Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 40P/76/2026 1226201773 17. 06. 2026 JUDr. Dáša Onuferová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201773.2
Uznesenie 40P/76/2026 Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: A. C., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, D. a otca: A. F. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/X, D., právne zastúpený: Mgr. Marek Hanic, advokát s.r.o., so sídlom Majoránová 71, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 40P/76/2026 Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia: I. Súd ukladá matke povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletého A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, mimo územia Slovenskej republiky, do právoplatného skončenia konania o návrhu matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého do zahraničia, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 40P/79/2026. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 40P/76/2026 1. Otec vo svojom návrhu, ktorý bol doručený Mestskému súdu Bratislava II dňa 25.06.2025, žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil matke povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletého dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že je otcom maloletého, ktorý pochádza z manželstva otca a matky, pričom toto manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 40P/153/2022, zo dňa 29.03.2023, ktorým bol maloletý zároveň zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec pochádza z Brazílie a na územie Slovenskej republiky sa presťahoval spolu s matkou ešte počas trvania ich manželstva, pričom si na území Slovenskej republiky postupne vytvoril osobné, pracovné aj sociálne zázemie. Po rozpade manželstva sa otec rozhodol naďalej zotrvať na území Slovenskej republiky výlučne z dôvodu zachovania pravidelného a každodenného kontaktu s maloletým, aby mohol zostať aktívne prítomný v jeho živote, podieľať sa na jeho výchove, tráviť s ním čas a budovať s ním stabilný a plnohodnotný rodičovský vzťah. Matka v súčasnosti opakovane a jednoznačne deklaruje svoj úmysel presťahovať sa spolu s maloletým do Holandského kráľovstva spolu so svojím novým manželom, pričom tento zámer prezentuje ako definitívne rozhodnutie, a to napriek tomu, že otec s takouto zásadnou zmenou obvyklého pobytu maloletého dlhodobo a výslovne nesúhlasí. Otec má za to, že pripravovaný presun maloletého do Holandského kráľovstva predstavuje zásadný a neprimeraný zásah do jeho doterajšieho stabilného života, keďže maloletý je od narodenia integrovaný do prostredia Slovenskej republiky, kde má vytvorené pevné sociálne a rodinné väzby, má tu svoj
prirodzený okruh kamarátov, navštevuje predškolské zariadenie a funguje v jazykovom prostredí, ktorému plne rozumie, pričom práve táto stabilita predstavuje kľúčový prvok jeho zdravého psychického a emocionálneho vývoja. Presťahovanie maloletého do cudzej krajiny, konkrétne do Holandského kráľovstva, by znamenalo náhlu a zásadnú zmenu všetkých jeho doterajších životných istôt, a to nielen v rovine geografickej, ale najmä v rovine sociálnej, psychologickej a jazykovej, keďže maloletý neovláda anglický jazyk (a okrem slovenského ani žiaden iný) na takej úrovni, ktorá by mu umožnila prirodzené a bezproblémové začlenenie sa do nového spoločenského prostredia, komunikáciu s rovesníkmi, ako aj vytváranie nových sociálnych väzieb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že maloletý komunikuje aj s otcom výlučne v slovenskom jazyku, ktorý predstavuje jeho prirodzený komunikačný jazyk v rámci vzťahu s otcom. Takáto náhla zmena životného prostredia by vzhľadom na vek maloletého mohla významným spôsobom zasiahnuť do jeho psychickej pohody, emocionálnej stability a pocitu bezpečia, ktorý má vytvorený v súčasnom prostredí na území Slovenskej republiky. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že otec sa po rozvode manželstva rozhodol zotrvať na území Slovenskej republiky predovšetkým z dôvodu zachovania pravidelného a intenzívneho kontaktu s maloletým, aby mohol zostať aktívnou súčasťou jeho života a podieľať sa na jeho výchove v bežných každodenných situáciách, pričom prípadný presun Maloletého do zahraničia by znamenal zásadné narušenie a faktické obmedzenie tohto doterajšieho rodičovského modelu, keďže vzdialenosť medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom objektívne neumožňuje zachovanie pravidelného osobného kontaktu v rozsahu, v akom je realizovaný v súčasnosti. Otec poukazuje na to, že napriek určitej komunikácii medzi účastníkmi a snahe matky prezentovať možné formy budúceho kontaktu medzi otcom a maloletým, matka naďalej zotrváva na svojom rozhodnutí presťahovať sa spolu s maloletým do Holandského kráľovstva, a to aj napriek dlhodobému a výslovnému nesúhlasu otca s takouto zásadnou zmenou obvyklého pobytu maloletého. Otec má preto za to, že medzi nimi v súčasnosti neexistuje reálna zhoda o tejto podstatnej otázke výkonu rodičovských práv a povinností, pričom vzhľadom na postoj matky existuje dôvodná obava, že k premiestneniu maloletého do zahraničia môže dôjsť aj bez udelenia súhlasu otca či predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Takýto postup matky má za následok nielen zásadné narušenie stability maloletého, ale aj priamy zásah do rodičovských práv otca, keďže jeho vzťah s maloletým je založený na pravidelnom kontakte, spoločnom trávení času a aktívnej účasti na jeho výchove, pričom presťahovaním maloletého do zahraničia by došlo k jeho zásadnému obmedzeniu, a to až na úroveň sporadického diaľkového kontaktu, ktorý objektívne nedokáže nahradiť prirodzené pravidelné rodičovské spolunažívanie. V tejto súvislosti otec zároveň zdôrazňuje, že jeho väzba na územie Slovenskej republiky je dlhodobá, stabilná a nie je len prechodného charakteru. Otec sa spolu s matkou presťahoval na územie Slovenskej republiky z Írska ešte v roku 2017, pričom od konca roka 2019 je stabilne zamestnaný v spoločnosti IBM, kde pôsobí doposiaľ a na území Slovenskej republiky si postupne vybudoval pracovné, sociálne aj osobné zázemie. Otec zároveň v priebehu minulého roka nadobudol spolu so svojou súčasnou partnerkou byt do vlastníctva, čím vytvoril stabilné bytové a životné podmienky. Otec je riadne registrovaný na území Slovenskej republiky, dlhodobo tu žije, pracuje a plánuje na území Slovenskej republiky zotrvať aj do budúcna, vrátane úmyslu požiadať v nasledujúcich rokoch o udelenie slovenského štátneho občianstva. Uvedené skutočnosti podľa názoru otca jednoznačne preukazujú, že disponuje stabilným životným zázemím, schopnosťou zabezpečiť maloletému riadnu starostlivosť, ako aj prostredím rešpektujúcim kontinuitu jeho doterajšieho života, sociálnych väzieb a emocionálneho vývoja. Otec pritom zdôrazňuje, že sa nebráni kontaktu maloletého s matkou, avšak trvá na tom, že akákoľvek zásadná zmena bydliska maloletého musí byť výsledkom dohody oboch rodičov alebo rozhodnutia súdu, pretože ide o rozhodnutie s dlhodobými a potenciálne nezvratnými dôsledkami, ktoré nemožno ponechať na jednostrannú vôľu jedného z rodičov. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky je potrebné dôsledne rozlišovať medzi krátkodobým vycestovaním maloletého do zahraničia, napríklad za účelom dovolenky alebo krátkodobého pobytu, a medzi dlhodobým alebo trvalým premiestnením Maloletého do iného štátu, ktoré už predstavuje zásadný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a spravidla vyžaduje buď dohodu oboch rodičov alebo rozhodnutie súdu. Otec má dôvodnú obavu, že k premiestneniu maloletého môže dôjsť v priebehu letných mesiacov, a to vzhľadom na deklarovaný zámer zabezpečiť jeho nástup do školského zariadenia v Holandskom kráľovstve od začiatku školského roka v mesiaci september, čo predpokladá jeho presťahovanie už počas letného obdobia. Práve existencia bezprostrednej hrozby premiestnenia maloletého do zahraničia podľa názoru otca zakladá nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže v prípade realizácie zámeru matky by mohlo dôjsť k vytvoreniu stavu, ktorého následná náprava by bola mimoriadne komplikovaná, časovo náročná a zároveň spôsobilá vyvolať ďalšie negatívne dopady v psychickej a emocionálnej sfére maloletého. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v prípade premiestnenia maloletého do zahraničia bez súhlasu
druhého rodiča alebo bez rozhodnutia súdu môže ísť o situáciu, ktorá vykazuje znaky neoprávneného premiestnenia maloletého v zmysle relevantných medzinárodnoprávnych predpisov, ako je napríklad Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí upravujúci medzinárodné únosy detí, keďže maloletý má v súčasnosti obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V prípade realizácie premiestnenia maloletého do zahraničia by došlo k zásadnému narušeniu kontinuity jeho výchovného prostredia a osobného kontaktu s otcom, pričom následná náprava tohto stavu by bola mimoriadne komplikovaná až prakticky nemožná, a preto je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Otec si zároveň uvedomuje, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný inštitút, ktorého cieľom nie je meritórne rozhodnutie vo veci samej, ale dočasná úprava pomerov účastníkov v situáciách, v ktorých je potrebné bezodkladne predísť vzniku závažnej ujmy alebo vzniku stavu, ktorý by mohol byť len ťažko alebo vôbec spätne napraviteľný. Na základe vyššie uvedeného má otec za to, že sú v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže existuje reálne a bezprostredné riziko jednostranného premiestnenia maloletého do zahraničia bez súhlasu otca alebo rozhodnutia súdu, ktoré by mohlo mať nezvratné následky na jeho psychickú stabilitu, kontinuitu výchovného prostredia a rodičovský vzťah s otcom. Nariadenie neodkladného opatrenia je preto nevyhnutné na dočasnú ochranu najlepšieho záujmu maloletého a na zachovanie rovnováhy rodičovských práv a povinností do rozhodnutia vo veci samej. 3. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania 10. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 12. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 13. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 14. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich práv a záujmov, ešte pred ich porušením alebo ohrozením. Všeobecné zásady, charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahuje aj na konanie vo veciach maloletých. Súdy sú povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenie, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 15. V danom prípade súd vzhľadom na obsah návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na udeleniu súhlasu s vysťahovaním maloletého do Holandska zo dňa 29.05.2026 vedenom na Mestskom súde pod sp zn. 40P/79/2026 dospel k záveru, že existuje naliehavá potreba, postupom podľa citovaného ustanovenia § 325 CSP, v spojení s citovaným ustanovením § 35 Zákona o rodine, rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pozitívne. Z obsahu návrhu, pripojených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že maloletý má od narodenia obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, kde žije, navštevuje predškolské zariadenie, má vytvorené sociálne väzby a nachádza sa tu jeho prirodzené rodinné a výchovné prostredie. Rovnako bolo osvedčené, že otec sa po rozvode rodičov rozhodol zotrvať na území Slovenskej republiky, kde si vytvoril stabilné pracovné, bytové a sociálne zázemie, a pravidelne sa podieľa na výchove maloletého a udržiava s ním osobný kontakt. Súd mal zároveň za osvedčené, že matka deklaruje zámer presťahovať sa spolu s maloletým do Holandského kráľovstva a že v súčasnosti prebieha konanie vo veci samej o návrhu matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého do zahraničia. Medzi rodičmi neexistuje zhoda o tejto podstatnej otázke výkonu rodičovských práv a povinností, pričom otec s premiestnením maloletého do zahraničia výslovne nesúhlasí. Premiestnenie maloletého do iného štátu predstavuje závažný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ako aj do doterajšieho života maloletého. Ide o rozhodnutie, ktoré má potenciálne dlhodobé a v mnohých smeroch len ťažko vratné následky. V prípade realizácie zamýšľaného presťahovania ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej by mohlo dôjsť k vytvoreniu nového faktického stavu, ktorého následná zmena by bola spojená so značnými komplikáciami a mohla by negatívne zasiahnuť do stability výchovného prostredia maloletého. 16. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je posúdenie otázky, či je vysťahovanie maloletého do Holandského kráľovstva v jeho najlepšom záujme. Táto otázka bude predmetom dokazovania a meritórneho posúdenia v konaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je výlučne zachovanie existujúceho stavu do času, kým súd nerozhodne o návrhu matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého.
17. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že v danom prípade je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, keďže existuje reálne riziko premiestnenia maloletého mimo územia Slovenskej republiky pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Takéto premiestnenie by mohlo podstatným spôsobom zasiahnuť do doterajších pomerov maloletého a zároveň sťažiť alebo dokonca zmariť účel konania o udelenie súhlasu s vysťahovaním. Súd preto v záujme ochrany maloletého dieťaťa a zachovania súčasného stavu do právoplatného skončenia konania vo veci samej návrhu otca vyhovel a matke uložil povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletého mimo územia Slovenskej republiky až do právoplatného skončenia konania o návrhu matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého do zahraničia. 18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: 40P/76/2026 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v piatich vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.