Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 39P/101/2026 1226202303 07. 07. 2026 Mgr. Gabriela Žabková ECLI:SK:MSBA2:2026:1226202303.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa rodičov: matky - Z.. D. Š., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. X, C., aktuálne bytom Hlboká cesta 3, Bratislava, zastúpenej WISE3 s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 33A a otca - P.. Š. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, C., aktuálne bytom Žabotova 4, Bratislava, zastúpeného Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Pračanská 52A, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, za konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, takto rozhodol: Súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. odôvodnenie: 1/ Návrhom, doručeným súdu dňa 01.07.2026, sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nahradí súhlas matky s jednorazovým psychologickým vyšetrením a diagnostikou maloletej v nevyhnutnej miere, u psychologičky S.. A. Z., za účelom doplnenia dokazovania v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv k maloletej, vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 39P/89/2025. 2/ Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na pojednávaní konanom dňa 28.05.2026 súd za súhlasného stanoviska opatrovníka odporučil za účelom doplnenia dokazovania, potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby maloletá absolvovala stretnutie s psychologičkou S.. A. Z.. Táto už v minulosti (v mesiaci október 2025) absolvovala s maloletou stretnutie, rovnako tak aj s rodičmi. Účelom pohovoru s maloletou malo byť ustálenie, či sa plynutím času a realizovaním pravidelného styku s otcom od septembra 2025 do júna 2026, vzťah maloletej ku otcovi zmenil (obnovil), ako maloletá vníma osobu otca a akú formu starostlivosti by po tomto stretnutí psychologička pre maloletú odporučila na čas po rozvode ich manželstva. Súd aj opatrovník sa zhodli, že pre psychickú pohodu maloletej by bolo najvhodnejšie, aby nebola vystavená stresu z nového prostredia a nového odborníka, nakoľko menovanú psychologičku pozná. Rovnaký názor vyslovila aj psychologička ÚPSVaR, S.. C., na osobnom stretnutí s rodičmi dňa 25.06.2026. Rodičia mali na základe tohto záveru absolvovať a zabezpečiť stretnutie maloletej s nimi u pani doktorky. Matka toto odporúčanie a záver súdu a opatrovníka nerešpektovala, postupovala svojvoľne, bez akéhokoľvek ohľadu na prebiehajúce konanie a otcov názor ako druhého rodiča. Dňa 25.06.2026 písomne kontaktovala S.. A. Z. s vyhlásením, že s psychologickým vyšetrením maloletej nesúhlasí. Svoj nesúhlas odôvodnila tvrdením, že psychologičku predtým kontaktoval otec, pričom vo svojom emaily uviedla aj množstvo nepravdivých zavádzajúcich skutočností, s jednoznačným cieľom vyhnúť sa kontaktu maloletej s psychologičkou. Na tomto základe otcovi pani psychologička oznámila stanovisko matky s tým, že bez jej súhlasu sa vyšetrenie konať nemôže. Toto konanie matky je účelové. Pani doktorka ako jediná osoba bola v kontakte s maloletou v čase, kedy matka úplne zamedzovala otcovi stretávanie s dcérou, nemal možnosť s ňou tráviť žiadny čas. Jej komunikácia s maloletou
počas vyšetrenia v októbri 2025 bola týmto poznačená. Postupom času otec získal možnosť s dcérou tráviť pravidelne čas aspoň počas víkendov, strávil s ňou časť letných a zimných prázdnin. Je pre neho citeľné, že jej správanie voči nemu a v jeho prítomnosti sa radikálne zmenilo, dcéra je počas doby jeho starostlivosti uvoľnená, rada s ním trávi čas. Pohovorom u psychologičky pani Z. malo byť objektivizované formou porovnania oboch pohovorov, či k takémuto posunu skutočne prišlo a ako otca a čas trávený s ním vníma dcéra s odstupom času, v súčasnosti. Obvinenia pani doktorka Martinkovej matkou sú absurdné a účelové. Jej odbornosť aj renomé je dlhodobé a nespochybniteľné. V súčasnosti podľa otcových vedomostí prebieha na súdoch viacero konaní, kde si jej posudky vyžiadali samotné súdy. Na pojednávaní v ich veci sa o jej odbornosti a znalostiach dokonca pochvalne vyjadril aj matkin právny zástupca. Psychologické vyšetrenie, diagnostika a sledovanie vývoja dieťaťa v rámci rozvodového konania je podstatnou vecou, pri ktorej je potrebný súhlas oboch rodičov. Ak ho matka bezdôvodne a účelovo blokuje, čím vedome a účelovo marí priebeh dokazovania, je v záujme spravodlivého a objektívneho rozhodovania súdu na základe všetkých dostupných dôkazov, aby ho nariadil súd. Otec považuje za nevyhnutné poukázať na to, že matka hrubo zneužíva svoje postavenie rezidenčného rodiča. Matka maloletú vedome, systematicky a cieľavedome manipuluje a ovplyvňuje, citovo ju deprivuje, v dôsledku čoho dcéra za súčasnej prítomnosti matky nedokáže voči otcovi prejaviť spontánne emócie, obáva sa jej reakcií, odmieta komunikovať svoju skutočnú vôľu. Jej správanie vykazuje jasné znaky snahy o čo najväčšiu izoláciu dcéry od otca a pretrhnutie ich vzájomnej citovej väzby. Matka sústavne a bezdôvodne bráni v realizovaní rozšíreného kontaktu maloletej počas predĺžených víkendov, čo bolo dohodnuté v priebehu pojednávania. Z pôvodne určenej rozšírenej starostlivosti v čase od štvrtka do pondelka nebol doposiaľ od mesiaca máj realizovaný ani jeden takýto predĺžený víkend. Takto rozšírená forma starostlivosti bola pritom výslovne odporučená na pojednávaní súdu a mala slúžiť práve na overenie a preverenie toho, či a ako otcom navrhovaná forma starostlivosti funguje v reálnej praxi a ako naň dieťa reaguje. Do pozornosti súdu otec dáva, že matka spočiatku sama navrhovala zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, avšak s výrazne menšou mierou otcovej osobnej starostlivosti, aktuálne má záujem o zverenie dcéry do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Z postupu matky je zrejmé, že jej primárnym záujmom je, aby súd vo veci samej rozhodol čo najrýchlejšie, bez vykonania potrebných a kľúčových dôkazov, ktorým sú napríklad pohovor maloletej s psychologičkou a tiež rozšírenej starostlivosti zo strany otca. Matka si je vedomá, že objektívne posúdenie psychického stavu dieťaťa by odhalilo jej manipulatívne správanie, a preto sa snaží vykonaniu tohto dôkazu zabrániť. Otec má za to, že práve opakovaný kontakt psychologičky S.. A. Z. s maloletou - po uplynutí viac ako 3 roka od ich posledného stretnutia - je pre spravodlivé rozhodnutie súdu absolútne kľúčový a nenahraditeľný. Iba psychologička, ktorá dieťa už v minulosti spoznala a vyšetrila, dokáže po pol roku objektívne a nestranne porovnať, čím a ako sa vzťah dcéry k otcovi za toto obdobie zmenil a vyvinul, aký konkrétny vplyv má matka ako rezidenčný rodič na vývoj tohto vzťahu, do akej miery je postoj maloletej k otcovi dôsledkom jej vlastného prežívania a do akej miery ide o výsledok vedomého ovplyvňovania zo strany matky. Ak súd súhlas matky nenahradí neodkladným opatrením, matka zmarí vykonanie kľúčového dôkazu, zmanipuluje podklady pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie má striktne dočasný a jednorazový charakter, a preto ním nedochádza k predpovedaniu alebo predčasnému nahradeniu konečného rozhodnutia vo veci samej. Ako otec nežiada o trvalé prevzatie rozhodovania o zdravotnej či psychologickej starostlivosti o maloletú do svojej výlučnej kompetencie, ani dlhodobú psychologickú intervenciu. Žiadané nahradenie súhlasu matky sa vzťahu výlučne na toto konkrétne, jednorazové psychologické vyšetrenie a diagnostiku u S.. A. Z., ktoré už bolo na pojednávaní konštatované ako potrebné. Otec pripojil emailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že S.. A. Z. informovala dňa 24.06.2026 matku, že otec sa na ňu obrátil so žiadosťou o kontrolné psychologické vyšetrenie maloletej a ponúkla termíny, na čo matka reagovala v emaily adresovanom S.. A. Z., že po dôkladnom zvážení aj po konzultácii so psychologičkou z ÚPSVaR sa rozhodla, že s kontrolným vyšetrením nesúhlasí. Maloletá bola opakovane vypočutá k otázke rozsahu kontaktu s otcom, a to v rámci psychologického posudzovania, aj priamo na súde, aj opatrovníkom pri pohovore na ÚSPVaR, aj v domácnosti. Navyše nedávne konfliktné situácie súvisiace s opakovanými pokusmi otca o jej vyzdvihnutie zo školy mimo časov určených rodičovskou dohodou a bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody ju tak vystrašili a emočne rozrušili, že reagovala plačom, odmietala s otcom odísť zo školy a vyžadovala, aby počkali na matku, až nakoniec odmietala v tie dni vôbec ísť na krúžok z obavy, že tam znova príde otec a bude ju chcieť odviesť k sebe. V tomto období sa v noci budila na nočný des, pri návrate domov matku žiadala prejsť autom okolité ulice, aby si skontrolovala, či na ňu otec niekde nečaká. Takýto tlak na ňu môže viesť k prehlbovaniu úzkosti, pocitom hanby pred rovesníkmi, zvýšenej citlivosti na konflikty, oslabovaniu pocitu bezpečia a znižovania sebadôvery, celkovo jej to môže meniť osobnosť. Jej postoj a vyjadrenia sú dlhodobo nemenné - neželá si rozšírenie pobytu u otca
a už súčasný rozsah štyroch dní za 2 týždne prežíva emočne náročne. Matka má obavu, že ďalšie opakované zisťovanie jej názoru na tú istú otázku by pre ňu nepredstavovalo prínos, ale iba zbytočnú psychickú záťaž. Dcéra je veľmi citlivé a empatické dieťa, ktoré sa prirodzene snaží vyhovieť obom rodičom. Situácie, v ktorej by sa mala za prítomnosti otca opätovne vyjadrovať, že si neželá tráviť u neho viac času, v nej vyvoláva stres, úzkosť a prehlbuje konflikt lojality. Zároveň ju stavia do pozície, v ktorej môže nadobudnúť pocit, že nesie zodpovednosť za rozhodovanie o otázkach, ktoré patria do kompetencie dospelých a príslušných odborníkov. V tomto zmysle sa vyjadril aj opatrovník na poslednom pojednávaní aj psychologička ÚPSVaR na stretnutí. Matka vie, že otec s ňou z času na čas konzultuje, čo v nej neumocňuje pocit dôvery v spoluprácu, skôr naopak. Keďže nejde o súdom nariadené vyšetrenie, ale iba o odporúčanie, a keďže relevantné odborné aj procesné zistenia k názoru dcéry už existujú, považuje za dôležitejšie chrániť jej psychickú pohodu a stabilitu pred ďalšou záťažovou situáciou. 3/ Matka doručila súdu bez vyzvania dňa 06.07.2026 vyjadrenie k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhla návrh zamietnuť. Otec sa domáha, aby súd neodkladným opatrením nahradil súhlas matky s vykonaním psychologického vyšetrenia maloletej, ktoré označuje za „kľúčový dôkaz" v konaní. Nejde o ochranné opatrenie v záujme dieťaťa, ale o úkon dokazovania. Neodkladné opatrenie slúži na dočasnú úpravu pomerov v prípadoch bezprostredného ohrozenia záujmu účastníka, nie je procesným nástrojom na nariadenie dokazovania. Dokazovanie sa vykonáva v rámci konania vo veci samej. Ak súd považuje odborné psychologické posúdenie za potrebné, môže ho nariadiť v rámci konania vo veci samej, nariadením znaleckého dokazovania - nie neodkladným opatrením. Psychologické vyšetrenie je jednorazový úkon - keď sa vykoná, jeho výsledok (správa psychologičky) vstúpi natrvalo do súdneho spisu ako dôkaz a bude ovplyvňovať rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie nesmie predbežne nahrádzať rozhodnutie vo veci samej ani mať nezvratné účinky. Navrhované opatrenie obe tieto podmienky porušuje; jeho výkon je nezvratný a jeho účinky sú totožné s rozhodnutím o doplnení dokazovania vo veci samej. Neodkladné opatrenie predpokladá existenciu bezprostredného ohrozenia, ktoré si vyžaduje okamžitý zásah súdu mimo rámca bežného konania. Odmietnutie jednorazového psychologického vyšetrenia matkou toto bezprostredné ohrozenie nepredstavuje. Konanie vo veci samej prebieha. Pojednávanie je naplánované na 01.10.2026. Naliehavosť vo vzťahu k neodkladnému opatreniu absentuje. Matka odmietnutie vyšetrenia V. S.. Z. písomne odôvodnila dňa 25.06.2026. Jej dôvody sú vecné a legitímne. Maloletá bola k otázke rozsahu kontaktu s otcom opakovane vypočutá - pri psychologickom vyšetrení v októbri 2025, pri vypočutí sudkyňou vo februári 2026, opatrovníkom a psychologičkou ÚPSVaR. Jej postoj je dlhodobo nemenný. Ďalšie opakované zisťovanie toho istého názoru k tej istej otázke u toho istého dieťaťa, ktoré práve prežívalo zvýšenú úzkosť, nepredstavuje prínos, ale zbytočnú psychickú záťaž. Matka mala oprávnené pochybnosti o nestrannosti S.. Z.. Otec sa s ňou stretával opakovane bez prítomnosti matky a dcéry; naposledy 1,5 hodiny krátko pred pojednávaním dňa 28.05.2026 (čo otec uviedol v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 28.05.2026) a na súde predložil jej emailovú komunikáciu, ktorú interpretoval vo svoj prospech a neprospech matky. Opatrovník sa na pojednávaní dňa 28.05.2026 vyjadril, že opakované zisťovanie názoru maloletého dieťaťa neodporúča, nakoľko bude predstavovať pre maloleté dieťa zbytočnú psychickú záťaž. Uviedla, že maloletá sa už opakovane vyjadrila a jej názor je nemenný. Navrhol, aby súd vo veci rozhodol. Opatrovník sa k otcovmu emailu zo dňa 01.07.2026 vyjadril dňa 02.07.2026 nasledovne: „K predmetnej veci som sa ako kolízna opatrovníčka vyjadrila na súdnom pojednávaní dňa 28.05.2026. Viac k veci nemám čo uviesť." Kolízna opatrovníčka teda otcovu interpretáciu udalostí nepodporila. Psychologička ÚPSVaR, S.. C., bola zaskočená, že maloletá bola už štyrikrát vypočutá resp. vyšetrená (pozn.: 2x opatrovníkom na úrade aj v domácnosti, 1x u S.. Z., 1x na súde sudkyňou a opatrovníkom). V období od 16.04.2026 do konca júna 2026 otec opakovane prichádzal pred školu mimo dohodnutých časov a bez predchádzajúcej dohody s matkou, čím vyvolával u maloletej plač na verejnosti pred spolužiakmi a učiteľkami. Maloletá odmietala chodiť na krúžky z obavy, že tam otec príde a bude ju chcieť odviesť. V tomto období sa u nej objavili nočné desy, pri návrate domov žiadala matku prejsť autom okolité ulice, aby si skontrolovala, či otec niekde nečaká. Tieto skutočnosti sú zdokumentované a matka o nich informovala opatrovníka emailom zo dňa 20.04.2026. Napríklad dňa 19.06.2026 sa otec dostavil pre dcéru už o 12:00 hod., hoci podľa ako-tak fungujúcej dohody rodičov bolo dňa 19.06.2026 odovzdanie maloletej dohodnuté o 15:00 hod. Maloletá na túto situáciu reagovala plačom, zase na verejnosti pred spolužiakmi a učiteľkami a odmietala odchod k otcovi, pričom opakovane žiadala, aby mohla zostať s matkou a stráviť s ňou nejaký čas po týždni v škole v prírode. Následne otec matku obvinil z negatívneho vplyvu na dcéru, manipulácií, čo len zhoršilo emočný stav dieťaťa. Odovzdanie dieťaťa sa muselo presunúť na nasledujúci deň. S.. Z. v správe z októbra 2025 výslovne varovala, že "otec by nemal vytvárať tlak na G. a že "dnes má jej postoj charakter
afektívneho odmietania, je ale otázkou času, pri väčšom tlaku, kedy môže nadobudnúť závažnejšie kontúry." Otec toto odporúčanie nerešpektoval. Jeho správanie v apríli až júni 2026 je presne tým tlakom, pred ktorým S.. Z. varovala, a ktorý sám zapríčinil zhoršenie situácie. Vyšetrenie u S.. Z., za prítomnosti otca, ktorý práve vyvolal tieto úzkostné stavy, by pre maloletú predstavovalo ďalší stresový zážitok, nie odborné posúdenie v záujme dieťaťa. Matka konala v záujme ochrany psychickej pohody dcéry, keď toto vyšetrenie odmietla. Otec tvrdí, že vyšetrenie má preukázať, ako sa vzťah maloletej k nemu od októbra 2025 zlepšil. Pritom práve jeho správanie v apríli až júni 2026 tento vzťah objektívne poškodilo a S.. Z. pred takýmto vývojom výslovne varovala. V tejto súvislosti poukazuje matka na dôkazy založené v súdnom spise 39P/89/2025, a to najmä dôkazy predložené matkou na pojednávaní dňa 28.05.2026 (komunikácia s maloletou). Otec vo svojom návrhu uvádza, že vyšetrenie má slúžiť na zistenie „aký konkrétny a negatívny vplyv má matka ako rezidenčný rodič na vývoj vzťahu." Toto nie je neutrálny cieľ dokazovania - je to vopred definovaný záver, ktorý má byť potvrdený. Takto formulovaný cieľ vyšetrenia sám o sebe spochybňuje jeho odborný charakter a objektivitu. Rovnako ako predchádzajúce vyjadrenia a prednesy otca, aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia len dokresľuje obraz o manipuláciách otca, keď otec pokračuje v nekritickom stotožňovaní záujmu maloletého dieťaťa so svojou predstavou o úprave vzťahov. Otec vo svojom návrhu prezentuje matku ako osobu, ktorá systematicky marí konanie, odmieta akúkoľvek spoluprácu a bráni kontaktu otca s dcérou. Tento obraz je nepravdivý. Rodičia v júni 2026 uzavreli rodičovskú dohodu o úprave starostlivosti o maloletú počas letných školských prázdnin 2026, ktorá skutočnosť ako aj obsah dohody sú súdu známe. Aj táto skutočnosť zásadne spochybňuje otcov obraz matky (ktorý je postavený na predpoklade jej systémovej neochoty spolupracovať) a rovnako je dôvodom pre zamietnutie jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Matka pripojila emailovú komunikáciu medzi S.. Z. a otcom zo dňa 26.06.2026, v ktorej S.. Z. uviedla otcovi, že matka sa nezúčastní s maloletou opakovaného vyšetrenia u nej vzhľadom k udalostiam, ktorým je maloletá vystavovaná a nemá dôveru v jej objektivitu, keďže otec na súde argumentuje tým, že mu dáva za pravdu, čo sa nestalo. Ona otca vypočuje a objektívny pohľad by si urobila až vtedy, keď by mala možnosť maloletú vidieť. Na základe týchto skutočností musí akceptovať postoj matky. Matka pripojila emailovú komunikáciu otca s opatrovníkom zo dňa 02.07.2026, v ktorej opatrovník otcovi uviedol, že sa vyjadril na pojednávaní dňa 28.05.2026. 4/ Na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej pod sp. zn. 39P/89/2025. Na pojednávaní, konanom na súde dňa 28.05.2026 rodičia uviedli, že sa dohodli na realizovaní starostlivosti o maloletú počas letných školských prázdnin. Rodičia uviedli, že do ďalšieho pojednávania sa dobrovoľne zúčastnia odborného psychologického poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb, ktoré im sprostredkuje opatrovník, vrátane poradenstva pre maloletú, resp. v akreditovanom zariadení. Súd rodičom odporučil, aby sa dostavili s maloletou k S.. A. Z. za účelom podania aktuálnej správy o prežívaní maloletej a zistenia jej názoru na rozšírenie starostlivosti otca o maloletú, keďže S.Q.. A. Z. s maloletou už pracovala. Podľa podania opatrovníka zo dňa 05.06.2026, tento rodičom zabezpečil odborné psychologické poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb, informoval rodičov o tejto možnosti podstúpiť toto odborné poradenstvo a vyzval ich, aby kontaktovali psychologičku Z.. B. C. za účelom dohodnutia si termínu osobného stretnutia. 5/ Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, vyjadrením matky a jeho prílohami, súdnym spisom Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 39P/89/2025 a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter neodkladnosti. 6/ Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 7/ Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „ C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8/ Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p.,
neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9/ Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10/ Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11/ Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prihliadal na to, či si jeho nariadenie vyžaduje bezodkladná potreba úpravy pomerov účastníkov konania, alebo či je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže pritom nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne alebo nezvratne zasahovalo do práv účastníkov konania. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i osvedčenie, že je tu bez okamžitého zásahu súdu nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. 12/ Súd mal preukázané, že rodičia maloletej sú manželmi, na súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Medzi rodičmi je zhoršená rodičovská komunikácia, z ktorého dôvodu bolo rodičom odporučené odborné psychologické poradenstvo, rodičia zhodne uviedli, že sa tohto odborného psychologického poradenstva, ktoré im sprostredkuje opatrovník maloletej, zúčastnia. Súd rodičom odporučil, aby sa dostavili s maloletou k S.. A. Z. za účelom podania aktuálnej správy o prežívaní maloletej a zistenia jej názoru na rozšírenie starostlivosti otca o maloletú, keďže S.. A. Martínková s maloletou už pracovala. Matka odmietla, aby sa maloletá opakovane podrobovala vyšetreniu. Súd konštatuje, že uvedené bolo rodičom odporučené. Pokiaľ sa však otec domáha v tomto smere nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas matky s jednorazovým psychologickým vyšetrením a diagnostikou maloletej za účelom doplnenia dokazovania, nejde o situáciu, ktorú predpokladá zákon pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci maloletého dieťaťa je potrebné, aby bola daná neodkladná potreba úpravy pomerov účastníkov konania pre jeho nariadenie, bez ktorého zásahu súdu by bol ohrozený život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. O takúto situáciu v danej veci nejde. Keď súd nemal preukázanú neodkladnú potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh otca zamietol. Súd odporúča rodičom, aby sa do termínu pojednávania vo veci samej podrobovali opatrovníkom sprostredkovanému odbornému psychologickému poradenstvu a aby sa riadili odporúčania psychológa jednak pokiaľ ide o ich rodičovskú komunikáciu ako aj vzťah k maloletej a aby sa do termínu pojednávania pokúsili o uzatvorenie rodičovskej dohody o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá dohoda rodičov, ku ktorej spoločne dospejú, prispeje, respektíve bude viesť k zmierneniu negatívnych pocitov a postojov oboch rodičov a k zlepšeniu rodičovskej komunikácie a vzťahov medzi nimi do budúcnosti, čo obaja ocenia pri výchove ich maloletej dcéry. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d) C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).