Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28P/75/2026 1226201620 08. 06. 2026 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201620.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, Q., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa matky: L.. L. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X, Q. a otca: L. Č., L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, Q., zast. JUDr. Radoslava Vojtášová, advokátka, Wolkrova 41, Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.05.2026, sa manžel domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi na čas po rozvode manželstva. Súčasne s tým dal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do rozhodnutia vo veci samej zveril maloletého L. do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 150,- eur mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia. 2. Uznesením č.k. 28P/72/2026-31 zo dňa 13.5.2026 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/72/2026 na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. 28P/75/2026. 3. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne: Od incidentu zo dňa 05.04.2026 odporkyňa prakticky opustila spoločnú domácnosť strán a odmietala sa vrátiť domov. Navrhovateľ nemal vedomosť, kde sa odporkyňa zdržiava. Vyššie popísaný incident veľmi ťažko znášal aj maloletý syn L., ktorý bol jeho svedkom. Dva nasledujúce celé týždne každý večer plakal. Navrhovateľ preto apeloval na odporkyňu, aby sa aspoň cez víkend stretla s maloletým synom, ktorý ju podľa dohody doma čakal. Odporkyňa súhlasila pod podmienkou, že navrhovateľ nebude účastný stretnutia. Na prvé dohodnuté stretnutie so synom sa však odporkyňa nedostavila vôbec. Po tom, čo navrhovateľ opakovane apeloval na odporkyňu, aby sa stretla so synom, navrhovateľka sa začala so synom stretávať počas víkendov v byte spoločných známych. Navrhovateľ taktiež zle znášal vzniknutú situáciu a preto sa rozhodol opätovne vyhľadať odbornú pomoc psychológa pre seba a aj pre maloletého syna. Navrhovateľ taktiež kontaktoval Úrad práce, soc. vecí a rodiny so žiadosťou o poradenstvo, kde mu boli poskytnuté služby Referátu poradensko-psychologických služieb, s ktorými navrhovateľ súhlasil. Navrhovateľ nemá vedomosť kde odporkyňa býva počas pracovného týždňa, pričom v byte rodinnej známej odporkyňa realizuje len víkendové stretnutia s maloletým L.. Odporkyňa avizovala navrhovateľovi, že bude žiadať zveriť maloletého syna do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Keďže už počas manželstva sa odporkyňa vyhrážala navrhovateľovi, že ho oberie o syna a navrhovateľ nemá žiadne údaje o pobyte odporkyne, navrhovateľ sa dôvodne obáva, že odporkyňa nevráti maloletého syna navrhovateľovi po realizácii styku
a odsťahuje sa s nim na neznáme miesto. Taktiež odporkyňa začala navrhovateľovi v elektronickej komunikácii vyčítať, že jej bráni v stretávaní sa so synom, čo vôbec nie je pravda, keďže práve navrhovateľ apeloval na odporkyňu, aby sa so synom stretla a aby s nim po odchode udržiavala pravidelný kontakt. Navrhovateľ sa preto dôvodne obáva, že si odporkyňa účelovo vytvára dôkazný materiál, ktorým bude argumentovať v neprospech navrhovateľa. Taktiež odporkyňa nedodržiava dohody o termíne stretávania so synom a mení pravidlá, na ktorých sa rodičia dohodli. Za situácie kedy navrhovateľ nepozná pobyt odporkyne, navrhovateľ má za to, že je nutné dočasne upraviť pomery účastníkov strán a preto podáva tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril syna dočasne do osobnej starostlivosti otca, aby bola zachovaná kontinuita jeho starostlivosti tak, ako keď žili celá rodina v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ nebránil odporkyni v styku s dieťaťom a ani jej nebude brániť do budúcna. Súd však musí dočasne upraviť právne pomery strán, lebo s odporkyňou nie je možná žiadna rozumná komunikácia a jej správanie je nepredvídateľné. Ani pre maloletého, ktorý bol často svedkom konfliktných situácií rodičov, nie je vhodné striedať prostredie, v ktorom žije, práve naopak s ohľadom na uplynulé udalosti, je potrebné mu zachovať stabilné prostredie, kde má pocit domova. Sťahovanie maloletého na neznáme miesto nebude v najlepšom záujme maloletého a nebude prispievať ani jeho psychike a pohode. Prihliadnuc na vyššie uvedené, za situácie, keď ani vyživovacia povinnosť matky k maloletému nebola doposiaľ súdne upravená a odporkyňa si neplní svoju vyživovaciu povinnosť v žiadnom rozsahu, považujeme za preukázanú existenciu potreby jej dočasnej úpravy, a to aj úpravou vyživovacej povinnosti matky k maloletému synovi aspoň v nevyhnutnej miere. Zamietnutie návrhu otca na určenie vyživovacej povinnosti matky k maloletému, ktorá neprispieva na úhradu odôvodnených nákladov, by bolo v rozpore so záujmom maloletého a súčasne by spôsobilo ohrozenie zabezpečovania základných potrieb maloletého. Vychádzajúc z účelu neodkladného opatrenia, navrhovateľ navrhuje, aby odporkyňa dočasne prispievala na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne, keďže takto určené výživné zabezpečí pokrytie základných potrieb maloletého zahŕňajúcich predovšetkým stravu a nevyhnutné školské výdavky. 4. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je zamestnaný, poberá pravidelný mesačný príjem. 5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 14. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. 15. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovania) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a je potrebné osvedčiť, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia alebo označenia dôkazov pri podávaní návrhu. 16. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázal ani netvrdil také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa už nachádza v starostlivosti otca a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností, ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, podľa názoru súdu nie je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Otec súdu neosvedčil, že v rodine existuje situácia, pre ktorú je potrebné upravovať výkon rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletého dieťaťa. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, aby boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Až v konaní vo veci
samej, po vykonaní náležitého dokazovania bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu je v jeho najlepšom záujme. 17. Ani v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, ani táto časť návrhu nespĺňa v čase rozhodovania súdu podmienky podľa § 366 CMP. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. I keď z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, súd nepovažoval návrh otca za dôvodný. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec ničím neprispieva, keď súčasne nie je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že je daná neodkladná potreba zásahu súdu, t.j., že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená. Samotné ustanovenie § 366 CMP určuje len rozsah výživného, ktoré môže súd formou neodkladného opatrenia priznať - t.j. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Otec návrh odôvodnil tým, že matka neprispieva na úhradu odôvodnených nákladov a zamietnutie návrhu by bolo v rozpore so záujmom maloletého a súčasne by spôsobilo ohrozenie zabezpečovania základných potrieb maloletého. Tento argument nemožno prijať ako dôvod na určenie výživného neodkladným opatrením. Otec je zamestnaný, má pravidelný príjem, nemožno teda dospieť k záveru, že výživa maloletého je bez príspevku matky ohrozená. Až v konaní vo veci samej, súd vyhodnotí, aké sú možnosti a schopnosti rodičov, opodstatnené náklady maloletého a rozhodne o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Vzhľadom k tomu, že otec nepreukázal také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného, súd návrh otca zamietol. 18. V závere považuje súd za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. 19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.