KAUZIS.SK
UznesenieMestský súd Bratislava II22. 4. 2026plný text

Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 59P/42/2026 z 22. 4. 2026

CitáciaUznesenie Mestského súdu Bratislava II z 22. apríla 2026, sp. zn. 59P/42/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201293.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 59P/42/2026 1226201293 22. 04. 2026 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201293.2

Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., právne zastúpená: RPK law firm, s. r. o., Suché mýto 1, Bratislava, a otca: A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., právne zastúpený: Senior Consultants-Braxator, s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 20.04.2026 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otcovi upravil styk a uložil mu povinnosť platiť výživné. 2. Vo svojom návrhu uviedla, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, vedené pod sp. zn. 59P/31/2026. Dňa 17.04.2026 sa konalo informatívne stretnutie rodičov. Otec v septembri 2025 opustil spoločnú domácnosť a rodičia uzavreli ústnu dohodu, že dcéra je v starostlivosti matky, otec výživné neplatí, styk si rodičia neupravovali a ponechali ho na vzájomnej operatívnej dohode. Styk prebiehal tak, že otec poslal SMS, že chce byť pár hodín s maloletou, pričom niekedy sa neozval aj týždeň, maloletá v bydlisku otca nikdy neprespala. Rodičia dohodu dodržiavali až do informatívneho stretnutia rodičov (ďalej tiež "ISR"), resp. odkedy matka podala návrh na rozvod manželstva a na ISR nesúhlasila so striedavou starostlivosťou bez platenia výživného. Otec sa v konaní o rozvod manželstva napriek výzve súdu písomne v stanovenej lehote nevyjadril k návrhu, preto matka navrhla súdu zvážiť uloženie poriadkovej pokuty otcovi. V priebehu ISR bol na ňu zo strany otca vyvíjaný neprijateľný tlak, vyzval ju aby súhlasila so striedavou starostlivosťou bez platenia výživného a pre prípad odmietnutia jej pohrozil, že bude žiadať osobnú starostlivosť, a to za využitia bližšie nešpecifikovaných údajných kompromitujúcich materiálov. Ďalej navrhovateľka uviedla, že maloletá sa vyjadrila, že chce žiť s matkou a s otcom sa stretávať tak ako doteraz. Otec v septembri 2025 odišiel z domácnosti a odvtedy bol jeho styk s dcérou sporadický, plateniu výživného sa snaží vyhnúť. Otec skutočne nemá peniaze, nevie zarobiť peniaze. Výšku výživného v konaní o rozvod manželstva navrhla s ohľadom na potreby maloletej (pozn. 630 eur mesačne), vzhľadom na príjem otca bude tento návrh znižovať. Otec uhradil niektoré náklady, ale náklady na lieky, topánky, oblečenie, oslavu narodenín maloletej, stravu mimo škôlky, hygienu hradí výlučne matka. Otec matke napísal: "ak nechceš rozvod dohodou, bude rozvod na divoko", a tiež: "a bude to zbytočne drahé pre všetkých zúčastnených a netýka sa to len peňazí". Otec po ISR svojvoľne a bez predchádzajúcej dohody odišiel do škôlky a maloletú predčasne vyzdvihol s tým, že si ju ponechá celý víkend a to aj na prespanie, čo matka upozorňuje, že je po prvýkrát, odkedy otec zo spoločnej domácnosti odišiel. Maloletá bola pripravená na vyzdvihnutie matkou. Náhle a nečakané vydvihnutie otcom, ktorý z ISR odchádzal zjavne rozrušený, mohlo u maloletej vyvolať značný psychický stres. Otec

jej poslal SMS správu, že keďže sa odmietla na ISR dohodnúť o starostlivosti, dnes vyzdvihne dcéru zo škôlky a bude s ňou tento víkend, v pondelok ráno ju zavedie do škôlky, s tým že v pondelok ju môže zo škôlky vyzdvihnúť matka. Otec vzal dieťa ku svojim rodičom. Navrhovateľka má obavu, kde bolo celý víkend a čo robilo. Otec poslal SMS správu, že tento víkend výnimočne odišiel s maloletou k rodičom, avšak je to poslednýkrát, budúci týždeň odíde z bytu, aby mohla matka byť s maloletou, a nasledujúci víkend má dieťa on s tým, že požiadal matku aby opustila byt a nechala ho s malou samotného, nakoľko matka má kam ísť. Taktiež jej napísal, nech neničí majetok a zariadenie bytu, a vodila do bytu svojho milenca. Otec ešte bol v byte po veci maloletej, odpojil v byte internet a televíziu. Náhle zmeny a konfliktná atmosféra predstavuje riziko pre vývin, stabilitu a pocit bezpečia dcéry. Matka navrhla neodkladné opatrenie, ktoré zachová doterajší zaužívaný režim starostlivosti, v rozsahu ako bol posledného pol roka. Výživné navrhla v minimálnej výške. Verí, že otec tak nebude viac vytvárať tlak a ohrozovať dieťa, len aby nemusel platiť výživné. Hrozí, že maloletá sa stane nástrojom otca, aby nemusel platiť výživné. Vzniká obava, či si otec dieťa dokonca neponechá vo svojej starostlivosti, aby nemusel platiť výživné. Do ISR dieťa videlo otca párkrát v mesiaci a na ISR otec žiadal, aby mu bola dokonca zverená do starostlivosti. Keď sa rodičia dohodli na starostlivosti, a matka so zmenou na ISR nesúhlasila, je iný postup otca stresujúci pre dieťa a zjavne účelový. Otec navštevoval dieťa sporadicky. Bez neodkladného opatrenia hrozí, že otec bude určovať starostlivosť o dieťa. Navrhla, aby súd zveril dieťa do jej starostlivosti a otcovi určil styk každý kalendárny týždeň od 15:30 hod. do 19:00 hod., a vo štvrtok od 16:35 hod. do 19:00 hod., a každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 19:30 hod. Taktiež navrhla, aby otec platil výživné mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa. 3. Súd sa oboznámil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, prílohami návrhu, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 59P/31/2026 a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Na tunajšom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Konanie sa vedie pod sp. zn. 59P/31/2026. Z obsahu daného spisu súd zistil nasledovné skutočnosti: Návrh podala manželka dňa 21.03.2026, uviedla, že manžel má z predchádzajúceho manželstva dve, dnes už plnoleté deti. Do plnoletosti boli obidve deti v striedavej starostlivosti, vo veľkej miere manželovi s výchovou pomáhala jeho matka a následne navrhovateľka. Výživu a výchovu zabezpečovali najprv každý druhý týždeň a následne vždy dva týždne v mesiaci. Výdavky na maloletú vyčíslila celkovo na 1 260 eur. Ďalej uviedla, že otec nevie finančne zabezpečiť rodinu. Navrhla, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi navrhla upraviť styk každý párny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 19:00 hod, a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 15:30 hod. do nedele do 18:30 hod. Zároveň navrhla, aby otec platil výživné na maloletú v sume 630 eur mesačne. Dňa 17.04.2026 sa na tunajšom súde konalo informatívne stretnutie rodičov. Právna zástupkyňa otca uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasia, avšak dôvody rozpadu manželstva sú iné. Dôvodom je požívanie alkoholu, veľmi agresívne a labilné správanie sa matky. Matka pravidelne chodí s dieťaťom po škole ku kaderníčke, kde požíva alkoholické nápoje v prítomnosti dieťaťa. Maloletá kreslí obrázky s alkoholom. Výchovné prostredie matky nie je pre dieťa, ktoré nastúpi na prvú školskú dochádzku, vhodné. Navrhla, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti otca, prípadne ak matka preukáže, že prestane užívať alkohol, resp. ak by sa matka dala vyšetriť, podstúpila protialkoholické liečenie, poprípade si dala nainštalovať čip antabus na nejaké obdobie, súhlasili by so striedavou starostlivosťou. Rodičia bývajú v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca. Navrhla, aby sa vykonávala striedavá starostlivosť v tomto byte s tým, že rodičia sa budú v danej domácnosti striedať. Právna zástupkyňa otca ďalej uviedla, že všetky výdavky ohľadom maloletej hradia na polovicu, takže čo sa týka financií, v tejto oblasti už majú striedavú starostlivosť. Všetky výdavky na bývanie - hypotéka, elektrina, voda, plyn, všetko hradí výlučne otec, matka sa na týchto výdavkoch nepodieľa. Vzhľadom k tomu, že dochádzalo k fyzickým atakom, otec odišiel zo spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť obýva matka s dieťaťom, a pri dieťati sa striedajú nepomerne ako matka dovolí. Ďalej uviedla, že otec si dnes zoberie dieťa a zostane v byte a matka z bytu odíde. V podstate to tak bolo aj počas manželstva, vždy keď sa otec staral, matka niekam zmizla, odišla. Matka už má mimomanželský pomer, takže má priestor kam odísť. Otec odišiel v septembri 2025. Keď matka povie kedy môže byť s dieťaťom, tak je s ním, je to väčšinou dvakrát do týždňa, alebo cez víkend. Navrhla, aby matka išla na testy. Nespochybňovala, že je starostlivá matka, že má dieťa rada, problémom je požívanie alkoholu, ktoré je pravidelné.

Právna zástupkyňa matky reagovala, že nie je pravda, že matka nadmerne užíva alkohol. Matka sa po rozvode manželstva bude sťahovať z bytu. Striedavá starostlivosť nie je v záujme dieťaťa. Otec od septembra 2025 vídava dieťa raz alebo dvakrát do týždňa. K návrhu na testy matky uviedla, že to považuje za útok na jej osobu. Matka uviedla, že neužíva alkohol. K otázke, či vôbec neužíva alkohol, uviedla, že občasne áno, dvakrát za týždeň, alebo raz za týždeň. Právna zástupkyňa otca uviedla, že by chceli aspoň na skúšku realizovať nejakú dohodu rodičov ohľadom starostlivosti o dieťa. Ak matka bude trvať na svojom návrhu, sú pripravené kompromitujúce materiály na matku a môže sa ísť do dokazovania. Navrhla, aby aspoň do rozvodu rodičia skúsili realizovať "hniezdo", s tým že teraz by otec prevzal starostlivosť od piatku do stredy, a od stredy do nedele matka. Právna zástupkyňa matky s uvedeným nesúhlasila, matka uviedla, že toto sa mohlo realizovať od septembra 2025 a nestalo sa tak. Otec uviedol, že dieťa nakreslilo na papier obrázok kde nakreslila fľašu s alkoholom. Právna zástupkyňa otca uviedla, že dôvodom odchodu otca z domácnosti bol fyzický útok matky na otca. Opätovne uviedla, že radi by realizovali niečo na skúšku, aby si niečo otestovali, nemusí to byť úplne rovnomerná striedavá starostlivosť na začiatku. Otec ponúka domácnosť, aby dieťa tam ostalo, aby sa nestriedalo, a aby sa v domácnosti striedali rodičia. Kolízny opatrovník apeloval na rodičov, aby sa v záujme maloletej dohodli a ak majú konflikt, aby to riešili aj prostredníctvom odbornej pomoci. Matka reagovala, že boli aj u mediátora, mali mať skúšku striedavej starostlivosti, to neprebehlo a manžel nespolupracoval s mediátorom. Otec reagoval, že keď sa snaží s matkou na čomkoľvek dohodnúť, tak jej jediná predstava o dohode je, že on odsúhlasí jej názor, jej stanovisko. Na záver uviedol, že má ešte ďalšie dve deti, platí na ne po 100 eur mesačne, s matkou týchto detí má dohodu o striedavej starostlivosti. Právna zástupkyňa otca na záver uviedla, že rodičia hradia výdavky na polovicu, v tom majú komunikáciu plynulú a normálnu. 5. Z Rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/67/2014-108 zo dňa 08.10.2014 súd zistil, že manželstvo otca s jeho prvou manželkou bolo rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej sa dve vtedy maloleté deti, F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, zverili do striedavej starostlivosti rodičov (v týždenných intervaloch). Počas trvania striedavej starostlivosti sa výživné neurčilo. 6. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.). 17. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 18. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. 19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd po dôslednom zvážení dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. 20. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že tvrdenia účastníkov konania sú zásadne rozporné. Otec namieta nedostatky v starostlivosti matky, poukazuje na jej údajné nevhodné správanie vrátane požívania

alkoholu a agresivity. Matka tieto tvrdenia kategoricky popiera a trvá na zachovaní doterajšieho režimu starostlivosti. Takto vyhrotený skutkový spor si vyžaduje rozsiahle dokazovanie, ktoré svojím rozsahom presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. 21. Neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. CSP predstavuje výnimočný procesný prostriedok, ktorého účelom je bezodkladná a dočasná úprava pomerov účastníkov len v prípade existencie naliehavej potreby. Jeho funkciou nie je prejudikovať rozhodnutie vo veci samej ani nahrádzať riadne dokazovanie. 21. Súd prihliadol na priebeh informatívneho stretnutia rodičov, na ktorom otec prezentoval návrhy riešení smerujúcich k úprave starostlivosti o maloleté dieťa, a to aj formou dočasného "skúšobného" režimu, vrátane návrhu striedania rodičov v jednej domácnosti (tzv. hniezdo"), matka uzavretie akejkoľvek dohody odmietla. Za takejto situácie súd nepovažoval za opodstatnené autoritatívne rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov formou neodkladného opatrenia. Ide o zásadnú otázku výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá má byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. V rámci konania o neodkladnom opatrení, vzhľadom na jeho povahu a krátke zákonné lehoty, nie je možné vykonávať rozsiahle dokazovanie potrebné pre zodpovedné rozhodnutie o tejto otázke. Neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok, ktorého účelom je bezodkladná úprava pomerov v prípadoch, keď je to nevyhnutné. Takýto zásah má dočasný charakter a nesmie prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. V opačnom prípade by dochádzalo k neprípustnému nahrádzaniu meritórneho rozhodovania bez dokazovania. 22. Samotná obava jedného z rodičov bez existencie konkrétnych a osvedčených skutočností, nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nezistil existenciu bezprostrednej hrozby, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah. 23. Súd sa zaoberal aj tvrdeniami matky o tom, že otec bez dohody prevzal maloleté dieťa na víkend. Z obsahu návrhu však vyplýva, že išlo o ojedinelú situáciu, pričom maloleté dieťa bolo následne matke odovzdané. Súd zobral do úvahy najmä tú skutočnosť, že samotná matka v konaní vo veci samej navrhuje úpravu styku otca s maloletou aj vo forme víkendového styku (každý druhý víkend), čo oslabuje jej tvrdenia o nevhodnosti alebo nebezpečnosti pobytu maloletého dieťaťa u otca. Nebolo osvedčené, že by týmto konaním došlo k ohrozeniu života, zdravia alebo priaznivého vývinu maloletého dieťaťa, ani že by otec mal v úmysle maloleté dieťa dlhodobo zadržiavať alebo svojvoľne zásadne meniť doterajší režim starostlivosti (sám uviedol, že to bolo jediný raz čo ju zobral z domácnosti k rodičom). Samotná obava matky, že otec by mohol v budúcnosti konať obdobným spôsobom, bez existencie konkrétnych a osvedčených skutočností, nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd zároveň poukazuje na to, že z tvrdení účastníkov vyplýva, že napriek konfliktnému vzťahu rodičov existuje určitý režim starostlivosti o maloleté dieťa, keď sa maloletá nachádza prevažne v starostlivosti matky a otec s ňou udržiava kontakt. Okrajovo súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec v minulosti zabezpečoval starostlivosť o svoje ďalšie dve vtedy maloleté deti (dvaja synovia) formou striedavej osobnej starostlivosti, čo nasvedčuje tomu, že disponuje rodičovskými kompetenciami. Táto skutočnosť sama osebe nie je rozhodujúca, ale podporuje záver, že nie je osvedčené bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa. 24. Za daného stavu súd dospel k záveru, že nebola preukázaná naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov, nebolo osvedčené, že by život, zdravie alebo priaznivý vývin maloletého dieťaťa boli aktuálne ohrozené, alebo narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu. Nariadením neodkladného opatrenia by súd za týchto okolností neprimerane zasahoval do právnych pomerov účastníkov bez dostatočného skutkového podkladu a fakticky by prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. 25. Súd zároveň prihliadol na to, že medzi rodičmi prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, v rámci ktorého bude vykonané dokazovanie a komplexne posúdené, aké usporiadanie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako prostriedok na "predbežné rozhodnutie" tejto otázky bez splnenia zákonných podmienok. 26. Pokiaľ ide o návrh v časti určenia výživného, súd uvádza, že ani v tejto časti nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Tvrdenia účastníkov sú aj v tejto otázke rozporné, keď matka uvádza, že otec hradí časť nákladov na maloletú, zatiaľ čo otec tvrdí, že platí polovicu nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté dieťa, a zároveň znáša všetky náklady spojené s bývaním.

Matka navrhla neodkladným opatrením určiť výživné v minimálnej výške. Za situácie, keď otec hradí polovicu nákladov na maloleté dieťa, matkou navrhované riešenie (aby platil minimálne výživné) nie je v súlade so záujmom dieťaťa. V prípade, ak by súd vyhovel matke a uložil otcovi povinnosť platiť výživné v minimálne výške (napriek tomu, že otec platí polovicu nákladov na maloletú), možno konštatovať, že tento postup by bol v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Matka zároveň nijako neosvedčila ani nepreukázala, že by výživa maloletého dieťaťa bola aktuálne akýmkoľvek spôsobom ohrozená. 27. V danom prípade mal súd za to, že na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, keďže neboli dané predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému dieťaťu, keď z okolností uvádzaných matkou nie je dostatočne osvedčené, že by pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej, bolo potrebné neodkladne korigovať, resp. upraviť pomery účastníkov. Súd prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia a nebolo preukázané potenciálne ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. 28. Súd bude pokračovať v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 59P/31/2026. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v jednom vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.