Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 40P/45/2026 1226201052 29. 04. 2026 JUDr. Dáša Onuferová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201052.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. C., matka - F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto rozhodol: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia: Do právoplatného skončenia konania vo veci samej súd pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.04.2021, č.k. 39P/15/2020 - 646, v časti výživného na maloletú H., nar. XX.XX.XXXX.. odôvodnenie: 1. Otec sa svojím návrhom zo dňa 30.03.2026, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletej a upravil styk matky s maloletou a zároveň nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd do právoplatného skončenia vo veci samej pozastaví účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.04.2021, č.k. 39P/15/2020 - 646, v časti výživného na maloletú. 2. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.04.2021, sp. zn. 39P/15/2020, súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s podrobnou úpravou výkonu starostlivosti počas týždňov, prázdnin a sviatkov. Obaja rodičia boli oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 EUR mesačne. Od posledného rozhodnutia súdu došlo k zásadnej a podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Pôvodne nastavený model striedavej osobnej starostlivosti sa v praxi prestal realizovať, neplní svoj účel a je dlhodobo nefunkčný. Maloleté dieťa sa dlhodobo a stabilne nachádza prevažne v osobnej starostlivosti otca, pričom tento stav nie je prechodný ani náhodný, ale predstavuje ustálený spôsob výkonu starostlivosti, ktorý vznikol prirodzeným vývojom pomerov a reflektuje reálne potreby maloletého dieťaťa. Tento stav je zároveň zo strany matky akceptovaný, keďže proti nemu dlhodobo nevznáša námietky a fakticky sa na každodennej starostlivosti o maloleté dieťa podieľa len v obmedzenom rozsahu. V období od augusta 2025 do podania návrhu sa maloletá nachádzala u navrhovateľa približne 195 dní, zatiaľ čo u odporkyne len približne 27 dní. Takýto výrazný nepomer jednoznačne preukazuje, že pôvodný model striedavej osobnej starostlivosti sa fakticky nevykonáva a existuje len formálne, bez reálneho obsahu. Z uvedeného je zrejmé, že starostlivosť o maloleté dieťa je v rozhodujúcej miere zabezpečovaná otcom, ktorý pre maloleté dieťa vytvára stabilné a kontinuálne prostredie, zatiaľ' čo účasť matky na osobnej starostlivosti je výrazne obmedzená. Zároveň
maloletá dlhodobo trávi jarné a jesenné prázdniny výlučne u otca. Pokiaľ ide o letné prázdniny, ktoré trvajú približne dva mesiace, maloletá trávi u matky spravidla len približne dva týždne, zatiaľ čo prevažnú časť letných prázdnin trávi u otca, s ktorým pravidelne absolvuje aj spoločné dovolenky. Uvedené skutočnosti dlhodobo potvrdzujú, že výkon striedavej osobnej starostlivosti sa nerealizuje ani v období prázdnin a sviatkov, ktoré mali byt' podľa pôvodného rozhodnutia medzi rodičov rozdelené. Za tejto situácie je zrejmé, že pôvodná úprava výkonu rodičovských práv a povinností nezodpovedá reálnemu stavu, je neudržateľná a nezodpovedá skutočnému spôsobu výkonu starostlivosti o maloleté dieťa. Uvedený faktický stav výkonu starostlivosti je dlhodobo stabilizovaný a nevykazuje znaky dočasnosti. Maloletá opakovane, dlhodobo a jednoznačne vyjadruje želanie byt' zverená do osobnej starostlivosti otca. Nejde o jednorazové alebo impulzívne vyjadrenie, ale o ustálený názor maloletého dieťaťa, ktorý sa formoval postupne a reflektuje jej reálne skúsenosti s výkonom striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá zároveň odmieta striedavú osobnú starostlivosť ako pre ňu zaťažujúcu a nevyhovujúcu. Uvádza najmä praktické dôvody, spočívajúce v neustálom presúvaní školských pomôcok, osobných vecí a narušení jej každodenného režimu, čo negatívne vplýva na jej komfort, stabilitu a prípravu do školy. Maloletá zároveň poukazuje na to, že počas pobytu u matky nie je zabezpečená riadna a systematická príprava na vyučovanie, pričom sa opakovane obracia na otca so žiadosťou o pomoc pri učení aj na diaľku. Takýto stav vníma ako nekomfortný a stresujúci, keďže následne nie je dostatočne pripravená na vyučovanie. Zároveň maloletá uvádza, že jej vyhovuje stabilné prostredie u otca, kde má zabezpečené podmienky pre riadne plnenie školských povinností a mimoškolských aktivít. Pokiaľ ide o kontakt s matkou, maloletá nemá záujem tento kontakt vylúčiť, avšak preferuje jeho realizáciu v obmedzenom rozsahu, najmä formou stretávania sa približne každý druhý víkend, pričom nevylučuje aj širší kontakt podľa vlastného uváženia. Takto vyjadrenú vôľu maloletého dieťaťa je potrebné považovať za významnú skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o ďalšej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Maloleté dieťa je vo veku, keď je schopné formulovať vlastný názor, ktorý je potrebné primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti zohľadniť. Počas obdobia, keď bola realizovaná striedavá osobná starostlivosť, dochádzalo u maloletého dieťaťa k zhoršeniu školského prospechu, najmä v oblasti matematiky. Maloletá vo 4. a 5. ročníku základnej školy dosahovala z tohto predmetu známku až na úrovni 3, pričom bola opakovane nepripravená na vyučovanie. Z uvedeného dôvodu bol otec nútený zabezpečiť pre maloleté dieťa doučovanie, ktoré zároveň aj financoval, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršovaniu jej školských výsledkov a aby si osvojila základné vedomosti. Po tom, čo sa maloleté dieťa začalo nachádzať prevažne v osobnej starostlivosti navrhovateľa, došlo k výraznému zlepšeniu jej školského prospechu. Otec zabezpečuje pre maloleté dieťa komplexnú, každodennú a systematickú starostlivosť vo všetkých oblastiach jeho života, a to najmä v oblasti výchovy, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a voľnočasových aktivít. Osobne sa podieľa na príprave maloletého dieťaťa do školy, pravidelne s ním preberá učivo, dohliada na plnenie školských povinností a zabezpečuje jeho riadnu dochádzku. Zároveň zabezpečuje jeho účasť na mimoškolských aktivitách, najmä gymnastike a tanečnom krúžku, vrátane pravidelného zabezpečenia dopravy na tieto aktivity a späť. Otec taktiež zabezpečuje zdravotnú starostlivosť maloletého dieťaťa, vrátane návštev lekárov, odborných vyšetrení a riešenia zdravotných problémov. V tejto súvislosti zabezpečil aj finančne náročnú zdravotnú starostlivosť, najmä zubný strojček, pričom matka sa na týchto nákladoch odmietla podieľať. Maloleté dieťa má v domácnosti otca vytvorené stabilné, bezpečné a podnetné rodinné prostredie. Otec zároveň zabezpečuje všetky materiálne potreby maloletého dieťaťa, pričom okrem pravidelných nákladov zabezpečuje aj nadštandardné výdavky ako dovolenky, výlety, tábory, elektroniku, zdravotné výdavky. Naopak, zo strany matky dochádza k dlhodobému nezáujmu o školský prospech maloletého dieťaťa, absentuje komunikácia so školou, účasť na rodičovských združeniach a záujem o mimoškolské aktivity dieťaťa. Po prechode maloletého dieťaťa na základnú školu ZŠ Q. v Bratislave (od 5. ročníka) sa matky ani raz nezúčastnila triedneho aktívu, nekomunikovala s triednou učiteľkou ani so žiadnym iným učiteľom. Matka sa zároveň odmieta podielať na financovaní potrieb maloletého dieťaťa, vrátane zdravotných výdavkov a záujmových aktivít. Za tejto situácie je zjavne neudržateľné a v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania pomerov medzi rodičmi, aby otec naďalej znášal takmer výlučne všetky náklady na maloleté dieťa a zároveň bol povinný platiť výživné matke, keď sa maloleté dieťa fakticky nachádza v jeho osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti otec uvádza, že matka požaduje, aby sa súdne rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti zo strany otca riadne plnilo, a to napriek tomu, že celú starostlivosť nielen osobnú ale aj materiálnu zabezpečuje ako otec sám. Z uvedených dôvodov preto otec navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu dočasne pozastavuje až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, keďže maloleté dieťa sa fakticky nachádza výlučne v jeho osobnej starostlivosti a všetky náklady znáša otec, pričom ďalšie platenie výživného by predstavovalo neprimeranú a nespravodlivú finančnú záťaž.
3. Otec k návrhom pripojil nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/15/2020 - 646, výpis klasifikácie prospechu, správania a dochádzky za prvý polrok školského roka 2025/2026 z 30.01.2026. 4. Kolízny opatrovník na základe žiadosti súdu o prešetrenie pomerov vo svojej správe zo dňa 17.04.2026 uviedol, že vykonal dňa 14.04.2026 ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti matky. Matka býva v prenajatom 2-izbovom, štandardne zariadenom byte. Maloleté dieťa má v domácnosti matky vytvorenú detskú izbu zariadenú k jeho potrebám, so zreteľom na jeho vek. Matka maloletého dieťaťa prespáva v obývačke spojenej s kuchyňou. Maloleté dieťa má v domácnosti u matky dostatočný priestor na odpočinok, vzdelávanie a aj hru. Hygiena v domácnosti bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Mesačné náklady na bývanie matka uviedla vo výške 900,- Eur. Počas šetrenia pomerov kolízny opatrovník zistil, že maloleté dieťa by aktuálne malo byť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že napriek striedavej starostlivosti je maloletá už rok viacej u otca a k nej chodieva iba na víkendy. Matka maloletého dieťaťa ďalej uviedla, že maloletej sa pýta či ku nej chce prísť aj na dlhší čas ale maloletá jej povie, že sa jej ku nej nechce ísť a hľadá rôzne dôvody, pre ktoré ku nej nepríde. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že maloletá chce byť u otca viacej, pretože tam má kamarátky, chodí tam na tanečnú a podobne. Matka maloletého dieťaťa má pocit, že maloletá si sama povie, kde a ako chce byť a jej otec ju v tom podporí. Matka maloletého dieťaťa ďalej uviedla, že maloletá jej povie, že ona sa s ňou nevie učiť, že otec jej učivo vie lepšie vysvetliť, čo pôsobí dojmom, že maloletá matku nepotrebuje. Matke maloletého dieťaťa chýba podpora zo strany otca maloletého dieťaťa a lepšia komunikácia medzi nimi ako rodičmi. Podľa matky maloletého dieťaťa by maloletá mala mať nastavené hranice, pretože otec jej všetko povoľuje a naopak ona jej aj niečo zakazuje. Matka maloletého dieťaťa ako príklad uviedla, že nie nie je za to, aby maloletá mala telefón alebo aby mala platobnú kartu, naopak otec maloletej všetko povolí. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že keď medzi ňou a dcérou dôjde ku konfliktu, maloletá zavolá svojmu otcovi a on po ňu príde. Matka maloletého dieťaťa záverom uviedla, že si praje, aby maloletá bola rovnako u nej a rovnako u otca, aby medzi ňou a maloletou nezanikol vzťah. Kolízny opatrovník vykonal dňa 16.04.2026 ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti otca. Otec býva v 3-izbovom, štandardne zariadenom byte spolu so svojou manželkou, s jej dcérou a s maloletou Ninou. Maloleté dieťa má v domácnosti otca spoločnú detskú izbu s dcérou otcovej manželky, ktorá je zariadená k potrebám maloletého dieťaťa, so zreteľom na jeho vek. Maloleté dieťa má v domácnosti u otca vytvorený dostatočný priestor na odpočinok, vzdelávanie a aj hru. Hygiena v domácnosti bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Mesačné náklady na bývanie otec uviedol vo výške 400,- Eur plus tri hypotéky spolu s mesačnými splátkami vo výške 1080,- Eur. Počas šetrenia pomerov otec maloletého dieťaťa uviedol, že návrh na súd podal na želanie svojej dcéry. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že maloletá sa s matkou aktuálne stretáva každý druhý víkend tak, že odíde k nej piatok večer a v nedeľu na obed sa vráti ku ním domov. Posledný víkend, kedy bola maloletá u svojej matky bol pred Veľkou Nocou, kedy maloletá bola u svojej matky iba v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že maloletá je u neho viacej aj počas prázdnin a naposledy bola celý týždeň u svojej matky v lete 2025. Od septembra 2025 už bola častejšie v jeho domácnosti. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že dôvody, pre ktoré maloletá odmieta ísť ku svojej matke na dlhšie sú, že matka sa odmieta s dcérou učiť, maloletá ma u neho väčšie súkromie, maloletá má s matkou konflikty a podobne. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že platí výživné na maloletú vo výške 200,- Eur mesačne a hradí mimoriadne výdavky, ktoré matka odmieta uhrádzať. Otec maloletého dieťaťa záverom uviedol, že s matkou vedia ohľadom maloletej komunikovať. Počas šetrenia pomerov v domácnosti otca sa kolízny opatrovník rozprával aj s maloletou H., ktorá uviedla, že sa má veľmi dobre, v škole sa jej páči, má tam kamarátky, s ktorými chodieva von. Maloletá uviedla, že u otca sa cíti lepšie ako u mamy, má u neho väčší priestor, otec jej vie lepšie vysvetliť učivo, stará sa o ňu viacej a kúpi jej viacej vecí. Maloletá uviedla, že s manželkou otca má dobrý vzťah a tiež má dobrý vzťah s jej dcérou Rebecou. Maloletá uviedla, že so svojou biologickou mamou sa skoro stále háda, napríklad sa stávalo, že ju mama nútila skoro chodiť spať, pretože zo začiatku mali spoločnú izbu a tak nemala svoj priestor. Teraz už u mamy má svoju izbu. Maloletá uviedla, že u mamy nič nerobí, niekedy ide von. U otca chodí von s kamarátkami, s otcom chodieva na dovolenky, na turistiku, naposledy boli spolu aj s inými rodinnými príslušníkmi na opekačke. Maloletá uviedla, že naposledy bola u svojej mamy dva týždne dozadu. Maloletá uviedla, že mama jej niekedy zavolá, no ona jej niekedy nezdvihne, pretože si to nevšimne. Maloletá uviedla, že keď bola viacej u otca tak ju mama nútila, aby išla ku nej. Maloletá uviedla, že jej babka z matkinej strany má pocit, že otec jej zakazuje chodiť ku mame. Maloletá uviedla, že to nie je pravda, že otec jej sám rozpráva, aby ku mame išla. Maloletá záverom uviedla, že si praje byť u svojho otca a k mame
chce aj naďalej chodievať len počas víkendov. Matka maloletého dieťaťa pracuje pre spoločnosť Keller, špeciálne zakladanie, spol. s.r.o. ako asistentka. Mesačný príjem uviedla vo výške 1600,- Eur. Otec maloletého dieťaťa pracuje ako zástupca riaditeľa pre Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Mesačný príjem uviedol vo výške 3100,- Eur. Maloletá H. je žiačkou 6. ročníka Základnej školy Q. Bratislava. V škole dosahuje primerané študijné výsledky. Jej dochádzka a správanie sa v školskom prostredí sú bezproblémové. Ošetrujúcou lekárkou maloletého dieťaťa je MUDr. Monika Priehodová, Bebravská 8956, Bratislava. Maloleté dieťa má absolvované všetky povinné preventívne prehliadky. Záverom kolízny opatrovník konštatuje, že maloleté dieťa má v domácnosti u oboch rodičov vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. 5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 11. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 12. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 13. Podľa článku 5. zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 16. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. 17. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany ich práv a v prípade konkrétneho ohrozenia. 18. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojenými listinnými dôkazmi, správou kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že v konaní bola preukázaná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom pozastavení účinnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.04.2021, č.k. 39P/15/2020 - 646, v časti výživného na maloletú. Z vykonaného šetrenia vyplynulo, že maloletá sa dlhodobo zdržuje prevažne v domácnosti otca, kde trávi väčšinu času, vrátane školského obdobia aj prázdnin. Hoci pôvodne bola nariadená striedavá osobná starostlivosť, táto sa v praxi fakticky nerealizuje, ale je výrazne presunutá na starostlivosť otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá má priamy vplyv na rozhodnutie o výživnom. Keďže maloletá sa v prevažnej miere zdržiava v osobnej starostlivosti otca, ktorému týmto vznikajú rozhodujúce náklady na jej výživu a zabezpečenie aj mimoriadnych potrieb, nie je ďalej opodstatnené, aby otec plnil vyživovaciu povinnosť voči matke podľa pôvodného rozhodnutia. Súd preto považuje za dôvodné pozastaviť účinnosť predchádzajúceho rozsudku v časti povinnosti otca prispievať na výživu maloletej k rukám matky do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V konaní vo veci samej, súd po náležitom dokazovaní rozhodne aj o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v najlepšom záujme maloletej. 19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava II. Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do odvolania.
uplynutia lehoty na podanie
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.