Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 69P/51/2026 1226201201 17. 04. 2026 Mgr. Katarína Mužilová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201201.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. J., F.. XX.XX.XXXX I. F. R. J., F.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: A. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. H. XX/X, T., a otca: C. E. J., F.. XX.XX.XXXX, Š. Z. H. S.Y., Q. T. H.Ž. XX/X, T., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.04.2026 sa matka maloletých detí domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloleté deti: C. J., F.. XX.XX.XXXX I. F. R. J., F.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, otcovi maloletých detí uloží povinnosť zdržať sa akéhokoľvek premiestnenia maloletých detí mimo územia Slovenskej republiky bez jej predchádzajúceho súhlasu alebo bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, zároveň mu uloží povinnosť zdržať sa odňatia maloletých detí z ich obvyklého pobytu, školy, škôlky alebo iného zariadenia bez jej vedomia a súhlasu, matka súčasne navrhla, aby ju súd oprávnil zabezpečovať všetky bežné záležitosti maloletých detí, najmä ich školskú dochádzku, zdravotnú starostlivosť, denný režim a pobyt na území Slovenskej republiky, pričom toto neodkladné opatrenie by trvalo do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, prípadne do ďalšieho rozhodnutia súdu. 2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že týmto návrhom žiada súd o bezodkladnú ochranu maloletých detí, keďže existuje reálne podozrenie, že ich otec by ich mohol odviezť mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne do Poľskej republiky odkiaľ pochádza, a tým narušiť ich stabilitu, bezpečie, zdravotné potreby a obvyklé životné prostredie. Maloleté deti majú na území Slovenskej republiky svoje stále zázemie, rodinné väzby, denný režim a životné istoty. Na Slovensku sa nachádza ich domáce prostredie, rodinné zázemie, škôlka/školská dochádzka, bežná zdravotná starostlivosť a sociálne a vývinové prostredie. Maloletý C. je dieťa so zdravotným a vývinovým špecifikom - autizmom a preto je pre neho stabilita prostredia, denný režim, známe osoby, známe miesto a kontinuita starostlivosti mimoriadne dôležitá. Akékoľvek náhle premiestnenie, najmä do inej krajiny by mohlo mať na jeho psychický stav, adaptáciu, vývin a fungovanie závažný negatívny dopad. Maloletá F. R. je taktiež vo veku v ktorom je stabilné prostredie, každodenná rutina a starostlivosť matky rozhodujúca pre jej riadny psychický a citový vývin. Z uvedeného dôvodu má vážnu obavu, že ak by otec bez jej súhlasu deti odviezol do zahraničia, mohlo by dôjsť k narušeniu ich psychickej stability, prerušeniu ich bežnej starostlivosti, vytrhnutiu detí z ich prirodzeného prostredia, komplikáciám pri návrate detí späť na územie Slovenskej republiky a k vážnemu zásahu do práv a záujmov maloletých detí. Keďže ide o situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu je podľa jej názoru nevyhnutné, aby súd bezodkladne a dočasne upravil výkon rodičovských práv a povinností, a to tak, že deti budú dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti a zároveň bude otcovi zakázané deti premiestniť mimo územia Slovenská republiky bez jej
súhlasu alebo bez rozhodnutia súdu. Matka uviedla, že otec detí je psychiatrický pacient a jeho správanie je dlhodobo nestabilné. Z dôvodu jeho správania bola opakovane privolaná polícia, konkrétne Obvodné oddelenie Policajného zboru S., pričom z týchto zásahov existujú úradné záznamy a zápisnice. Takéto rozhodnutie je podľa jej názoru v najlepšom záujme maloletých detí, najmä s prihliadnutím na ich vek, vývinové potreby, citovú naviazanosť, stabilitu prostredia a osobitné potreby maloletého C.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd v celom rozsahu vyhovel tomuto návrhu a vydal neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. K návrhu matka nepriložila žiadne listinné dôkazy. 3. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že toho času prebieha na Mestskom súde Bratislava II na základe návrhu manželky zo dňa 13.04.2026 konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré je vedené pod sp. zn. 69P/50/2026, v ktorom manželka žiada aby súd rozviedol manželstvo a obe maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť prispievať na ich výživu a ich styk s otcom žiada upraviť s prihliadnutím na ich záujem. K uvedenému návrhu manželka doložila sobášny list, rodné listy maloletých detí, psychologické vyšetrenie maloletého C. z roku 2023 a potvrdenie o návšteve školy oboch maloletých detí. 4. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. 12. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 13. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 14. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých detí slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia,
pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. 15. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo zvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. 16. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že za daných okolností je návrh matky v celom rozsahu nedôvodný. Z návrhu matky a z obsahu spisu maloletých detí vedeného pod sp. zn. 69P/50/2026 vyplýva, že rodičia maloletých detí sú manželia, pričom na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod ich manželstva. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie matka nepriložila žiadne listinné dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia o možnom neoprávnenom premiestnení maloletých detí otcom mimo územia Slovenskej republiky. Matka žiadnym spôsobom neosvedčila, dokonca ani neuviedla, či žijú s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti, resp. kto zabezpečuje v súčasnosti starostlivosť o maloleté deti, či sa otec domáha výlučnej starostlivosti o maloleté deti (v tomto smere absentujú v návrhu aj skutkové tvrdenia matky o uvedenej skutočnosti), či chce maloleté deti matke odňať, resp. či matke neumožňuje výkon jej rodičovských práv. Matka súdu žiadnym spôsobom neosvedčila, že v rodine existuje taká situácia, pre ktorú je potrebné upravovať výkon rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletých detí. Zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie detí, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Terajšia situácia v rodine v zmysle matkou osvedčeného stavu nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého detí, stabilizáciou ich výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by súd deti zveril do osobnej starostlivosti matky formou procesného inštitútu, ktorým je neodkladné opatrenie. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka nielen že listinnými dôkazmi neosvedčila neodkladnú potrebu zásahu súdu, ale ani neuvádzala dostatočne určité skutkové tvrdenia z ktorých by vyplývala bezodkladná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal otcovi vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky, resp. by mu súd uložil povinnosť zdržať sa odňatia detí z miesta ich obvyklého pobytu, školy, škôlky alebo iného zariadenia bez vedomia a súhlasu matky. Ak by súd návrhu matky vyhovel len na základe akýchsi bližšie nešpecifikovaných obáv, ktoré neboli žiadnym spôsobom osvedčené, musel by v každom konaní, kde jeden z rodičov je cudzím štátnym príslušníkom automaticky teritoriálne obmedziť právo kontaktu oprávneného rodiča s maloletými deťmi, čím by neprípustným spôsobom zasiahol nielen do výkonu rodičovských práv, ale aj neoprávnene zasiahol do slobody voľného pohybu oprávneného rodiča s maloletými deťmi a porušil aj jeho právo dané v čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Súd nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by bolo bezprostredne nevyhnutné otcovi zakázať premiestniť deti mimo územia Slovenskej republiky, resp. sa zdržať ich prevzatia v školskom, predškolskom, inom zariadení, resp. z miesta ich obvyklého pobytu, a to formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia. Súd nedisponuje žiadnymi informáciami, či otec žije s deťmi v spoločnej domácnosti, či zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti alebo inak participuje na ich výchove, resp. či toho času uskutočňuje nejaké úkony, ktoré by mohli priamo ohrozovať zdravie a priaznivý vývin maloletých detí. Matka nepredložila žiadne dôkazy (ani neuviedla konkrétne skutkové tvrdenia) o tom, že jestvuje potenciálna hrozba, že otec maloletých detí zamýšľa ich odňatie a premiestnenie napríklad do Poľskej republiky, odkiaľ pochádza. 17. V časti návrhu, kde sa matka domáha, aby ju súd oprávnil zabezpečovať všetky bežné záležitosti maloletých detí, najmä ich školskú dochádzku, zdravotnú starostlivosť, denný režim a pobyt na území Slovenskej republiky je návrh rovnako nedôvodný a súd ho v celom rozsahu zamietol. Na uvedené úkony je matka, ako zákonný zástupca maloletých detí, oprávnená priamo zo zákona a uvedený stav nie je potrebné duplikovať nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré na takéto účely neslúži. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletých detí, právo a povinnosť zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok patrí do súboru rodičovských práv a povinností (§ 28 Zákona o rodine ). Rodičia sú zákonnými zástupcami maloletých detí priamo zo zákona bez toho, aby sa tomu vyžadovalo rozhodnutie súdu alebo iného orgánu. Nositeľmi týchto práv sú teda obaja rodičia,
pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. Obidvaja rodičia sú rovnocennými zástupcami a každý z nich môže maloleté deti zastúpiť samostatne. Iba ak ide o podstatnú záležitosť, vyžaduje sa súhlas aj druhého rodiča. V prípade nezhody rodičov v podstatných veciach je namieste postup podľa § 35 zákona o rodine, kedy na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. 18. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletých detí a sú splnené všetky podmienky na jeho vydanie - čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh v celom rozsahu zamietol. Až v konaní vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 69P/50/2026 bude mať súd dostatočný priestor pre vykonanie riadneho dokazovania a zistenia skutočného stavu veci. V uvedenom konaní súd vyhodnotí rodičovské kompetencie, výchovného metódy oboch rodičov a ich vplyv na maloleté deti, rovnako vykoná dokazovanie ohľadom príjmov, výdavkov a majetkových pomerov rodičov, posúdi ich schopnosti a možnosti ako aj odôvodnené potreby maloletých detí tak, aby rozhodol v čo najlepšom záujme maloletých detí. 19. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.