Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 37P/67/2026 1226201532 13. 08. 2026 JUDr. Zuzana Lohnertová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201532.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka - S., zastúpená splnomocnenou právnou zástupkyňou: JUDr. Martina Mrázová, advokátka, so sídlom Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, IČO: 42 171 300 a otec - O.., o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 07.05.2026 bol Mestskému súdu Bratislava II, doručený návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia vydaného Mestským súdom Bratislava II, č. k. 37P/76/2024-88 zo dňa 24.05.2024, ktorým bola otcovi uložená povinnosť neodkladným opatrením zdržať sa vycestovania s maloletou mimo územia schengenského priestoru, bez písomného súhlasu matky. 2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že od vydania predmetného neodkladného opatrenia uplynuli takmer dva roky, v zmysle ktorých podľa slov otca došlo k zmene skutočností podmieňujúcich zrušenie predmetného neodkladného opatrenia. Otec uviedol, že počas obdobia dvoch rokov nedošlo zo strany otca k žiadnemu pokusu o únos maloletého dieťaťa z územia Slovenskej republiky. Otec s maloletou pravidelne cestoval, pričom maloleté dieťa odovzdal matke bez akýchkoľvek problémov, tak, ako sa dohodli rodičia. Zastáva názor, že neodkladné opatrenia bolo vydané v čase, kedy medzi manželmi panovali nezhody ohľadom vzdelávania a bývania, otec údajne mal vyvíjať na maloleté dieťa psychologický nátlak a zamýšľať premiestnenie maloletej do Čilskej republiky. Uplynutím uvedenej dvojročnej doby sa zlepšila vzájomná komunikácia medzi rodičmi. Uvádza, že otec sa podieľa na vzdelávaní dieťaťa, ako aj mimoškolských aktivitách a na každodennom režime maloletej, pričom maloletá trávila s otcom víkendy a prázdniny vo Viedni a v zahraničí bez akýchkoľvek incidentov od doby vydania neodkladného opatrenia, t. j. od roku 2024, ktorým bol otcovi uložený zákaz opustiť schengenský priestor bez súhlasu matky až do súčasnosti. Zdôrazňuje, že stav, ktorý je nastolený medzi rodičmi je aktuálne iný, aký bol v roku 2024, kedy vznikali medzi rodičmi konflikty. Uviedol, že počas uvedenej doby nedošlo z jeho strany k žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo objektívne naznačovať prípravu alebo úmysel neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa mimo územie SR. Uviedol, že skutočnosť, že otec je Čilským štátnym príslušníkom, pracujúcim ako profesionálny pilot nemôže sama o sebe predstavovať aktuálne nebezpečenstvo. V súčasnej dobe maloletá študuje na Cambridge International School, na štúdium sa maloletá zadaptovala. Otec vo svojom návrhu, prioritne poukázal na súdny pohovor s maloletou uskutočnený dňa 31.03.2026, ktorý odhalil skutočnosti, ktoré v roku 2024, v čase rozhodovania o nariadenie neodkladného opatrenia neexistovali. Maloletá neosvedčila strach z otca, alebo strach z cestovania s otcom, či strach z premiestňovania do zahraničia alebo obavu maloletej
zo strany otca. Maloletá uviedla, že otec riadne participuje na zabezpečení výkonu riadnej starostlivosti, t. j. pravidelne ju vyzdvihuje zo školy, vozí ju na tréningy, pomáha jej s učením, trávi s maloletou víkendy vo Viedni, organizuje aktivity, výlety počas prázdnin. Maloletá uviedla, že striedavá starostlivosť neprekáža maloletej, a rada by trávila týždeň s otcom a týždeň s matkou. Uviedol, že z uvedených tvrdení je identické, že pre maloletú nepredstavuje psychologické nebezpečenstvo, prípadne nie je osvedčená hrozba z neoprávneného premiestnenia maloletej mimo územia SR. Zastáva názor, že neodkladné opatrenie uplynutím času stratilo svoj účel, keďže podstata pôvodného konfliktu medzi rodičmi zanikla uplynutím dvojročnej doby, počas ktorej nedošlo ku žiadnej konkrétnej udalosti potvrdzujúcej pôvodne obavy, o ktoré sa súd opieral vo svojom rozhodnutí o nariadenie neodkladného opatrenia. Opatrenie preto prestalo fungovať ako dočasný núdzový mechanizmus a namiesto toho sa vyvinulo neurčité a neprimerané obmedzenie výkonu rodičovských práv otca. Uviedol, že naďalej otec býva vo Viedni, kde si udržiava svoje dlhodobé bydlisko už viac ako desať rokov, jeho zamestnanie je stabilne v leteckom sektore, ako veliteľ U.. Stabilita bývania, ako aj zamestnania vyvracajú akúkoľvek hrozbu pred úmyslom odsťahovať sa do Čile. Otec predložil tunajšiemu súdu dôkaz, t. j. e-mailovú komunikáciu, ktorá obsahom preukazuje existenciu funkčnej rodičovskej koordinácie poskytovania starostlivosti o maloletú. Otec uvádza, že tieto zmeny v komunikácii medzi rodičmi zmenili zásadným spôsobom skutkový základ, v zmysle ktorého bolo pôvodné neodkladné opatrenie nariadené. Otec pripojil nasledovné listinné dôkazy preukazujúce relevantnosť svojich tvrdení a skutočností, a to potvrdenie o zamestnaní v anglickej a slovenskej verzií, potvrdenie o pobyte v anglickom jazyku a v slovenskom jazyku. 3. Mestský súd Bratislava II, Uznesením č. k. 37P/67/2026 - 22 zo dňa 11.05.2026 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, za opatrovníka pre maloleté dieťa na zastupovanie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 37P/67/2026. 4. Matka k návrhu otca o zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.05.2025 vydaného Mestským súdom Bratislava II, uviedla obsah návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia hodnotí identicky ako podaný návrh, o ktorom bolo právoplatne rozhodnutie uznesením č. k. 37P/159/2025 zo dňa 12.02.2025 tak, že súd návrh otca zamietol v celom rozsahu, v konaní nenastali žiadne nové skutočnosti/zmeny, ktoré by zakladali dôvodnosť a oprávnenosť podania nového návrhu. Skutkový a právny stav, bol súdom zistený v celom rozsahu ako vecne správny, z výsluchu maloletej nemožno vyvodiť tézu, že maloletá sa vyjadrila v smere, ktorý uvádza otec vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, naopak z výsluchu otca na pojednávaní zo dňa 22.04.2026 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 37P/159/2025 vyplynuli skutočnosti, ktoré potvrdzujú dôvodnosť vydaného neodkladného opatrenia zo dňa 24.05.2024, a to najmä skutočnosť, že otec pracuje ako R., ktorý má dostatočne možnosti zabezpečiť, aby maloletá opustila Schengenský priestor, je občanom Čilskej republiky, teda nie je občanom žiadneho štátu v EÚ, pričom iba v Čile má svoj majetok, rodinu, zázemie, nemá trvalo zariadené bývanie, býva aktuálne v podnájme vo Viedni, už dlhodobo, nemá žiaden majetok alebo majetkové aktivity v krajinách EÚ, najmä na území Slovenskej republiky a nemá ani snahu vybudovať si rodinné, majetkové zázemie na území EÚ, najmä na území Slovenskej republiky (napr. kúpou bytového priestoru). Matka uviedla, že otec vo svojom návrhu o zrušenie neodkladného opatrenia nevyvrátil dôvodné obavy o možnom vycestovaní a presťahovaní maloletej do rodnej krajiny otca - Čile, otec maloletej prezentuje dlhšiu dobu predstavu o takomto presťahovaní, a v prípade konfliktu s matkou, otec používa ako nátlak na matku vyhrážku presťahovania maloletej mimo územia EÚ. Matka uvádza, že otec sa nevysporiadal so skutočnosťou, že matka žije s novým partnerom v spoločnej domácnosti. Matka uviedla, že obavy z premiestnenia maloletej mimo územia SR, najmä do Čile sú podmienené právnou úpravou, v zmysle ktorej by bolo matke znemožnené návratové konanie v prípade medzinárodného únosu zo strany otca. Túto skutočnosť si otec maloletej riadne uvedomuje a matke neraz uviedol, že zákony v Čile neumožňujú, aby maloleté dieťa opustilo krajinu bez súhlasu otca. Matka uvádza, že vydané neodkladné opatrenie tunajšieho súdu zo dňa 24.05.2024 nebráni otcovi, aby s maloletou strávil čas na dovolenkách pri mori, či na poznávacích zájazdoch, horách, v rámci územia EÚ, čo otec pravidelne činí a maloletú berie na pobyty v rámci krajín Schengenského priestoru, a to aj od doby nariadenia neodkladného opatrenia zo dňa 24.05.2024. Matka k tvrdeniu otca, o tom, že sa zlepšili komunikačné schopnosti týkajúce sa starostlivosti o maloletú uvádza, že otec nerešpektuje záujmové aktivity maloletej a neprispôsobuje si svoj čas k potrebám maloletej, preferuje svoje záujmy, nad záujmami maloletej, matka zdôrazňuje, že už nebude robiť otcovi privilégia a bude sa striktne dodržiavať termínov styku otca s maloletou, ktoré boli určené súdnym rozhodnutím a nie neustálymi zmenami styku, o čom svedčí doložená otcom e-mailová komunikácia. Matka vo svojom podaní v závere
uviedla, že má zato, že bol dostatočne preukázaný naliehavý právny záujem a dôvodnosť vydaného neodkladného opatrenia, a to z dôvodu dôvodnej obavy o svojvoľné konanie otca maloletej, vychádzajúc zo zámerov otca o presťahovanie maloletej mimo územia krajiny EÚ, do územia rodnej krajiny - Čile. Matka uvádza, že otec má iba jedného potomka, a to maloletú. Na základe uvedených skutočností žiada súd, aby návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.05.2024 vydaného Mestským súdom Bratislava II, zamietol súd v celom rozsahu ako nedôvodný a žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. 5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 7. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 8. Podľa § 339 CSP, o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP a 338 CSP majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. 9. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 10. Neodkladné opatrenie v sporových konaniach podľa Civilného sporového poriadku môže súd zrušiť len na návrh. Súd na takýto návrh neodkladného opatrenia zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na rozdiel od konania sporového, v mimosporovom konaní je možné neodkladné opatrenie zrušiť aj bez návrhu v prípade, ak sa zmenia pomery, alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, ak ide o pomery, ktoré sú v konaní riadne odôvodnené. 11. Súd sa oboznámil s obsahom pripojených poručenských spisov tunajšieho súdu a zistil, že Okresný súd Bratislava III, Rozsudkom č. k. 51P/263/2015 - 1203 zo dňa 02.07.2020, právoplatným dňa 24.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave rozhodol tak, že manželstvo manželov rozvádza, maloletú zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, zaviazal oboch rodičov na spoločné zastupovanie a spravovanie majetku, uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej mesačnou sumou vo výške 1.100,- eur, vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamietol, upravil styk otca s maloletou a určil podmienky realizácie styku otca s maloletou, zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a priznal štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 % na úhradu ktorých zaviazal súd otca vo výške 161,28 Eur a matku vo výške 161,28 Eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. O podanom odvolaní voči predmetnému rozsudku, rozhodol Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, Rozsudkom č. k. 11CoP/47/2021 - 1456 zo dňa 28.2.2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti výživného a úpravy styku otca s maloletou a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. S odstupom času, matka z dôvodu obavy o únos otca maloletej do Čilskej republiky, podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom Mestský súd Bratislava II, rozhodol Uznesením č. k. 37P/76/2024 - 88 zo dňa 27.05.2024, právoplatným dňa 10.07.2024 tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť zdržať sa vycestovania s maloletou mimo územia Schengenského priestoru, bez písomného súhlasu matky, vo zvyšnej časti návrh zamietol a určil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Súd ďalej zistil, že otec sa svojim návrhom domáhal predmetného zrušenia neodkladného opatrenia - Uznesenia č. k. 37P/76/2024 - 88 zo dňa 27.05.2024. Súd o predmetnom návrhu otca rozhodol uznesením č. k. 37P/141/2025 - 53 zo dňa 12.02.2026 tak, že návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol a žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2026. Voči predmetnému rozhodnutiu podal otec odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave Uznesením č. k. 15CoP/56/2026 - 92 zo dňa 09.04.2026 tak, že odvolanie odmietol a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2026.
12. Po preskúmaní návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia - Uznesenia č. k. 37P/76/2024 - 88 zo dňa 27.05.2024 vydaného Mestským súdom Bratislava II, vrátane spisového materiálu sp. zn. 37P/67/2026, ako aj s prihliadnutím na vyššie uvedené poručenské spisy, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú naplnené zákonné predpoklady podmieňujúce zrušenie neodkladného opatrenia Uznesenia č. k. 37P/76/2024 - 88 zo dňa 27.05.2024, vydaného tunajším súdom, a preto súd návrh otca zamietol a žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd zastáva názor, že v konaní je osvedčená potreba zotrvania v existujúcich nastolených pomeroch, z dôvodu možného ohrozenia maloletej s ohľadom na jej výchovu, zdravie a sociálny vývin. Súd zastáva názor, že vycestovanie maloletej mimo územia EÚ, bez písomného súhlasu matky, je zásahom do rodičovských práv otca, v danej veci je však nevyhnutné prihliadať na okolnosti a situáciu, ktorá je nastolená v rodine maloletej, a ktorá nastolenie takéhoto zákazu podmienila. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka žije na území Slovenskej republiky , je štátna občianka slovenskej republiky, pričom otec je cudzí štátny príslušník Čilskej republiky, ktorý má väzby s krajinu Čile, kde má svoju rodinu, zázemie a nehnuteľnosť. Otec nežije na území Slovenskej republiky, nemá v rámci území EÚ vytvorené žiadne väzby. Otec žije v podnájme vo Viedni už vyše desať rokov, pričom dlhodobo vykonáva profesionálne povolanie pilota v leteckom sektore, ako T. Keďže otec počas 10 ročného žitia vo Viedni, nenadobudol žiadne vlastnícke práva na území Rakúskej republiky, či na území Slovenskej republiky, súd nemá jednoznačne preukázané, či otec ma úmysel opustiť územie svojho obvyklého pobytu, ktoré obýva v súčasnosti, alebo má v úmysle ostať naďalej žiť v rámci územia EÚ. Otec vo svojom návrhu nepoprel úmysel odchodu do rodnej zemi, ako ani nevyvrátil takýto odchod, a preto súd práve takýto stav považuje za kľúčový a zastáva názor, že je potrebné ponechať nariadené neodkladné opatrenia v platnosti. Vzťahy medzi rodičmi sú korektné, avšak obaja rodičia majú inú predstavu o mieste, kde bude maloletá žiť, o potrebách maloletej ako aj o jej výkone starostlivosti. Súd uvádza, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky a otec so súhlasom matky realizuje s maloletou rôzne výlete v rámci krajín EÚ. Vzhľadom na nulitné majetkové pomery otca na území Slovenskej republiky, povolanie otca a konanie, kedy otec nemá problém zobrať maloletú hocikde na výlet, pričom maloletá vyjadrila kladné stanovisko cestovať s otcom, avšak iba vo forme krátkodobých výletov, súd zastáva názor, že existuje naďalej dôvodná obava, že otec maloleté dieťa vezme do Čilskej republiky a matke ho nevráti tak, ako sa v nedávnej minulosti mal vyjadriť, čo bolo dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd zobral do úvahy, že krajina Čile nespadá pod krajinu EÚ, teda návratové konanie maloletej, v prípade únosu zo strany otca, by bolo omnoho zdĺhavejšie a komplikovanejšie, v porovnaní s nastolenou právnou úpravou členských krajín EÚ, ktoré sú viazané Haagskym dohovorom. Súd okrajovo uvádza, že vyhrocovanie vzťahov medzi manželmi, z dôvodu nemožnosti vycestovania otca s maloletou mimo krajiny EÚ, bez písomného súhlasu matky, môže nepriaznivo vplývať na riadny psychický vývoj maloletej, s prihliadnutím na jej vek, ktorá podľa názoru súdu, musí prežívať silný konflikt lojality vo vzťahu k obom rodičom. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedospel k záveru, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané neodkladné opatrenie. Súd konštatuje, že rodičia maloletej preukazujú snahu o adekvátnu komunikáciu a dosiahnutie dohody vo veciach podstatných pre maloletú, a to aj napriek pretrvávajúcim konfliktom a rozdielnym názorom na život. Súčasne však súd poukazuje na nestabilitu v správaní otca, ktorá sa prejavuje v jeho opakovaných návrhoch na zmenu už dohodnutého režimu styku počas už realizácie samotného styku s maloletou, či zmenu miesta prevzatia, odovzdania styku, zmenu času, dňa. Toto konanie otca, vnáša do vzájomných vzťahov prvok nepredvídateľnosti. Súd ďalej dáva do pozornosti, že otec môže vycestovať s maloletou na výlet mimo Schengenského priestoru, až po predchádzajúcom oznámení matke a písomnom súhlasu od matky maloletej, teda je v réžií uvážení matky, či mu uvedený súhlas s vycestovaním poskytne. Rozporované neodkladné opatrenie bolo vydané nielen za účelom zamedzenia potencionálneho nebezpečného vplyvu, ktorý by mohol narušil priaznivý vývin maloletej, ale bol vydaný aj za účelom toho, aby rodičia pochopili a osvojili si význam role druhého rodiča v živote dieťaťa, aby sa naučili viesť dieťa k úcte k druhému rodičovi, aby zvládli komunikačné a výchovné zručnosti, aby sa naučili zvládať konfliktné situácie vzniknuté pri komunikácii. Rodičia by mali najmä pochopiť a akceptovať individuálne a vývinové potreby maloletej. Súd zhodnotil návrh otca, ako aj ním predložené dôkazy a zastáva názor, že sú nepresvedčivé, nerelevantné a nepreukazujú žiadne okolnosti, podmieňujúce zrušenie neodkladného opatrenia. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené, citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.