KAUZIS.SK
UznesenieMestský súd Bratislava II10. 4. 2026plný text

Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 28P/52/2026 z 10. 4. 2026

CitáciaUznesenie Mestského súdu Bratislava II z 10. apríla 2026, sp. zn. 28P/52/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201095.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 28P/52/2026 1226201095 10. 04. 2026 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201095.2

Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa matky: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, D. a otca: C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. D. XX, D., zastúpený: JUDr. Marta Vícenová, advokátka so sídlom Záhorácka 15B, Malacky, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 23.3.2026, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.03.2026, sa otec domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súčasne s návrhom vo veci samej sa domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do rozhodnutia vo veci samej dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca. 2. Uznesením č.k. 28P/48/2026-12 zo dňa 01.04.2026 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený na samostatné konanie a následne zapísaný pod novou sp. zn. 28P/52/2026. 3. Otec svoj návrh odôvodnil nasledovne : Rodičia maloletej I. neboli manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti k maloletej neboli upravované súdom, rodičia sa vedeli dohodnúť. Maloletá I. bola v starostlivosti matky, rodičia sa vedeli dohodnúť na úprave styku a aj výške výživného. V r. 2018 bola matka prvý krát za spolužitia s otcom hospitalizovaná na cca 4- 6 týždňov. V tom čase si otec zobral neplatené voľno a staral sa o maloletú, takto fungoval aj ďalšie týždne, spolu asi 4 mesiace. Matka bola nastavená na liekovú terapiu, a vyzeralo všetko v poriadku, zvládala aj starostlivosť o dieťa. Maloletá je žiačkou A. ročníka U. Š.J. I. K. Š. K. H. , I. X C. D.. Maloletá je dobrá žiačka, je zdravá, máva len bežné detské choroby. Aj po ukončení spolužitia v spoločnej domácnosti, otec bol s maloletou v pravidelnom kontakte. Komunikoval aj s matkou. V súčasnosti sa pomery na strane matky zmenili. Matka dlhodobo trpí maniodepresívnou psychózou. Je sledovaná v psychiatrickej ambulancii v nemocnici na K. B.. C. D.. Má nastavenú medikamentóznu liečbu, pokiaľ túto dodržiava je v poriadku a je schopná sa o maloletú postarať. V roku 2024 sa začali prejavovať opäť problémy pravdepodobne z dôvodu, že matka prestala brať predpísané lieky. V tom čase bola hospitalizovaná dva týždne, odmietla ďalšie liečenie, ( podpísala „reverz”). Zakrátko opäť došlo k hospitalizácii na 5 týždňov. Starostlivosť o maloletú vždy počas hospitalizácii zabezpečuje otec. V priebehu r. 2025 bola matka relatívne v poriadku. Otec videl, že matka sa snaží vykonávať starostlivosť o dcéru, ale už nezvládala starostlivosť o domácnosť. Bolo mu avizované/ od susedov), že matka nie je úplne v poriadku a v čase od 11. jan 2026 do 16.2.2026 bola dcéra u neho. Dňa 22.3.2026 škola kontaktovala otca, ktorý sa následne 23.3.2026 zúčastnil pohovoru za prítomnosti triednej učiteľky, zástupkyne a školskej psychologičky. Matka maloletej počas konzultácie s triednou učiteľkou uviedla, že počas jej prípadnej ďalšej hospitalizácie aby kontaktovali otca maloletej. Bolo uvedené, že I. sa javí smutnejšia, zamyslenejšia ako zvyčajne. Škola sa zaujímala akým spôsobom je zabezpečovaná starostlivosť o I.. Uviedol, že sa o ňu stará sám. Otec vyhodnotil, že nie je možné ponechávať maloletú I. v úplnej starostlivosti matky, ktorá sa správa nevyspytateľne.

Prostredie u matky je pre I. neisté a problematické . Dieťa potrebuje istotu, stabilné zázemie. Otec je schopný jej ho poskytnúť, tak ako už mnoho krát v minulosti, nechce túto situáciu takto ponechať a vystavovať aj dcéru aj seba ďalšiemu stresu. Dcéra sa cíti u neho dobre, má tam svoje zázemie. Prípravu do školy vedia vykonávať riadne. Sama dcéra uvádza, že by bola radšej u otca, kde má kľud. Matka má dlhodobo psychické problémy a zároveň má problémy so zabezpečením bezpečného a vhodného a stabilného prostredia pre maloleté dieťa, čím je vážne ohrozená jej výchovná spôsobilosť. Maloletej hrozí, že môže byť vystavená nevyspytateľnému správaniu matky s možnosťou ohrozenia jej zdravého vývoja, prípadne dokonca ohrozenia zdravia. Otcovi, ktorý nie je manželom ani partnerom matky nie sú poskytované informácie o zdravotnom stave matky, nie je mu oznamovaná jej hospitalizácia, je odkázaný len na sprostredkované informácie. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné aj dočasná úprava pomerov. Pomery maloletej bez úpravy by mohli spôsobovať vážne praktické problémy vo veciach, v ktorých je rodič povinný preukazovať, že dieťa mu je zverené do osobnej starostlivosti, napr. potreba vážneho zdravotného zákroku, potreba vydania rozhodnutí v správnom konaní alebo zastupovanie dieťaťa. 4. Aktuálne sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 28P/48/2026 konanie o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom sa domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matke k maloletej. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. 5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. 18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel. Otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o úprave práv povinností rodičov k maloletej. Až v konaní vo veci samej bude mať súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu. Pri zohľadnení skutkového stavu osvedčeného v čase rozhodovania, dospel súd k záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáha zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo, pred rozhodnutím súdu o veci samej (t.j. o návrhu otca na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ) nevyhnutné v záujme bezprostrednej a nutnej ochrany záujmov maloletej pristúpiť k jej okamžitému zvereniu do osobnej starostlivosti otca matky. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Argument o potrebe súdneho rozhodnutia z dôvodu prípadných problémov vo veciach, v ktorých je rodič povinný preukazovať, že dieťa mu je zverené do osobnej starostlivosti, napr. potreba vážneho

zdravotného zákroku, potreba vydania rozhodnutí v správnom konaní alebo zastupovanie dieťaťa, neobstojí. Rodičia sú zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa, zo zákona majú právo (a povinnosť) vykonávať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený maloletú zastupovať aj bez súdneho rozhodnutia, zo zákona je zákonným zástupcom maloletej, nakoniec zrejme aj doposiaľ sa vyskytli situácie, v ktorých maloletú niektorý z rodičov zastupoval a udialo sa to aj bez súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane zverenia maloletej do starostlivosti jedného z rodičov. V závere považuje súd za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletých detí je nezastupiteľná a záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.