Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 9P/62/2026 1226201503 06. 05. 2026 Mgr. Tomáš Kelner ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201503.2
Uznesenie 6 9P/62/2026 Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E. a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E., adresa na doručovanie: G. XX, XXX XX E., zastúpený: RPK law firm s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 56 142 072, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 2 9P/62/2026 I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 4 9P/62/2026 1. Otec maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2026 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas nepárnych týždňov v kalendárnom roku v dňoch pondelok od 8:00 hod. do stredy do 8:00 hod. a ďalej v piatok od 8:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 8:00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas nepárnych týždňov v kalendárnom roku v dňoch streda od 8:00 hod. do piatku do 8:00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas párnych týždňov v kalendárnom roku v dňoch pondelok od 8:00 hod. do stredy do 8:00 hod. a ďalej v piatok od 8:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 8:00 hod. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas párnych týždňov v kalendárnom roku v dňoch streda od 8:00 hod. do piatku do 8:00 hod. Otec je povinný prevziať maloletého v mieste bydliska matky v určenú dobu a matka je povinná prevziať maloletého v mieste bydliska otca v určenú dobu. Obaja rodičia sú povinní v stanovenom čase maloletého odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča a riadne ho na odovzdanie pripraviť. 2. Otec svoj návrh odôvodnil najmä tým, že spolu s matkou žili spoločne v byte na adrese D. XXXX/ X, E., kde spoločne vychovávali maloletého A.. Medzi rodičmi došlo k rodinnej kríze, pričom na tomto základe si ústne uzatvorili rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti v režime 2-2-3, hoci formálne žili v spoločnej domácnosti, nehospodárili spolu a každý z rodičov mal vyhradenú svoju časť bytu a
navzájom sa snažili nestretávať. Krízu sa rodičom nepodarilo vyriešiť a došlo ku konfliktu, v dôsledku ktorého Mestský súd Bratislava IV vydal uznesenie, ktorým bol navrhovateľovi uložený zákaz vstupu do vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Navrhovateľ uznesenie rešpektuje a vysťahoval sa do bytu na ulici G. XX, E., ktorý si zabezpečil na základe zmluvy o krátkodobom nájme bytu uzatvorenej dňa 28.04.2026. Do pôvodnej spoločnej domácnosti sa už neplánuje nikdy vrátiť. Po vydaní uznesenia si matka zablokovala otca v telefóne, čo závažným spôsobom sťažuje akúkoľvek komunikáciu vo veciach maloletého a realizáciu styku otca s maloletým. Rodičia majú uzatvorenú ústnu rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti o maloletého A. v systéme 2-2-3. Podľa tejto dohody rodičia striedajú starostlivosť o maloletého v dvojtýždennom cykle: v prvom týždni cyklu má otec maloletého v starostlivosti v pondelok a utorok, matka v stredu a štvrtok, a otec v piatok, sobotu a nedeľu; v druhom týždni cyklu sa poradie obracia. Táto dohoda bola fakticky realizovaná od apríla 2026. Po incidente a odsťahovaní otca začala matka systematicky brániť otcovi v styku s maloletým A.. Matka maloletého zámerne prestala dávať do materskej školy „H.“, do ktorej A. dochádza, s cieľom zabrániť tomu, aby si ho otec mohol vyzdvihnúť v dňoch vyplývajúcich z uzavretej rodičovskej dohody. Maloletý A. trpí závažným ochorením – cystickou fibrózou a bol nedávno liečený na zápal stredného ucha a konjunktivitídu. Pravidelná starostlivosť oboch rodičov, dôsledné podávanie liekov a pravidelná dochádzka do lekárskych zariadení sú pre zdravotný stav maloletého kriticky dôležité. Otec aktívne participoval na zdravotnej starostlivosti o maloletého, vrátane nočnej návštevy pohotovosti dňa 19.04.2026, kde bol A. diagnostikovaný zápal stredného ucha a predpísaná antibiotická liečba. Počas celej liečby otec zabezpečoval riadne podávanie liekov a viedol o tom záznamy. Matka prestala s otcom úplne komunikovať ohľadom maloletého A., má otec obavu, že mu bude aj do budúcnosti úplne obmedzený styk s maloletým A.. Otec je presvedčený, že v záujme maloletého, z dôvodu zabezpečenia stabilného výchovného prostredia, rešpektovania jeho blízkej citovej väzby k otcovi, s prihliadnutím na fakt, že matka bez súhlasu otca zmenila prvotnú rodičovskú dohodu vo veci starostlivosti o maloletého, pričom tu vzniká obava, či si matka maloletého bez dohody s otcom neponechá vo svojej starostlivosti, je nevyhnutné, aby boli bezodkladne upravené pomery maloletého. Matka sa rozhodla porušiť pôvodnú dohodu rodičov a určila, že maloletý bude v osobnej starostlivosti matky, a že otec nebude mať možnosť sa s maloletým vôbec stretávať a z tohto dôvodu je potrebné upraviť práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému. Otec uvádza, že s maloletým má vybudovaný pekný vzťah. Otec chce rozvíjať vzťah s maloletým, chce sa podieľať na každodenných povinnostiach, ktoré sú spojené so starostlivosťou o maloletého. 3. Na tunajšom súde je tiež vedené konanie sp. zn. 9P/60/2026, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to na základe návrhu otca doručeného súdu dňa 30.04.2026. 4. Súd uznesením č. k. 9P/60/2026 – 25 zo dňa 05.05.2026 vylúčil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, vedené pod sp. zn. 9P/62/2026. 5. Na tunajšom súde je tiež vedené konanie sp. zn. 9P/61/2026, o nariadenie neodkladného opatrenia, a to na základe návrhu matky doručeného Mestskému súdu Bratislava IV dňa 26.04.2026, postúpeného tunajšiemu súdu dňa 30.04.2026. 6. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu otca a k nemu pripojených listinných dôkazov a súvisiacich spisov a zistil nasledovné: 7. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu E. – I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletého je C. B., nar. XX.XX.XXXX a otcom je F. B., nar. XX.XX.XXXX. 8. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. 0C/12/2026 – 19 zo dňa 27.04.2026 súd uložil odporcovi (otcovi maloletého), aby nestupoval do bytu č. X, nachádzajúceho na 4. poschodí bytového domu, súp. číslo XXXX, H.: D. 4, zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: E. H., obec: E., kat. úz.: I., a do spoločných častí a zariadení bytového domu. 9. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 Civilného sporového poriadku nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.
10. Podľa § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Z ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 14. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 15. Z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o výnimočný procesný prostriedok dočasnej ochrany, ktorého účelom nie je nahradiť rozhodnutie vo veci samej, ani predčasne a bez riadneho dokazovania vyriešiť spornú otázku konečnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Hoci pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, navrhovateľ musí aspoň hodnoverne osvedčiť základné skutočnosti, z ktorých vyplýva pravdepodobnosť ním uplatňovaného nároku, ako aj existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie preto nemožno nariadiť len na základe jednostranných tvrdení navrhovateľa, pokiaľ tieto tvrdenia nie sú aspoň v základnej miere podložené a pokiaľ z nich nevyplýva konkrétne, aktuálne a bezprostredné ohrozenie práv alebo záujmov maloletého dieťaťa. 16. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti musí byť pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúcim kritériom záujem maloletého dieťaťa. Tento záujem však nemožno stotožňovať automaticky s požiadavkou jedného z rodičov na okamžité nastavenie určitého režimu starostlivosti. Neodkladné opatrenie má mať v týchto veciach miesto predovšetkým vtedy, ak by bez okamžitého zásahu súdu boli vážne ohrozené základné záujmy dieťaťa, jeho riadna starostlivosť, výchova, výživa, zdravie, bezpečie alebo priaznivý vývin. Samotná existencia rodičovského konfliktu, prerušenie spolužitia rodičov, rozdielne predstavy rodičov o budúcom režime starostlivosti, prípadne obava jedného rodiča z budúceho vývoja, bez ďalšieho ešte neznamenajú splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. 17. V posudzovanej veci sa otec návrhom domáhal, aby súd dočasne zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v režime 2-2-3, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z obsahu návrhu vyplýva, že otec svoj návrh odôvodňoval najmä tvrdením, že rodičia mali mať ústne uzavretú rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa mala fakticky realizovať od apríla 2026, ďalej tvrdením, že matka po incidente a po jeho odsťahovaní prestala s otcom komunikovať, zablokovala si ho v telefóne a maloletého prestala dávať do materskej školy, čím mu mala znemožniť prevzatie maloletého podľa tvrdenej rodičovskej dohody. Otec zároveň poukazoval na zdravotný stav maloletého, osobitne na cystickú fibrózu maloletého a potrebu pravidelnej zdravotnej starostlivosti, ako aj na obavu, že mu bude v budúcnosti styk s maloletým úplne obmedzený. Tieto tvrdenia vyplývajú z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. 18. Súd však po oboznámení sa s návrhom a priloženými listinami dospel k záveru, že otec neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Predovšetkým nebolo osvedčené, že by maloletý bol v starostlivosti matky vystavený konkrétnemu ohrozeniu, prípadne že by jeho zdravie, bezpečie, výživa, starostlivosť alebo priaznivý vývin boli aktuálne a bezprostredne ohrozené. Samotná skutočnosť, že maloletý trpí závažným ochorením, nepostačuje na záver o potrebe okamžitej zmeny režimu starostlivosti, pokiaľ zároveň nie je osvedčené, že matka zdravotnú starostlivosť o maloletého zanedbáva, že nerešpektuje odporúčania lekárov, že maloletému
nepodáva lieky alebo že iným konkrétnym spôsobom ohrozuje jeho zdravotný stav. Takéto skutočnosti z návrhu ani z priložených listín nevyplývajú. 19. Rovnako nebolo v potrebnej miere osvedčené ani tvrdenie otca, že medzi rodičmi existovala záväzná a stabilne realizovaná rodičovská dohoda o striedavej osobnej starostlivosti v režime 2-2-3, ktorej porušenie by samo osebe zakladalo potrebu okamžitého súdneho zásahu. Otec síce tvrdí, že takáto dohoda bola medzi rodičmi ústne uzavretá a fakticky realizovaná, avšak uvedené tvrdenie nie je v návrhu podložené takými listinnými dôkazmi, z ktorých by bolo možné bez ďalšieho vyvodiť existenciu ustáleného, oboma rodičmi akceptovaného a dlhodobejšie realizovaného režimu starostlivosti. Navyše podľa samotného návrhu malo ísť o režim realizovaný len od apríla 2026, teda krátko pred podaním návrhu, čo samo osebe znižuje presvedčivosť záveru o ustálenom výchovnom režime maloletého, ktorý by bolo nevyhnutné okamžite zachovať prostredníctvom neodkladného opatrenia. 20. Za rozhodujúce súd považoval aj to, že otec neosvedčil konkrétne situácie, v ktorých by sa reálne domáhal odovzdania maloletého alebo realizácie styku a v ktorých by mu matka bezdôvodne bránila. Tvrdenie, že matka maloletého prestala dávať do materskej školy s cieľom zabrániť otcovi v jeho prevzatí, zostalo v rovine tvrdenia. Z predložených podkladov nevyplýva, kedy sa otec mal pokúsiť maloletého prevziať, akým spôsobom o prevzatie požiadal, ako na to matka reagovala, ani či skutočne došlo k odmietnutiu odovzdania maloletého. Obava otca, že mu matka bude do budúcnosti styk obmedzovať, môže byť predmetom posudzovania v konaní vo veci samej, sama osebe však nepredstavuje konkrétne osvedčenú bezodkladnosť, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Súd pritom neprehliadol, že medzi rodičmi je zjavne prítomný konflikt a že ich vzájomná komunikácia je narušená. Rodičovský konflikt však sám osebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, osobitne ak navrhované opatrenie smeruje k zavedeniu pomerne intenzívneho režimu striedavej osobnej starostlivosti. Takáto úprava vyžaduje dôkladné posúdenie viacerých okolností, najmä citových väzieb maloletého, jeho veku, zdravotného stavu, stability výchovného prostredia, schopnosti rodičov spolu komunikovať a spolupracovať, ako aj praktických podmienok výkonu starostlivosti u každého z rodičov. Ide o otázky, ktoré majú byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej, nie predmetom predbežného rozhodnutia založeného iba na tvrdeniach jedného z rodičov. 22. Súd zdôrazňuje, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a nevylučuje, že po vykonanom dokazovaní môže byť úprava výkonu rodičovských práv a povinností nastavená spôsobom zodpovedajúcim právu maloletého na zachovanie vzťahu k obom rodičom. V tomto štádiu konania však nebolo osvedčené, že by bez okamžitého zásahu súdu boli záujmy maloletého vážne ohrozené, ani že by bolo nevyhnutné predbežne, bez riadneho dokazovania, upraviť starostlivosť o maloletého práve formou striedavej osobnej starostlivosti v otcom navrhovanom režime. 23. Súd preto dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 CSP v spojení s § 367 CMP splnené neboli. Otec neosvedčil existenciu bezprostredného ohrozenia maloletého dieťaťa ani potrebu okamžitej úpravy pomerov v navrhovanom rozsahu. Keďže návrh otca smeruje k dočasnému nastaveniu režimu starostlivosti, ktorý si vyžaduje riadne zistenie skutkového stavu a vyhodnotenie dôkazov v konaní vo veci samej, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 24. Súd bude naďalej pokračovať v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/60/2026, v ktorom po zabezpečení potrebných dôkazov, vyjadrení účastníkov, prípadne stanoviska kolízneho opatrovníka a po vyhodnotení všetkých rozhodujúcich okolností rozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo veci samej. 25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie:
2 9P/62/2026 Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uzneseniu smeruje.
uznesenia na súde, proti ktorého
Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do odvolania.
uplynutia lehoty na podanie
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní.