Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28P/53/2026 1226201096 27. 04. 2026 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201096.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. J., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, X., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa matky: T.. I. J. H., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, X., zast. AK Mgr. Dominika Bočková, PhD., s.r.o., Veľká Paka 839/A, Veľká Paka a otca: T.. (K.) G. J., L.., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. W. X, X. právne zastúpený: Advokátska kancelária SIHELNIK & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.03.2026, sa matka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd nahradil súhlas otca na zápis maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky. Súčasne s návrhom vo veci samej sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca, ako zákonného zástupcu maloletého A., so zápisom maloletého do 1. ročníka Súkromnej základnej školy Č. XX, XXX XX X. v školskom roku 2026/2027. 2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 28P/49/2026-14 zo dňa 1.04.2026 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/49/2026 na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. 28P/53/2026. 3. Matka svoj návrh odôvodnila nasledovne: Maloletý A. J. je dieťaťom účastníkov konania. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a rozhodovať o podstatných otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Medzi takéto podstatné otázky bez akýchkoľvek pochybností patrí aj výber základnej školy, v ktorej bude maloletý plniť povinnú školskú dochádzku. V danej veci ide o rozhodnutie zásadného významu pre vzdelávací, sociálny, psychický a osobnostný vývin dieťaťa, ktoré má bezprostredný dopad na jeho budúce smerovanie, stabilitu, vytváranie sociálnych väzieb, pocit bezpečia a istoty, ako aj na kvalitu jeho každodenného života. Vzhľadom na to, že rodičia sa v tejto otázke nedohodli a otec súhlas so zápisom maloletého do 1. ročníka predmetnej školy odmietol udeliť, je nevyhnutné, aby o tejto podstatnej veci autoritatívne rozhodol súd. Predmetný návrh je potrebné posudzovať komplexne, v kontexte doterajšieho vývoja pomerov maloletého, s prihliadnutím na kontinuitu jeho osobného, sociálneho a vzdelávacieho prostredia, ako aj so zreteľom na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava II vedené pod sp. zn. 28P/93/2025, ktorého závery sú pre rozhodnutie v tomto konaní naďalej právne aj skutkovo významné. V prípade maloletého A. tunajší súdu dňa 04.02.2025 rozhodoval o zásadnej otázke súvisiacej s jeho výchovou a vzdelávaním, konkrétne o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletého na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v Spojenej základnej a materskej škole v J., W. X, X.. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II súd návrhu matky vyhovel a výslovne nahradil súhlas otca so zápisom maloletého na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v uvedenej škole v školskom roku 2025/2026. Matka pristupovala k riešeniu predmetnej
otázky zodpovedne, včas a transparentne. Otca informovala o blížiacom sa termíne zápisu do 1. ročníka, uviedla mu konkrétne termíny prijímacích pohovorov, lehotu na podanie elektronickej prihlášky a zároveň mu zrozumiteľne vysvetlila, z akých dôvodov považuje pokračovanie maloletého v tej istej škole za prirodzené a žiaduce. V e-mailovej komunikácii matka jasne uviedla, že maloletý je aktuálne predškolák a v škôlke sa aktívne pripravuje na prijímacie pohovory do 1. ročníka tej istej školy, ktorú teraz navštevuje v rámci škôlky. Ďalej uviedla, že prostredie dobre pozná, je tam adaptovaný, je spokojný a šťastný, má tam kamarátov, s ktorými by pokračoval do 1. triedy. Matka teda otcovi predložila konkrétne, racionálne a z pohľadu záujmu dieťaťa silné dôvody, pre ktoré žiadala jeho súčinnosť. Otec vo svojej odpovedi zo dňa 09.03.2026 uviedol, že „nemôže dať žiaden zodpovedný súhlas“ bez toho, aby mal možnosť sa s deťmi osobne porozprávať a vypočuť si aj ich názor, pričom zároveň uviedol, že „trvá jeho zamietavé a súdom potvrdené stanovisko z minulého školského roka“ Závažné je aj to, že otec sa vo svojej odpovedi vôbec nevysporiadal s konkrétnymi dôvodmi, ktoré matka uviedla. Namiesto toho sa sústreďuje na požiadavku, aby matka bezodkladne zabezpečila stretnutie s deťmi, a tým presúva pozornosť od podstaty veci k inej téme. Takýto postup je potrebné vnímať v kontexte celej veci. Otec totiž neponúka alternatívu, ale blokuje riešenie. Nesnaží sa nájsť konštruktívne východisko, ale vytvára predpoklady pre prieťahy. Zvlášť významné je, že ide o otázku časovo striktne ohraničenú. Zápis do 1. ročníka je viazaný na zákonom a školou určené lehoty a nemožno ho ponechať v stave neurčitosti. Maloleté dieťa má právo, aby jeho zákonní zástupcovia konali včas, predvídateľne a zodpovedne. Ak jeden z rodičov bez vecného dôvodu odmieta poskytnúť súčinnosť a vytvára časový tlak, jeho postup nemožno hodnotiť ako výkon rodičovských práv v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Ak rodič odmieta udeliť súhlas bez uvedenia konkrétnych dôvodov, nereaguje na vecné argumenty druhého rodiča, neponúka alternatívu a vytvára prekážky včasnému zápisu, nejde o správanie orientované na najlepší záujem dieťaťa, ale o správanie, ktorého dôsledkom je ohrozenie právnej a životnej istoty maloletého. Navrhovateľka ďalej zdôrazňuje, že pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého je potrebné podrobne rozvinúť jednotlivé dôvody, pre ktoré je pokračovanie v tej istej škole nielen vhodné, ale z pohľadu dieťaťa jednoznačne najlepšie. Prvým zásadným dôvodom je kontinuita vzdelávacieho prostredia. Druhým zásadným dôvodom sú sociálne väzby maloletého. Maloletý má v predmetnej škole kamarátov, s ktorými už nadviazal vzťahy, a je v jeho záujme, aby tieto väzby neboli bezdôvodne prerušené. Tretím dôležitým dôvodom je samotná adaptácia dieťaťa na priestor, režim a organizačné fungovanie školy. Maloletý už pozná areál, učebné prostredie, denný rytmus, príchody, odchody, vnútorné usporiadanie školy aj základné pravidlá fungovania. Štvrtým dôvodom je absencia akéhokoľvek objektívneho argumentu proti navrhovanej škole. Otec nepredložil žiadne relevantné výhrady voči kvalite školy, jej pedagogickému vedeniu, výchovno-vzdelávaciemu prístupu, lokalite, dostupnosti ani vhodnosti pre maloletého. Piatym dôvodom je právna a hodnotová kontinuita s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. Súd už raz dospel k záveru, že práve v tomto prostredí má maloletý plniť povinné predprimárne vzdelávanie a že prioritou je stabilita jeho prostredia. Šiestym dôvodom je potreba chrániť maloletého pred dôsledkami obštrukčného rodičovského konania. Z doterajšieho priebehu všetkých súdnych konaní je zrejmé, že otec nespolupôsobí pri rozhodovaní o zásadných otázkach týkajúcich sa vzdelávania maloletého konštruktívne. Ak by súd v tejto situácii nezasiahol, dôsledky by neniesol otec, ale maloletý. Predchádzajúci rozsudok vo veci maloletého výslovne poukázal na to, že výber školy predstavuje podstatnú otázku, o ktorej sa rodičia musia dohodnúť, a pri nezhode rozhodne súd, pričom názor dieťaťa sa zohľadňuje primerane jeho veku a vyspelosti, avšak rozhodujúce je vždy komplexné posúdenie jeho záujmu súdom . Tieto právne východiská plne dopadajú aj na teraz posudzovanú vec. Pokiaľ ide o prípadný argument otca, že potrebuje pred rozhodnutím osobne hovoriť s deťmi a poznať ich názor, navrhovateľka uvádza, že takýto argument nemôže slúžiť ako zámienka na blokovanie zápisu. Rozhodovanie o nástupe do 1. ročníka je zodpovednosťou rodičov a v prípade ich nezhody zodpovednosťou súdu. Názor maloletého dieťaťa možno primerane veku zohľadniť, nemožno však preniesť ťarchu rozhodnutia na dieťa ani vytvárať zdanie, že bez takéhoto rozhovoru rodič nie je schopný zaujať stanovisko, ak sú pritom všetky objektívne okolnosti známe. Maloletý A. je dieťa vo veku nástupu do 1. ročníka a jeho ochrana spočíva práve v tom, že o jeho podstatných veciach rozhodujú dospelí zodpovedne a v jeho prospech, nie že sa rozhodnutie odkladá, kým sa rodič rozhodne alebo nerozhodne s ním hovoriť. Všetky vyššie uvedené okolnosti vedú k jedinému rozumnému záveru, a síce že pokračovanie maloletého A. v Súkromnej základnej škole Č. XX, XXX XX X. na úrovni 1. ročníka základnej školy, je v jeho najlepšom záujme. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že vzhľadom na časovú naliehavosť veci navrhuje, aby súd rozhodol aj formou neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku, keďže sú splnené zákonné podmienky jeho nariadenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ako aj hrozba vzniku nenahraditeľnej ujmy na strane maloletého. V predmetnej veci ide o rozhodnutie, ktoré je striktne viazané na zákonom a školou
stanovené lehoty, pričom prihláška na zápis do 1. ročníka základnej školy sa podáva najneskôr do 15.04.2026. Ide o lehotu, ktorú nie je možné svojvoľne predlžovať ani obchádzať a jej zmeškanie by malo bezprostredný a zásadný dopad na maloletého, ktorý by sa mohol ocitnúť v situácii, že nebude riadne zapísaný na plnenie povinnej školskej dochádzky v ním prirodzene nadväzujúcom prostredí. Za súčasného stavu otec bez uvedenia relevantných dôvodov odmieta udeliť súhlas so zápisom maloletého do 1. ročníka predmetnej školy a svoje stanovisko podmieňuje ďalšími krokmi, ktoré sú časovo neurčité a objektívne nespôsobilé zabezpečiť rozhodnutie v zákonnej lehote. Takýto postup vytvára reálne riziko, že bez zásahu súdu dôjde k zmeškaniu zákonnej lehoty na podanie prihlášky, čím by bol maloletý vystavený právnej neistote a potrebe riešiť jeho školskú dochádzku v náhradnom režime, ktorý by nebol v súlade s jeho doterajším vývinom a záujmom. Povaha veci je taká, že rozhodnutie musí byť prijaté bezodkladne, inak dôjde k nenahraditeľnému zásahu do práv maloletého, spočívajúcemu najmä v narušení kontinuity jeho vzdelávania, strate väzby na existujúce prostredie a potenciálnom nútenom umiestnení do inej školy bez väzby na jeho doterajší vývoj. Je potrebné zdôrazniť, že maloletý sa už v predmetnom prostredí nachádza, je naň adaptovaný a jeho pokračovanie v tom istom prostredí predstavuje prirodzené a súdom už raz aprobované riešenie. Ak by v dôsledku obštrukčného postupu otca došlo k zmeškaniu termínu zápisu, následky by znášal výlučne maloletý, hoci ide o situáciu, ktorú je možné jednoduchým spôsobom t.j. rozhodnutím súdu eliminovať. Bezodkladná úprava pomerov je preto nevyhnutná, keďže existuje bezprostredná hrozba vzniku ujmy, ktorá spočíva v znemožnení riadneho zápisu maloletého do 1. ročníka školy, ktorú navštevuje a na ktorú je adaptovaný, a teda v zásahu do jeho práva na stabilné a kontinuálne vzdelávacie prostredie. 4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol nahradený jeho zákonný súhlas so zápisom maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky ako aj k návrhu vo veci samej uviedol, že matka opäť opakuje „modus operandi“, ktorý zvolila aj minulý rok, kedy sa s otcom nesnažila dohodnúť na zmene školského a predškolského zariadenia, tak ako to predpokladá ust, § 35 zákona č. 36/2005 Z. z.o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).Matka len zaslala otcovi žiadosť o jeho súhlas so zápisom mal. A. na Súkromnú základnú školu Č., čo matka dokonca priamo preukázala mailovou komunikáciou. Matka zjavne ani len nemala záujem dohodnúť sa s otcom na tom, akú základnú školu bude mal. A. navštevovať. Matka otca len formálne požiadala o súhlas, pričom otec korektne reagoval, že má záujem vypočuť si názor mal. detí v otázke výberu školského zariadenia. Matka však na email otca nereagovala, nemala záujem ani snahu reálne dosiahnuť dohodu a prihliada aj na názor otca. Matka sa opäť rozhodla nerešpektovať rodičovské práva otca a jeho úlohu v životoch mal. detí a iniciovala ďalšie súdne konanie. Vzhľadom na predchádzajúce konania matky, kedy matka v rozpore so Zákonom o rodine a proti vôli otca zmenila školské i predškolské zariadenie, ktoré mal. deti navštevujú, je dôvodné obávať sa, že matka bude takýmto spôsobom konať aj v prípade školskej dochádzky mal. A.a. Otec osobitne poukazuje na konkrétny priebeh komunikácie matky s otcom vo veci zápisu mal. A. do 1. ročníka Súkromnej základnej školy Č.. Dňa 04.03.2026 o 08:19 hod. matka zaslala otcovi email, v ktorom ho informovala o blížiacom sa termíne prijímacích pohovorov (17. a 18.04.2026) a lehote na podanie elektronickej prihlášky (do 15.04.2026), a v ktorom konkrétne otcovi uviedla: „Týmto ťa žiadam o písomný súhlas so zápisom do 1. ročníka uvedenej školy." Nešlo o návrh dohody v zmysle § 35 Zákona o rodine, ale o výzvu na udelenie súhlasu s vopred prijatým rozhodnutím matky. Dňa 09.03.2026 o 16:25 hod. otec na uvedený email matke písomne odpovedal. V odpovedi uviedol, že v otázke zápisu mal. A. nemôže dať žiaden zodpovedný súhlas bez toho, aby mal možnosť sa s deťmi osobne porozprávať a vypočuť si ich názor, a požiadal matku o bezodkladné zabezpečenie stretnutia s deťmi tak, aby sa v dostatočnom časovom predstihu pred termínmi 15.-18.04.2026, mohol k zápisu vyjadriť. V období od 09.03.2026 do dnešného dňa matka na email otca nereagovala, ani neumožnila otcovi stretnutie s mal. deťmi. Toto konanie matky potvrdzuje, že matka nemá záujem o dosiahnutie dohody, ale o presadenie svojho jednostranného rozhodnutia. Dňa 02.04.2026 o 10:01 hod. Otec zaslal matke urgenciu, v ktorej zopakoval výzvu a pre odstránenie pochybností výslovne uviedol: „Pre absolútnu jasnosť, týmto vyjadrujem zásadný NESÚHLAS s tým, aby N., H. A. sa zúčastnili zápisu, prijímačiek, alebo sa zúčastňovali akéhokoľvek vzdelávacieho procesu na ZŠ W. X J., alebo akejkoľvek inej školy rovnakého zriaďovateľa či rovnakého riaditeľa." Ani na túto urgenciu matka dodnes neodpovedala. Matka žiaľ interpretuje skutočnosti a postoj otca spôsobom, ktorý odporuje skutočnosti, toto jej konanie je minimálne zavádzajúce. To, že otec neudelil súhlas, o ktorý ho matka zjavne len formálne požiadala a prejavil skutočný záujem o riešenie veci formou konsenzu, pričom toto zahŕňalo zistenie názoru mal. detí, teda toho, čo chcú oni sami, Matka interpretuje ako „odmietnutie súhlasu bez uvedenia konkrétnych dôvodov“. Len pre úplnosť je potrebné zopakovať, že otec nie je povinný matke takéto dôvody uvádzať.
Nie je zrejmé, z čoho matka pri takýchto tvrdeniach vôbec vychádza. Matka ničím nepreukázala ani len neosvedčila svoje tvrdenia o sociálnych väzbách, či tvrdenej príprave, ale odhliadnuc od toho, prechod na základnú školu znamená kompletnú zmenu režimu mal. dieťaťa. Nie je ničím preukázaný ani náznak dôvodu, pre ktorý by mal súd pristúpiť k tak zásadnému zásahu do rodičovských práv otca a nahradiť jeho súhlas. Naopak, v tomto prípade však v kontraste s tým existujú zásadné skutočnosti, akými je preukázané protiprávne konanie Súkromnej základnej školy Č., ktorej prokurátor adresoval upozornenie, a voči ktorej smeruje aj správna žaloba. Súkromná základná škola Č. je subjektom, ktorý dlhodobo a opakovane porušuje rodičovské práva otca. Matka produkuje množstvo všeobecných a nepreukázaných tvrdení. Nie je vôbec preukázané, ani osvedčené, koľko detí zo Súkromnej materskej školy Č. pokračuje do Súkromnej základnej školy Č., ani či má mal. A. s týmito deťmi blízke kamarátske vzťahy. Matkou ponúkané odôvodnenie má až abstraktný charakter. Otec sa vo svojom vyjadrení odvolával na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave 12CoP/153/2025 - 61 zo dňa 30.10.2025 vo veci nahradenia súhlasu otca ako zákonného zástupcu maloletého A., na zápis maloletého na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania prestupom v Spojenej základnej a materskej škole v J., W. X, XXXXX X. v školskom roku 2025/2026: „Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že rodičia sa v danom okamihu nevedia dohodnúť, neznamená, že sú zbavení povinnosti usilovať sa o dosiahnutie dohody. Hoci Zákon o rodine neukladá rodičom výslovnú povinnosť uzavrieť rodičovskú dohodu vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, vyplýva z neho princíp spoločného výkonu rodičovských práv a povinností v záujme dieťaťa (§ 28 a § 35 Zákona o rodine). Rodičovská dohoda je totiž východiskovým princípom výkonu rodičovských práv a povinností, a preto od rodičov ako dospelých a zodpovedných osôb možno oprávnene očakávať, že budú opakovane a s maximálnou snahou hľadať konsenzus v otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. 5. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/152/2023 - 471 zo dňa 12.07.2024 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že obe maloleté deti N. J., B.. XX.XX.XXXX H. A. J., B.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. N. J., B.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 350 € mesačne a na výživu mal. A. J. sumou vo výške 300 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň súd upravil rozsah styku otca s maloletými deťmi počas bežného školského roka, ako aj počas sviatkov a školských prázdnin. Vo zvyšku súd návrh matky a návrh otca na úpravu styku zamietol, rovnako zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti aj návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletých detí odvolanie, a to v časti výrokov týkajúcich sa výživného a úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva. Uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 14CoP/219/2024 - 853 zo dňa 08.04.2025 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV., V., VI. (výrokoch o určení vyživovacej povinnosti a úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode) a v súvisiacom výroku X. o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok, s výnimkou zrušených výrokov, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2024. 6. Konanie vo veci samej o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca, ako zákonného zástupcu maloletého A., na zápis maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky je na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 28P/49/2026, zatiaľ nie je právoplatne skončené. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na 11.6.2026. 7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením 17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Účelom neodkladných opatrení je teda rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. 18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej a naliehavej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Preto je súčasťou rodičovskej zodpovednosti aktívne pristupovať k zabezpečeniu podmienok pre zdravý všestranný vývin ich dieťaťa, vrátane snahy o dohodu s druhým rodičom ohľadne výberu školy, kedy povýšia záujem svojho dieťaťa nad vlastné záujmy a vzájomné konflikty. V tomto prípade snaha o dohodu absentovala. Matka požiadala otca o súhlas so zápisom na konkrétnu školu, avšak na výhrady otca resp. snahu o dialóg nereagovala. Požiadavku otca, aby sa mohol s maloletým o škole porozprávať neakceptovala a vyhodnotila ju ako neschopnosť sa dohodnúť a nezáujem o maloletého. V podstate matka postavila otca pred „hotovú vec“ a znemožnila mu tak spolurozhodovať o podstatnej otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorou bezpochyby je výber základnej školy. Nahradenie súhlasu rodiča s výberom základnej školy je zásahom do výkonu rodičovských práv, ktorý možno odôvodniť len vtedy, ak je zásah nevyhnutný a primeraný sledovanému cieľu. Otázka vhodnosti konkrétnej základnej školy je otázkou hodnotenia v meritórnom konaní, v ktorom bude možné vykonať riadne dokazovanie, vrátane prípadného vypočutia maloletého, resp. posúdenia ďalších vhodných škôl. V rámci konania o neodkladnom opatrení však takéto dokazovanie nie je možné v rozsahu, ktorý by umožnil spoľahlivo zistiť najlepší záujem dieťaťa, a preto nemožno nahrádzať meritórne hodnotenie neodkladným opatrením. Matka argumentuje bezprostrednou hrozbou vzniku ujmy, ktorá spočíva v znemožnení riadneho zápisu maloletého do 1. ročníka školy, ktorú navštevuje a na ktorú je adaptovaný, a teda v zásahu do jeho práva na stabilné a kontinuálne vzdelávacie prostredie. Súd nerozporuje právo na vzdelávanie ani právo maloletého na bezpečné školské prostredie, avšak argumentácia právom na „ kontinuálne vzdelávacie prostredie“ neobstojí, nakoľko je bežné, že maloleté deti neabsolvujú jednotlivé stupne či už predprimárneho alebo základného vzdelávania v tom istom prostredí. Zo súdnych pojednávaní týkajúcich sa maloletého A. jednoznačne vyplýva, že rodičia sú v hlbokom rodičovskom konflikte, to však nie je dôvod na to, aby rezignovali na povinnosť alebo aspoň snahu sa dohodnúť. Strohé oznámenie o výbere školy so žiadosťou poskytnutie súhlasu s touto školou nemožno považovať za snahu sa dohodnúť. Povinnosť zápisu maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky bola matke známa už dlhodobo, nevedno prečo matka nepodala návrh v dostatočnom predstihu. Na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie o nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky. Vo veci bol nariadený termín pojednávania. Až v konaní vo veci samej, po vykonaní riadneho dokazovania bude môcť súd vyhodnotiť, či je v záujme maloletého nastúpiť na konkrétnu základnú školu. Vzhľadom k tomu, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného, súd návrh matky zamietol.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.