styku v jeho domácnosti spolu so súrodencami alebo prechádzke mimo detského kútika, avšak tieto návrhy boli zo strany matky opakovane odmietnuté, pričom matka zotrváva výlučne na realizácii styku v detskom kútiku a za svojej prítomnosti, bez ponuky alternatívneho riešenia. Otec ďalej poukázal na to, že počas súdnych pojednávaný a iných príležitostiach bola maloletá V. ponechaná v starostlivosti inej zodpovednej dospelej osoby, na ktorú je podľa vyjadrenia matky zvyknutá. Matka sama uviedla, že nebolo vhodné ani možné vziať maloletú na pojednávanie, pričom zabezpečila jej stráženie treťou osobou. Z uvedeného podľa názoru otca vyplýva, že maloletá je objektívne schopná byť bez prítomnosti matky v starostlivosti inej osoby. Ak je takáto forma starostlivosti prípustná vo vzťahu k tretej osobe, nie je dôvod, aby bol jeho styk ako otca, ktorý je zákonným rodičom a voči ktorému nebola osvedčená žiadna hrozba, naďalej podmieňovaný prítomnosťou matky a obmedzený na kontrolované prostredie detského kútika. Takto nastavený režim totiž predstavuje neprimerané a nerovné obmedzenie rodičovských práv otca bez existencie osvedčeného rizika. Otec ďalej uviedol, že pri dlhodobom zachovaní takto redukovaného kontaktu hrozí postupné oslabovanie citovej väzby medzi maloletou a otcom, keďže vzťah sa nemôže rozvíjať v prirodzených podmienkach a v rozsahu zodpovedajúcom jej veku. Odklad úpravy styku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej by tak mohol mať negatívny dopad na kvalitu rodičovského vzťahu v období, ktoré je z vývinového hľadiska nenahraditeľné. Zároveň je potrebné prihliadnuť na vek maloletého dieťaťa a blížiaci sa nástup maloletej V. do materskej školy. Maloletá V. dovŕši v júni 2026 vek troch rokov, čo predstavuje objektívnu zmenu pomerov oproti času vydania neodkladného opatrenia. V dôsledku nástupu do materskej školy prestanú byť ranné a dopoludňajšie termíny styku realizovateľné. Bez dočasnej úpravy formy styku tak hrozí reálne zúženie kontaktu maloletého dieťaťa s otcom, čo robí vec naliehavou a neznesiteľnou odkladu do rozhodnutia vo veci samej. Otec ďalej poukázal na závery odvolacie súdu, pričom uviedol, že odvolací súd v bode 28 výslovne konštatoval, že „nebola osvedčená žiadna hrozba maloletej zo strany otca“ a že prítomnosť matky pri styku nie je nevyhnutným ochranným opatrením, pričom jej účasť označil za právo matky, nie jej povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že samotná existencia styku pod kontrolou druhého rodiča nebola založená na preukázanom riziku zo strany otca, ale na procesnom nastavení v danom štádiu konania. Zo situácie, keď sa neobjavili žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce potrebu kontrolovaného režimu, preto nie je dôvod, aby prítomnosť matky naďalej predstavovala podmienku výkonu styku. V tom istom bode 28
odvolací súd zároveň uviedol, že je v záujme maloletej aj otca snažiť sa získať zručnosti vedúce k tomu, aby styky mohli prebiehať bez matkinej prítomnosti, pričom zároveň konštatoval, že prítomnosť rodiča je pri budovaní zdravého vzťahu spravidla na prekážku, najmä pri konfliktných vzťahoch rodičov. Tento záver podľa otca predstavuje jasné smerovanie k postupnému prechodu na samostatný styk. Súčasné zachovanie režimu viazaného na detský kútik a faktickú kontrolu matky nereflektuje cieľ, ktorý odvolací súd výslovne pomenoval. Otec rovnako zdôraznil, že v bode 24 uznesenia odvolací súd zdôraznil, že z obsahu spisu nevyplýva existencia skutočností, ktoré by z otca robili menej spôsobilého rodiča, a že je v najlepšom záujme detí, aby sa s otcom pravidelne stýkali v rozsahu dostatočne širokom na to, aby nedošlo k pretrhnutiu alebo ochladnutiu citových väzieb . Tento právny záver podporuje postupné rozšírenie časového rámca styku tak, aby zodpovedal prirodzenému rodičovskému vzťahu a neostal redukovaný na minimálny, formálny kontakt. Otec ďalej uviedol, že skutočnosť, že on má s maloletými deťmi vytvorenú silnú citovú väzbu a pekný vzťah mali za preukázané súdy aj v rozhodovaní o neodkladných opatreniach, napríklad Krajský súd v Trnave vo svojom odôvodnení tvrdil „Krajskému súdu bolo z obsahu spisu zrejmé, že otec má deti rád, chce sa s nimi stýkať a má záujem podieľa sa na ich starostlivosti v čom najširšom rozsahu“. To sa pritom do dnešného dňa nezmenilo, svoje deti miluje, chce sa podieľať na ich starostlivosti, chce im dať pocítiť, že sa na svojho otca môžu spoľahnúť, že sa na svojho otca môžu s čímkoľvek a kedykoľvek obrátiť, chce im dať pocítiť, že napriek odlúčeniu od matky, ich otec tam pre nich stále je a že maloletí majú stále obidvoch rodičov. ÚPSVaR v odvolacích konaniach v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia prejavil svoje stanovisko s tým, že z jeho strany k maloletým deťom nehrozí žiadna ujma na zdraví alebo živote. 4. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu otca, k nemu pripojených príloh a listinných dôkazov, oboznámil sa s obsahom súvisiacich spisov sp. zn. 27P/118/2024 a sp. zn. 27P/128/2024 a zistil nasledovné: 5. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: H. O., D.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletého je A. O., D.. XX.XX.XXXX a otcom: O. V., D.. XX.XX.XXXX. 6. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: A. O., D.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletého je A. O., D.. XX.XX.XXXX a otcom: O. V., D.. XX.XX.XXXX. 7. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: V. V. O.G., D.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletej je A. O., D.. XX.XX.XXXX a otcom: O. V., D.. XX.XX.XXXX. 8. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 27P/128/2024-82 zo dňa 03.10.2024, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Voči predmetnému uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/173/2024 - 294 zo dňa 28.01.2025, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu matky na určenie výživného a vo zvyšku uznesenie zmenil nasledovne: „I. Maloleté deti sa dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky. II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým H. V. A.: - každý nepárny kalendárny týždeň v utorok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v čase od piatka od 15:00 hod. do pondelka do 08:00 hod., - každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Otec si maloleté deti v určenom čase prevezme a odovzdá v školskom, resp. v predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v tých prípadoch, keď sa maloleté deti nenachádzajú v určený deň a termín v školskom, resp. v predškolskom zariadení, miestom preberania a odovzdávania detí je bydlisko matky. III. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou V. V.: - každý nepárny kalendárny týždeň v piatok v čase od 15:30 hod. do 17:00 hod., - každý kalendárny týždeň v pondelok od 09:00 hod. do 10:30 hod. Otec si maloleté dieťa v určenom čase prevezme od matky v detskom kútiku Luckyland, Dudvážska 5, Bratislava a po skončení styku maloleté dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá. Matka je oprávnená byť prítomná pri ich styku. IV. Toto neodkladné opatrenie bude platiť do právoplatného skončenia konania vo 11CoP/173/2024.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2025.
9. Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 27P/118/2024, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, a to na základe návrhu matky, doručeného tunajšiemu súdu dňa 06.09.2024. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. 10. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 324 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má priznať ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 18. Z citovaného ustanovenia (ods. 15), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ustanovenie § 326 CSP). 19. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí. 20. Názor súdu uvedený v odseku 19 vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.
21. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol a oboznámení sa s obsahom súvisiacich spisov, súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný a nemajúci charakter neodkladnosti, nakoľko nemal otcom ako navrhovateľom za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o otcom navrhované dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal už v tomto štádiu konania nesporne zistené, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, preto nie je potrebné túto úpravu, in concreto formu starostlivosti o maloleté deti opätovne právne deklarovať. 22. Pokiaľ ide o otcom navrhovanú zmenu úpravy styku otca s maloletým deťmi, súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti posúdil ako nedôvodný, nakoľko prijal záver, že zo strany otca nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí a zo strany súdu nebolo zistené žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Otec sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha z dôvodu, že od posledného rozhodnutia súdu vo veci maloletých došlo k podstatnej zmene pomerov, kedy súčasná úprava styku nezodpovedá veku maloletých detí, ich vývinovým potrebám ani reálnym pomerom účastníkov konania. Maloleté deti sú toho času právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletými deťmi je taktiež upravený, preto naliehavosť pre opätovnú úpravu, resp. zmenu úpravy styku nie je daná, pokiaľ nedošlo k preukázateľnej zmene pomerov. Pokiaľ sa otec domnieva, že došlo k zmene pomerov, kedy súčasná úprava styku s maloletými deťmi predstavuje neprimerané obmedzenie rodičovských práv otca a nie je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí, čo však otec žiadnymi relevantným dôkazom/dôkazmi nepreukázal, ide len o subjektívne tvrdenia a domnienky otca, ktoré ešte nezakladajú nespochybniteľné dôvody pre zmenu úpravy styku. K predmetným tvrdeniam súd musí pristupovať obozretne a nevyvodzovať predčasné závery, obzvlášť v tomto konkrétnom prípade, kedy mal za preukázané, že medzi rodičmi je eskalovaný vážny rodičovský konflikt, v dôsledku ktorého v minulosti aj došlo medzi rodičmi k fyzickému stretu a ktorý doposiaľ spôsobuje zásadné problémy v otázke zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti. Súd preto uzavrel, že pre zasiahnutie do rodičovských práv a povinností bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, v ktorom súd posúdi dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v širších súvislostiach, a tak dostatočne a hodnoverne zistí, čo je v najlepšom záujme maloletých detí, keďže aj prípadná zmena zaužívanej úpravy styku môže do života maloletých detí opätovne vniesť neistotu a narušiť nastavený režim pravidelnosti styku, čo predstavuje pre maloleté deti zbytočnú záťaž. Vzhľadom na tieto závery, súd napokon aj v konaní vo veci samej nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia deti a klinická psychológia dospelých, za účelom, okrem iného, posúdenia psychických a osobnostných predpokladov a rodičovských schopností oboch rodičov na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, posúdenia ktorý z rodičov má z osobnostného hľadiska, psychického stavu, rodičovských zručností, vzťahu s maloletými deťmi, vhodnejšie predpoklady zabezpečovať starostlivosť a vyjadrenia, či znalkyňa navrhuje zveriť maloleté deti do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, a ak áno ktorému, z akých dôvodov a aký rozsah styku s druhým rodičom by bol pre deti prospešný a vhodný tak, aby bolo zároveň zabezpečené právo rodiča, ktorému by deti neboli zverené do starostlivosti, podieľať sa na ich výchove a starostlivosti. Súd dodáva, že aj v prípade, ak by pristúpil k otcom navrhovanej zmene úpravy styku, teda styk by prebiehal bez prítomnosti matky, takáto nová úprava nezaručuje, že sa tento bude realizovať bez vzájomného konfliktu medzi rodičmi, ktorý je podľa súdu primárnym dôvodom vzniku problémov vo výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V otázkach výkonu rodičovských práv a povinností by sa rodičia mali v prvom rade pokúsiť dohodnúť. Je potrebné si totiž uvedomiť, že za zdravý vývoj, šťastie a blaho svojich detí zodpovedajú výlučne rodičia, ktorí sú v rámci svojich rodičovských povinností povinní vzájomne sa rešpektovať a komunikovať navzájom o všetkých otázkach týkajúcich sa ich maloletých deti. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil návrh otca aj v tejto časti ako nedôvodný a návrh v celom rozsahu zamietol. 23. Sud bude ďalej pokračovať v konaní sp. zn. 27P/118/2024, kde po zabezpečení dôkazov a ich vyhodnotení rozhodne vo veci samej. Súd nespochybňuje vážnosť situácie v rodine, kedy je medzi rodičmi maloletých eskalovaný konflikt, avšak je potrebné uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia má miesto iba tam, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, bez ktorého by záujmy, starostlivosť, výchova, zdravie alebo život maloletých detí boli vážne ohrozené, a to za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.