Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41Em/3/2026 1226200833 08. 06. 2026 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200833.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci oprávnenej - matky: D.. F. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XA, B., proti povinnému - otcovi: X. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. strom letisku XX, B., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková s. r. o., so sídlom Nemesszegská 6575/35, Dunajská Streda, IČO: 55 112 111, v konaní o výkon rozhodnutia rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-37P/118/2019-2397 z 05.12.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 12CoP/102/2025-3154 z 25.11.2025 o úprave styku s maloletým dieťaťom: X. P. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u povinného - otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto rozhodol: I. Výkon rozhodnutia vyhlasuje za neprípustný a konanie z a s t a v u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II 13.03.2026 a doplneným 02.04.2026, sa oprávnená - matka domáhala výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým X. P. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol upravený rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. B3-37P/118/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 12CoP/102/2025-3154 z 25.11.2025. 2. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že povinný opakovane porušuje práva matky na stretnutie so synom a to tak, že zakazuje synovi stretnutie s mamou. Uviedla, že sa dostaví v čase styku pred spoločný dom a zazvoní. Povinný sa zatajuje, syna k videotelefónu nepustí, syn nemôže ani vyjsť do záhrady alebo otvoriť dvere matke. Syna povinný manipuluje, že oprávnená syna X. P. unesie do Rakúska a už potom syn otca nikdy neuvidí. Oprávnená navrhla, aby stretnutie prebiehalo v záhrade spoločného rodinného domu, čo povinný neumožnil. Povinný je doma počas styku matky v spoločnom dome aj so synom, čo je preukázané prítomnosťou polície, nakoľko po zazvonení policajnej hliadky otvára povinný okamžite. Takéto marenie styku prebiehalo a je zdokumentované z 10.03.2026 a 12.03.2026. Povinný takisto zaplatil počas doby, kedy je syn X. v starostlivosti oprávnenej tábor v Klokanii od 16.08. - 22.08.2026 a ani na opakovanú výzvu matky uvedený tábor nezrušil alebo nepresunul. Povinný neumožnil náhradné stretnutia, ktoré sa nemohli realizovať aj z technických dôvodov, že sa oprávnenej pokazilo auto alebo počas hospitalizácie syna v čase od 25.02.2026 až 09.03.2023 (zrejme malo ísť o rok 2026), pričom za úraz syna je povinný plne zodpovedný, nakoľko v čase úrazu mal syna v starostlivosti. Oprávnená musí často realizovať styk bez ohľadu na vlastné potreby aj v čase, kedy je chorá alebo sa necíti na dlhodobé cestovanie autom, nakoľko od povinného dostala informáciu, že sa má oprávnená zabezpečiť, aby počas styku s X. bola aj s dcérou zdravá. Povinný neuznáva matku ako rovnocennú, používa agresívnu manipuláciu a neustály tlak na vytvárania konfliktov a bránenia minimálneho času v starostlivosti o X., ktorý oprávnená si ešte musí deliť spolu s vlastnou dcérou maloletého X.. Cieľom povinného je úplne izolovať syna od oprávnenej a od vlastnej dcéry, čím porušuje základné ľudské práva maloletého na rodinu. Na oprávnenú neustále útočí ponižovaním jej materských kompetencií postarať sa o dieťa,
pričom oprávnená vychovávala obidve deti niekoľko rokov úplne sama a žiadny život ohrozujúci jav sa ani pri dieťati s ADHD alebo PTSD nestal. Oprávnená ma zato, že ide o bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, čo má za následok ohrozenie vývinu dieťaťa v citovej i charakterovej oblasti. Ďalšie oznámenie o marení styku s X. P. je zo 16.03.2026. Matka sa dostavila na styk pred spoločný dom, synovi na stretnutie priniesla darčeky ale syna ani nevidela, otec sa v dome zatajoval na zvonenie matky pri videovrátnikovi vôbec nereagoval. Na policajnú hliadku reagoval otec okamžite vpustením do domu. Matka ani nemohla syna pozdraviť, ani synovi dať pred dverami spoločného domu odovzdať darčeky. Otec neumožnil matke prístup ku synovi ani na 1 sekundu, ani jej ho neukázal z domu, keď matka prišla pred spoločný dom, avšak počas tohto obdobia lekárom stanoveného výlučného liečenia v domácnosti navštívil so synom X. holiča na ostrihanie. Syn to matke následne aj potvrdil. Otec úraz pred pediatričkou zamlčiava z dôvodu vyslania syna na tábory počas voľných dní. K návrhu pripojila oznámenie o marení súdneho rozhodnutia z 10.03.2026 a 16.03.2026 a prepis emailovej komunikácie, lekársku správu z 13.03.2026. 3. Povinný - otec sa vyjadril k návrhu oprávnenej - matky podaním zo 14.04.2026, v ktorom uviedol, že 30.10. - 02.11.25 mala oprávnená 8 hod. navyše, 31.12.2026 mala oprávnená 1 h navyše, 27.01.2026 sa oprávnená na styk nedostavila, 10.02.2026 mala oprávnená 0.5 hod. navyše - odovzdala syna o 30 min, len aby nešiel na florbal - testovacia hodina. Oprávnená syna doniesla z jarných prázdnin namiesto 21.02.2026 o 18.00 dňa 22.02.2026 o 12.00 h, otec musel zrušiť lyžovačku v Kremnici a oprávnená mala 18 h navyše. Dňa 25.02.2026 o 16.30 hod. došlo k úrazu maloletého, pričom oprávnená navštevovala syna v nemocnici, kde s ním mohla tráviť čas aj cez víkend, avšak tak neučinila. Dňa 10.03.2026 mala oprávnená čas navyše -4 hod., styk sa nekonal, syn sa liečil po zranení a nechodil ani do školy. Dňa 12.03.2026 mala oprávnená -4 hod., styk sa nekonal, syn sa liečil po zranení a nechodil ani do školy. Dňa 16.03.2026 mala oprávnená -4 hod., styk sa nekonal, syn sa liečil po zranení a nechodil ani do školy. Víkendový styk sa konal, pričom maloletého zo styku priviezla v nedeľu večer z Rakúska F.. Dňa 22.03.2026 oprávnená mala iný program, 26.03.2026 mala oprávnená 0 hod. navyše a 30.03.2026 mala oprávnená 0.5 hod. navyše, meškala 30 minút, otec volal hliadku. Uviedol tiež, že ak zdravotný stav dieťaťa neumožní styk (ako bolo tomu aj danom prípade z dôvodu ruptúry sleziny), tak otec nie je povinný styk nahradiť. Napriek tomu, pokiaľ vezmeme v úvahu, že matka si svojvoľne navýšila počet hodín styku o 28, tak aj po odpočítaní neuskutočnených 12 hod. styku v čase rekonvalescencie je rozdiel v prospech matky 16 hod. Z uvedeného vyplýva, že ten, kto nedodržuje súdne rozhodnutie je oprávnená - matka, preto žiadal súd, aby návrh matky ako nedôvodný a duplicitný zamietol. 4. Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č. k. 41P/43/2024-43 z 30.04.2024, právoplatným 30.05.2024, súd na čas do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. na čas do rozvodu nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je matka oprávnená stýkať sa s maloletým X. každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po ukončení styku odovzdá otcovi v mieste jeho bydliska. Pokiaľ sa maloletý v určený deň nebude nachádzať v školskom zariadení, miestom prevzatia maloletého je miesto bydliska otca. Otec je povinný maloletého na styk riadne pripraviť. 5. Na tunajšom súde je v súčasnosti vedené aj konanie na návrh oprávnenej - matky o výkon rozhodnutia - uznesenia Mestského súdu Bratislava II, č. k. 41P/43/2024-43 z 30.04.2024 v časti styku matky s maloletým X. P., a to pod sp. zn. 41Em/2/2024. 6. Mestský súd Bratislava II rozhodol vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva rozsudkom, č. k. B3-37P/118/2019-2397 z 05.12.2024 okrem iného tak, že maloletého X. P. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca (výrok II.), zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia (výrok III.) a upravil styk matky s maloletým X. P. s výnimkou prázdnin upravených osobitne: každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka si maloletého X. P. prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, po skončení styku maloletého odovzdá otcovi v mieste jeho bydliska a v prípade, že maloletý v určený deň školské zariadenie nenavštívi, je miestom prevzatia miesto bydliska otca. Počas prázdnin, vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, je matka oprávnená stretávať sa s maloletým X. P.
nasledovne: počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku v čase od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 09.00 hod. do soboty nasledujúcej po jarných prázdninách do 18.00 hod., počas letných prázdnin každoročne vždy od 16.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., a od 16.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 18.00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu jesenných prázdnin do 18.00 hod. posledného dňa jesenných prázdnin, počas vianočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 18.00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu vianočných prázdnin do dňa 30.12. do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 18.00 hod. do 18.00 hod. posledného dňa vianočných prázdnin, počas veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. Otcovi uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého je v čase prázdnin bydlisko otca (výrok IV.) 7. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 12CoP/102/2025-3154 z 25.11.2025, rozsudok Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-37P/118/2019-2397 z 05.12.2024, potvrdil vo výrokoch II. a IV., t.j. výroky o zverení maloletého a styku matky s maloletým. Výrok IV. rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-37P/118/2019-2397 z 05.12.2024, o úprave stretávania sa matky s maloletým, nadobudol právoplatnosť 16.01.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 12CoP/102/2025-3154 z 25.11.2025 a vykonateľnosť 16.01.2026. 8. Mestský súd Bratislava II rozhodol aj vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva rozsudkom, č. k. B3-38P/105/2019-1359 z 15.01.2026 okrem iného tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým X. P. s výnimkou prázdnin, ktoré sú upravené osobitne: každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka si maloletého X. P. prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, po skončení styku maloletého odovzdá otcovi v mieste jeho bydliska a v prípade, že maloletý v určený deň školské zariadenie nenavštívi, je miestom prevzatia miesto bydliska otca (výroky V., VI. a VII.). 9. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 13CoP/156/2025-1688 z 24.02.2026, rozsudok Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-38P/105/2019-1359 z 15.01.2025, potvrdil vo výrokoch V., VI. a VII. t.j. výroky o styku matky s maloletým. Výroky V., VI. a VII. rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-38P/105/2019-1359 z 15.01.2025 nadobudli právoplatnosť 20.03.2026 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 13CoP/156/2025-1688 z 24.02.2026. 10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Oprávnená sa na pojednávaní 08.06.2026 pridržala podaného návrhu. 11. Právna zástupkyňa povinného navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný a zároveň ako duplicitný návrh, keď je jeden aktívny stále. Matka namieta 3x3 hodiny, ktoré neboli realizované v čase, keď bol maloletý po hospitalizácii. Matka si tento čas vynahradila, lebo riadne ho nevrátila po styku. Mala najmenej 18 hodín navyše. V tomto čase sa maloletý liečil zo zranení pádom zo stromu, bol prepustený z nemocnice, nechodil ani do školy a mal mať kľud na lôžku. Akonáhle mohol ísť do školy, styk s matkou sa realizoval hneď v prvý víkend a maloletého v takomto stave v prvý víkend priviezla otcovi F. a nie matka. Z fotografie na facebooku zistili, že maloletý sa prechádzal so psom, čo bolo nebezpečné. Ku dňu podania tohto návrhu mala matka do plusu vyše XX hodín, pričom poukázala na to, že do dnešného dňa maloletého zo styku včas neodovzdá, mešká 15 až 30 min. Doplnila, že matka na predchádzajúcom pojednávaní, vo veci ÚPP do rozvodu, sp. zn. B3-37P/118/2019, uviedla, že sa s maloletým stretáva potajme, ešte aj vtedy, keď nemá upravený styk. 12. Z výsluchu oprávnenej súd zistil, že 10.03., 12.03. a 16.03. jej povinný neumožnil stretnutie s maloletým. Povinný išiel k barberovi so synom. Na otázku súdu, či to vie matka dokázať uviedla, že syn bol ostrihaný. Oprávnená sa na stretnutie s maloletým dostavila, zazvonila, nikto sa neozýval. Raz bola s dcérou, povinný neumožnil styk, navrhovala styk v aute, nerealizoval sa. Priznala, že dcéra šoférovala sama, keďže ona nemohla šoférovať pre bolesti chrbtice. Keď bol maloletý v nemocnici, každý deň ho navštevovala počas návštevných hodín na 3-4 hodiny. Prišla sa spýtať na jeho zdravotný stav. Matka sa vyjadrila k tomu, či sú iné prípady, kedy sa styk s maloletým X. P. nerealizoval, keď uviedla, že ak sa jej pokazilo auto, vtedy neprišla. Doktor, ktorý maloletého prepúšťal, povedal, že má mať šetriaci režim a
s matkou, na lavičke, si môže sadnúť. Na jednej strane otec tvrdil, že nemohol ísť do školy, ale chodil s ním k barberovi. Potvrdila tiež, že v súčasnosti sa styk realizuje riadne, keď uviedla „samozrejme, teraz sa stretávame, toto boli len tie 3 stretnutia". 13. Z výsluchu povinného súd zistil, že vyjadrenie matky považuje za klamstvá, maloletý chodí na styky. Zdravotný stav sa maloletému zhoršil, dochádzka sa zhoršila oproti prvému stupňu, kedy styky neprebiehali, a to sa týka aj prospechu. Je to vplyv matky, ktorá syna nabáda, že sa nemusí učiť, že trojky sú v pohode, štve ho proti nemu. Dňa 25.02. mal maloletý úraz, bol takmer 2 týždne v nemocnici. Najprv na ARE, potom na chirurgii a 09.03. bol prepustený do domáceho prostredia. Lekár sa v prítomnosti oboch rodičov vyjadril, že X. má chodiť maximálne po dome, nie prechádzky von. Nemohol chodiť do školy. 13-teho a 20-teho boli na kontrolnom vyšetrení, syna priviezol pred nemocnicu, mal stále bolesti, aj doma, keď menil polohu na posteli. Matka ho chcela dostať aj za pomoci polície, X. sám nechcel, sám nebol ochotný ísť na styk a lekár odporúčal, aby X. neopustil domácnosť. Akonáhle sa lekár vyjadril, že môže ísť do školy, tak išiel na styk. Z víkendového styku išiel s F. autom, dostali sa do protismeru na zjazde alebo privádzači. So synom chodil k barberovi a bol u neho, keď sa maloletému zlepšil stav. Styk sa realizoval aj predtým a realizuje sa teraz. 14. Matka navrhla vykonať dôkazy - videozáznam o tom, že maloletý má záujem o stretávanie s ňou a otec mu styk neumožňuje a tiež, že chce bývať s ňou. Ďalej navrhla predvolať syna, dcéru ohľadom návratu domov, že išla, resp. cestovala autom, ďalej dôkaz - presne neurčený, že otec berie syna, teda, že bol počas školského roka na dovolenke, taktiež, že vymeškáva hodiny. Chcela doplniť zdravotný stav maloletého o tom, že sa zhoršil. Súd tieto dôkazy navrhnuté matkou nevykonal, keď ich považoval za nehospodárne a nadbytočné a nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu. 15. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. 17. Podľa § 390 ods. 1 CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak a. sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným, b. exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený, c. výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať, d. okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti, e. došlo k splneniu povinnosti, f. došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, g. to vyplýva z osobitného predpisu. 18. Konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých je vykonávacím konaním, ktorým sa realizuje výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v základnom konaní. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých môže teda nastať (nie však nevyhnutne) až po tom, ako rozhodnutie vydané v základnom konaní nadobudne vykonateľnosť. Exekučný titul musí byť spôsobilý na výkon rozhodnutia, t. j. musí byť formálne aj materiálne vykonateľný. Ustanovenie § 390 konkretizuje, kedy súd konanie o výkon rozhodnutia zastaví. Ide o situácie, keď súd vo výkone rozhodnutia nemôže pokračovať z procesných dôvodov, ako aj tie, keď došlo k splneniu povinnosti a zastavenie výkonu rozhodnutia je dôležité z hľadiska právnej istoty, ako aj pre možnosť domáhať sa náhrady trov konania, o ktorých sa rozhoduje v uznesení o zastavení konania. Konanie o výkon rozhodnutia súd tiež zastaví, ak výkon rozhodnutia bol vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. 19. Keďže v tomto konaní je predmetom výkonu rozhodnutia exekučný titul (rozsudok Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-37P/118/2019-2397 z 05.12.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/102/2025-3154 z 25.11.2025), ktorý časovo ohraničuje styk matky s maloletým dieťaťom na čas do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. B3-38P/105/2019, súd konštatuje, že na základe uvedeného exekučného titulu nie je možné rozhodnutie vykonať, pretože sa stalo neúčinným. Mestský súd Bratislava II rozhodol vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rozsudkom, č. k. B3-38P/105/2019-1359 z 15.01.2026, potvrdeným v časti úpravy styku matky s maloletým dieťaťom rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, č. k. 13CoP/156/2025-1688 z 24.02.2026, právoplatným 20.03.2026. Rozhodnutím vo veci samej na čas po rozvode manželstva zanikajú účinky úpravy styku na čas do rozvodu. Inak povedané, exekučný titul, rozhodnutie Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-37P/118/2019-2397 z 05.12.2024 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, č. k. 12CoP/102/2025-3154 z 25.11.2025 (rozhodnutie o styku matky s maloletým dieťaťom na čas do rozvodu manželstva), bolo trvaním fakticky obmedzené do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré konanie bolo právoplatne skončené dňom 20.03.2026 v časti o styku matky s maloletým dieťaťom . Stav, ktorý nastal v tomto prípade, možno subsumovať pod iné dôvody, pre ktoré súd vyhlási výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie zastaví. Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa § 390 ods. 1 písm. c) CMP, výkon vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. 20. V danom prípade nie je možné pokračovať v konaní, keďže nie sú splnené podmienky v zmysle § 390 ods. 2 CMP, keďže exekučný titul nebol právoplatne zrušený ani právoplatne zmenený, ale fakticky zanikol. Pre úplnosť súd uvádza, že na tunajšom súde je vedené aj ďalšie konanie o návrhu matky na výkon rozhodnutia súdu o úprave styku matky s maloletým dieťaťom pod sp. zn. 41Em/2/2024, kde exekučným titulom je neodkladné opatrenie, ktoré rovnako bolo nariadené na určitý čas, a to do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. na čas do rozvodu (konanie nie je právoplatne skončené). Ak by súd nariadil výkon rozhodnutia v tomto konaní, potom by mohli prebiehať súčasne tri konania na základe troch rôznych exekučných titulov - neodkladného opatrenia upravujúceho styk na čas do rozvodu, rozsudku na čas do rozvodu a rozsudku na čas po rozvode, čo nie je prípustné. 21. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým sa konanie o výkon rozhodnutia zastavuje. 22. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkon rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak. 23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti I. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a) CSP). Proti II. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).