KAUZIS.SK
UznesenieMestský súd Bratislava II15. 6. 2026plný text

Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 3P/76/2026 z 15. 6. 2026

CitáciaUznesenie Mestského súdu Bratislava II z 15. júna 2026, sp. zn. 3P/76/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201802.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 3P/76/2026 1226201802 15. 06. 2026 Mgr. Katarína Škultétyová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201802.2

Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. F., Q. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, matky: H. F., Q. XX.XX.XXXX, W. U. N. X, U., zastúpená JUDr. Alexandrou Karlíkovou, advokátkou, so sídlom Račianska 24 E, Bratislava a otca: H. F., Q. XX.XX.XXXX, W. U. Š.X. XXX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa: H. F., Q. XX.XX.XXXX (ďalej len ,,maloletý“), sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého H. v sume 150 eur mesačne, ktoré bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. 2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žije spolu s maloletým oddelene od otca a všetky náklady spojené s výkonom starostlivosti o maloletého hradí ona. Otec na výživu maloletého neprispieval pravidelne a od novembra 2025 neprispieva vôbec. Matka otcovi opakovane uvádza náklady na maloletého, avšak ten to ignoruje. Matka musí sama zabezpečovať stravu, drogériu, oblečenie a ostatné výdaje spojené so starostlivosťou o maloletého ako aj náklady na bývanie, pričom jej pomáha jej partner, ktorý nie je biologickým otcom maloletého. Matka v návrhu tiež uviedla, že nie je schopná sama zabezpečiť výživu pre maloletého bez toho, aby došlo k ohrozeniu jeho zdravého vývinu. 3. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov pripojených matkou k návrhu a to z rodného listu maloletého dieťaťa, výplatných lístkov partnera matky za obdobie 01/2026 až 04/2026, potvrdenia o životnom poistení zo dňa 01.09.2025, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z VÚB, a. s., potvrdenia o preukázaní výdavkov na športovú činnosť dieťaťa zo dňa 12.05.2026, výplatných lístkov matky za obdobie 05/2025 až 09/2025, potvrdenia o návšteve školy zo dňa 29.01.2026, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o poberaní prídavku na dieťa za rok 2026. Pri rozhodovaní prihliadol tiež na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo, na základe čoho ustálil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Maloleté dieťa H. F., aktuálne vo veku X rokov, ako vyplýva z návrhu, pochádza z partnerského vzťahu jeho rodičov H. F. G. H. F.. Rodičia v spoločnej domácnosti nežijú. Manželstvo neuzatvorili. Podľa tvrdení matky uvádzaných v návrhu bol otec v roku 2018 vzatý do väzby, pričom výkon trestu odňatia slobody ukončil v roku 2023. Po prepustení z výkonu trestu bol kontakt otca s maloletým sporadický.

Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje podľa tvrdení matky fakticky matka, ktorá žije v spoločnej domácnosti so svojím novým partnerom. Matka v návrhu vo veci samej, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/71/2026 uviedla, že otec počas výkonu trestu prispieval na maloletého sumou 40 eur mesačne, po prepustení približne dva roky platil 200 eur mesačne, následne túto sumu bez dohody znížil na 150 eur mesačne, ktoré neplatil pravidelne. Posledné výživné uhradil v novembri 2025 vo výške 50 eur a odvtedy na výživu syna neprispieva vôbec. Matka pravidelné mesačné výdavky na maloletého vyčíslila na sumu 810,30 eur (vrátane podielu na bývaní a energiách) a špecifikovala aj mimoriadne ročné náklady na školu v prírode, tábory, sezónne oblečenie, školské akcie, voľný čas a darčeky. Matka, ako sama uviedla je zamestnaná ako čašníčka v reštaurácii R., kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1500 eur, pričom jej partner dosahuje príjem približne 240 eur mesačne na dohodu a okolo 500 eur mesačne z brigád. Matka v návrhu vo veci samej uviedla, že otec údajne žije v spoločnej domácnosti s partnerkou v prenajatej nehnuteľnosti, používa motorové vozidlo a ovláda nemecký, maďarský a anglický jazyk, z čoho vyvodzuje, že otec má reálne predpoklady na to, aby sa zamestnal a plnil si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. 5. Neodkladné opatrenie možno v zmysle ustanovenia § 324 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadiť na návrh pred začatím konania, po začatí konania alebo po jeho skončení. 6. Podľa ustanovenia § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z citovaného ustanovenia ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 9. Nadväzujúc na uvedené je potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 10. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletých detí vážne ohrozené. Uvedený názor súdu vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu, § 360 až 368 Civilného mimosporového

poriadku, ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam patrí aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. 11. Ako už bolo uvedené, účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. 12. Súd ma za to, že matka neosvedčila, že bez okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia by bola výživa maloletého dieťaťa ohrozená. Z tvrdení matky uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konajúci súd nezistil žiadne ohrozenie záujmu maloletého dieťaťa takej intenzity, aby vyžadovalo nevyhnutný zásah do pomerov účastníkov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej. 13. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo iné dôležité záujmy. Na to, aby bolo neodkladné opatrenie matky dôvodné, je nevyhnutné, aby matka aspoň osvedčila, že výživa maloletého dieťaťa je ohrozená natoľko, že nie sú zabezpečené ani tie najnevyhnutnejšie potreby maloletého, čo matka v danom prípade neosvedčila. Matka ako sama uviedla, je riadne zamestnaná a jej čistý mesačný príjem dosahuje 1 500 eur. Na zabezpečenie potrieb maloletého matka poberá aj rodinné prídavky od štátu vo výške 60 eur mesačne. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že výživa maloletého dieťaťa nie je ani potenciálne ohrozená bez uloženia povinnosti otcovi platiť na výživu maloletého dieťa výživné v matkou požadovanej výške. 14. Naliehavosť situácie a potrebu okamžitého zásahu súdu v danej veci navyše oslabuje aj samotný časový odstup medzi začiatkom tvrdeného neplatenia výživného zo strany otca (november 2025) a podaním návrhu na súd (máj 2026). Skutočnosť, že matka dokázala výživu maloletého samostatne a v plnom rozsahu zabezpečovať po dobu viac ako šiestich mesiacov, svedčí o tom, že pomery maloletého sú toho času dostatočne stabilizované. 15. Záverom súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa, v danom prípade s ohľadom na matkou predložené dôkazy, nestalo. 16. V intenciách svojich doterajších záverov preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. 17. Na tunajšom súde je vedené pod sp. zn. 3P/71/2026 aj konanie vo veci samej, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, preto súd v tomto uznesení nerozhodoval o trovách konania (§ 262 ods. 1 CSP), o ktorých rozhodne v konečnom rozhodnutí. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku). Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (ustanovenie § 376 ods. 3 CMP).