Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28P/76/2026 1226201679 25. 06. 2026 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201679.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Q.Č., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, Bratislava, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa matky: F.. H. Q., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, F., a otca: Y.. Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, F., o návrhu otca nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania odôvodnenie: Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil otec nasledovne: Po schválení rodičovskej dohody nastala v živote maloletej zásadná a pre jej ďalší vývoj kľúčová zmena pomerov. Matka sa 31.05. 2022 rozhodla presťahovať spolu s dcérou do Y.. Hoci som mal od začiatku obavy z vytrhnutia X. z jej prirodzeného prostredia, rešpektoval som rozhodnutie súdu a matky. Dúfal som, že sa dokáže adaptovať. Počiatočné obdobie po presťahovaní bolo náročné, avšak zvládnuteľné. X. navštevovala prvý stupeň miestnej školy, kde nároky boli primerané. Napriek jazykovej bariére, sa jej podarilo fungovať. V jej živote však nastali dve veľké udalosti. Prvou bola zmena v rodinnom prostredí, keď sa matke a jej novému partnerovi narodilo ďalšie dieťa. S touto udalosťou sa zákonite zmenila nielen miera pozornosti venovaná maloletej, ale aj celková atmosféra v domácnosti, ktorá sa stala pre citlivú povahu dospievajúceho dieťaťa menej predvídateľnou a miestami veľmi napätou. Druhou, bol prechod X. na druhý stupeň vzdelávania, na tzv. collége, čo predstavuje neporovnateľne vyššiu akademickú a sociálnu záťaž. Práve súbeh týchto dvoch faktorov, zmenená dynamika v rodine a skokový nárast tlaku v škole, sa pre moju dcéru stal v poslednom roku prekážkou a spustil psychickú a zdravotnú krízu. Zmena sa prejavila znepokojujúcimi spôsobmi. Z veselého a prosperujúceho dievčaťa sa stala apatická a úzkostlivá bytosť. X. začala odmietať prijímať potravu, čo viedlo k výraznej strate hmotnosti. Takmer neustále sa sťažovala na bolesti brucha, ktoré boli zjavne psychosomatického pôvodu a slúžili ako manifestácia jej vnútornej nepohody a stresu. Jej odpor voči škole vygradoval do takej miery, že každé ráno bolo sprevádzané plačom a absolútnym odmietaním opustiť domov. Cítila, že nenapĺňa očakávania okolia, čo jej pocit zlyhania a úzkosti len prehlbovalo. Situácia napokon eskalovala do bodu, kedy si samotná matka, konfrontovaná s každodenným trápením vlastnej dcéry, musela priznať, že situáciu nezvláda. V stave bezradnosti, urobila jedinú možnú vec, posadila ju na lietadlo a poslala ku mne na Slovensko. Tento krok matky je sám o sebe najsilnejším dôkazom toho, že prostredie v Y. je pre priaznivý vývoj maloletej nielen nevhodné, ale priam rozkladné. Okamžitá zmena v úprave starostlivosti je nevyhnutná na ochranu jej najlepšieho záujmu. Slovensko pre X. znamená stabilizáciu a únik pred trápením, ktoré zažívala v Y.. Je empiricky overeným faktom, a to pri každom jej pobyte u mňa, že akonáhle sa ocitne v známom prostredí, obklopená láskou a starostlivosťou nielen otca, ale aj širšej rodiny v podobe starej mamy, tety
a svojich kamarátov, jej stav sa začne takmer okamžite a viditeľne zlepšovať. Ihneď po jej poslednom príchode na Slovensko, kedy bola v zlom psychickom stave, som bezodkladne vyhľadal odbornú pomoc v psychologickom centre. Už po niekoľkých dňoch v stabilnom a prijímajúcom prostredí bolo badateľné mierne zlepšenie jej stavu, čo potvrdzuje, že zmena prostredia je pre jej zotavenie absolútne kľúčová. Tento krehký proces uzdravovania je však len na začiatku a jeho úspech je podmienený zotrvaním v prostredí, ktoré jej poskytuje pocit bezpečia. Naliehavosť a závažnosť situácie si začiatkom mája uvedomila aj samotná matka, ktorá, znepokojená zjavným fyzickým chradnutím našej dcéry, s ňou absolvovala lekársku prehliadku v Monaku. Dňa 02.05.2026 mi matka zaslala výsledky prehliadky. Podľa lekárskej správy bola u X. zistená hodnota feritínu (zásobného železa) na úrovni 25,8 pg/L. Hoci sa táto hodnota na prvý pohľad nachádza v rámci širšieho laboratórneho normálu, samotná lekárska správa priamo pri tomto výsledku uvádza poznámku s odkazom na Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), ktorá hodnoty v pásme 15 - 30 pg/L interpretuje ako "DEFICIT en FER", teda nedostatok železa. Tento nedostatok nie je náhodný. Je priamym dôsledkom správania, ktoré dcéra denne žila v Y., konkrétne jej odmietanie prijímať potravu. Táto situácia je o to vážnejšia, že v jej veku (13) telo prechádza rastovým špurtom a hormonálnymi zmenami, ktoré prirodzene zvyšujú potrebu železa. Kombinácia zvýšenej potreby a minimálneho príjmu vedie k rýchlemu vyčerpávaniu telesných zásob. Naliehavosť teda nespočíva len v jednom laboratórnom čísle, ale v zlej trajektórii, na ktorej sa dcéra ocitla. Pokračujúce odmietanie potravy v dôsledku psychického bloku môže viesť nielen k anémii, ale aj k rozvoju porúch príjmu potravy. Je nevyhnutné tento cyklus ihneď zastaviť tým, že dieťa bude ponechané v prostredí, kde sa cíti bezpečne a kde je ochotné prijímať stravu. Azda najsilnejším dôvodom, prečo sa na súd obraciam, nie je len môj strach ako otca, ale predovšetkým hlas vlastnej dcéry. X. nie je malé dieťa, ktoré nevie, čo chce. Je to vnímavé a citlivé dievča, ktoré, žiaľ, bolo okolnosťami prinútené dospieť rýchlejšie. Jej prianie nie je detským rozmarom, ale hlbokým a konzistentným volaním o pomoc a prosbou o stabilitu. Toto jej želanie bolo jasne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdené aj v rámci odbornej psychologickej diagnostiky. Na priamu otázku, čo by odkázala pánovi sudcovi, ak by mala tú možnosť, bez váhania odpovedala, že by ho požiadala, aby mohla bývať a chodiť do školy na Slovensku. Keď mala vysloviť svoje tri najväčšie želania, jej prvým a najdôležitejším prianím bolo: "Aby som žila na Slovensku". Závery psychologickej správy konštatujú, že X. je "rozhodnutá, že chce bývať na Slovensku s otcom a jeho rodinou". Toto jej rozhodnutie nie je motivované vzdorom voči matke, ktorú má stále rada a chce ju čo najčastejšie navštevovať. Je to jej inštinktívny pokus o záchranu samej seba. Intuitívne cíti, kde je jej bezpečné miesto. Vie, že škola a prostredie v Y. pre ňu predstavujú "neprimeraný stres, ktorý nevie ustať", zatiaľ čo na Slovensku túži po normálnom živote. Ako otec považujem za svoju najzákladnejšiu povinnosť načúvať hlasu dieťaťa, najmä ak je takýto silný, jednoznačný a podporený odbornými závermi. Ignorovať jej volanie a prinútiť ju vrátiť sa do prostredia, ktoré ju preukázateľne ničí, by bolo popretím jej základného práva byť vypočutá a konaním v rozpore s jej najlepším záujmom. Tento návrh nepodávam ako krok proti matke. Som si vedomý, že to bola ona, kto v kritickej chvíli rozpoznal, že situácia v Y. je pre X. neúnosná, a v najlepšom záujme ju poslala na Slovensko. Verím, že obom nám leží na srdci len a len jej dobro. Ako otec však musím myslieť aj na riziká, ktoré so sebou prináša neistá budúcnosť. Napriek súčasnej zhode je právny stav jasný, právoplatný rozsudok zveruje dcéru do starostlivosti matky. Matka môže kedykoľvek, či už pod vplyvom vonkajších okolností alebo zmeny vlastného názoru, trvať na okamžitom návrate dcéry do zahraničia. Moja najväčšia obava pramení z predstavy, že by na našu dcéru začala vyvíjať nátlak, aby sa vrátila, a to aj napriek jej jednoznačnému a opakovanému prianiu zostať tu. Cieľom tohto návrhu je aj zabrániť scenáru, pri ktorom by mohlo dôjsť k odvedeniu dcéry zo Slovenska proti jej výslovnej vôli. Takýto krok by nepochybne viedol iba k zhoršeniu jej psychického a fyzického zdravia. Nariadením neodkladného opatrenia súd nevytvorí konflikt, ale naopak, poskytne našej dcére potrebný ochranný štít a zabezpečí jej stabilné a bezpečné prostredie, v ktorom sa môže nerušene liečiť, až kým spoločne nenájdeme trvalé riešenie, ktoré bude skutočne v jej najlepšom záujme. Pri posúdení najlepšieho záujmu našej dcéry v kontexte predložených dôkazov je zrejmé nasledovné: Zotrvanie v zahraničnom prostredí preukázateľne a vážne poškodzuje duševné aj telesné zdravie maloletej. Objektívne lekárske nálezy (znížená hladina železa) a závery psychológa o nezvládateľnom strese a úzkosti sú jasným dôkazom, že súčasný stav je pre jej zdravie a priaznivý vývoj neudržateľný. Naopak, prostredie na Slovensku preukázateľne vedie k zlepšeniu jej stavu. Ochrana zdravia je prvoradým záujmom, a preto je zotrvanie na Slovensku nevyhnutné. Zákon o rodine kladie dôraz na stabilitu výchovného prostredia. Pre X. je dnes stabilným, bezpečným a predvídateľným prostredím domov jej otca na Slovensku. Je to miesto, kde nachádza istotu, prijatie a podporu. Prostredie v Y. sa pre ňu, naopak, stalo synonymom stresu, tlaku a neistoty. V jej najlepšom záujme je preto zotrvať tam, kde cíti stabilitu a bezpečie, a nie byť nútená vrátiť sa do prostredia, ktoré ju traumatizuje. Maloletá je vzhľadom na svoj vek (13 rokov) a prežitú skúsenosť dostatočne vyspelá
na to, aby jej názor bol nielen vypočutý, ale aby mu súd prikladal náležitú váhu. Jej želanie zostať na Slovensku je konzistentné, jednoznačné a potvrdené odborným vyšetrením. Rešpektovanie jej názoru v tejto situácii nie je len zákonnou požiadavkou, ale aj základným predpokladom pre jej psychickú obnovu. Najlepší záujem dieťaťa zahŕňa aj udržiavanie a rozvoj jeho citových väzieb. Zotrvanie na Slovensku dcére umožňuje zachovať hlboké a pre ňu kľúčové väzby nielen s otcom, ale aj so starou mamou, tetou a priateľmi, ktorí tvoria jej prirodzené a podporné sociálne zázemie. Navrhované opatrenie pritom nebráni rozvoju vzťahu s matkou, ktorú si praje naďalej pravidelne navštevovať.Zohľadňujúc všetky tieto kritériá v ich vzájomnej súvislosti, je zrejmé, že jediným rozhodnutím, ktoré je v skutočnom a najlepšom záujme maloletej X., je nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré jej umožní zostať v bezpečnom a liečivom prostredí na Slovensku. 3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25.júna 2015, č.k. 51P/187/2015-27 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky , otec sa zaviazal prispievať na jej výživu a bol upravený styk otca s maloletou. 4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 11. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 12. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 13. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 14. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 15. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. 16. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí. 17. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel. Otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Vo všeobecnosti možno uviesť, že ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať ( nie zveriť) dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa už nachádza v starostlivosti otca a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. Výpočet povinností, ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP je demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti. V uvedenom prípade, však ide o zmenu právoplatnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorá si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Nie je opodstatnené meniť už právoplatnú úpravu formou neodkladného opatrenia,
nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom okamžitý zásah súdu sa javí ako nevyhnutný. Až v konaní vo veci samej, pokiaľ otec takéto konanie bude iniciovať, bude mať súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci, t. j. či došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Pri zohľadnení skutkového stavu osvedčeného v čase rozhodovania, dospel súd k záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáha zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo, pred rozhodnutím súdu o veci samej nevyhnutné v záujme bezprostrednej a nutnej ochrany záujmov maloletej pristúpiť k jej okamžitému zvereniu do osobnej starostlivosti otca. 18. Súd považuje za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Súd apeluje na rodičov aby sa pokúsili o riešenie, ktoré bude zohľadňovať hlavne záujem maloletej a jej harmonický psychický a fyzický vývoj. 19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.