Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41P/98/2026 1226202201 07. 07. 2026 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226202201.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: B. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XXX, zastúpená splnomocnencom: Mgr. Renáta DOBROVODSKÁ, advokátka so sídlom Rožňavská 22, Bratislava a otca: J. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/XX, O., toho času bytom Z. XX/XX, P. W., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Matka sa návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II (ďalej len „súd“) 24.06.2026, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca so zmenou základnej školy maloletého P. a povolenia jeho prestupu zo Základnej školy Podzáhradná 51, Bratislava do Základnej školy Y. XXX, s prestupom od 01.09.2026. Zároveň žiadala, aby súd určil, že maloleté dieťa bude mať evidovaný trvalý pobyt na adrese Y. XXX. 2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnila tým, že maloletý P. bol na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. 23P/82/2023-78 z 24.01.2024, zverený do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Maloletý od rozhodnutia žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje jeho každodennú osobnú starostlivosť, výchovu, zdravotnú starostlivosť, prípravu na školskú dochádzku, ako aj všetky ostatné záležitosti súvisiace s jeho riadnym vývinom a uspokojovaním jeho potrieb. Matka v priebehu mesiaca august 2026 plánuje spolu s maloletým zmeniť miesto svojho bydliska a presťahovať sa na adresu Y. XXX, kde má zabezpečené stabilné bývanie v rodinnom dome. V predmetnej nehnuteľnosti má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre svoj ďalší psychický, fyzický a sociálny vývin, vrátane vlastnej plne zariadenej detskej izby. Súčasne sa v blízkosti nového bydliska nachádza širšia rodina matky, najmä jej sestra s maloletými deťmi, s ktorými má maloletý P. vytvorené silné citové väzby a pravidelne s nimi trávi čas. Dôvodom presťahovania matky nie je snaha obmedziť kontakt maloletého s otcom, ale vytvorenie stabilnejších bytových, rodinných, sociálnych a ekonomických podmienok pre maloletého. Poukázala na záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 11.05.2026, z ktorého vyplýva, že maloletý sa na nové bývanie teší, pozitívne vníma najmä vlastnú izbu. V súvislosti s plánovanou zmenou bydliska vznikla potreba zabezpečiť aj zmenu základnej školy maloletého tak, aby mohol od začiatku školského roka riadne plniť povinnú školskú dochádzku v mieste svojho faktického bydliska. Zároveň vznikla potreba zosúladiť evidovaný trvalý pobyt maloletého s miestom, kde bude skutočne žiť a kde sa bude nachádzať centrum jeho životných záujmov. Napriek opakovaným snahám matky vyriešiť vzniknutú situáciu dohodou rodičov, otec odmietol udeliť súhlas jednak so zmenou základnej školy maloletého, ako aj so zmenou jeho trvalého pobytu. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o podstatné otázky súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností, ktoré si vyžadujú súhlas oboch rodičov, a keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode, matka je nútená domáhať sa ochrany práv a oprávnených záujmov
maloletého prostredníctvom súdu. Otec má styk s maloletým upravený na základe rodičovskej dohody schválenej rozsudkom z 12.11.2025, č. k. 41P/48/2025-62, pričom matka nemá v úmysle tento kontakt obmedzovať ani sťažovať. Plánované presťahovanie sa uskutočňuje v rámci primeranej vzdialenosti od Bratislavy a objektívne nebráni ďalšiemu zachovaniu rozsahu styku otca s maloletým. Matka mala za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku v spojení s § 360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, nakoľko existuje bezprostredná potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Potreba bezodkladného zásahu súdu vyplýva zo skutočnosti, že matka spolu s maloletým dieťaťom v priebehu mesiaca august 2026 plánuje zmeniť svoje bydlisko a bude sa trvalo zdržiavať na adrese Y. XXX. Zdôraznila, že bez rozhodnutia súdu vzniká stav právnej neistoty, ktorý má bezprostredný dopad na maloleté dieťa. Pokiaľ nebude udelený súhlas so zmenou trvalého pobytu maloletého, nastane situácia, keď matka bude mať evidovaný trvalý pobyt na novej adrese, zatiaľ čo maloletý bude mať naďalej vedený trvalý pobyt na adrese, na ktorej sa fakticky nebude zdržiavať. Takýto stav je nielen nelogický, ale aj v rozpore so skutočným životným usporiadaním maloletého dieťaťa. Trvalý pobyt predstavuje základný identifikačný údaj fyzickej osoby a jeho evidencia má význam pre množstvo právnych vzťahov, vrátane komunikácie orgánov verejnej moci, školských zariadení, zdravotníckych zariadení a ďalších subjektov. Je preto nepochybne v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho evidovaný trvalý pobyt zodpovedal miestu, kde sa skutočne zdržiava a kde sa nachádza centrum jeho životných záujmov. Naliehavosť situácie je umocnená aj tým, že maloletý od septembra 2026 má nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky v mieste nového bydliska. Bez súdneho rozhodnutia nie je možné zabezpečiť plynulú realizáciu všetkých administratívnych úkonov súvisiacich s nástupom maloletého do školy a jeho riadnym začlenením do nového prostredia, napriek tomu, že matke maloletého P. zo školy oznámili, že je prijatý na povinnú školskú dochádzku na školský rok 2026/2027. Ak by súd neposkytol maloletému dieťaťu ochranu formou neodkladného opatrenia, mohlo by dôjsť k vzniku stavu neistoty ohľadom jeho školského zaradenia, ako aj ohľadom ďalších právnych a administratívnych otázok viazaných na miesto jeho pobytu spojeného s miestom. V danom prípade existuje reálna hrozba vzniku ujmy spočívajúcej najmä v právnej neistote maloletého dieťaťa, v komplikáciách súvisiacich s nástupom do školy, ako aj v zbytočnom prehlbovaní konfliktu medzi rodičmi. Maloletý pritom opakovane vyjadril pozitívny vzťah k novému prostrediu, teší sa na nové bývanie, vlastnú izbu a blízkosť rodinných príslušníkov, s ktorými má vytvorené silné citové väzby. Odklad rozhodnutia by preto neprimerane zasahoval do stability jeho životných pomerov. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je matka presvedčená, že bezodkladná úprava pomerov formou neodkladného opatrenia je v danom prípade nevyhnutná a plne zodpovedá princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň zdôraznila, že zmena trvalého pobytu maloletého nezasahuje do rodičovských práv otca. Otec zostáva naďalej zákonným zástupcom maloletého, zachováva si všetky rodičovské práva a povinnosti a zmena trvalého pobytu dieťaťa nemá sama osebe žiadny vplyv na rozsah jeho rodičovských oprávnení. Matka je preto presvedčená, že nesúhlas otca so zmenou trvalého pobytu maloletého nie je motivovaný ochranou záujmov maloletého dieťaťa, ale predstavuje nesúhlas s osobným rozhodnutím matky presťahovať sa a vytvoriť pre seba a maloletého nové rodinné zázemie. Takýto postoj však nemôže prevážiť nad záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť v zmysle Zákona o rodine nadradený individuálnym postojom rodičov. V predmetnej veci súčasne neexistuje žiadna objektívna okolnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že zmena trvalého pobytu by mohla maloletého akýmkoľvek spôsobom poškodiť. Nemožno spravodlivo požadovať, aby rodič, ktorému bolo dieťa zverené, zostával viazaný na pôvodné miesto bydliska len z dôvodu nesúhlasu druhého rodiča, ak zmena bydliska sleduje vytvorenie lepších životných podmienok pre maloleté dieťa a zároveň umožňuje zachovanie vzťahu dieťaťa s druhým rodičom. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka pripojila potvrdenie o jej pobyte v obci Y.. 4. Súd rozhodujúc o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj matkou predloženého listinného dôkazu, lustráciou v súdnom registri, prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav veci: 5. Z lustrácie v súdnom registri súd zistil: - na tunajšom súde sa vedie konanie na základe návrhu matky z 26.05.2026 o nahradenie súhlasu otca so zmenou základnej školy maloletého pod sp. zn. 41P/78/2026, konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené,
- rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č. k. 23P/82/2023-78 z 24.01.2024, právoplatným 12.02.2024, súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý P. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým sa na žiadosť oboch rodičov neupravil. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 250 eur mesačne. - uznesením Mestského súdu Bratislava II, č. k. 23P/153/2024-69 z 25.02.2025, súd zastavil konanie o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. - rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č. k. 41P/48/2025-62 z 12.11.2025, právoplatným 27.11.2025, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým P. každý párny kalendárny týždeň od piatku od 12.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou letných prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, s tým, že otec si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a odovzdá maloletého v mieste bydliska matky. Konanie v časti o zvýšenie výživného súd zastavil; týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Mestského súdu Bratislava II, č. k. 23P/82/2023-78 z 24.01.2024, v časti úpravy styku otca s maloletým. 6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 324 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 35 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 18. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“), povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 20 ods. 5 školského zákona, žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole vo verejnom školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt, ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej základnej škole, ak ho základná škola prijme. 20. Podľa § 20 ods. 6 školského zákona riaditeľ základnej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom je povinný prednostne prijať na základné vzdelávanie až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného ročníka v tomto poradí a) žiakov s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode, b) žiakov umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorým sa poskytuje starostlivosť v organizačnej súčasti zariadenia, ktorá sa nachádza v príslušnom verejnom školskom obvode, a c) žiakov s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode. 21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, za občana mladšieho ako 18 rokov a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je povinný hlásiť trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. 22. Z citovaného ustanovenia (§ 329 ods. 1 prvá veta CSP) ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP). 23. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. 24. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. 25. V nadväznosti na uvedené súd rozhodujúc o návrhu matky konštatuje, že v danom prípade nejde ani o jeden z vyššie uvedených prípadov.
26. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko nebola v konaní osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa a súd nevzhliadol za súčasného stavu veci potrebu urýchlene zasiahnuť a bezodkladne upraviť pomery na strane maloletého tak, že nahradí súhlas otca so zmenou základnej školy a mal by určiť trvalý pobyt maloletého. 27. Z § 35 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, a to najmä aj so vzdelávaním, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Z tejto formulácie zákonného ustanovenia je zrejmé, že o bežných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne aj bez súhlasu druhého rodiča. Len ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s úkonom zastupujúceho rodiča súhlasí a pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, potom by boli dané podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine. 28. Rodičia maloletého P. podľa vyjadrenia matky nie sú schopní sa dohodnúť na zmene školského zariadenia maloletého P. a miestne jeho trvalého pobytu. Maloletý si na základe predchádzajúcej dohody rodičov doposiaľ plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole (matka ani len neuviedla kde v súčasnosti maloletý navštevuje školské zariadenie), ktorá je jeho spádovou školou. V tomto smere maloletému nehrozí ujma v súvislosti s omeškaním alebo neplnením povinnej školskej dochádzky pre nezhodu rodičov ohľadom výberu základnej školy, v ktorom prípade by vzhľadom na zistenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov bolo na mieste zasiahnuť zo strany súdu do pomerov maloletého nariadením neodkladného opatrenia. V prvom rade súd uvádza, že matka toto svoje tvrdenie na účely nariadenia neodkladného opatrenia nijak neosvedčila. Neosvedčila, že otec so zmenou základnej školy nesúhlasil a nesúhlasil ani so zmenou trvalého bydliska dieťaťa, napr. predložením výzvy adresovanej otcovi spolu s potvrdením o podaní na poštovú prepravu, aby sa vyjadril, či súhlasí so zmenou školy pre maloletého, trvalého bydliska alebo iným spôsobom neosvedčila otcov nesúhlas, čo je prvoradým predpokladom toho, aby súd o nahradení súhlasu druhého rodiča mohol rozhodnúť. Po druhé, o tejto nezhode nie je možné v zmysle zákonnej úpravy rozhodnúť neodkladným opatrením, ale o tomto predmete je potrebné rozhodnúť po riadnom vykonaní dokazovania. Hoci primárnym účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, táto však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy. Vyhovením návrhu matky by došlo k meritórnemu rozhodnutiu o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa, ohľadne ktorej má byť nezhoda medzi rodičmi, čím by odpadol predmet konania vo veci samej, ktorá je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 41P/78/2026 a nie je doposiaľ právoplatne skončená. Tento inštitút sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. Po tretie, súd nevzhliadol obligatórny prvok neodkladnosti, nakoľko z návrhu vyplýva, že matka má v Y., t. j. v obci, do ktorej sa plánuje presťahovať v auguste 2026, pripravené bytové podmienky (poukázala na to, že maloletý má v dome prichystanú svoju detskú izbu, absolvoval pohovor na ÚPSVaR a vyjadril sa, že sa teší na presťahovanie). Matka sa teda musela na zmenu bydliska pripravovať dlhší čas a súdu nie je zrejmé, prečo neiniciovala konanie vo veci samej v dostatočnom predstihu tak, aby bol súdu poskytnutý čas na vykonanie riadneho dokazovania vo veci a meritórneho rozhodnutia. Presťahovanie sa do inej obce predsa vyžaduje plánovanie, v danom prípade nejde o rozhodnutie matky zo dňa na deň, keď matka tvrdila v návrhu, že v rodinnom dome má už vytvorenú detskú izbu pre maloletého. V kontexte so zákonnými limitmi pre nariadenie neodkladného opatrenia súd potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého nariadením neodkladného opatrenia, na základe ktorého by došlo k zmene základnej školy maloletého bez vykonania dokazovania zameraného napríklad na zistenie názoru maloletého, ale aj otca a objektivizovanie tvrdení matky, nemal za osvedčenú. Ďalším argumentom pre nevyhovenie návrhu matky je, že by bolo zasiahnuté do úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, čo súd odôvodňuje nasledovne. Matka v návrhu dôvodila, že nariadením neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu nebude obmedzený styk otca s maloletým, avšak rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č. k. 41P/48/2025-62 z 12.11.2025, právoplatným 27.11.2025, súd schválil aktuálne platnú rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým P. každý párny kalendárny týždeň od piatku od 12.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou letných prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne s tým, že otec si má maloletého prevziať v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a odovzdať maloletého v mieste bydliska matky. Týmto de facto matka nepriamo ovplyvní priebeh styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko otec sa bude musieť prispôsobiť skončeniu vyučovania maloletého tak, aby ho vyzdvihol v školskom zariadení v inom meste, než v ktorom maloletý doposiaľ navštevoval školské zariadenie, čím otcovi vznikne zvýšená časová záťaž ako za predpokladu
vyzdvihovania maloletého v školskom zariadení (v Bratislave) tak, ako to bolo doposiaľ. To isté platí aj o odovzdaní maloletého v mieste bydliska matky, ktorým bude obec Y.. Preto tvrdenie matky o nezasahovaní do styku otca s maloletým sa nezakladá na pravde. 29. Čo sa týka návrhu matky, aby súd neodkladným opatrením určil, že maloleté dieťa bude mať evidovaný trvalý pobyt na adrese Y. XXX, súd je toho názoru, že rovnako ide o podstatnú záležitosť maloletého, o ktorej majú rozhodovať obaja rodičia spoločne. Tak ako v prípade zmeny školského zariadenia, ani tu súd nevzhliadol neodkladnú potrebu rozhodnúť neodkladným opatrením. Nakoľko sa na tunajšom súde vedie konanie o nahradenie súhlasu otca so zmenou školského zariadenia maloletého P., súd považuje za potrebné vykonať dokazovanie a tak zhodnotiť vzniknutú situáciu v rodine. 30. Reflektujúc uvedené súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, a to predovšetkým maloletého P. neboli bezprostredne ohrozené. Súd poznamenáva, že maloletý má toho času vzdelanie zabezpečené. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov nebola osvedčená ako naliehavá, keďže súd nemal osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletého je ohrozený, alebo že by nejako utrpel, prípadne že by mala hroziť nejaká ujma, pokiaľ nebude nariadené neodkladné opatrenie. Za danej situácie nie je možné vyhovieť matke a nariadiť neodkladné opatrenie, keďže nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre maloleté dieťa, súd návrh matky zamietol. 31. Záverom súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje výlučne záujem maloletého dieťaťa, ktorý sú však povinní sledovať aj jeho rodičia. Od rodičov je zároveň spravodlivé požadovať, aby záujmu dieťaťa prispôsobili aj svoje konanie a v prospech svojho dieťaťa dospeli ku konsenzu. Len riadnou komunikáciou rodičov a včasným informovaním druhého rodiča o aktivitách týkajúcich sa podstatných záležitostí dieťaťa, kam nesporne otázka zmeny školy alebo aj adresy trvalého pobytu patrí, možno predísť nezhodám rodičov, pri ktorých je potrebné si zo strany rodičov uvedomiť, že predstavujú zbytočnú záťaž pre dieťa, keď úlohou rodičov je zabezpečiť dieťaťu šťastné a bezpečné detstvo nezaťažené konfliktmi rodičov. 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s § 58 CMP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (konanie vo veci samej). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).