Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/61/2019 z 23. 5. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava III B1-26Cb/61/2019 1119205193 23. 05. 2024 JUDr. Milan Krajči ECLI:SK:MSBA3:2024:1119205193.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: A. B. C., so sídlom kancelárie Piaristická 46, 911 01 Trenčín, značka správcu S 1333, správca konkurznej podstaty úpadcu Euro Continental Building, a.s. v konkurze, so sídlom Zamarovská 37/200, 911 05 Trenčín, IČO: 46 410 376, proti žalovanému: TSS GRADE, a.s., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 35 802 723, zastúpenému Advokátskou kanceláriou IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 199 808, o zaplatenie 832.523,73 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. odôvodnenie: B1-26Cb/61/2019 1. Žalobca sa žalobou z 8. apríla 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 832.523,73 eur s príslušenstvom. 2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 26. mája 2014 uzavrel žalovaný ako objednávateľ s úpadcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia časti stavby „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h. – II. etapa (D. Považská Teplá / mimo – Púchov / mimo)“. Zmluva o dielo sa spravovala Zmluvnými podmienkami na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom, tzv. FIDIC Červená kniha verzia 1999 (ďalej v texte aj „Zmluvné podmienky FIDIC“). Vzhľadom k tomu, že žalovaný počas platnosti zmluvy o dielo porušil svoju zmluvnú povinnosť, úpadca listom z 9. apríla 2015 doručeným žalovanému dňa 15. apríla 2015 odstúpil od zmluvy o dielo. 2.1. Žalobca poukázal na to, že v zmluve o dielo bolo dohodnuté zádržné vo výške 10 %, pričom pohľadávky úpadcu voči žalovanému spočívajúce v úhrade zádržného sa stali splatnými ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný neuhradil žalobcovi napriek výzve z 20. marca 2018 zádržné v celkovej sume 16.769,73 eur, ktoré pozostáva zo sumy 8.726,72 eur vyplývajúcej z faktúry č. 1400044, zo sumy 5.590,15 eur vyplývajúcej z faktúry č. 1400047 a zo sumy 2.452,86 eur vyplývajúcej z faktúry č. 1400051. 2.2. Následne žalobca uviedol, že úpadca vykonal pre žalovaného práce nad pôvodne zmluvne dohodnutý rozsah spočívajúci v dodatočných prácach na objekte č. SO 48.33.12 na základe oznámenia č. 1 vystaveného dňa 28. októbra 2014 na sumu 58.804,37 eur a na základe oznámenia č. 2 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 17.780,05 eur, v dodatočných prácach na objekte č. SO 48.33.17 na základe oznámenia č. 4 vystaveného dňa 28. októbra 2014 na sumu 36.639,46 eur a na základe oznámenia č. 5 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 15.369,01 eur, v dodatočných

prácach na objekte č. SO 48.33.19 na základe oznámenia č. 6 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 2.471,73 eur a na základe oznámenia č. 7 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 1.752,07 eur, v dodatočných prácach na objekte č. SO 48.33.18 na základe oznámenia č. 9 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 795,63 eur a v dodatočných prácach na objekte č. SO 49.33.13 na základe oznámenia č. 10 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 1.256,85 eur. Z tohto dôvodu vznikol úpadcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny dodatočne vykonaných prác v sume 134.869,17 eur. 2.3. Úpadca zároveň vykonal pre žalovaného práce v zmysle zmluvy o dielo, na ktoré žalovaný nevystavil úpadcovi priebežné platobné potvrdenie, v celkovej sume 4.971,-- eur, ktoré súvisia s nevyfakturovanými prácami na objekte č. SO 48.33.12 v sume 3.215,-- eur a s nevyfakturovanými prácami na objekte č. SO 48.33.17 v sume 1.756,-- eur. 2.4. Žalobca uviedol, že v rámci plnenia zmluvného záväzku vykonal úpadca pre žalovaného časť diela, ktorého vykonanie žalovaný aj odsúhlasil, avšak úpadcovi vystavené faktúry v plnom rozsahu neuhradil. Žalobca poukázal na to, že z faktúry č. 1400026 vystavenej na sumu 308.727,23 eur žalovaný bez zádržného neuhradil sumu 86.977,76 eur, faktúru č. 1400043 vystavenú na sumu 68.700,82 eur neuhradil žalovaný ani čiastočne, faktúru č. 1400044 vystavenú na sumu 213.023,29 eur neuhradil žalovaný ani čiastočne, faktúru č. 1400047 vystavenú na sumu 61.491,70 eur neuhradil žalovaný ani čiastočne, faktúru č. 1400051 vystavenú na sumu 26.981,48 eur neuhradil žalovaný ani čiastočne a faktúru č. 1500001 vystavenú na sumu 17.370,81 eur neuhradil žalovaný ani čiastočne. Vzhľadom na uvedené vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť úpadcovi cenu diela v sume 474.545,86 eur. 2.5. Žalobca si uplatňoval žalobou aj nárok na náhradu škody vo výške 123.029,12 eur, ktorý odôvodnil tým, že uzavretiu zmluvy o dielo predchádzalo predloženie cenovej ponuky zo strany úpadcu, ktorej celková výška bola základom pre určenie ceny diela vo výške 975.034,98 eur bez DPH. Po uzavretí zmluvy o dielo úpadca zistil, že jednotkové ceny, ako aj množstvá uvedené v súpiske položiek nezodpovedajú cenovej ponuke predloženej úpadcom a zároveň uvedený súpis položiek obsahuje položky prác, ktoré úpadca vykonávať nemal a neuviedol ich ani v cenovej ponuke. Na túto skutočnosť úpadca opakovane žalovaného upozorňoval a žiadal nápravu, pričom žalovaný listom z 25. februára 2015 svoje pochybenie pri zámene cenovej ponuky úpadcu so súpisom položiek uznal. 2.6. Rovnako tak si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 78.338,85 eur, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, pričom uvedený nárok na náhradu škody predstavuje sumu zmluvných pokút, úrokov z omeškania, súdnych trov a trov exekúcie, ktoré bol úpadca povinný vyplatiť svojim veriteľom z dôvodu, že si žalovaný voči úpadcovi riadne a včas neplnil svoje záväzky zo zmluvy. 2.7. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o dielo, odstúpenie úpadcu od zmluvy z 9. apríla 2015, výzvu žalobcu na úhradu dlžnej sumy z 20. marca 2018, faktúry č. 1400026, č. 1400043, č. 1400044, č. 1400047, č. 1400051 a č, 1500011 oznámenie zhotoviteľa č. 1 z 28. októbra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 2 z 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 4 z 28. októbra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 5 z 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 6 z 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 7 z 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 9 z 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 10 z 13. novembra 2014, výzvy úpadcu na plnenie z 27. mája 2015 a z 2. decembra 2015, žiadosť úpadcu o vyjadrenie z 23. februára 2015 a list žalovaného z 25. februára 2015. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 9. decembra 2020 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že úpadca od zmluvy odstúpil listom z 9. apríla 2015, ktorý mal byť doručený žalovanému dňa 15. apríla 2015. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval, aké zmluvné povinnosti mal žalovaný porušiť. Od zmluvy o dielo odstúpil žalovaný listom z 9. apríla 2015, ktorý okrem poštovej prepravy zaslal úpadcovi aj elektronickou poštou, ak by si úpadca riadne nepreberal poštové zásielky. K jednotlivým uplatneným nárokom žalovaný uviedol nasledovné: 4.1. Suma 16.769,73 eur predstavujúca neuhradené zádržné zanikla v dôsledku jednostranného započítania zo strany žalovaného zo dňa 14. apríla 2015, ktoré bolo úpadcovi riadne doručené, pričom poukázal na to, že podľa zmluvy o dielo bol oprávnený jednostranne započítať aj nesplatné pohľadávky. 4.2. K nároku za práce naviac v sume 134.869,17 eur žalovaný uviedol, že predložené oznámenia č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 nie je možné považovať za relevantné dôkazy, na základe ktorých by mohol úpadcovi vzniknúť uplatňovaný nárok, keďže nie sú podpísané a žalobca nepredložil ani potvrdenia o ich doručení žalovanému. Zároveň žalovaný poukázal na to, že podľa žalobcu sa má jednať o dodatočné práce objednané žalovaným, pričom objednávku v žalobe bližšie nešpecifikuje a osobitne poukázal na znenie bodu 3.02 a bodu 8.03 zmluvy o dielo. Podľa názoru žalovaného je tento nárok žalobcu premlčaný.

4.3. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 4.971,-- eur žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil na preukázanie svojho nároku žiadne dôkazy. Podľa bodu 14.3. Zmluvných podmienok FIDIC je zhotoviteľ ten, kto musí žiadať o vydanie priebežného platobného potvrdenia, ktoré bude prílohou faktúry, a preto je zrejmé, že nebolo povinnosťou žalovaného vystaviť úpadcovi priebežné platobné potvrdenie bez žiadosti o jeho vydanie tak, ako to v žalobe tvrdí žalobca. Ak sa úpadca domnieval, že má na akúkoľvek platbu nárok, mal ju zahrnúť do mesačnej žiadosti o vydanie priebežného platobného potvrdenia a mal predložiť dokumenty preukazujúce skutočné zrealizovanie prác. Žalovaný zvýraznil, že žalobca nedoložil žiadne žiadosti úpadcu o vydanie priebežného platobného potvrdenia a ani žiadne iné dôkazy preukazujúce vykonanie predmetných prác. Zároveň žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku. 4.4. Pokiaľ ide o nezaplatené, vykonané a fakturované práce, žalovaný poukázal na to, že suma 86.977,76 eur vyplývajúca z faktúry č. 1400026 zanikla na základe dohody o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014; suma 68.700,82 eur vyplývajúca z faktúry č. 1400043 zanikla na základe dohody o započítaní pohľadávok z 20. novembra 2014; v súvislosti s faktúrou č. 1400044 na sumu 213.023,29 eur žalovaný uviedol, že v sume 153.878,04 eur pohľadávka úpadcu zanikla dohodou o započítaní pohľadávok z 20. novembra 2014, v sume 57.095,72 eur pohľadávka úpadcu zanikla dohodou o započítaní pohľadávok zo 17. decembra 2014 a v zostávajúcej sume 2.049,53 eur pohľadávka úpadcu zanikla dohodou o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015; suma 61.491,70 eur vyplývajúca z faktúry č. 1400047 zanikla na základe dohody o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015; suma 26.981,48 eur vyplývajúca z faktúry č. 1400051 zanikla na základe dohody o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015 a v súvislosti s faktúrou č. 1500001 na sumu 17.370,81 eur žalovaný uviedol, že v sume 11.034,92 eur pohľadávka úpadcu zanikla dohodou o započítaní pohľadávok z 25. februára 2015 a v sume 6.335,89 eur pohľadávka úpadcu zanikla jednostranným zápočtom realizovaným žalovaným zo 14. apríla 2015. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že nárok úpadcu v celkovej výške 474.545,86 eur v celom rozsahu zanikol v dôsledku vzájomného započítania pohľadávok. Nad rámec už uvedeného žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku. 4.5. K nároku na zaplatenie sumy 123.029,12 eur, ktorá predstavuje nárok na náhradu škody, žalovaný uviedol, že akceptačný list nemá žiadnu právnu záväznosť, pričom v ňom je uvedené, že nenahrádza zmluvu o dielo, a že všetky podmienky realizácie prác na diele budú špecifikované v zmluve. Predmetný akceptačný list nevylučoval akékoľvek zmeny cenovej ponuky úpadcu, ktorú úpadca predložil v rámci prebiehajúceho výberového konania. Finálne znenie výkazu výmer, ktorý bol súčasťou zmluvy o dielo, bolo úpadcovi zaslané pred podpisom zmluvy o dielo. Štatutárny zástupca úpadcu dňa 3. júna 2014 zaslal žalovanému doplnenú zmluvu o dielo späť bez akýchkoľvek otázok, či pripomienok. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nešpecifikuje, o ktoré položky a množstvá či jednotkové ceny sa má jednať. Žalovaný zároveň namietol premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody. 4.6. Vo vzťahu k poslednému uplatnenému nároku, ktorý má predstavovať nárok na náhradu škody vo výške 78.338,85 eur, žalovaný uviedol, že žalobca opätovne nepodložil svoje tvrdenia. Výzvou na plnenie z 2. decembra 2015 úpadca vyzval žalovaného na zaplatenie predmetnej sumy bez akejkoľvek špecifikácie, deklarovania a preukázania sumy tohto nároku. V prípade tohto nároku sa jedná o účelové fabulovanie úpadcu a následne aj samotného žalobcu. 4.7. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil komunikáciu medzi ním a úpadcom, odstúpenie žalovaného od zmluvy z 9. apríla 2015 spolu s dokladom o jeho doručení úpadcovi e-mailom dňa 13. apríla 2015, výzvu žalovaného z 20. apríla 2015, započítací prejav žalovaného zo 14. apríla 2015, dohodu o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014, dohodu o započítaní pohľadávok z 20. novembra 2014, dohodu o započítaní pohľadávok zo 17. decembra 2014, dohodu o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015, dohodu o započítaní pohľadávok z 25. februára 2015 a započítací prejav žalovaného zo 14. apríla 2015. 5. Žalobca napriek výzve súdu zo 17. decembra 2020 doručenej mu 14. júna 2021 repliku nezaslal. Vyjadrenie vo veci realizoval žalobca až po prvom pojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 16. novembra 2023 podaním z 15. decembra 2023. 5.1. V predmetnom vyjadrení žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného o zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške 16.769,73 eur na základe jednostranného zápočtu žalovaného. Úpadca listom z 10. júna 2015 a opakovane aj listom zo 14. júla 2015 rozporoval jednostranný zápočet žalovaného. Žalobca uviedol, že síce ustanovenie bodu 7.04 zmluvy o dielo umožňovalo žalovanému započítať aj nesplatnú pohľadávku úpadcu s akýmikoľvek pohľadávkami žalovaného, avšak predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že sa musí jednať o akúkoľvek pohľadávku žalovaného vzniknutú na základe zmluvy o dielo. Zároveň žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil listom z 9. apríla 2015, v dôsledku čoho zaniklo aj jeho oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia bodu 7.04 zmluvy o dielo.

5.2. Vo vzťahu k nárokom na zaplatenie ceny diela, ktoré mali podľa žalovaného zaniknúť započítaním, žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že pohľadávka úpadcu vyplývajúca z faktúry č. 1500001 zanikla jednostranným započítaním zo strany žalovaného. Aj v tejto časti argumentoval žalobca listom úpadcu z 10. júna 2015, pričom uviedol, že započítanie pohľadávok bolo žalovaným uskutočnené v rozpore s ustanoveniami § 358 a § 359 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k dohodám o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára 2015 žalobca uviedol, že tieto neeviduje v účtovnej a ani inej evidencii úpadcu. Zároveň úpadca listom z 10. júna 2015 rozporoval tieto dohody, keď návrh dohôd bol úpadcovi doručený po dátume uvedenom na týchto dohodách, všetky dohody považoval úpadca za jednostranné návrhy žalovaného na započítanie pohľadávok a úpadca spochybnil oprávnenosť faktúr žalovaného. 5.3. Pokiaľ ide o samotné odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo z 9. apríla 2015, žalobca poukázal na to, že podľa neho mal žalovaný odstúpiť od zmluvy podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC, pričom odstúpenie od zmluvy mohlo nadobudnúť účinnosť až po 28 dňoch od jeho doručenia, ku ktorému došlo dňa 13. apríla 2015. Žalobca v nadväznosti na odstúpenie od zmluvy žalovaným argumentoval znením bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC. 5.4. K nároku na naviac práce žalobca argumentoval listom žalovaného zo 16. decembra 2015, z ktorého vyplýva, že zmenové konanie považuje žalovaný za schválené a že ním vyzval úpadcu na fakturáciu zmenových listov č. 1, 2, 4 a 5 spolu s predložením dokumentácie k danej faktúre. Vykonanie prác úpadcom v celkovej hodnote 128.592,89 eur podľa žalobcu žalovaný nielen nespochybnil, ale aj schválil. Fakturácia zo strany úpadcu vo vzťahu k schváleným zmenovým listom č. 1, 2, 4 a 5, ale aj vo vzťahu k ostatným zmenovým listom č. 6, 7, 9 a 10 nebola uskutočnená výlučne z dôvodu, že voči úpadcovi bolo začaté konkurzné konanie. Vo vzťahu k včasnosti uplatnenia týchto nárokov žalobca poukázal na to, že jedna z príloh zmenového listu č. 1 bola vyhotovená dňa 10. marca 2015, rovnako tak jedna z príloh zmenových listov č. 2 a 4 bola vyhotovená dňa 18. februára 2015. Všetky zmenové listy podpísané úpadcom žalovaný riadne prevzal, a to jednak na základe potvrdenia z 12. marca 2015 a zároveň dňa 16. marca 2015. 6. Žalovaný vo vyjadrení z 20. marca 2024 predovšetkým poukázal na sudcovskú koncentráciu konania, pričom žalobca bol v konaní napriek výzve súdu nečinný a až na prvom pojednávaní uskutočnenom dňa 16. novembra 2023 začal popierať skutkové tvrdenia žalovaného. 6.1. Následne žalovaný uviedol, že jednostranné započítanie pohľadávok na sumu 81.939,41 eur riadne úpadcovi doručil a až s odstupom niekoľkých mesiacov začal úpadca tento zápočet spochybňovať. Súčasťou faktúry, z ktorej vyplývala pohľadávka žalovaného, bol súpis vykonaných prác, a tieto práce štatutárny zástupca úpadcu potvrdil svojim podpisom. Žalobcove spochybňovanie započítania pohľadávok nemá žiadny vplyv na zánik záväzkov. Žalovaný má za to, že bol oprávnený započítať vzájomné pohľadávky aj napriek tomu, že jeho faktúra nebola v tom čase ešte splatná, keďže právo započítať aj nesplatnú pohľadávku mu vyplývalo priamo zo zmluvy o dielo a aj z ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, keďže úpadca v tom čase nebol schopný plniť svoje peňažné záväzky, o čom mal žalovaný vedomosť. Žalovaný odmietol aj tvrdenie žalobcu o zmätočnosti jednostranného zápočtu. Totožné námietky uviedol žalovaný aj k jednostrannému započítaniu pohľadávok na sumu 160.340,84 eur. 6.2. Vo vzťahu k dohodám o započítaní pohľadávok žalovaný poukázal na to, že tieto boli podpísané obidvomi zmluvnými stranami, a preto o ich platnosti nemožno mať pochybnosti. Úpadca svojim podpisom jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok akceptoval, v dôsledku čoho došlo k zániku pohľadávok v nich uvedených. Prejav vôle zmluvných strán je zrejmý a nepochybný. Ak úpadca tieto dohody o započítaní pohľadávok neúčtoval, svedčí to nanajvýš o porušení jeho zákonných povinností, pričom ak podnikateľ nejaký úkon – ako je tomu v predmetnej veci v prípade dohôd o započítaní pohľadávok – riadne nezaúčtuje, nemá to vplyv na jeho platnosť. 6.3. Pokiaľ ide o odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo, žalovaný uviedol, že v ňom poukázal na množstvo nedostatkov úpadcu, ktorý opakovane porušoval zmluvu. Zo správania strán, ktoré predchádzalo odstúpeniu od zmluvy, z odstúpenia od zmluvy a ani z následných krokov nie je možné ustáliť, že motiváciou žalovaného malo byť bezdôvodné nahradenie úpadcu pri realizácii diela, ale bolo nim zabezpečenie riadneho plnenia povinností, vrátane kvality prác a najmä termínov dokončenia diela. Keďže úpadca nebol schopný plniť riadne a včas povinnosti zo zmluvy o dielo, žalovaný pristúpil k odstúpeniu od nej. Pri odstúpení od zmluvy zvolil žalovaný postup podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC pred zákonným režimom z dôvodu, že mu bolo zrejmé, že úpadca pristúpi k obštrukciám. Úpadca sa v čase doručenia odstúpenia od zmluvy na stavenisku nenachádzal, neplnil si

svoje povinnosti a de facto dielo nerealizoval, pričom nevykonal ani len požadované nápravy realizácie diela. Úpadca nereagoval ani na žiadosti žalovaného o stretnutie k ukončeniu zmluvy o dielo. 6.4. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zmenové konanie medzi úpadcom a žalovaným ohľadom prác naviac bolo ukončené. Zmenový proces nebol zrealizovaný. Úpadca nepredložil žalovanému dokumenty, ktorými by zdokladoval nárok, keď až po ich predložení mohol žalovaný posúdiť oprávnenosť týchto nárokov, ich dôvodnosť a výšku a potom ich prípadne mohol uhradiť. 7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 23. mája 2024 o 9:30 hod. (po uskutočnení skoršieho pojednávania vo veci dňa 16. novembra 2023), ktorého sa zúčastnili žalobca a právny zástupca žalovaného. 8. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 8.1. Medzi úpadcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 26. mája 2014 uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo na stavbe „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., II. Etapa (Považská Teplá / mimo/ - Žilina /mimo/)“, ktorej investorom sú Železnice Slovenskej republiky. Úpadca mal na predmetnej stavbe realizovať stavebné objekty č. SO 48.33.12, SO 48.33.13, SO 48.33.15, SO 48.33.17, SO 48.33.18, SO 48.33.19, SO 49.33.10 a SO 49.33.13 za akceptovanú cenu diela 975.034,98 eur. V zmluve o dielo bolo dohodnuté, že jej súčasťou budú Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (FIDIC), prvé vydanie 1999 (t. j. červená kniha FIDIC). Dielo mal zhotoviteľ začať zhotovovať v mesiaci máj 2014 a celé dielo malo byť dokončené v mesiaci máj 2015. Dňa 9. apríla 2015 odstúpil žalovaný od zmluvy, keď úpadca mal svojim konaním spôsobovať rozsiahle problémy realizačného a aj časového charakteru na stavebných objektoch č. SO 48.33.12, SO 48.33.17 a SO 49.33.10, pričom žalovaný odstúpenie od zmluvy realizoval s odkazom na bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo úpadcovi doručené e-mailom dňa 13. apríla 2015. Od zmluvy o dielo mal listom z 9. apríla 2015 odstúpiť aj úpadca, keď žalovaný nemal vymenovať osobu stavebného dozora, čím sa žalovaný mal dostať do omeškania s plnením svojich povinností. Žalobca však nepreukázal dátum doručenia predmetného listu úpadcom žalovanému. 8.2. Faktúrou č. 1400026 z 11. septembra 2014 fakturoval úpadca žalovanému sumu 308.727,23 eur za práce s odkazom na zmluvu o dielo, faktúrou č. 1400043 z 25. októbra 2014 fakturoval úpadca žalovanému sumu 74.946,35 eur (z toho zádržné je 6.245,53 eur) za práce vykonané v mesiaci 09/2014, faktúrou č. 1400044 z 13. novembra 2014 fakturoval úpadca žalovanému sumu 232.389,04 eur (z toho zádržné je 19.365,75 eur) za práce vykonané v mesiaci 10/2014, faktúrou č. 1400047 z 10. decembra 2014 fakturoval úpadca žalovanému sumu 67.081,85 eur (z toho zádržné je 5.590,15 eur) za práce vykonané v mesiaci 11/2014, faktúrou č. 1400051 z 31. decembra 2014 fakturoval úpadca žalovanému sumu 29.434,34 eur (z toho zádržné je 2.452,86 eur) za práce s odkazom na zmluvu o dielo. 8.3. Oznámením č. 1 z 28. októbra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.12. Oznámením č. 2 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom betónu pre stavebný objekt č. SO 48.33.12. Oznámením č. 4 z 28. októbra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.17. Oznámením č. 5 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom betónu pre stavebný objekt č. SO 48.33.17. Oznámením č. 6 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.19. Oznámením č. 7 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom betónu pre stavebný objekt č. SO 48.33.19. Oznámením č. 9 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom debnenia pre stavebný objekt č. SO 48.33.18. Oznámením č. 10 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom bednenia pre stavebný objekt č. SO 49.33.13. Predmetné oznámenia podľa bodu 20.1. zmluvných podmienok FIDIC doručil úpadca žalovanému osobne dňa 12. marca 2015 a poštou dňa 16. marca 2015.

8.4. Jednostranným zápočtom zo 14. apríla 2015 si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči úpadcovi vyplývajúcu z faktúry č. 201412210 vo výške 81.939,41 eur voči viacerým pohľadávkam úpadcu, vrátane pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 1400047 vo výške 5.590,15 eur, pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 1400051 vo výške 2.452,86 eur a časti pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 1400044 vo výške 8.726,72 eur (z dlžnej sumy 19.365,75 eur ostala k úhrade suma 10.639,03 eur). Dohodou o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014 došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcej z faktúry č. 201408177 v sume 86.977,76 eur s časťou pohľadávky úpadcu voči žalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 1400026 v sume 86.977,676 eur s tým, že zostatok pohľadávky úpadcu voči žalovanému predstavoval sumu 196.022,20 eur. Dohodou o započítaní pohľadávok z 20. novembra 2014 došlo k započítaniu pohľadávok žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcich z faktúr č. 201410037, č. 201410036 a č. 201410009 v celkovej sume 222.578,86 eur s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému vyplývajúcou z faktúry č. 1400043 v sume 68.700,82 eur a s časťou pohľadávky úpadcu voči žalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 1400044 v sume 153.878,04 eur (z dlžnej sumy 213.023,29 eur ostala k úhrade suma 59.145,25 eur). Dohodou o započítaní pohľadávok zo 17. decembra 2014 došlo k započítaniu pohľadávok žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcich z faktúr č. 1300021 a č. 201410073 v celkovej sume 57.095,72 eur s časťou pohľadávky úpadcu voči žalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 1400044 v sume 57.095,72 eur (z dlžnej sumy 59.145,25 eur ostala k úhrade suma 2.049,53 eur). Dohodou o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015 došlo k započítaniu pohľadávok žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcich z faktúr č. 201411118, č. 201411100 a č. 201412031 v celkovej sume 90.522,71 eur s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému vyplývajúcou z faktúry č. 1400044 v sume 2.049,53 eur, s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému vyplývajúcou z faktúry č. 1400047 v sume 61.491,70 eur a s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému vyplývajúcou z faktúry č. 1400051 v sume 26.981,48 eur. Dohodou o započítaní pohľadávok z 25. februára 2015 došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcej z faktúry č. 1030001 v celkovej sume 11.034,92 eur s časťou pohľadávky úpadcu voči žalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 1500001 v sume 11.034,92 eur (z dlžnej sumy 17.370,81 eur ostala k úhrade suma 6.335,89 eur). Jednostranným zápočtom zo 14. apríla 2015 si žalovaný započítal svoje pohľadávky voči úpadcovi vyplývajúce z faktúr č. 201412210, č. 201411118, č. 201412209 a č. 201410091 v celkovej sume 160.340,84 eur voči pohľadávke úpadcu voči žalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 1500001 v sume 6.335,89 eur a voči pohľadávke úpadcu voči žalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 1500002 v sume 154.004,95 eur. 8.5. Listom z 23. februára 2015 vyzval úpadca žalovaného o vyjadrenie k jednotkovým cenám a aj k množstvám, ktoré boli uvedené vo výkaze výmer pre vytvorenie cenovej ponuky. Žalovaný listom z 25. februára 2015 v odpovedi na list úpadcu z 23. februára 2015 uviedol, že situácia vznikla nedbanlivosťou a nebol v tom žiadny zámer, keď žalovaný nesúhlasil s tvrdením úpadcu o tom, že upozornil žalovaného ihneď na nezrovnalosti v prílohách súpisu položiek tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo ústne alebo písomne. K prácam naviac žalovaný požiadal úpadcu o spoluprácu v procese zmenových konaní, a to hlavne dodaním podkladov, ako to určuje zmluva o dielo, vrátane Zmluvných podmienok FIDIC, keďže ide o finančné prostriedky úpadcu. 8.6. Listom z 27. mája 2015 vyzval úpadca žalovaného na plnenie a zároveň uviedol žalovanému, že pre jednostranný zápočet musia byť splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 82.294,61 eur s tvrdením, že faktúru č. 201504024 vrátil žalovanému, a že faktúra č. 201412210 nebola k 14. aprílu 2015 splatná. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 160.340,84 eur, keď poukázal na to, že faktúru č. 201412210 z 15. januára 2015 reklamoval listom zo 17. apríla 2015, a že započítanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 86.977,76 eur, keď faktúru č. 201408177 z 12. septembra 2014 úpadca reklamoval listom zo 17. apríla 2015, a že započítanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 222.578,86 eur, keď faktúry č. 201410036 a č. 201410037 zo 16. októbra 2014 úpadca reklamoval listom zo 17. apríla 2015, a že započítanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 57.095,72 eur, keď faktúru č. 1300021 úpadca neeviduje vo svojich záväzkoch, a že započítanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 90.522,71 eur, keď faktúry č. 201411100 z 8. decembra 2014 a č. 201411118 z 10. decembra 2014 úpadca reklamoval listom zo 17. apríla 2015, a že započítanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného

zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 11.034,92 eur, keď faktúru č. 1300021 úpadca neeviduje vo svojich záväzkoch, a že započítanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom zo 14. júla 2015 úpadca nesúhlasil s jednostranným zápočtom žalovaného na sumu 81.939,41 eur, keď poukázal na to, že faktúru č. 201412210 z 15. januára 2015 reklamoval listom zo 17. apríla 2015, a že započítanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. 8.7. Listom z 2. decembra 2015 vyzval úpadca žalovaného na úhradu sumy 78.338,85 eur, ktorá má predstavovať škodu spôsobenú žalovaným úpadcovi. Sumu 78.338,85 eur fakturoval úpadca žalovanému faktúrou č. 1500011 z 5. októbra 2015 s popisom, že úpadca fakturoval žalovanému škody spôsobené neplnením si zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. 8.8. Listom z 20. marca 2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky zo zmluvy o dielo v celkovej výške 999.126,35 eur. 9. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 9.1. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti (ods. 2). 9.2. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia (ods. 3). 9.3. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 9.4. Podľa ustanovenia § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. 9.5. Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy (ods. 2). 9.6. Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu (ods. 3). 9.7. Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa (ods. 4). 9.8. Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10% cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu (ods. 5). 9.9. Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu (ods. 6). 9.10. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 9.11. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 9.12. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. 9.13. Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy (ods. 2). 9.14. Podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu

škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. 9.15. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených (ods. 2). 9.16. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 9.17. Podľa ustanovenia § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 9.18. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2 (ods. 3). 9.19. Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 9.20. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. 9.21. Podľa ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. 9.22. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 9.23. Podľa ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 9.24. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 9.25. Podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 9.26. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 9.27. Podľa ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 10. Žalobca (ako správca konkurznej podstaty úpadcu Euro Continental Building, a.s. v konkurze) si voči žalovanému uplatnil viacero čiastkových nárokov v súhrnnej sume 832.523,73 eur, ktoré pozostávajú z - nároku na zaplatenie časti ceny diela v sume 16.769,73 eur ako zmluvne dohodnutého zádržného; - nároku na zaplatenie ceny za naviac práce vykonané na diele v sume 134.869,17 eur; - nároku na zaplatenie ceny vykonaných a nefakturovaných prác, na ktoré žalovaný nevystavil úpadcovi priebežné platobné potvrdenie, v sume 4.971,-- eur; - nároku na zaplatenie časti ceny diela za úpadcom zrealizované a žalovaným odsúhlasené práce v sume 474.545,86 eur; - nároku na zaplatenie náhrady škody z dôvodu uvedenia nesprávnych jednotkových cien a množstiev v cenovej ponuke v sume 123.029,12 eur a - nároku na zaplatenie náhrady škody z dôvodu porušenia zmluvných povinností v sume 78.338,85 eur. 11. Úvodom v rámci svojho rozhodovania súd poukazuje na to, že zmluva o dielo z 26. mája 2014, ktorej súčasťou boli aj Zmluvné podmienky FIDIC, uzavretá medzi úpadcom a žalovaným bola skončená

predčasne. Obidve strany sporu predložili v konaní listinu z 9. apríla 2015, predmetom ktorej malo byť odstúpenie od zmluvy. 11.1. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon jednej zmluvnej strany, ktorý vyvolá právne účinky, keď dôjde k jeho doručeniu druhej zmluvnej strane (k tomu viď znenie ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zmluva v takom prípade zaniká doručením odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane, prípadne k neskoršiemu dátumu, ktorý stanovuje zmluva. 11.2. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné, aby strana, ktorá sa dovoláva toho, že zmluvu o dielo predčasne ukončila odstúpením od nej, predložila nielen listinu označenú ako odstúpenie od zmluvy, ale aj doklad preukazujúci doručenie odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. Predmetná skutočnosť je významná v danom spore s poukazom na tvrdenie žalovaného, ktorý spochybňoval tvrdenie žalobcu, že úpadca odstúpil od zmluvy listom z 9. apríla 2015, keď sám tvrdil, že listom z toho istého dňa odstúpil od zmluvy žalovaný. 11.3. Žalobca v konaní nepredložil doklad preukazujúci doručenie odstúpenia od zmluvy úpadcom žalovanému (len v jednotlivých žalobcom predložených listoch úpadca uvádzal dátum 15. apríl 2015 – pozn. súdu). Naopak žalovaný v konaní predložil nielen jeho odstúpenie od zmluvy z 9. apríla 2015, ale aj doklad o jeho doručení úpadcovi dňa 13. apríla 2015. Preto – bez ohľadu na dátum uvedený na listine vypracovanej úpadcom – pri súčasnom nepreukázaní doručenia odstúpenia od zmluvy realizovaného úpadcom žalovanému má súd za to, že list, ktorým chcel úpadca od zmluvy o dielo odstúpiť, predstavuje len reakciu na doručené odstúpenie žalovaného od zmluvy z 9. apríla 2015, ktoré bolo úpadcovi preukázateľne doručené dňa 13. apríla 2015. 11.4. Zároveň je súd toho názoru, že ak od zmluvy o dielo platne odstúpil žalovaný listom z 9. apríla 2015 doručeným úpadcovi dňa 13. apríla 2015, nemohol následne platne odstúpiť od zmluvy o dielo úpadca. 12. Súd má za to, že žalovaný platne odstúpil od zmluvy o dielo listom z 9. apríla 2015 doručeným úpadcovi e-mailom dňa 13. apríla 2015. 12.1. V zmysle základného zákonného ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. V súvislosti s odstúpením od zmluvy judikatúra dospela k záveru, že pre platné odstúpenie od zmluvy a pre vyvolanie relevantných právnych následkov (pre predčasné ukončenie zmluvného vzťahu) sa vyžaduje, aby bol naplnený zmluvou alebo zákonom predpokladaný dôvod odstúpenia od zmluvy, a aby zároveň tento dôvod odstúpenia bol v odstúpení od zmluvy jednoznačne vymedzený [k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 ako judikát pod R 62/2017]. 13. Žalovaný v liste z 9. apríla 2015 síce argumentoval aj viacerými „porušeniami“ zmluvných povinností pri zhotovovaní diela úpadcom, avšak dôvod odstúpenia od zmluvy o dielo skutkovo vymedzil odkazom na bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC. 13.1. V zmysle bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC objednávateľ bude mať nárok na odstúpenie od zmluvy kedykoľvek, keď sa mu to hodí tým, že vydá zhotoviteľovi oznámenie o odstúpení. Odstúpenie vstúpi do platnosti 28 dní po neskoršom z dátumov, kedy zhotoviteľ obdrží toto oznámenie, alebo kedy objednávateľ vráti zábezpeky na vykonanie prác. Objednávateľ nesmie odstúpiť od zmluvy podľa tohto článku kvôli tomu, aby dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť inému zhotoviteľovi. Po tomto odstúpení bude zhotoviteľ postupovať podľa podčlánku 16.3 (ukončenie prác a odstránenie zariadenia zhotoviteľa) a bude mu zaplatené v súlade s podčlánkom 19.6 (dobrovoľné odstúpenie od zmluvy, platba a uvoľnenie). Predmetné zmluvné ustanovenie priznáva osobitné právo na odstúpenie od zmluvy (výlučne) objednávateľovi, ktorý je oprávnený od zmluvy o dielo odstúpiť bez uvedenia iného konkrétneho dôvodu, a tento postup môže objednávateľ využiť aj vtedy, ak by mal možnosť odstúpiť od zmluvy z iného dôvodu predpokladaného zmluvou o dielo alebo zákonom. 13.2. Žalovaný ako objednávateľ bol oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo bez vymedzenia konkrétneho porušenia povinnosti úpadcom s odkazom na bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC, keďže mu to umožňovala zmluva o dielo, vrátane jej zmluvných podmienok. Preto súd nemôže priznať úspech tvrdeniu žalobcu, že by bolo vhodné (a zároveň nevyhnutné), aby žalovaný uviedol ďalšie zmluvné ustanovenie umožňujúce mu odstúpiť od zmluvy o dielo. Ak bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC umožňoval žalovanému odstúpiť od zmluvy bez uvedenia iného konkrétneho dôvodu odstúpenia, nebolo povinnosťou žalovaného uvádzať iné dôvody odstúpenia, a to bez ohľadu na to, že popisne vo svojom odstúpení od zmluvy žalovaný odkazoval na viaceré pochybenia úpadcu, ku ktorým došlo počas realizácie diela.

13.3. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo právo žalovaného vyplývajúce mu z bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC, ktoré boli naplnené, a tento dôvod odstúpenia bol žalovaným jednoznačne vymedzený v odstúpení od zmluvy o dielo, ktoré uskutočnil žalovaný listom z 9. apríla 2015. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným realizované v súlade s ustanovením § 344 Obchodného zákonníka, keďže predčasne ukončiť zmluvný vzťah s úpadcom – ním zrealizovaným spôsobom – mu umožňovala zmluva o dielo, konkrétne bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC. 14. Pre posúdenie, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným na základe odstúpenia od zmluvy, je aj s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu relevantné znenie bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC, v ktorom je dátum ukončenia zmluvného vzťahu pre tento konkrétny spôsob odstúpenia od zmluvy upravený odchýlne od dispozitívneho ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka. 14.1. K ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy nedošlo ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy úpadcovi (t. j. k 13. aprílu 2015), ale tak, ako to tvrdil žalobca, až uplynutím 28 dní po doručení odstúpenia od zmluvy. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že v súlade s bodom 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC zmluva o dielo z 26. mája 2014 zanikla na základe odstúpenia žalovaného od zmluvy uplynutím dňa 11. mája 2015. 15. Vyššie ustálený dátum ukončenia zmluvného vzťahu je relevantný aj pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov (s výnimkou nárokov na náhradu škody) s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. 15.1. Vo vzťahu k ustanoveniu § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka súd považuje za potrebné uviesť, že nárok zmluvných strán na vrátenie plnení po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako to nesprávne tvrdil žalobca, ale ide o zmluvný nárok. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 27. mája 2020, sp. zn. 3Obdo/80/2019 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 ako judikát pod R 63/2020), v ktorom dovolací súd uviedol, že ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nepredstavuje v slovenských podmienkach osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, vyplýva priamo z vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu (viď rozhodnutia sp. zn. 1MObdoV/2/2007 a 5Obdo/20/2008), a v rozhodovanom spore na ňom vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu zotrváva, pričom dopĺňa, že sa jedná o osobitný zmluvný nárok. V prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka platí, že zmluva sa zrušuje od okamihu, kedy oprávnená strana od zmluvy platne odstúpila. Prijatie plnenia z obchodnej zmluvy pred odstúpením od nej nie je bezdôvodným obohatením a predstavuje prijatie plnenia na základe platnej zmluvy. S poukazom na znenie ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy dochádza k zmene zmluvného záväzku spôsobom, že niektoré zmluvné dojednania (vrátane práv a povinností) ostávajú zachované – ako to vyplýva zo znenia druhej vety odseku 1 predmetného zákonného ustanovenia – a iné, predovšetkým tie, ktoré smerovali k splneniu záväzku, sa menia tak, že smerujú k vzájomnému vyporiadaniu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Po odstúpení od zmluvy je každá strana povinná vrátiť druhej strane prijaté plnenie, ak medzi stranami nebolo dohodnuté inak. Právny režim obsiahnutý podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka dopadá aj na prípady, kedy pred odstúpením od zmluvy jedna strana svoj zmluvný záväzok splnila, a druhá strana svoj záväzok nesplnila, prípadne ho splnila len čiastočne. Účinným odstúpením od zmluvy tak zaniká právo veriteľa domáhať sa voči dlžníkovi splnenia pôvodnej (zmluvou stanovenej) povinnosti a vzniká mu nový nárok voči dlžníkovi, a to nárok na vrátenie poskytnutého plnenia. 15.2. Z tohto dôvodu prvé štyri čiastkové nároky (zo 6 uplatnených čiastkových nárokov) je potrebné posudzovať ako zmluvný nárok (a nie ako mimozmluvný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) s tým, že ak tieto čiastkové nároky uplatňované žalobcom (resp. ich ekvivalent) zanikli ešte pred 12. májom 2015, tak nemohlo dôjsť k ich zmene na nárok na vrátenie plnenia. 15.3. Súd poukazuje na to, že využitím práva odstúpiť od zmluvy vyvoláva oprávnená strana v zásade dva samostatné dôsledky pre existujúci zmluvný vzťah: jednak ako terminačný mechanizmus oslobodzuje strany od povinnosti ďalej zo zmluvy plniť a súčasne vyvoláva nový rad povinností vzájomného vyporiadania s cieľom znovu nastoliť status quo ante contractum a zrekonštruovať stav, ktorý by existoval bez vzájomnej výmeny plnení na základe zmluvy. Oba účinky sú od seba pritom navzájom nezávislé a vzájomne nepodmienené. Kým odstúpenie od zmluvy, z ktorej sa vôbec neplnilo, zbavuje strany povinnosti plniť a nevyvoláva potrebu vzájomného vyporiadania, využitie odstúpenia od zmluvy, z ktorej sa už plnilo, zase "oslobodzujúci účinok" nevyvoláva a nastupuje iba fáza vyporiadania. Kým spätný účinok ex tunc znamenal, že si strany majú navzájom vrátiť už poskytnuté plnenia (preto

ex tunc - spätný, resp. retrospektívny), ex nunc účinok pôsobil iba do budúcna a oslobodzoval strany od ďalšej povinnosti plniť bez toho, aby bolo zasahované do už poskytnutej výmeny plnení (k tomu viď aj Trojčáková, V., Ex tunc vs. ex nunc účinok odstúpenia a neplatnosti – naozaj taký veľký rozdiel? In: Právny rozbor 2/2019). 15.4. Uvedené s prihliadnutím na ex nunc účinky odstúpenia od zmluvy podľa obchodnoprávnej úpravy znamená to, že ak zmluvný nárok za poskytnuté plnenie zanikol ešte pred odstúpením od zmluvy splnením, prípadne iným zákonom predpokladaným spôsobom, tak nároky obidvoch strán za poskytnuté plnenie boli vysporiadané, a preto nie je možné nanovo tieto nároky vysporiadavať po odstúpení od zmluvy. V konkrétnych okolnostiach rozhodovanej veci uvedený právny názor znamená, že ak nárok úpadcu (uplatňovaný v tomto konaní žalobcom) na zaplatenie ceny diela za úpadcom zrealizované práce zanikol pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy splnením zo strany žalovaného, prípadne iným spôsobom (napríklad započítaním vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu), tento nárok sa v „uspokojenom“ rozsahu už neobnovuje, a nie je predmetom vysporiadania podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. K NÁROKU NA ZAPLATENIE CENY DIELA V SUME 16.769,73 EUR (NEUHRADENÉ ZÁDRŽNÉ) A K NÁROKU NA ZAPLATENIE CENY DIELA V SUME 474.545,86 EUR 16. Nároky na zaplatenie sumy 16.769,73 eur a sumy 474.545,86 eur súd posudzoval spoločne s poukazom na procesnú obranu žalovaného, ktorá bola postavená zhodne na tvrdení, že tieto nároky úpadcu zanikli vzájomným započítaním pohľadávok, či už na základe jednostranných zápočtov žalovaného, alebo na základe dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretých medzi žalovaným a úpadcom. 17. Jednostranné zápočty žalovaného zo 14. apríla 2015 uskutočnené na sumu 81.939,41 eur, resp. na sumu 160.340,84 eur žalobca rozporoval predovšetkým z dôvodu, že tieto zápočty žalovaný realizoval v rozpore s ustanoveniami § 358, resp. § 359 Obchodného zákonníka, keď mal žalovaný použiť na jednostranné započítanie svoje nesplatné pohľadávky. 17.1. Súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom poukazuje na to, že ustanovenia § 358, resp. § 359 Obchodného zákonníka sú dispozitívnymi ustanoveniami, ako to vyplýva z ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda zákon nevylučuje, aby sa zmluvné strany dohodli na modifikácii dispozitívneho zákonného pravidla, v zmysle ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku. Zmluva o dielo z 26. mája 2014 uzavretá medzi úpadcom a žalovaným modifikáciu predmetného dispozitívneho zákonného ustanovenia obsahovala v článku VII. bod 7.04 zmluvy, v zmysle ktorého zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený započítať akúkoľvek pohľadávku zhotoviteľa, a to aj v prípade, že táto pohľadávka nie je splatná s akýmikoľvek svojimi pohľadávkami voči zhotoviteľovi a zhotoviteľ k tomu týmto dáva objednávateľovi svoj súhlas. Z predmetného zmluvného ustanovenia vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ bol podľa zmluvy oprávnený započítať si voči úpadcovi akúkoľvek svoju pohľadávku voči akejkoľvek pohľadávke úpadcu ako zhotoviteľa zo zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu mohol žalovaný započítať voči úpadcovi svoju akúkoľvek pohľadávku, t. j. aj nesplatnú, pohľadávku voči akejkoľvek, t. j. aj nesplatnej, pohľadávke úpadcu voči žalovanému. Predmetné zmluvné ustanovenie umožňovalo žalovanému ako objednávateľovi jednostranne započítať voči úpadcovi akúkoľvek svoju pohľadávku, ktorá nemusela byť splatná, voči akejkoľvek, dokonca aj nesplatnej, pohľadávke úpadcu zo zmluvy o dielo voči žalovanému. Zároveň súd uvádza, že pohľadávka žalovaného voči úpadcovi nemusela vyplývať priamo zo zmluvy o dielo, takúto podmienku vyššie označené zmluvné ustanovenie nevyžaduje. Rovnako tak súd musí odmietnuť ako nesprávnu argumentáciu žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený k 14. aprílu 2015 započítať pohľadávky zo zmluvy o dielo s poukazom na znenie článku VII. bod 7.04 zmluvy o dielo, keď žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil listom z 9. apríla 2015. Pozornosti žalobcu zjavne v tejto časti ušlo, že žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC a toto odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť uplynutím dňa 11. mája 2015 (a až k uplynutím dňa 11. mája 2015 zmluva o dielo zanikla). Z tohto dôvodu zmluva o dielo z 26. mája 2014 trvala aj v období medzi odstúpením od zmluvy a nadobudnutím jeho účinnosti (t. j. v období medzi 9. aprílom 2015 a 11. májom 2015), a aj v tomto medziobdobí obidve zmluvné strany boli viazané všetkými zmluvnými dojednaniami. Preto bol žalovaný oprávnený realizovať jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok po odstúpení od zmluvy, dňa 14. apríla 2015, keď tak urobil pred nadobudnutím účinnosti tohto odstúpenia (t. j. do 11. mája 2015). 17.2. Zároveň súd poukazuje na znenie ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, ktoré samotné upravuje výnimku pripúšťajúcu započítanie nesplatnej pohľadávky, a to v situácii, ak ide o nesplatnú

pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Žalovaný v konaní poukázal na to, že úpadca nebol už v druhej polovici roka 2014 schopný plniť záväzky voči svojim veriteľom, ktorých žalovaný vo svojom vyjadrení z 20. marca 2024 špecifikoval. Konkrétne ide o veriteľov úpadcu, KOI, s.r.o.; DOBZEP, s.r.o.; MILPA s.r.o.; GEOSTAV SLOVAKIA, s.r.o.; ENZA, s.r.o.; Martin Kerčbár; Poľnohospodárske družstvo PREDMIER a Ladce Betón, s.r.o., voči ktorým nebol úpadca schopný plniť svoje záväzky v rozhodnom čase, a ktorí ponúkli žalovanému na odkúpenie svoje pohľadávky voči úpadcovi. Žalobca predmetnú skutkovú okolnosť žiadnym spôsobom nespochybnil, a preto považuje súd za nesporné, že k 14. aprílu 2015 bol úpadca neschopný plniť záväzky voči svojim veriteľom, čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 359 Obchodného zákonníka. Žalovaný tak bol oprávnený použiť na započítanie voči úpadcovi aj svoje nesplatné pohľadávky. 17.3. Vzhľadom na vyššie uvedené už vo všeobecnej rovine námietky žalobcu voči jednostranným zápočtom žalovaného zo 14. apríla 2015 nemôžu obstáť, a tieto jednostranné zápočty žalovaného boli spôsobilé vyvolať žalovaným sledované právne účinky v podobe zániku vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu. 18. Vo vzťahu k dohodám o započítaní pohľadávok uzavretým medzi úpadcom a žalovaným zo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára 2015, súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka možno dohodou započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. 18.1. Ustanovenie § 364 Obchodného zákonníka umožňuje zmluvne započítať akékoľvek pohľadávky, pokiaľ sa strany na tom dohodnú. Jedinou podmienkou je, aby išlo o pohľadávky vzájomné. To znamená, že nemusí ísť o plnenie rovnakého druhu. Občiansky zákonník neumožňuje započítať pohľadávky, ktorých plnenie nie je rovnakého druhu, na rozdiel od Obchodného zákonníka, ktorý takéto obmedzenie nemá. Dohoda sa môže týkať tak pohľadávok, ktoré v čase započítania existujú, ako aj pohľadávok, ktoré ešte len vzniknú. Môžu si tak upraviť spôsob započítania, dobu započítania, ako aj účinky započítania. Započítanie sa uskutočňuje zmluvou medzi dlžníkom a veriteľom, ktorou si vyrovnajú vzájomné pohľadávky, a to za podmienok, na ktorých sa dohodnú. Strany pritom nie sú viazané podmienkami, ktoré zákon vyžaduje pre jednostranné započítanie. Podmienkou platnosti dohody o započítaní je dostatočne presné určenie pohľadávok, ktoré majú byť započítané. Ide o podmienku určitosti právneho úkonu. 18.2. Súd dáva do pozornosti, že všetky žalovaným predložené dohody o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára 2015 obsahujú vymedzenie konkrétnych pohľadávok úpadcu voči žalovanému s vymedzením faktúr, z ktorých jednotlivé pohľadávky úpadcu vyplývajú, ako aj sumu, v akej sa pohľadávky úpadcu započítavajú, rovnako tak obsahujú uvedenie konkrétnych pohľadávok žalovaného voči úpadcovi s vymedzením faktúr, z ktorých jednotlivé pohľadávky žalovaného vyplývajú, ako aj sumu, v akej sa pohľadávky žalovaného započítavajú. Rovnako tak na všetkých žalovaným predložených dohodách o započítaní pohľadávok sú uvedené pečiatky úpadcu a aj žalovaného, ako aj podpisy osôb oprávnených konať za úpadcu a za žalovaného. Všetky žalovaným predložené dohody o započítaní pohľadávok sú podľa názoru súdu dostatočne určité, a teda predstavujú platné právne úkony, ktoré boli spôsobilé vyvolať nimi sledované právne následky. 18.3. V súvislosti s dohodami o započítaní pohľadávok súd konštatuje, že E. D. (F. F., G. H.) svojim podpisom jednotlivých dohôd súhlasil s ich obsahom a potvrdil správnosť údajov v nich uvedených. Svojim podpisom tak predseda predstavenstva úpadcu, G. H., potvrdil konkrétne pohľadávky úpadcu a aj konkrétne pohľadávky žalovaného, ktoré mali vzájomným započítaním pohľadávok zaniknúť. Súd poukazuje na to, že bolo povinnosťou predsedu predstavenstva úpadcu, G. H., konať s náležitou starostlivosťou v súlade s ustanovením § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. V dôsledku uvedeného bol predseda predstavenstva úpadcu, G. H., povinný oboznámiť sa s obsahom jednotlivých dohôd o započítaní pohľadávok ešte pred ich podpisom a vyhodnotiť správnosť údajov v nich uvedených. Tým, že predseda predstavenstva úpadcu, G. H., jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok podpísal, buď si vyššie uvedené povinnosti splnil, alebo naopak konal pri výkone svojej funkcie ľahkovážne a zákonom predpísané povinnosti si nesplnil, avšak v takom prípade to nemá žiadny vplyv na platnosť a účinnosť jednotlivých dohôd o započítaní pohľadávok, nanajvýš to zakladalo zodpovednosť predsedu predstavenstva úpadcu, G. H., za škodu podľa ustanovenia § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka. Žalobca tak bol povinný uplatňovať v mene úpadcu voči predsedovi predstavenstva, G. H., nárok na náhradu škody, nebol však oprávnený spochybňovať právne úkony úpadcu, ktoré sú platné, a ktoré nadobudli právne účinky.

18.4. Pre rozhodnutie súdu je právne irelevantné tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení z 15. decembra 2023, že jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok považoval úpadca za jednostranné návrhy žalovaného. Takéto tvrdenie je absolútne nezrozumiteľné a nelogické, keďže niečo také, ako jednostranný návrh žalovaného na započítanie pohľadávok právny poriadok nepozná. Zákon pozná buď jednostranný zápočet pohľadávok, alebo dohodu o započítaní pohľadávok. Navyše takéto tvrdenie žalobcu odporuje samotnému konaniu úpadcu, keďže ak je niečo označené ako dohoda (ako tomu bolo v prípade všetkých dohôd o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára 2015 – pozn. súdu), je zjavné, že ide o dvojstranný právny úkon obsahujúci zhodný prejav vôle oboch jej účastníkov, a tvrdenie žalobcu, že malo ísť o jednostranný zápočet žalovaného (alebo jeho návrh), vylučuje aj tá skutočnosť, že úpadca (jeho predseda predstavenstva) všetky tieto dohody o započítaní pohľadávok za úpadcu vlastnoručne podpísal a doplnil na ne pečiatku úpadcu. 18.5. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že predmetné dohody o započítaní pohľadávok neeviduje v účtovníctve úpadcu, neznamená to, že by tieto dohody neexistovali a že by nevyvolali zákonom predpokladané právne účinky v podobe zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného. Existenciu týchto dohôd o započítaní pohľadávok mal súd v konaní preukázanú. Skutočnosť, že žalobca neeviduje predmetné dohody o započítaní pohľadávok v účtovníctve úpadcu, len vytvára obraz o tom, akým spôsobom úpadca viedol účtovníctvo, pričom nedostatky úpadcu pri vedení účtovníctva nemajú žiadny dosah na žalovaného a jeho právne postavenie, ktoré bolo nastolené uzatvorením jednotlivých dohôd o započítaní vzájomných pohľadávok s úpadcom. 18.6. Ak žalobca argumentoval vo vyjadrení z 15. decembra 2023 listami úpadcu z 10. júna 2015, ktorými spochybnil oprávnenosť faktúr žalovaného, ktoré boli predmetom započítania, súd poukazuje na to, že tieto listy spochybňujú oprávnenosť jednostranných zápočtov žalovaného, avšak v prípade dohôd o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára 2015 nešlo o jednostranné zápočty, ale o dohody o započítaní pohľadávok, preto tieto listy sú absolútne irelevantné pre rozhodnutie súdu. Súd nemôže na tieto listy úpadcu prihliadať, keďže sa nimi úpadca bez právneho dôvodu snaží ex post spochybňovať jeho vlastné právne úkony, ktoré už vyvolali právne účinky. Tieto listy tak úpadca realizoval v čase, keď už došlo k vzájomnému zániku pohľadávok úpadcu a žalovaného v rozsahu, v akom boli tieto špecifikované v dohodách o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára 2015. Z tohto pohľadu je rovnako nepodstatné, že v týchto listoch sa úpadca snažil spochybniť pohľadávky žalovaného, ktoré už zanikli na základe dohôd o započítaní pohľadávok. Spornosť, resp. nespornosť pohľadávok žalovaného, ktoré boli predmetom vzájomného započítania, mal úpadca pri konaní s odbornou (náležitou) starostlivosťou vyhodnotiť v čase, kedy jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok predseda predstavenstva úpadcu, G. H., podpísal (k tomu viď v podrobnostiach bod 18.3. odôvodnenia rozsudku vyššie). V čase, keď už tieto pohľadávky žalovaného v dôsledku započítania zanikli (t. j. k 10. júnu 2015), je neprípustné ich následné spochybňovanie zo strany úpadcu. 18.7. Ak žalobca navrhoval výsluch predsedu predstavenstva úpadcu, G. H., k okolnostiam, či a kedy došlo k uzavretiu dohôd o započítaní pohľadávok, tento výsluch súd nevykonal z dôvodu, že uzavretie dohôd o započítaní pohľadávok mal súd preukázané tým, že tieto dohody o započítaní pohľadávok uzavreté boli, keďže boli podpísané osobami oprávnenými konať za žalovaného a aj za úpadcu, pričom žalobca po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16. novembra 2023, kedy súd doručil žalobcovi krátkou cestou listinne predložené prílohy vyjadrenia žalovaného k žalobe, nespochybňoval, že by úpadca (osoba oprávnená konať za úpadcu) tieto dohody o započítaní pohľadávok nepodpísal. Pokiaľ ide o dátum, kedy boli tieto dohody o započítaní pohľadávok podpísané, nestačí tvrdenie, že boli úpadcovi doručené po dňoch na nich uvedených, naopak bolo povinnosťou žalobcu najprv uviesť presný dátum, kedy boli tieto dohody úpadcovi doručené, a až následne na preukázanie tohto skutkového tvrdenia by prichádzalo do úvahy uskutočnenie výsluchu predsedu predstavenstva úpadcu, G. H.. Súd poukazuje na to, že bolo povinnosťou žalobcu najprv uviesť skutkové tvrdenia, a následne na ich preukázanie navrhnúť dôkazy. Žalobca však zvolil opačný – podľa názoru súdu neprípustný – prístup, keď najprv navrhol vykonanie dôkazu, ktorý mal zjavne slúžiť na to, aby mohol predniesť súdu skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Takýto prístup žalobcu k sporu odporuje podľa názoru súdu povinnostiam, ktoré mu vyplývali z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku (k tomu viď napr. jeho ustanovenie § 132 ods. 1 a ods. 2, resp. ustanovenie § 150 ods. 1). Preto súd žalobcom navrhnutý výsluch predsedu predstavenstva úpadcu, G. H., nevykonal. K nároku na zaplatenie sumy 16.769,73 eur

19. V konkrétnostiach k nároku na zaplatenie sumy 16.769,73 eur, ktorá predstavuje neuhradené zádržné z faktúr úpadcu č. 1400044 (v sume 8.726,72 eur), č. 1400047 (v sume 5.590,15 eur) a č. 1400051 (v sume 2.452,86 eur), má súd za to, že tento nárok úpadcu uplatnený v konaní žalobcom zanikol na základe jednostranného započítania pohľadávok zo 14. apríla 2015 realizovaného žalovaným, ktorým si žalovaný voči úpadcovi započítal svoju pohľadávku v sume 81.939,41 eur vyplývajúcu z faktúry č. 201412210 voči pohľadávkam úpadcu voči žalovanému v súhrnnej výške 81.939,41 eur vyplývajúcim z faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 eur, č. 1500002 v sume 8.474,95 eur, č. 1300012 v sume 3.078,42 eur, č. 1300014 v sume 4.395,64 eur, č. 1300026 v sume 9.941,37 eur, č. 1300030 v sume 6.465,53 eur, č. 1300032 v sume 6.741,45 eur, č. 1300039 v sume 1.849,71 eur, č. 1300046 v sume 2.281,48 eur, č. 1400001 v sume 607,38 eur, č. 1400005 v sume 1.516,57 eur, č. 1400013 v sume 481,85 eur, č. 1400019 v sume 4.866,32 eur, č. 1400020 v sume 2.346,11 eur, č. 1400025 v sume 4.251,07 eur, č. 1400031 v sume 7.871,83 eur, č. 1400047 v sume 5.590,15 eur a č. 1400051 v sume 2.452,86 eur. 19.1. Súd poukazuje na to, že žalobca v konaní nespochybnil doručenie tohto započítacieho prejavu úpadcovi, napokon doručenie predmetného započítacieho prejavu úpadcovi preukazuje aj list úpadcu adresovaný žalovanému zo 14. júla 2015. Predmetný započítací prejav žalovaného sa tak nepochybne dostal do dispozičnej sféry úpadcu, čím došlo k zániku nielen pohľadávky žalovaného voči úpadcovi v sume 81.939,41 eur, ale aj k zániku viacerých pohľadávok úpadcu voči žalovanému, vrátane pohľadávok vyplývajúcich z faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 eur, č. 1400047 v sume 5.590,15 eur a č. 1400051 v sume 2.452,86 eur, v dôsledku čoho na základe započítania zanikla v celom rozsahu pohľadávka úpadcu na zaplatenie zádržného v sume 16.769,73 eur, ktorú v rozhodovanom spore uplatnil žalobca. Žalobca si tak voči žalovanému uplatnil zaniknutý nárok. 19.2. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že úpadcovi bol zo strany žalovaného doručený aj iný započítací prejav, ktorý sa týkal predmetných pohľadávok úpadcu, na základe ktorého malo dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného v sume 82.294,61 eur, súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného z 20. marca 2024, v ktorom uviedol, že pri vypracovaní tohto prvého započítacieho prejavu došlo k formálnej chybe (v uvedení faktúry č. 201504024 v sume 355,20 eur), a preto vypracoval nový započítací prejav, v rámci ktorého použil žalovaný na započítanie iba svoju pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 201412210 v sume 81.939,41 eur. Súd má za to, že táto skutočnosť nespôsobuje neurčitosť započítacieho prejavu žalovaného, naopak týmto postupom žalovaný len chcel vylúčiť pochybnosti ohľadom ním realizovaného započítacieho prejavu. Naopak aj v tomto prípade by vymedzené pohľadávky úpadcu zanikli v rozsahu, v akom sa kryli s pohľadávkou žalovaného z faktúry č. 201412210 (nesprávne uvedenie faktúry č. 201504024 v sume 355,20 eur by nehralo žiadnu rolu – pozn. súdu), t. j. v rozsahu, v akom boli vymedzené v započítacom prejave žalovaného zo 14. apríla 2015 na sumu 81.939,41 eur, ktorý predložil žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe (k tomu viď č. l. 217 súdneho spisu). 19.3. Ak žalobca argumentoval tým, že žalovaný v jeho započítacom prejave určil dátum 14. apríl 2015 ako deň vzájomného zápočtu (a zániku) jednotlivých pohľadávok, tak takýto údaj, hoci nesprávny, nie je spôsobilý spôsobiť neplatnosť započítacieho prejavu žalovaného, ako to v konaní prezentoval žalobca. Súd má za to, že v takomto prípade je potrebné vychádzať zo znenia článku VII. bod 7.04 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého pohľadávky zaniknú okamihom, kedy bude prejav vôle smerujúci k započítaniu doručený druhej strane. Žalobca síce v konaní neuviedol, kedy žalovaný úpadcovi doručil započítací prejav na sumu 81.939,41 eur, avšak z argumentácie žalobcu je nepochybné, že tento započítací prejav bol úpadcovi doručený, a preto táto argumentácia žalobcu nemôže obstáť. 19.4. Pokiaľ ide o možnosť žalovaného použiť na započítanie aj svoje nesplatné pohľadávky voči úpadcovi, súd odkazuje na závery vyslovené vyššie, keď podľa článku VII. bod 7.04 zmluvy o dielo bol žalovaný ako objednávateľ oprávnený použiť na započítanie voči úpadcovi ako zhotoviteľovi aj svoje nesplatné pohľadávky (k tomu viď bod 17.1. odôvodnenia rozsudku vyššie). Zároveň súd opakovane (v zhode s právnym záverom uvedeným v bode 17.2. odôvodnenia rozsudku vyššie) zvýrazňuje, že v rozhodnom čase nebol úpadca schopný plniť svoje splatné záväzky, a preto bol aj podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka žalovaný oprávnený započítať voči úpadcovi svoju nesplatnú pohľadávku. Započítací prejav žalovaného zo 14. apríla 2015 tak bol vykonaný v súlade s ustanoveniami § 358 a § 359 Obchodného zákonníka, a bol spôsobilý vyvolať žalovaným zamýšľané právne následky v podobe zániku vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu v započítacom prejave vymedzenom rozsahu. 19.5. Súd zároveň musí odmietnuť argumentáciu žalobcu týkajúcu sa toho, že úpadca mal spochybniť oprávnenosť faktúry žalovaného č. 201412210. Úpadca mal listom zo 17. apríla 2015 reklamovať faktúru žalovaného č. 201412210 s tvrdením, že množstvo dodaných geodetických prác nezodpovedá skutočne dodanému množstvu služieb a pracovníkov. Súd poukazuje na to, že rámcovou objednávkou č. 119/2014

RP si úpadca objednal u žalovaného dodanie materiálu a služieb podľa požiadaviek stavby s tým, že dňa 15. januára 2015 vystavil žalovaný na úpadcu faktúru č. 20142210 na sumu 73.415,16 eur bez DPH (88.098,19 eur s DPH) za činnosti na základe objednávky č. 119/2014 RP, ktorej súčasťou bol súpis dodaných služieb za mesiac november 2014 v sume 37.832,11 eur a súpis dodaných služieb za mesiac december 2014 v sume 35.583,05 eur (v súčte ide o žalovaným fakturovanú sumu bez DPH). Obidva súpisy dodaných služieb z 31. decembra 2014 boli potvrdené žalovaným a aj úpadcom. Z uvedeného je zjavné, že úpadca svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie žalovaným dodaných služieb, ktoré mu žalovaný fakturoval faktúrou č. 20142210. Ak chcel úpadca ex post rozporovať žalovaným dodané služby, ktorých prijatie sám vlastnoručným podpisom potvrdil, bol povinný konkretizovať, v akom konkrétnom rozsahu nemá zodpovedať rozsah žalovaným fakturovaných služieb skutočnosti. Konkrétne námietky však list úpadcu zo 17. apríla 2015 neobsahuje, a preto ide iba o všeobecné tvrdenia úpadcu, ktoré nekonkretizoval ani žalobca v konaní, a ktoré z tohto dôvodu nemôžu obstáť. Reklamáciu faktúry žalovaného č. 201412210 zo strany úpadcu v liste zo 17. apríla 2015 tak považuje súd za neoprávnenú a predmetný list úpadcu tak žiadnym spôsobom nebol spôsobilý spochybniť pohľadávku žalovaného voči úpadcovi (jej výšku), ktorú použil žalovaný na započítanie voči pohľadávkam úpadcu. K nároku na zaplatenie sumy 474.545,86 eur 20. Nárok na zaplatenie sumy 474.545,86 eur predstavuje nárok na zaplatenie ceny diela za realizované práce, ktoré úpadca fakturoval žalovanému nasledovne: - faktúrou č. 1400026, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 86.977,76 eur, - faktúrou č. 1400043, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 68.700,82 eur, - faktúrou č. 1400044, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 213.023,29 eur, - faktúrou č. 1400047, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 61.491,70 eur, - faktúrou č. 1400051, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 26.981,48 eur a - faktúrou č. 1500001, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 17.370,81 eur. 20.1. Súd musel v rámci svojho rozhodovania posúdiť procesnú obranu žalovaného, v zmysle ktorej tieto pohľadávky úpadcu mali zaniknúť započítaním, pričom dospel k záveru, že táto procesná obrana žalovaného je dôvodná. 21. Pohľadávka úpadcu voči žalovanému v časti 86.977,75 eur (t. j. v časti uplatnenej žalobou – pozn. súdu) vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400026 zanikla k 17. septembru 2014 započítaním s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcou z faktúry žalovaného č. 201408177 v sume 86.977,75 eur na základe dohody o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom. 21.1. Pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 68.700,82 eur vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400043 a časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 153.878,04 eur (z pôvodne úpadcom fakturovanej sumy 213.023,29 eur) vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400044, spolu v sume 222.578,86 eur, zanikli k 20. novembru 2014 započítaním s pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcimi z faktúry žalovaného č. 201410037 v sume 35.214,43 eur, z faktúry žalovaného č. 201410036 v sume 187.032,43 eur a z faktúry žalovaného č. 201410009 v sume 332,-- eur, spolu v sume 222.578,86 eur, na základe dohody o započítaní pohľadávok z 20. novembra 2014 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom. 21.2. Časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 57.095,72 eur (časť z fakturovanej sumy 213.023,29 eur vo výške 153.878,04 eur zanikla na základe dohody o započítaní z 20. novembra 2014 a zostávajúca časť sumy 2.049,53 eur ostala nedotknutá) vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400044 zanikla k 17. decembru 2014 započítaním s pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcimi z faktúry žalovaného č. 1300021 v sume 56.612,43 eur a z faktúry žalovaného č. 201410073 v sume 483,29 eur, spolu v sume 57.095,72 eur, na základe dohody o započítaní pohľadávok zo 17. decembra 2014 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom. 21.3. Zostávajúca časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 2.049,53 eur vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400044, pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 61.491,70 eur vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400047 a pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 26.981,48 eur vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400051, spolu v sume 90.522,71 eur, zanikli k 22. januáru 2015 započítaním s pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcimi z faktúry žalovaného č. 201411118 vo výške 12.569,99 eur, z faktúry žalovaného č. 201411100 vo výške 99.091,14 eur a z faktúry žalovaného č. 201412031 vo výške -21.138,42 eur, spolu v sume 90.522,71 eur, na základe dohody o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom. 21.4. Časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 11.034,92 eur (z pôvodne fakturovanej sumy 17.370,81 eur) vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1500001 zanikla k 25. februáru 2015 započítaním

s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcou z faktúry č. 1030001 sume 11.034,92 eur na základe dohody o započítaní pohľadávok z 25. februára 2015 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom. 21.5. Zostávajúca časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 6.335,89 eur vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1500001 a pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 154.004,95 eur vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1500002 (ktorá nie je predmetom žaloby – pozn. súdu) zanikla započítaním s časťou pohľadávky žalovaného voči úpadcovi v sume 6.158,78 eur vyplývajúcou z faktúry žalovaného č. 201412210 [zostávajúca časť fakturovanej sumy 81.939,41 eur zanikla na základe vyššie označeného jednostranného zápočtu žalovaného zo 14. apríla 2015 (k tomu viď bod 19. odôvodnenia rozsudku vyššie)], s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi v sume 60.812,19 eur vyplývajúcou z faktúry žalovaného č. 201411118, s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi v sume 90.896,80 eur vyplývajúcou z faktúry žalovaného č. 201412209 a s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi vo výške 2.473,07 eur vyplývajúcou z faktúry žalovaného č. 201410091 k 7. máju 2015 (v súlade s článkom VII. bod 7.04 zmluvy o dielo), kedy bol predmetný zápočet žalovaného preukázateľne doručený úpadcovi, ako to vyplýva z listu úpadcu z 10. júna 2015 (k tomu viď č. l. 397 súdneho spisu). 22. V súvislosti s námietkami žalobcu k jednotlivým vyššie popísaným započítacím prejavom na základe dohôd uzavretých medzi žalovaným a úpadcom súd odkazuje na závery vyslovené vyššie (v bodoch 18. až 18.6. odôvodnenia rozsudku vyššie) a pokiaľ ide o jednostranný zápočet žalovaného špecifikovaný v bode 21.5. odôvodnenia rozsudku vyššie, súd uvádza, že nesprávny deň určenia zániku pohľadávok v jednostrannom zápočte pohľadávok zo strany žalovaného nespôsobuje neurčitosť tohto započítacieho prejavu a jeho neplatnosť (totožne, ako súd uviedol už v bode 19.3. odôvodnenia rozsudku vyššie), spochybňovanie možnosti započítania nesplatných pohľadávok žalobcom v spore, resp. úpadcom v liste z 10. júna 2015 je irelevantné pre existenciu práva žalovaného započítať voči úpadcovi aj nesplatné pohľadávky, a pre naplnenie predpokladov pre takýto postup v zmysle ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka (totožne, ako súd uviedol v bode 19.4. odôvodnenia rozsudku vyššie) a spochybnenie oprávnenosti faktúr žalovaného úpadcom nemôže obstáť. V súvislosti s faktúrou žalovaného č. 201412210 súd odkazuje už na vyššie vyslovené závery (v bode 19.5. odôvodnenia rozsudku vyššie) a tieto závery možno použiť aj na spochybňovanie faktúr žalovaného č. 201411118 a č. 201412209 úpadcom. Jednak súd poukazuje na to, že úpadca faktúru č. 201411118 reklamoval listom zo 17. apríla 2015 viac ako 4 mesiace po jej vystavení žalovaným a faktúru č. 201412209 reklamoval listom zo 17. apríla 2015 viac ako 3 mesiace po jej vystavení žalovaným. Ani jeden z listov úpadcu zo 17. apríla 2015 však neobsahuje konkrétne námietky úpadcu voči faktúram žalovaného a voči rozsahu žalovaným poskytnutého plnenia, a preto ide iba o všeobecné tvrdenia úpadcu, ktoré nekonkretizoval ani žalobca v prebiehajúcom súdnom konaní. Z tohto dôvodu nemôžu reklamácie úpadcu obstáť. Reklamáciu faktúr žalovaného č. 201411118 a č. 201412209 zo strany úpadcu v jeho listoch zo 17. apríla 2015 tak považuje súd za neoprávnenú a predmetné listy úpadcu tak žiadnym spôsobom neboli spôsobilé spochybniť pohľadávky žalovaného voči úpadcovi (ich výšku), ktoré použil žalovaný na započítanie voči pohľadávkam úpadcu. 23. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že pohľadávka úpadcu v sume 16.769,73 eur na zádržné a pohľadávka úpadcu v sume 474.545,86 eur na zaplatenie ceny diela, zanikli v dôsledku hmotnoprávnych úkonov žalovaného, resp. žalovaného a úpadcu realizovaných ešte predo dňom nadobudnutia účinnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo z 9. apríla 2015 (pred 11. májom 2015), a preto tieto raz zaniknuté pohľadávky sa nemôžu „obnoviť“ v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Z tohto dôvodu nemôžu byť tieto pohľadávky vysporiadavané v rámci režimu podľa ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka (tieto nároky úpadcu boli už raz „vysporiadané“), ako sa toho nesprávne domáhal v konaní žalobca (tu viď v podrobnostiach bod 15.4. odôvodnenia rozsudku vyššie). 23.1. Z uvedeného dôvodu neprichádza na predmetné nároky ani aplikácia bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC, ktorého aplikácia by prichádzala do úvahy jedine na nároky úpadcu, ktoré vznikli pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy o dielo, a ktoré zároveň pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy o dielo nezanikli (t. j. pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy nedošlo k ich vysporiadaniu). K NÁROKU NA ZAPLATENIE PRÁC NAVIAC V SUME 134.869,17 EUR 24. Nárok na zaplatenie sumy 134.869,17 eur si žalobca uplatnil ako nárok na práce naviac, ktoré boli úpadcom vykonané nad pôvodne dohodnutý rozsah prác na stavebných objektoch č. SO 48.33.12, SO 48.33.17, SO 48.33.18, SO 48.33.19 a SO 49.33.13. Tieto práce mal v zmysle odôvodnenia žalobného návrhu vykonávať úpadca na základe objednania prác žalovaným a podľa požiadaviek žalovaného.

25. V súvislosti s týmto nárokom považuje súd za potrebné uviesť, že síce žalobca v žalobe tvrdil, že práce, preplatenie ceny ktorých si uplatňoval žalobou, mal úpadca realizovať na základe objednania prác žalovaným a podľa požiadaviek žalovaného. Predmetné tvrdenie žalobcu žalovaný vo vyjadrení k žalobe výslovne poprel. Žalovaný poukázal na to, že žalobca objednávky prác v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval a na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, a teda žalovaný účinne rozporoval uplatnený nárok, keďže namietol neunesenie dôkazného bremena žalobcom. 25.1. Zároveň súd poukazuje na to, že ak by tieto uplatňované práce boli úpadcom vykonávané na základe objednávok žalovaného, žalovaný namietal, že v takom prípade by podľa článku VIII. bod 8.03 zmluvy o dielo bolo nevyhnutné uzatvorenie písomného dodatku k zmluve o dielo, ktorý však uzavretý nebol. Uvedené znamená, že pre realizáciu naviac prác – ak mali byť úpadcom vykonávané na základe objednávok žalovaného – musel existovať písomný dodatok k zmluve ako podklad pre ich realizáciu v súlade s ustanovením § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Neexistencia písomného dodatku k zmluve pri námietke žalovaného znamená, že neexistovala platne uzatvorená zmluva pre vykonanie predmetných prác pre nedostatok písomnej formy, čo by už samo o sebe zakladalo nedôvodnosť uplatneného nároku. 26. Následne žalobca v súvislosti nárokom na zaplatenie naviac prác v sume 134.869,17 eur argumentoval oznámeniami úpadcu č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 realizovanými podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, čím samotný žalobca poprel svoje tvrdenie o tom, že tieto naviac práce realizoval úpadca na základe objednávok žalovaného. 26.1. Tento záver súd opiera o znenie bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, v zmysle ktorého ak sa zhotoviteľ domnieva, že má nárok na akékoľvek predĺženie lehoty výstavby a/alebo na akúkoľvek dodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku týchto podmienok, alebo inak podľa zmluvy, zhotoviteľ vydá stavebnému dozorovi oznámenie, v ktorom popíše udalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento nárok. Oznámenie sa musí vydať čo najskôr, ako je to možné a nie neskôr ako 28 dní po tom, čo si zhotoviteľ uvedomil alebo si mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. Ak zhotoviteľ nevydá oznámenie o nároku v tomto 28 dňovom období, lehota výstavby nebude predĺžená, zhotoviteľ nebude mať nárok na dodatočnú platbu a objednávateľ bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s nárokom. 26.2. Vychádzajúc z uvedeného je nutné vychádzať z toho, že práce označované žalobcom ako práce naviac, nerealizoval úpadca na základe objednávok žalovaného, ale ide o dodatočné nároky, ktoré si uplatňoval úpadca v súvislosti so zhotovovaním zmluvne dohodnutého diela voči žalovanému. 27. Nárok zhotoviteľa na zaplatenie prác naviac je vo svojej podstate zmluvným nárokom na zaplatenie ceny diela. Predmetný nárok zhotoviteľa prichádza do úvahy v situácii, keď je v zmluve o dielo cena diela dohodnutá podľa rozpočtu, ktorý nezaručuje jeho úplnosť, a to vtedy, ak v súvislosti s vyhotovením zmluvne vymedzeného diela je nutné, aby zhotoviteľ vykonal činnosti nezahrnuté do rozpočtu, ak tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. V rámci právnej úpravy sa jedná o prípad upravený v dispozitívnom ustanovení § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka. Aby boli zhotoviteľovi zo strany objednávateľa uhradené nároky, ktoré zhotoviteľ označuje ako práce naviac, musí splniť podmienky predpokladané v rámci celého ustanovenia § 547 Obchodného zákonníka. 27.1. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle ustanovenia § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva právo zhotoviteľa domáhať sa (v prípade neúplného rozpočtu) od objednávateľa primeraného zvýšenia ceny diela, ak sa objavia práce (činnosti) nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Predmetnému právu zhotoviteľa však zodpovedá jeho povinnosť oznámiť predmetné zvýšenie ceny diela objednávateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie pôvodne dohodnutej ceny diela o presne špecifikované zvýšenie ceny diela. Zákon s nesplnením tejto notifikačnej povinnosti zo strany zhotoviteľa spája zánik jeho nároku na zvýšenie ceny diela (k tomu viď znenie ustanovenia § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka). 27.2. V ustanovení § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka je zakotvená preklúzia nároku zhotoviteľa, ak si tento povinnosť oznámiť objednávateľovi zvýšenie ceny diela bez zbytočného odkladu nesplnil. Je tak nepochybné, že v prípade, ak zhotoviteľ bez zbytočného odkladu nenotifikoval objednávateľovi potrebu vykonania prác naviac, nárok zhotoviteľa na zvýšenie ceny diela (o práce naviac) zanikol s poukazom na znenie ustanovenia § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, a preto nie je možné ho v súdnom konaní zhotoviteľovi priznať. Uvedené platí aj vtedy, ak zhotoviteľ činnosti realizované na diele ako práce naviac v prospech objednávateľa zrealizoval.

28. V rámci rozhodovania o žalobe je potrebné zohľadniť, že zmluvný vzťah medzi úpadcom a žalovaným založený zmluvou o dielo z 26. mája 2014 sa spravuje aj Zmluvnými podmienkami FIDIC (červená kniha), ktoré predstavujú obchodné podmienky v súlade s ustanovením § 273 Obchodného zákonníka. Jednotlivé ustanovenia Zmluvných podmienok FIDIC tvoriace súčasť zmluvného vzťahu sa použijú prednostne pred jednotlivými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré majú dispozitívny charakter (t. j. vrátane pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 547 ods. 2, resp. ods. 6 Obchodného zákonníka). 29. V súvislosti so Zmluvnými podmienkami FIDIC (červená kniha) poukazuje súd na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2019, sp. zn. 1Cob/194/2018, v ktorom dospel k záveru, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným predstavovala, tzv. meranú zmluvu, v ktorej nároky žalobcu ako zhotoviteľa na úhradu ceny diela zodpovedajú rozsahu skutočne vykonaných prác. Tieto nároky však vznikajú iba vo vzťahu k prácam podľa zmluvy o dielo a vo výške stanovenej zmluvou o dielo. Princíp meranej zmluvy podľa zmluvných podmienok FIDIC je obdobou zmluvy, v ktorej je cena diela určená podľa rozpočtu, pri ktorom sa nezaručuje jeho úplnosť. Zmluvné podmienky FIDIC rovnako ako aj Obchodný zákonník upravujú podmienky za akých sa môže zhotoviteľ domáhať zaplatenia dodatočnej ceny diela, t. j. navýšenia ceny diela, resp. úhrady prác, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve. Podľa podčlánku 20.1 zmluvných podmienok FIDIC bola žalobca ako zhotoviteľ povinný, v prípade ak sa domnieval, že mu vznikol nárok na úhradu dodatočnej platby, oznámiť túto skutočnosť stavebnému dozoru a to v lehote 28 dní odo dňa, kedy sa o dozvedel alebo mohol dozvedieť o vzniku udalosti alebo okolností, ktoré by tento jeho nárok mohli zakladať. Citované ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok zároveň vo svojom druhom odstavci určuje ako sankciu za nedodržanie tejto 28 dňovej lehoty zánik nároku zhotoviteľa na dodatočnú platbu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle podčlánku 20.1 FIDIC Zmluvných podmienok - v ktorom je uvedená 28 dňová lehota na uplatnenie práva zhotoviteľa na navýšenie ceny rozpočtu je potrebné považovať za lehotu prekluzívnu. Následkom nesplnenia povinnosti v tejto prekluzívnej lehote zaniká nárok na akúkoľvek dodatočnú platbu. 29.1. Predmetné závery sú podľa názoru súdu aplikovateľné aj na rozhodovaný spor medzi žalobcom a žalovaným. Možno skonštatovať, že zmluva o dielo medzi úpadcom a žalovaným predstavovala meraný kontrakt, avšak pre potenciálne priznanie uplatnených prác naviac bolo nevyhnutné splnenie povinnosti úpadcom vyplývajúcej mu z bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, v zmysle ktorého, ak sa úpadca ako zhotoviteľ domnieval, že má nárok na akékoľvek predĺženie lehoty výstavby a/alebo na akúkoľvek dodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku Zmluvných podmienok FIDIC, alebo inak podľa zmluvy o dielo, mal vydať žalovanému oznámenie, v ktorom popíše udalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento nárok. Úpadca musel oznámenie vydať čo najskôr, ako je to možné, a nie neskôr ako 28 dní po tom, čo si úpadca uvedomil alebo si mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. V prípade nevydania oznámenia o nároku v tomto 28-dňovom období, lehota výstavby nebude predĺžená, úpadca nebude mať nárok na dodatočnú platbu a žalovaný bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s týmto nárokom. 29.2. Znenie bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC predstavuje zmluvné dojednanie medzi úpadcom a žalovaným, ktoré modifikuje pravidlo obsiahnuté v dispozitívnom ustanovení § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, a preto sa predmetné zmluvné dojednanie použije prednostne pred zákonnou úpravou. 29.3. Súd v súvislosti s uplatňovaním nárokov za práce naviac, či už podľa ustanovenia § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, alebo podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, zvýrazňuje, že na preklúziu práva musí prihliadať ex offo, a teda aj v situácii, ak žalovaný výslovne nenamietal zánik práva (nároku) úpadcu, ktorý v konaní uplatňoval žalobca. Podstatné je preto posúdenie súdu medzi časom, kedy sa úpadca dozvedel (mohol dozvedieť) o svojich prípadných nárokoch, s ktorými pôvodne zmluva o dielo nepočítala, a časom, kedy si tieto nároky úpadca u žalovaného reálne uplatnil. 30. Vyššie vyslovené právne závery sú plne relevantné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, keďže jednotlivé oznámenia úpadcu, ktorými žalobca preukazoval svoj nárok, boli realizované s odkazom na bod 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC. 30.1. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že nárok na zaplatenie sumy 134.869,17 eur je uplatňovaný ako nárok za práce naviac, preto musia byť pre prípadné priznanie tohto nároku splnené prednostne podmienky vyžadované v bode 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC. Až v prípade splnenia riadnej a včasnej notifikácie nároku na dodatočnú platbu v súlade s bodom 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC (t. j. ak nedošlo k preklúzii nároku) sa pre určenie skutočnej výšky nároku môžu aplikovať iné zmluvné ustanovenia.

31. Podľa názoru súdu si úpadca uplatnil u žalovaného nároky na zaplatenie ceny prác naviac oneskorene, po uplynutí prekluzívnej lehoty 28 dní stanovenej v bode 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC. 31.1. Oznámenie č. 1 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 28. októbra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.12 sa úpadca dozvedel najneskôr k 28. októbru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 25. novembra 2014. 31.2. Oznámenie č. 2 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13. novembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.12 sa úpadca dozvedel najneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014. 31.3. Oznámenie č. 4 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 28. októbra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.17 sa úpadca dozvedel najneskôr k 28. októbru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 25. novembra 2014. 31.4. Oznámenie č. 5 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13. novembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.17 sa úpadca dozvedel najneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014. 31.5. Oznámenie č. 6 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13. novembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.19 sa úpadca dozvedel najneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014. 31.6. Oznámenie č. 7 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13. novembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.19 sa úpadca dozvedel najneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014. 31.7. Oznámenie č. 9 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13. novembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom debnenia pre stavebný objekt č. SO 48.33.18 sa úpadca dozvedel najneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014. 31.8. Oznámenie č. 10 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13. novembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom bednenia pre stavebný objekt č. SO 49.33.13 sa úpadca dozvedel najneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014. 31.9. Všetky tieto oznámenia podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC doručil úpadca žalovanému na kontrolu a prejednanie osobne dňa 12. marca 2015 a poštou dňa 16. marca 2015. 32. Keďže úpadca doručil žalovanému jednotlivé oznámenia realizované podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC dňa 12. marca 2015, hoci sa o nárokoch na zaplatenie ceny naviac prác notifikovaných týmito oznámeniami preukázateľne dozvedel už dňa 28. októbra 2014, resp. dňa 13. novembra 2014, svoje nároky na zaplatenie ceny za naviac práce podľa názoru súdu notifikoval žalovanému celkom zjavne po uplynutí prekluzívnej lehoty 28 dní upravenej v bode 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, v dôsledku čoho nárok úpadcu na zaplatenie naviac prác podľa oznámení úpadcu č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 zanikol podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC (a podporne aj podľa dispozitívneho ustanovenia § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka). 32.1. Pre preklúziu nároku úpadcu na zaplatenie ceny za naviac práce, ku ktorej došlo ešte pred zánikom zmluvy o dielo odstúpením od nej (konkrétne k 26. novembru 2014, resp. k 12. decembru 2014), nemohol súd žalobcovi uplatnený nárok priznať, keďže ako už uviedol súd vyššie, na preklúziu práva bol povinný prihliadať ex offo.

33. Ak žalobca v konaní argumentoval tým, že predmetný nárok nemôže byť prekludovaný, a že si ho úpadca uplatnil včas s odkazom na to, že geodetický protokol ako príloha oznámenia č. 1 bol vypracovaný dňa 10. marca 2015 a geodetický protokol ako príloha oznámení č. 2 a č. 4 bol vypracovaný dňa 18. februára 2015, tak toto jeho tvrdenie nemôže mať žiadny vplyv na vyššie vyslovený právny názor o preklúzii uplatneného nároku na zaplatenie ceny za práce naviac. 33.1. Súd zvýrazňuje, že o nároku uplatnenom oznámením č. 1 sa úpadca dozvedel dňa 28. októbra 2014, čo vyplýva z textu tohto oznámenia, a nie z geodetického protokolu dňa 10. marca 2015, a preto súd zotrváva na tom, že bolo povinnosťou úpadcu pre riadne a včasné uplatnenie nároku tento notifikovať žalovanému v prekluzívnej lehote 28 dní podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC najneskôr do 25. novembra 2014. Rovnako tak o nároku uplatnenom oznámením č. 2 sa úpadca dozvedel dňa 13. novembra 2014, čo vyplýva z textu tohto oznámenia, a nie z geodetického protokolu dňa 18. februára 2015, a preto súd zotrváva na tom, že bolo povinnosťou úpadcu pre riadne a včasné uplatnenie nároku tento notifikovať žalovanému v prekluzívnej lehote 28 dní podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC najneskôr do 11. decembra 2014. Taktiež o nároku uplatnenom oznámením č. 4 sa úpadca dozvedel dňa 28. októbra 2014, čo vyplýva z textu tohto oznámenia, a nie z geodetického protokolu dňa 18. februára 2015, a preto súd zotrváva na tom, že bolo povinnosťou úpadcu pre riadne a včasné uplatnenie nároku tento notifikovať žalovanému v prekluzívnej lehote 28 dní podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC najneskôr do 25. novembra 2014. 34. Súd nemohol priznať úspech ani tvrdeniu žalobcu, ktoré sa týkalo bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC, a že bolo povinnosťou úpadcu určiť hodnotu úpadcom vykonaných prác a vydať platobné potvrdenie. 34.1. Znenie bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC nie je možné na žalobou uplatnený nárok na zaplatenie ceny za práce naviac v sume 134.869,17 eur aplikovať. Žalobca podľa názoru súdu účelovo vytrháva jednotlivé body zmluvných dojednaní bez zohľadnenia celkového kontextu zmluvy a bez zohľadnenia nadväznosti jednotlivých zmluvných ustanovení. V súvislosti s bodom 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC súd poukazuje na to, že v zmysle predmetného ustanovenia po odstúpení stavebný dozor rozhodne hodnotu vykonaných prác a vydá platobné potvrdenie, ktoré bude obsahovať a/ čiastky splatné za akékoľvek vykonané práce, ktorých cena je uvedená v zmluve; b/ náklady na technologické zariadenie a materiály objednané pre dielo, ktoré boli dodané zhotoviteľovi, alebo ktorých dodávku je zhotoviteľ povinný prijať, toto technologické zariadenie a materiály sa stanú majetkom (a budú na riziku) objednávateľa, keď za ne objednávateľ zaplatí a zhotoviteľ ich dá k dispozícii objednávateľovi; c/ všetky ďalšie náklady alebo záväzky, ktoré za daných okolností zhotoviteľovi odôvodnene vznikli v očakávaní dokončenia diela; d/ náklady na odstránenie dočasného diela a zariadenia zhotoviteľa zo staveniska a navrátenie týchto vecí do dvora zhotoviteľa v jeho krajine (alebo na iné mesto za náklady, ktoré nie sú vyššie); a e/ náklady na repatriáciu zamestnancov a robotníkov zhotoviteľa zamestnaných na plný úväzok na diele k dátumu odstúpenia od zmluvy. 34.2. Súd má za to, že bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC sa v kontexte odstúpenia od zmluvy podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC nemôže použiť na akékoľvek prípadné nároky zhotoviteľa voči objednávateľovi, ale len na tie, ktoré sú v predmetnom zmluvnom ustanovení taxatívne vymenované. Súd poukazuje na to, že predmetné zmluvné dojednanie sa môže aplikovať na splatné nároky zhotoviteľa za vykonané práce, ktorých cena je uvedená v zmluve. Už z predmetného konštatovania je nepochybné, že znenie bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC sa bez ďalšieho nemôže aplikovať na nároky za práce naviac, keďže cena týchto prác nie je uvedená v zmluve, ale nároky za práce naviac majú v zmluve upravený samostatný právny režim upravený v bode 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC. 34.3. Zároveň súd dáva do pozornosti, že bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC sa týka splatných nárokov zhotoviteľa v čase pred odstúpením. Uvedené znamená, že aby nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny za práce naviac mohol spadať pod režim bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC, musel by si zhotoviteľ svoj nárok uplatniť pred odstúpením riadne a včas u objednávateľa v súlade s bodom 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC a tento nárok by nebol objednávateľom uspokojený. Ak si však zhotoviteľ u objednávateľa nárok na zaplatenie ceny za práce naviac neuplatnil pred predčasným skončením zmluvného vzťahu (pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy) v prekluzívnej lehote podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, a tento počas trvania zmluvného vzťahu zanikol, nemôže sa obnoviť v dôsledku odstúpenia od zmluvy s odkazom na bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC. V tejto súvislosti súd v zhode s právnym záverom uvedeným vyššie (v bode 15.4. odôvodnenia rozsudku) zvýrazňuje,

že nárok zhotoviteľa zaniknutý pred odstúpením od zmluvy, vrátane nároku na zaplatenie ceny za práce naviac, ktorý zanikol pre preklúziu práva (pre jeho neuplatnenie v lehote 28 dní podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC), sa nemôže účinnosťou odstúpenia od zmluvy obnoviť, a takýto prekludovaný nárok nespadá pod režim upravený v bode 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zhotoviteľ tieto práce naviac zrealizoval, prípadne zvýšené výdavky vynaložil, keďže platí zásada právo patrí bdelým, a ak zhotoviteľ nepostupoval v súlade so zmluvou a svoje nároky si u objednávateľa riadne a včas podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC neuplatnil, čím sám spôsobil zánik jeho práva, pripravil sa sám svojou nečinnosťou o svoje právo a o možnosť jeho priznania voči žalovanému súdnym rozhodnutím. 34.4. Keďže nárok úpadcu na zaplatenie ceny za práce naviac zanikol pre preklúziu v sume 58.804,37 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 1) k 26. novembru 2014, v sume 17.780,05 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 2) k 12. decembru 2014, v sume 36.639,46 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 4) k 26. novembru 2014, v sume 15.369,01 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 5) k 12. decembru 2014, v sume 2.471,73 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 6) k 12. decembru 2014, v sume 1.752,07 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 7) k 12. decembru 2014, v sume 795,63 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 9) k 12. decembru 2014 a v sume 1.256,85 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 10) k 12. decembru 2014, tieto raz zaniknuté nároky úpadcu nemohli k 12. máju 2015 (k účinnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo) nanovo vzniknúť, a preto ich nebol žalovaný povinný vyčísliť podľa bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC a úpadcovi (resp. v súčasnosti žalobcovi) následne uhradiť. 35. Ak žalobca argumentoval v prípade tohto nároku listom žalovaného zo 16. decembra 2015, ktorý má predstavovať písomné rozhodnutie o hodnote úpadcom vykonaných prác (zjavne podľa bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC), tak súd uvádza, že túto argumentáciu považuje za účelovú a skresľujúcu. Síce žalovaný v predmetnom liste použil zmluvné spojenie „so schváleným zmenovým konaním“, avšak neznamená to, že by žalovaný nárok úpadcu v súvislosti s prácami naviac na stavebných objektoch č. SO 48.33.12 a SO 48.33.17 uznal alebo potvrdil. Súd poukazuje na to, že predmetným listom vyzval žalovaný úpadcu na fakturáciu a predovšetkým na predloženie súvisiacej dokumentácie. Podľa názoru súdu tak žalovaný žiadal úpadcu, aby mu predložil dokumentáciu týkajúcu sa týchto nárokov, zjavne za účelom posúdenia nárokov úpadcu, a preto nemohol potvrdiť alebo uznať tieto nároky úpadcu. 35.1. Zároveň súd musí odmietnuť tvrdenie žalobcu, že žalovaný listom zo 16. decembra 2015 rozhodol o hodnote úpadcom vykonaných prác. V tomto liste žalovaný v žiadnom prípade nemohol rozhodnúť o akomkoľvek nároku úpadcu, keďže sa v ňom nenachádza žiadna čiastka, ktorá by vyjadrovala hodnotu úpadcom vykonaných prác naviac. 35.2. Odhliadnuc od uvedeného súd opakovane zvýrazňuje, že nárok úpadcu na zaplatenie ceny za práce naviac pre preklúziu z dôvodu jeho riadneho a včasného neuplatnenia zanikol ešte v roku 2014, a preto ani prípadný list žalovaného zo 16. decembra 2015 (a jeho obsah) nemohol mať žiadny vplyv na záver o neexistencii daného nároku. 36. Vzhľadom na vyslovené právne závery súd vyhodnotil nárok na zaplatenie sumy 134.869,17 eur ako ceny za naviacpráce realizované úpadcom ako nedôvodný. K NÁROKU NA ZAPLATENIE NEFAKTUROVANEJ SUMY 4.971,-- EUR 37. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 4.971,-- eur, tento žalobca odôvodňoval tým, že úpadca pre žalovaného vykonal práce v zmysle zmluvy o dielo, na ktoré žalovaný nevystavil úpadcovi priebežné platobné potvrdenie v podobe nevyfakturovaných prác na stavebnom objekte č. SO 48.33.12 v sume 3.215,-- eur a na stavebnom objekte č. SO 48.33.17 v sume 4.971,-- eur. 37.1. Súd má za to, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nepreukázal. Zo žalobnej argumentácie totiž nevyplýva, aká bola skutočná hodnota prác úpadcu na predmetných stavebných objektoch, v akom rozsahu boli tieto práce úpadcom fakturované a v akom rozsahu boli žalovaným uhradené. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný nevystavil úpadcovi priebežné platobné potvrdenie, žalobca ani len netvrdil, že by úpadca o vystavenie priebežného platobného potvrdenia žalovaného požiadal. 37.2. Okrem toho súd považuje argumentáciu žalobcu za zmätočnú aj v kontexte zmluvných dojednaní, keďže v zmysle bodu 14.3. Zmluvných podmienok FIDIC bolo povinnosťou zhotoviteľa (t. j. úpadcu) a nie objednávateľa (t. j. žalovaného) žiadať po skončení každého mesiaca o priebežné platobné potvrdenie s podrobným uvedením čiastok, na ktoré má zhotoviteľ podľa jeho názoru právo, a to spolu s podpornými dokumentmi obsahujúcimi správu o postupe prác v uplatňovanom mesiaci. Z tohto zmluvného dojednania je tak podľa názoru súdu zjavné, že žalovaný nemal žiadny dôvod vystavovať

priebežné platobné potvrdenie, ak o vydanie priebežného platobného potvrdenia mal podľa zmluvy o dielo žiadať úpadca a ten o jeho vydanie žalovaného nepožiadal. 37.3. Žalobca však v konaní netvrdil, že by úpadca žalovanému predložil žiadosť o vydanie priebežného platobného potvrdenia obsahujúceho dokumenty vyžadované zmluvou o dielo (v súlade s bodom 14.3. Zmluvných podmienok FIDIC), a už vôbec takúto žiadosť v konaní nepredložil. Už z tohto dôvodu je žalobná argumentácia nesprávna a nepostačujúca, čo vedie súd k záveru o nedôvodnosti predmetného nároku a nutnosti tento nárok zamietnuť. 37.4. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že aj v režime posudzovania nároku podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že aby mohol súd tento nárok žalobcovi priznať ako nárok na vrátenie vzájomných plnení medzi žalovaným a úpadcom po odstúpení od zmluvy o dielo, bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal presný rozsah prác realizovaných úpadcom na stavebných objektoch č. SO 48.33.12 a č. SO 48.33.17 pred odstúpením od zmluvy s vyčíslením ich skutočnej hodnoty podľa zmluvy o dielo a presný rozsah plnenia poskytnutého žalovaným úpadcovi. Až v prípade, ak by žalobca v konaní preukázal, že hodnota prác skutočne realizovaných úpadcom prevyšovala žalovaným vyplatenú časť ceny diela, by prichádzalo do úvahy priznanie tohto nároku žalobcovi v režime podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca však uvedeným spôsobom uplatnený nárok nepreukázal a na preukázanie tohto nároku na zaplatenie sumy 4.971,-- eur v žalobe ani len neoznačil žiadne dôkazy. 37.5. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožňuje s procesnou obranou žalovaného, ktorý výslovne namietal, že žalobca na preukázanie nároku nepredložil žiadne dôkazy a nevyfakturované práce ani žiadnym bližším spôsobom nedefinoval. Preto súd vyhodnotil nárok na zaplatenie sumy 4.971,-- eur uplatnený žalobcom ako nedôvodný. K NÁROKOM NA NÁHRADU ŠKODY 38. V súvislosti s uplatnenými nárokmi na náhradu škody v sume 123.029,12 eur a v sume 78.338,85 eur súd uvádza, že predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Podľa § 373 pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku (k tomu viď aj ĎURICA, M. In: PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. Bratislava: C. H. BECK, 2022, s. 1362 - 1363). 38.1. Rovnako aj Ovečková uvádza, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú a/ protiprávny úkon, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu [k tomu viď aj OVEČKOVÁ, O. In: OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok II (§ 261 až 775). 2. vydanie. Bratislava. Wolters Kluwer SR s. r. o.: 2022, s. 487]. 39. Pokiaľ ide o jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu, súd uvádza, že všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Ide o pojmový znak zodpovednosti. Bez správania, ktoré je rozpore s právom (je protiprávne), nemožno hovoriť o zodpovednosti za škodu. Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu (§ 373), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757). 39.1. Druhým nevyhnutným predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného. Pojem škoda sa všeobecne považuje za ujmu, ktorá má nielen majetkový charakter, ale je aj vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda (damnum emergens) je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je objektívne vyčísliteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Sem možno zaradiť aj škodu, ktorá vznikla v dôsledku zmarenia možnosti reálne vykonávať určité majetkové práva. Charakter skutočnej škody majú aj náklady, ktoré poškodený márne vynaložil (napr. pri príprave plnenia), a ktoré sa v dôsledku škodnej udalosti

ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 380). Niekedy sa tieto náklady (tzv. súvisiace náklady) uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk (lucrum cessans) je majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať. 39.2. Ďalším nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť musí byť teda preukázaná medzi konaním, resp. opomenutím konania a vznikom škody. Z hľadiska vzniku škody je potrebné určiť, resp. zistiť, ktorá príčina (príčiny) bola rozhodujúca/e pre vznik škody. Ide o takú príčinu, bez ktorej by škoda nielen nevznikla, ale nevznikla by ani v existujúcom rozsahu. 40. S poukazom na uvedené sa súd zameral na posúdenie, či žalobca ako subjekt oprávnený konať za poškodeného (za úpadcu) preukázal splnenie kumulatívnych predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. 40.1. Zároveň sa súd zameral na posúdenie námietky premlčania uplatnenej žalovaným voči nároku žalobcu na zaplatenie sumy 123.029,12 eur. S poukazom na konštantnú judikatúru najvyššieho súdu (k tomu viď napr. jeho uznesenie zo 17. februára 2011, sp. zn. 5Cdo/34/2011 alebo rozsudok z 22. júna 2016, sp. zn. 3Cdo/18/2016) sa súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania prednostne zameral na posúdenie, či žalovaným uplatnená námietka premlčania v tejto časti je dôvodná alebo nie, a až v prípade, ak by dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, je na mieste posudzovanie dôvodnosti uplatneného nároku (a teda, či došlo k naplneniu jednotlivých predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu). Konkrétne k nároku na náhradu škody vo výške 123.029,12 eur 41. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 123.029,12 eur, ktorý odôvodnil žalobca tým, že úpadcovi mala byť škoda spôsobená uvedením nesprávnych jednotkových cien a množstiev v súpise položiek (vo výkaze výmer), súd poukazuje na to, že úpadca už v liste z 23. februára 2015 požiadal úpadcu o vyjadrenie k chybnému súpisu položiek, ktorý tvoril podklad pre vytvorenie cenovej ponuky. V predmetnom liste úpadca uviedol aj konkrétne položky, pri ktorých si musel úpadca uplatňovať nároky za výrazne znížené jednotkové ceny. Nesprávnosť výkazu výmer, ku ktorému došlo nedbanlivosťou, potvrdil úpadcovi žalovaný v liste z 25. februára 2015. 41.1. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že o vzniknutom „probléme“ vedel úpadca najneskôr dňa 23. februára 2015. Najneskôr v tento deň úpadca vedel o vzniknutej škode v rozsahu, ktorý mu umožňoval uplatniť si ju na súde, v podobe nezvýšenia majetku úpadcu v reálnom rozsahu, keďže si voči žalovanému mohol úpadca uplatňovať nároky len v rozsahu podľa výkazu výmer tvoriaceho súčasť zmluvy o dielo. Rovnako tak v ten istý deň, 23. februára 2015, úpadca musel nadobudnúť vedomosť o tom, kto je povinný na náhrady škody, ktorá mu vznikla, keďže to preukazuje predmetný list úpadcu z 23. februára 2015, ktorý bol adresovaný žalovanému ako subjektu zodpovednému za správnosť položiek uvedených vo výkaze výmer. 41.2. Vzhľadom na predmetné konštatovanie súd uzatvára, že štvorročná premlčacia lehota ohľadom nároku na náhradu škody vo výške 123.029,12 eur začala v súlade s ustanovením § 398 Obchodného zákonníka plynúť dňa 23. februára 2015, ktorá uplynula uplynutím dňa 23. februára 2019. Keďže žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 15. apríla 2019, bola v časti tohto nároku podaná po uplynutím zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Žalovaný tak v konaní dôvodne namietol premlčanie predmetného nároku na náhradu škody. 41.3. Keďže žalovaný dôvodne namietol premlčanie nároku úpadcu na náhradu škody v sume 123.029,12 eur uplatneného žalobcom, nemôže súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčané právo priznať. V tejto časti je pre premlčanie nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom nedôvodný. Konkrétne k nároku na náhradu škody vo výške 78.338,25 eur 42. V súvislosti s ďalším čiastkovým nárokom na náhradu škody vo výške 78.338,35 eur, súd uvádza, že tento žalobca odôvodnil tým, že táto suma predstavuje sumu zmluvných pokút, úrokov z omeškania,

súdnych trov a trov exekúcie, ktoré bol úpadca povinný vyplatiť svojim veriteľom z dôvodu, že si žalovaný riadne a včas neplnil záväzky zo zmluvy. 42.1. Ako už bolo uvedené vyššie v rámci teoretických východísk, v konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať porušenie právnej povinnosti (resp. právnych povinností) na strane žalovaného. Zároveň platí, že v rámci splnenia tejto procesnej povinnosti žalobcom ako osobou oprávnenou konať v mene poškodeného sa musí jednať o vymedzenie a preukázanie konkrétnych povinností vyplývajúcich žalovanému zo zmluvy o dielo z 26. mája 2014, ktoré mal žalovaný porušiť (podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka), resp. konkrétnych povinností vyplývajúcich žalovanému z jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré mal žalovaný porušiť (podľa ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka). 42.2. Až v prípade, ak by zo strany žalobcu bola jednoznačne vymedzená konkrétna právna povinnosť (prípadne viaceré konkrétne právne povinnosti), ktorú mal porušiť žalovaný, a toto porušenie právnej povinnosti by bolo aj v súdnom konaní preukázané, možno hovoriť o naplnení prvého z troch kumulatívnych predpokladov zodpovednosti za škodu, a až v takom prípade (po súčasnom preukázaní ďalších dvoch predpokladov zodpovednosti za škodu – pozn. súdu) je možné uvažovať o existencii nároku úpadcu (uplatňovaného žalobcom) na náhradu škody voči žalovanému. 43. Súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe vymedzil protiprávny úkon (resp. porušenie právnej povinnosti) na strane žalovaného iba konštatovaním o porušení zmluvnej povinnosti žalovaným a odkazom na list úpadcu z 2. decembra 2015 a na faktúru č. 1500011 z 5. októbra 2015 vystavenú úpadcom na žalovaného. 43.1. Podľa názoru súdu takéto vymedzenie „porušenia právnej povinnosti žalovaného“ zo strany žalobcu je veľmi všeobecné a abstraktné, a nemožno z neho vyabstrahovať konkrétnu zmluvnú, prípadne zákonnú povinnosť, ktorú mal porušiť žalovaný. Predmetný nedostatok vymedzenia uplatneného nároku na náhradu škody, hoci už vo vyjadrení k žalobe namietal žalovaný nepreukázanie právneho dôvodu uplatneného nároku, neodstránil žalobca ani v ďalšom priebehu konania. Taký postup žalobcu v spore považuje súd za nesprávny a nesúladný s jednotlivými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. 43.2. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 C. s. p. bolo povinnosťou žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, pričom splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy (podľa ustanovenia § 132 ods. 2 C. s. p.). Súd poukazuje na to, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (k tomu viď aj BAJÁNKOVÁ, J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. C. H. BECK: Praha, 2022, s. 530). 43.3. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu v rámci opisu rozhodujúcich skutočností vymedziť konkrétne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo žalovanému, ktoré mal vo vzťahu k úpadcovi porušiť, a akým konkrétnym spôsobom sa takto vymedzené porušenie právnej povinnosti malo negatívne prejaviť v majetkovej sfére úpadcu. Uvedené znamená, že žalobca mal v rámci textu žaloby predložiť argumentáciu týkajúcu sa konkrétnych právnych povinností porušených žalovaným, ako aj negatívnych dôsledkov na strane úpadcu. Žalobca mal v rámci opisu rozhodujúcich skutočností vo vzťahu ku každému prípadnému (jednoznačne konkretizovanému) porušeniu zmluvnej alebo zákonnej povinnosti žalovaným uviesť konkrétnu majetkovú ujmu, ktorá mala úpadcovi vzniknúť v súvislosti s týmktorým porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného. 43.4. Žalobca si v konaní vyššie uvedenú procesnú povinnosť nesplnil, keďže jednak nešpecifikoval konkrétne porušenia jednotlivých zmluvných alebo zákonných povinností zo strany žalovaného. Rovnako tak zo strany žalobcu nebol vymedzený v rámci opisu rozhodujúcich skutočnosti konkrétny negatívny dôsledok v majetkovej sfére úpadcu v nadväznosti na konkrétne porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti žalovaným, čo bráni vecnému preskúmaniu uplatneného nároku, žalobca v tejto časti v priamom rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 C. s. p. odkázal len na ním predložené listinné dôkazy. Je absolútne nepostačujúce, keď žalobca tvrdil, že úpadca mal uhradiť zmluvné pokuty, úroky z omeškania, súdne trovy a trovy exekúcie, keď nešpecifikoval, aké konkrétne platby, v prospech akého

subjektu a v súvislosti s akým konkrétnym porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného musel realizovať úpadca. Nesplnenie si povinnosti žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody má v konečnom dôsledku za následok stratu sporu pretavenú do výroku rozhodnutia súdu o zamietnutí podanej žaloby v tejto časti. 44. Vzhľadom k tomu, že žalobca ani len nešpecifikoval konkrétne porušenie právnej povinnosti žalovaného, nebol preukázaný prvý z kumulatívnych predpokladov zodpovednosti za škodu, je vylúčená zodpovednosť žalovaného za škodu. 44.1. Rovnako tak súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal ani druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to vznik škody (ani jej výšku). Ako už súd uviedol vyššie, nie je zrejmé, aké konkrétne úroky z omeškania, zmluvné pokuty, súdne trovy a trovy exekúcie majú uplatnenú škodu predstavovať. Faktúra úpadcu č. 1500011 (ani v spojení s listom úpadcu z 2. decembra 2015) uplatnenú škodu žiadnym spôsobom nepreukazuje, ako to dôvodne namietal vo vyjadrení k žalobe žalovaný. V tejto časti pritom malo ísť (v zmysle argumentácie žalobcu) o skutočnú škodu na strane úpadcu, t. j. o zníženie majetku úpadcu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby bolo preukázané zníženie majetku úpadcu, t. j. že žalobcom uplatnenú sumu 78.338,85 eur úpadca v skutočnosti uhradil. Až zaplatením čiastky, ktorú žalobca považuje za škodu, vzniká škoda na strane poškodeného (na strane úpadcu). Predmetný právny záver súdu potvrdzuje aj judikatúra, pričom v súvislosti s posúdením vzniku škody súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. februára 2003, sp. zn. 25Cdo/986/2001, podľa ktorého za škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Povinnosť žalobkyne ako dlžníka zaplatiť svojim veriteľom dlhy s príslušenstvo, ktorá doposiaľ nebola splnená (dlhy zaplatené), majetkový stav žalobkyne sa o túto hodnotu neznížil, tým je vylúčený vznik škody na jej strane. Na tom nič nemení fakt, že o platobnej povinnosti žalobkyne voči jej veriteľom už bolo právoplatne rozhodnuté. Rozhodujúce je, že dlh nebol splnený. Samotná existencia pohľadávok tretích osôb voči žalobkyni ani súdne rozhodnutie o jej povinnosti zaplatiť dlhy sa teda v jej majetkovej sfére úbytkom hodnôt neprejavilo. Ak dospel odvolací súd, že škoda žalobkyni nevznikla, keďže doposiaľ nezaplatila čiastku, ktorá podľa nej predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha, posúdil otázku vzniku zodpovednosti za škodu správne. 44.2. Keďže žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným a ani vznik škody na strane úpadcu, nepreukázal ani existenciu tretieho kumulatívneho predpokladu zodpovednosti za škodu, a to existenciu príčinnej súvislosti. Z tohto dôvodu nemohol súd priznať žalobcovi voči žalovanému nárok náhradu škody vo výške 78.338,35 eur. K NEVYKONANIU ĎALŠÍCH STRANAMI SPORU NAVRHNUTÝCH DÔKAZOV 45. Výsluch žalobcom navrhnutého svedka G. H. súd nevykonal ako nadbytočný z dôvodov uvedených v bode 18.7. odôvodnenia rozsudku vyššie. Rovnako tak súd nevykonal žalovaným navrhnutý výsluch svedkov I. F. J. a G. G., keďže žalovaný navrhol výsluch týchto svedkov ako reakciu na žalobcom navrhnutý (a podľa názoru súdu nadbytočný) výsluch svedka G. H.. 46. Pokiaľ ide o listiny predložené žalobcom ako prílohy jeho vyjadrenia zo 17. mája 2024, doručeného súdu dňa 20. mája 2024, tieto boli zo strany žalobcu predložené oneskorene, a preto na ne dopadá sudcovská koncentrácia konania upravená v ustanovení § 153 C.s.p. 46.1. Súd poukazuje na to, že žalobca bol o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými poučený konajúcim súdom v uznesení zo 17. decembra 2020, č. k. 26Cb/61/2019-229 doručeným žalobcovi dňa 14. júna 2021. Žalobca však napriek tomuto poučeniu repliku súdu nezaslal. Jediné, čo súd následne v konaní žalobcovi pripustil, bola možnosť vyjadriť sa k žalovaným predloženým započítacím prejavom, ktoré v úplnej podobe doručil súd žalobcovi krátkou cestou na pojednávaní uskutočnenom dňa 16. novembra 2023, pričom mu uložil záväznú lehotu 30 dní na vyjadrenie sa k predloženým započítacím prejavom. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou žalobcu predložiť súdu vyjadrenie k započítacím prejavom a navrhnúť prípadné ďalšie dôkazy najneskôr do 16. decembra 2023. 46.2. Napriek skoršej výzve súdu na zaslanie repliky zo 17. decembra 2020 a napriek uloženiu povinnosti spolu so záväznou lehotou na pojednávaní uskutočnenom dňa 16. novembra 2023 žalobca v rozpore s tým predložil súdu ďalšie dôkazy aj dňa 20. mája 2024, čo považuje súd za neprípustné. Rovnako tak považuje súd za neprípustné vyjadrenie žalobcu zo 17. mája 2024 ku koncentrácii konania. Pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nie je relevantné to, že konanie bolo prerušené na základe zhodného návrhu strán sporu, časový odstup medzi vyjadrením žalovaného k žalobe a uskutočnením

prvého pojednávania vo veci, a dokonca ani odkaz na pandémiu COVID-19. Pandémia súvisiaca s ochorením COVID-19 nepredstavovala prekážku pre to, aby žalobca v určenej lehote v súlade s uznesením zo 17. decembra 2020, č. k. 26Cb/61/2019-229 zaslal repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe. 46.3. Naopak pre možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania na rozhodovaný spor je podstatná len pasivita žalobcu v skoršom štádiu konania, pričom žalobca je osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním, a preto mu musel byť zrejmý obsah výzvy súdu a musel si byť vedomý aj inštitútu sudcovskej koncentrácie konania a jej významu pre prípadnú (ne)možnosť predkladania nových dôkazov v neskoršom štádiu konania, ak dôkazné návrhy neoznačí (a nepredloží) riadne a včas v lehote určenej mu súdom. 47. Pre možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania súd odkazuje na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplývajú nasledovné závery: 47.1. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní) [k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018]. 47.2. Zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 2 C.s.p. limity pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania uvádza slovom „najmä“, a teda výkladom a contrario je potrebné mať za to, aplikácia sudcovskej koncentrácie je na mieste nielen vtedy, ak by uplatnenie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany vyžadovalo odročenie pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ale je na mieste vždy vtedy, ak v konkrétnych okolnostiach danej veci strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ustanovenie § 153 ods. 2 C.s.p. preto vo všeobecnosti nie je možné vykladať tak, že ak ide o dôkaz listinou, a teda ide o dôkaz, ktorý stačí vykonať len jeho prečítaním alebo oznámením jeho obsahu na pojednávaní (§ 204 C.s.p.), postačí ak ho strana označí alebo predloží na pojednávaní, resp. pred pojednávaním v lehote na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 C.s.p.). Takýmto výkladom by totiž bol popretý základný zmysel a účel sudcovskej koncentrácie, ktorým v prípade prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, je práve eliminovať uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany až na pojednávaní alebo v čase po nariadení pojednávania alebo krátko pred uskutočnením pojednávania (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2023, sp. zn. 43Cob/67/2023). 47.3. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2023, sp. zn. 3Cob/86/2023). V predmetnom rozhodnutí pritom Krajský súd v Bratislave (t. j. odvolací súd vo vzťahu k vo veci rozhodujúcemu súdu) výslovne skonštatoval, že súd prvej inštancie nemal (nesmel) prihliadať na listinné dôkazy predložené stranou sporu až na pojednávaní s odkazom na sudcovskú koncentráciu konania upravenú v ustanovení § 153 C.s.p., a preto nie je žiadny dôvod prihliadať na oneskorene (tesne pred druhým pojednávaním vo veci) predložené listinné dôkazy, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie odročiť, a preto neexistuje žiadny

rozumný dôvod pre to, aby súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania na žalobcom oneskorene predložené listinné dôkazy. ZÁVER 48. Vzhľadom na vyššie vyslovené právne závery súd konštatuje, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na zaplatenie zádržného v sume 16.769,73 eur, nárok na zaplatenie ceny za práce naviac v sume 134.869,17 eur, nárok na úpadcom nevyfakturované práce v sume 4.971,-- eur a ani nárok na zaplatenie ceny diela v sume 474.545,86 eur. Žalobu žalobcu v tejto časti vyhodnotil súd ako nedôvodnú. 48.1. Žalobca rovnako vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nemá voči žalovanému ani nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 123.029,12 eur pre premlčanie tohto nároku a na zaplatenie náhrady škody v sume 78.338,85 eur pre jeho nepreukázanie. 49. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.). 50. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). 50.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 50.2. Len ako poznámku však súd uvádza, že žalovanému nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania spojených s účasťou na pojednávaní dňa 21. marca 2024, keďže predmetné pojednávanie zmaril žalovaný oneskoreným doručením vyjadrenia z 20. marca 2024 súdu a žalobcovi. Poučenie: B1-26Cb/61/2019 Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.]. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).