Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 59Pu/5/2026 1226200742 06. 03. 2026 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200742.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci prípustnosti prevzatia pacientky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., do zdravotníckeho zariadenia, na podnet Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica Staré Mesto, Psychiatrická klinika, Mickiewiczova 13, Bratislava, takto rozhodol: I. Prevzatie pacientky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia bolo p r í p u s t n é . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Uznesením zo dňa 05.03.2026, č. k. 59Pu/5/2026-10 súd začal konanie z úradnej povinnosti po zistení, že dňa 04.03.2025 o 13:25 hod. pacientka A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej tiež "umiestnená") bola prijatá bez súhlasu s hospitalizáciou na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava. 2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom umiestnenej podľa ustanovenia § 260 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára, ako i oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej podľa ustanovenia § 261 CMP. 3. Ošetrujúca lekárka E. F. uviedla, že sa jedná o 79-ročnú pacientku, ktorá doposiaľ nebola hospitalizovaná na psychiatrii. Údajne k nej do bytu chodí nejaký chlap. Do nemocnice bola privezená rýchlou zdravotnou pomocou na odporúčanie svojho lekára. Najprv bola privezená na chirurgickú ambulanciu, kvôli údajnému úrazu. Pacientka je na invalidnom vozíku. V domácnosti žije sama, nemá príbuzných, navštevuje ju a stará sa o ňu sused. Na oddelení akceptuje liečbu, nekladie odpor. Bol jej diagnostikovaný dementný syndróm. Predpokladaná dĺžka hospitalizácie je približne dva až tri týždne. 4. Umiestnená bola poučená o svojich procesných právach a povinnostiach, najmä o možnosti zvoliť si zástupcu a o možnosti, že konania sa môže zúčastňovať jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. Pacientka rozprávala veľmi potichu a málo zrozumiteľne. Uviedla, že spadla a udrela sa. Mala bolesti po páde. Nesúhlasí s tým, že je v nemocnici. V domácnosti býva sama. Jedlo jej domov prinesie sused, ktorý jej pomáha. Nevládze chodiť. Doma užíva lieky. Uviedla, že starší človek spadne a hneď ho dajú na psychiatriu. 5. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného. 6. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 7. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 8. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 9. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 10. Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. 11. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o zdravotnej starostlivosti") informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2). 12. Podľa § 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b) ochranného liečenia uloženého súdom, detencie uloženej súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu, c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu, alebo e) ústavnej starostlivosti do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu na umiestnenie osoby do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o osobu, o ktorej umiestnení do zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti rozhoduje sudca podľa Trestného poriadku. 13. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 14. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Rozlišujú sa dve štádia detenčného konania jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín
od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania. 15. Civilný mimosporový poriadok výslovne uvádza, že o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Vyplýva to z objektívnej nemožnosti nariadiť pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie súd vydá do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného a doručuje sa iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Uznesenie sa umiestnenému doručí do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia jeho osobnej slobody. 16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade sú splnené podmienky na použitie citovaných zákonných ustanovení, keďže u umiestnenej vzhľadom na jej aktuálny zdravotný stav je nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára, zdravotnou dokumentáciou ako i po výsluchu umiestnenej súd dospel k záveru, že bez ďalšej hospitalizácie a adekvátnej liečby by hrozilo zhoršenie zdravotného stavu umiestnenej, ktorá môže pod vplyvom svojho aktuálneho stavu ohrozovať najmä seba (zhoršený psychický stav). Vzhľadom na psychický stav umiestnenej je nutné stabilizovať jej zdravotný stav, nastaviť ju na adekvátnu liečbu, čo je v súčasnosti možné len hospitalizáciou umiestnenej v zdravotníckom zariadení. Súd pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že jej bol diagnostikovaný dementný syndróm. Hospitalizácia a liečba umiestnenej je tak jednoznačne v jej záujme. Súd v tomto prípade považuje dočasnú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení za nevyhnutnú, nakoľko pacientke je potrebné stabilizovať stav a nastaviť liečbu. 17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.