Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-1Cbi/32/2021 1121209656 23. 09. 2024 JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová ECLI:SK:MSBA3:2024:1121209656.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: C.. R. O., so sídlom kancelárie J. X/A, XXX XX J., značka správcu: S1833 správca konkurznej podstaty úpadcu: Ružinovský podnik verejno - prospešných služieb, a.s. v konkurze, so sídlom Mlynské Luhy 19, 821 05 Bratislava, IČO: 35 828 064, zastúpený: JUDr. Zuzana Šujanská, advokátka, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 50 504 649 proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 00 603 155, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto rozhodol: I. Súd určuje, že právny úkon úpadcu Ružinovský podnik verejno-prospešných služieb, a.s., v konkurze, so sídlom: Mlynské Luhy 19, 821 05 Bratislava, IČO: 35 828 064 vykonaný v prospech žalovaného: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom: Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 00 603 155, a to: vyplatenie finančných prostriedkov dňa 02.12.2020 vo výške 62.500,- Eur bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu na základe Zmluvy o komplexnom nájme majetku je v konkurze vedenom na Mestskom súde Bratislava III, pod sp. zn. B1-4K/9/2020 na majetok úpadcu voči veriteľom v konkurze prihlásených pohľadávok neúčinný. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do konkurznej podstaty úpadcu sumu vo výške 62 500 Eur, ako peňažnú náhradu za použité finančné prostriedky a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100 % trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 04. 12. 2021 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že právny úkon - vyplatenie finančných prostriedkov dňa 02.12.2020 vo výške 62.500,- Eur bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu na základe Zmluvy o komplexnom nájme majetku v prospech účtu žalovaného je v konkurze vedenom na Mestskom súde Bratislava III, pod sp. zn. B1-4K/9/2020 na majetok úpadcu voči veriteľom v konkurze prihlásených pohľadávok, neúčinný. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu finančnú náhradu vo výške 62.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 62.500 Eur od 03.12.2020 do zaplatenia. 2. Vyššie uvedeného žalobného petitu sa žalobca domáha na základe nasledovných skutočností. Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu, pričom dospel k tomu, že pri vykonávaní svojej činnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu a pri kontrole účtovných podkladov úpadcu zistil, že zo
strany úpadcu, došlo k vykonaniu takého právneho úkonu, ktorému je v zmysle ZKR možné odporovať a zároveň tento právny úkon ukrátil ostatných veriteľov prihlásených a zistených pohľadávok do konkurzného konania. Dal do pozornosti súdu, že úpadca tento právny úkon urobil v prospech osoby, ktorá je v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) ZKR jeho spriaznenou osobou, keďže žalovaný je a v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu aj bol jediným akcionárom úpadcu. Ďalej uviedol, že dňa 20.12.2012 bola medzi žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom uzatvorená zmluva o komplexnom nájme majetku, predmetom ktorej bolo nájom majetku špecifikovaného v tejto zmluve, pričom predmetná zmluva bola doplnená viacerými dodatkami. Zároveň poukázal na relevantné články zmluvy, týkajúce sa výšky a spôsobu úhrady nájomného. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 02.12.2020, t.j. deň pred zverejneným uznesenia o vyhlásení konkurzu a potom, ako bolo začaté konkurzné konanie voči úpadcovi, na jeho vlastný návrh, úpadca vykonal úhradu nájomného vo výške 62.500,- Eur žalovanému ako spriaznenej osobe, so špecifikáciou platby: nájomné za obdobie 07-11/2020. Mal za to, že vzhľadom na všetky časové okolnosti prípadu, úpadca v čase úhrady nájomného vo výške 62.500,- Eur musel vedieť, že je v úpadku. V zmysle § 3 ods. 1 ZKR platí, že ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu je v úpadku. Napriek tomu vykonal úhradu nájomného, a tým mal zvýhodniť žalovaného oproti iným veriteľom úpadcu a zároveň mal ukrátiť iných veriteľov. Žalobca mal tiež za to, že o úpadku mal mať vedomosť aj žalovaný ako jediný akcionár úpadcu, t.j. osoba spriaznená s úpadcom, pri ktorej sa prezumuje úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle. Riešenie finančnej situácie úpadcu a jeho úpadok malo byť predmetom viacerých rokovaní miestneho zastupiteľstva žalovaného. Následne žalobca poukázal na relevantné zákonné ustanovenia a vyslovil záver, že lehoty v zmysle citovaných ust. § 57 ods. 2 ZKR (ako ja ust. § 59 ods. 4 a ust. § 60 ods. 3 ZKR) sú zachované. Podľa názoru žalobcu z účtovnej evidencie úpadcu ako aj vzhľadom na § 3 ods. 1 ZKR, je tak možné objektívne zistiť, že úpadca bol v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu preukázateľne v úpadku. Ďalej tiež poukázal na to, že v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu existovali pohľadávky iných veriteľov, ktorí si tieto prihlásili do konkurzu vedeného na majetok dlžníka a tieto boli aj v konkurze zistené správcom úpadcu. Žalobca uviedol, že v základnej prihlasovacej lehote boli prihlásené nasledovné pohľadávky veriteľov, ktoré existovali v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu: 1. Pow-en a.s. pohľadávka v celkovej sume: 7.387,16 €, 2. Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, pohľadávka v celkovej sume: 84.365,90 €, 3. Sociálna poisťovňa, pohľadávka v celkovej sume: 40.376,66 €, 4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pohľadávka v celkovej sume: 81.539,33 €, 5. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pohľadávka v celkovej sume: 8.597,69 €, 6. DENDRA SLOVAKIA s.r.o., pohľadávka v celkovej sume: 723.656,01 €, 7. DOVERA zdravotná poisťovňa, a.s., pohľadávka v celkovej sume: 3 464,65 €, t.j. spolu 949.387,40 €. Po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty bola prihlásená nasledovná pohľadávka, ktorá existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu: 1. W.. X. C., pohľadávka v celkovej sume: 5.901,87 €. Žalobca mal za to, že vzhľadom na uvedené má byť zrejmé, že v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu - úhrady nájomného vo výške 62.500,- Eur zo dňa 02.12.2020 existovali pohľadávky veriteľov úpadcu v celkovej sume 955.289,27 €, ktoré si títo veritelia prihlásili do konkurzného konania voči úpadcovi, čím má byť splnený predpoklad odporovateľnosti v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. Následne žalobca podrobne analyzoval majetkové pomery úpadcu v čase pred urobením odporovateľného právneho úkonu, pričom dospel k záveru, že majetok úpadcu predstavoval: 281.358,17 €. Zároveň žalobca podrobne analyzoval majetkové pomery úpadcu v čase bezprostredne po urobení odporovateľného právneho úkonu, pričom dospel k záveru, že majetok úpadcu predstavoval: 218.858,17 €. Na základe uvedeného mal žalobca za je zrejmé, že majetok úpadcu v čase urobenia daného odporovateľného úkonu, ako aj po jeho vykonaní nepostačoval na úhradu všetkých vtom čase existujúcich pohľadávok veriteľov úpadcu. K naplneniu konkrétnej skutkovej podstaty ukracujúceho úkonu, uviedol žalobca nasledovné. Podotkol, že v prípade, ak by k úhrade nájomného vo výške 62.500,- Eur v prospech žalovaného nedošlo suma 62.500,- Eur by predstavovala pohľadávku žalovaného, ktorá by mala povahu podriadenej pohľadávky v konkurze. Vzhľadom na túto skutočnosť by teda v prípade, ak by nedošlo k odporovateľnému právnemu úkonu, bola uspokojená až po uspokojení všetkých nezabezpečených veriteľov. Ďalej uviedol, že uhradením nájomného vo výške 62.500,- Eur dňa 02.12.2020 malo dôjsť k zjavnému a nedôvodnému uprednostneniu pohľadávky žalovaného voči pohľadávkam iných veriteľov. Pohľadávka žalovaného, ktorá bola uhradená odporovateľným úkonom, bola splatná až od 31.12.2020. Žalobca mal za to, že žalovaný týmto urobil úhradu nájomného a týmto úkonom zároveň ukrátil iných svojich veriteľov. Podľa názoru žalobcu napadnutý právny úkon spĺňa všeobecné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze ako aj osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR. Žalobca sa tiež domnieval, že právny úkon úpadcu nielenže napĺňa skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu, ale zároveň napĺňa aj znaky skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa §59 ZKR.
Zvýhodňujúcim právnym úkonom, je totižto právny úkon úpadcu, ktorým inak zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom. Má byť zrejmé, že v čase vyplatenia nájomného vo výške 62.500,- Eur zo dňa 02.12.2020, už existovali viacerí veritelia, voči ktorým si úpadca svoje záväzky neplnil, napriek tomu však vyplatil v prospech žalovaného ako svojej spriaznenej osobe sumu 62.500,- Eur. Napadnutý právny úkon mal byť právny úkon, ktorý je platný a týka sa majetku úpadcu, malo ísť o právny úkon, ktorým došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, malo ísť o právny úkon, ktorým došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného na úkor ostatných veriteľov úpadcu, mal byť vykonaný v čase, kedy bol úpadca v úpadku, bol vykonaný v období 3 rokov pred začatím konkurzného konania úpadcu a v prospech osoby spriaznenej s úpadcom. Žalobca uzavrel, že majú byť splnené všetky kumulatívne podmienky nevyhnutné na naplnenie skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu ako aj ukracujúceho právneho úkonu. Keďže úpadca mal uskutočniť právny úkon, ktorým bezdôvodne zvýhodnil žalovaného a zároveň tým ukrátil iných veriteľov konkurznej podstaty, žalobca sa domáha aj peňažnej náhrady v celkovej hodnote 62.500,- Eur. Táto suma zodpovedá platbe nájomného vykonanej v prospech žalovaného dňa 02.12.2020. 3. Podaním doručeným súdu dňa 27. 04. 2022 sa vyjadril žalovaný k žalobe nasledovne. Namietal, že nebola zachovaná jednoročná prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby. Poukázal na časové súvislosti vydania a zverejnenia uznesenia o začatí konkurzného konania, pričom podotkol, že z potvrdenia o zrealizovaní transakcie, ktoré predložil v rámci žaloby žalobca vyplýva, že úhrada nájomného vo výške 62.500,- Eur bola úpadcom uskutočnená dňa 02.12.2020. Vzhľadom k tomu, že sa postihujú právne úkony urobené pred začatím konkurzného konania a keďže úhrada nájomného bola uskutočnená dňa 02.12.2020, teda až po začatí konkurzného konania, nejde podľa názoru žalovaného o právny úkon, ktorý je možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou. Preto podľa názoru žalovaného ide o dôvod, pre ktorý nie je možné žalobe vyhovieť. Ďalej podľa názoru žalovaného úpadca po začatí konkurzného konania obmedzil výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony, povinnosť stanovenú v ust. § 14 ods. 5 písm. a) ZKR neporušil a preto nie je možné spornému právnemu úkonu odporovať. Z uvedeného dôvodu nie je podľa názoru žalovaného možné sporný právny úkon posudzovať ako právny úkon, ktorý ukrátil ostatných veriteľov a ktorý zvýhodnil žalovaného. Mal za to, že z povahy a charakteru prenajatého majetku na základe Zmluvy o komplexnom nájme a z povahy predmetu činností úpadcu vyplýva, že tento majetok slúžil a bol nevyhnutný na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Tento prenajatý majetok mal úpadca využívať na dosiahnutie a udržanie príjmov, bol priamym prostriedkom na zabezpečenie výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Čo sa týka sporného právneho úkonu, tak malo ísť o úhradu nájomného v zmysle Zmluvy o komplexnom nájme vrátane jej dodatku č. 3 za obdobie mesiacov júl, august, september, október a november roku 2020. Podľa názoru žalovaného úpadca po začatí konkurzného konania obmedzil výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony, pričom táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z bankového výpisu z účtu úpadcu vo VÚB, a.s. (predložený žalobcom v rámci žaloby), kedy okrem predmetnej úhrady nájomného za prenajatý hnuteľný a nehnuteľný majetok, uskutočnil od 01.12.2020 do 04.12.2020 aj ďalšie bežné právne úkony, a to najmä úhrady obchodným spoločnostiam ako Pow-en, a.s. (dodávateľ elektriny), Laperr spol. s r.o. (dodávateľ chemického posypového materiálu), Edenred Slovakia s.r.o. (poskytovateľ stravných lístkov), Slovnaft a.s., SPP a. s. (dodávateľ plynu), Generali Poisťovňa, a. s. (PZP). Žalovaný poukázal aj na platby, ktoré uhradil v prospech účtu úpadcu a to na základe vystavených faktúr, pričom aj táto skutočnosť by sa mala brať do úvahy pri vyhodnocovaní odporovateľnosti sporného právneho úkonu. Ďalej mal za to, že podľa súdnej praxe o ukrátenie nejde, ak sa hodnota majetku dlžníka síce v dôsledku právneho úkonu zmenší, no v prípade, ak by právny úkon nebol urobený, hodnota by sa zmenšila, znehodnotila viac. Podľa názoru žalovaného, rovnaký prípad je aj prípad platby, ktorou úpadca plnil svoj dlhodobý záväzok zo Zmluvy o komplexnom nájme, inak by mu bola znemožnená ďalšia zárobková činnosť. Na základe uvedenej argumentácie, podľa názoru žalovaného samotná úhrada záväzku - nájomného zvýhodnenie veriteľov a ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok nezakladá. Plnenie zo strany úpadcu formou bezhotovostnej úhrady nájomného dňa 02.12.2020 vo výške 62.500,- Eur, ktorej splatnosť bola dojednaná dodatkom zo dňa 22.12.2015, je podľa názoru žalovaného dôvodné, pretože úpadca ním mal voči žalovanému len plniť svoj záväzok vzniknutý z dlhodobej obchodnej spolupráce, t. j. zo Zmluvy o komplexnom nájme uzatvorenej dňa 20.12.2012. Žalovaný považuje jeho zaplatenie za bežný právny úkon podnikateľa, ktorým nemohlo dôjsť a ani nedošlo k zvýhodneniu žalovaného, ale len k splneniu peňažnej pohľadávky. Čo sa týka uhradenia nájomného pred jeho splatnosťou, tak žalovaný poukázal na platobnú disciplínu úpadcu pokiaľ ide o úhradu nájomného za prvý polrok 2020. Žalovaný rozporoval aj uplatnený úrok z omeškania pri peňažnej náhrade, pričom poukázal na § 63 ods. 1 ZKR. Mal za to, že zákon vyslovene limituje výšku požadovaného plnenia, keď ustanovuje, že voči povinnému možno uplatniť len toľko,
koľko sa naňho v dôsledku neúčinnosti právneho úkonu previedlo. Podľa názoru žalovaného tomu musí následne zodpovedať aj petit žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu odporovateľnosti a zároveň aj petit žaloby na plnenie, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2007, sp. zn. 4 Cdo 44/2007. 4. Žalobca doručil súdu svoju žalobnú repliku dňa 19.12.2022. Úvodom spochybnil žalovaného tvrdenia o oneskorenom podaní žaloby, ktorú považoval za podanú včas. Tiež nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, týkajúcou sa vykonania sporného právneho úkonu až po začatí konkurzného konania. Považoval za nelogické vylúčiť z možnosti odporovania právne úkony, ktoré boli urobené po začatí konkurzného konania, ale ešte do jeho vyhlásenia. V prípade existencie takejto vágnosti zákona by jednoznačne dochádzalo k zneužívaniu práva a všetky úkony, ktorými by sa úpadca legálne mohol zbaviť svojho majetku, a tak „beztrestne“ ukrátiť svojich veriteľov, by boli datované do tohto časového rozmedzia - od začatia až do vyhlásenia konkurzného konania, pričom poukázal aj na § 14 ods. 5 ZKR. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením, že sporný právny úkon je bežným právnym úkonom. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 3 písm. f) a g) ZKR, pričom malo ísť o zvýhodňujúci právny úkon v prospech žalovaného a o úkon ukracujúci záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok, a to najmä s ohľadom na tieto skutočnosti: úkon bol urobený úpadcom v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby; úkon bol zrealizovaný dňa 02.12.2020, t.j. deň predtým ako v Obchodnom vestníku vyšlo oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok Úpadcu; je nepochybné, že už dňa 02.12.2020 mal úpadca k dispozícii uznesenie o vyhlásení konkurzu; nájomné bolo splatné v 2. polročných splátkach v sume 75.000,- € v lehote do 31.07. a 31.12., úpadca zámerne vykonal úhradu pomernej časti nájomného za 07-11/2020 v sume 62.500,- € s cieľom uspokojiť žalovaného v plnom rozsahu na úkor iných veriteľov ešte do vyhlásenia konkurzu, inak by musel žalovaný celú pohľadávku na úhradu nájomného za 2. polrok 2020 prihlásiť v konkurze, a daná pohľadávka žalovaného by sa tak uspokojovala v konkurze ako podriadená; vyplatenie nájomného za 07-11/2020 nebolo nevyhnutné pre výkon podnikateľskej činnosti úpadcu, keďže splatnosť nájomného za 2. polrok bola dohodnutá do 31.12.2020, a samotná Zmluva o komplexnom nájme bola dohodnutá na dobu určitú do 31.12.2020. Nezaplatenie nájomného za 07-11/2020 teda nemalo mať nijaký vplyv na ukončenie platnosti Zmluvy o komplexnom nájme; v čase urobenia úhrady nájomného 62.500,- € boli neuhradené viaceré pohľadávky iných veriteľov a ktorých výška v čase účinnosti sporného právneho úkonu prevyšovala majetok úpadcu. 5. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobcu podaním doručeným súdu dňa 18.09.2023. Dal do pozornosti, že podľa pozitívneho vymedzenia bežným právnym úkonom súdna prax rozumie u podnikateľa právny úkon, ktorý je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie riadneho výkonu tých jeho činností, ktoré sú predmetom jeho podnikania, t. j. iba také právne úkony, ktoré (AD 1) sú nevyhnutne potrebné a (AD 2) sledujú predmet podnikateľskej činnosti podnikateľa, t. j. nevybočujú mimo rámca jeho podnikania. Z povahy a charakteru prenajatého majetku na základe Zmluvy o komplexnom nájme a z povahy predmetu činností úpadcu má vyplývať, že tento majetok slúžil a bol nevyhnutný na výkon podnikateľskej činnosti úpadcu. Tento prenajatý majetok mal úpadca využívať na dosiahnutie a udržanie príjmov, bol priamym prostriedkom na zabezpečenie výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný je toho právneho názoru, že úpadca po začatí konkurzného konania obmedzil výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony podľa § 10 ods. 1 ZKR, povinnosť stanovenú v ust. § 14 ods. 5 písm. a) ZKR neporušil a preto nie je možné spornému právnemu úkonu odporovať. Z uvedeného dôvodu nie je podľa názoru žalovaného možné sporný právny úkon posudzovať ako právny úkon, ktorý ukrátil ostatných veriteľov a ktorý zvýhodnil žalovaného. Žalovaný záverom zotrval na námietke voči uplatneným úrokom z omeškania. 6. Dňa 02.09.2024 doručil žalobca súdu podanie, ktorého obsahom bol úplný zoznam pohľadávok. 7. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 26. 09. 2024 pojednávanie. Po otvorení pojednávania žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby a následného vyjadrenia a má za to, že obrana žalovaného je nedôvodná. Žalovaný sa taktiež pridržal písomných vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť. Následne súd uviedol, ktoré tvrdenia považuje medzi stranami za nesporné (vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu s účinkom od 04.12.2020 a úhradu sumy 62 500 Eur dňa 02.12.2020) a ktoré za sporné (či sa jednalo o bežný právny úkon a či uvedeným úkonom došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu) a tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie. V rámci záverečnej reči žalobca (nad rámec už prezentovanej argumentácie) poukázal na rozhodnutie Krajského súdu V Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/16/2020 zo dňa 23.07.2020, ktoré považoval za aplikovateľné na prejednávané konanie. Žalovaný vo svojej záverečnej reči opätovne žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že závery žalobcom
predloženého rozhodnutia nie sú pre tunajší súd právne záväzné. Súd následne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a na to vyhlásil rozsudok. 8. Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, podaniami sporových strán ako aj vyjadreniami na pojednávaniach. 9. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 10. Podľa článku 15 odsek 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 11. Podľa článku 15 odsek 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 13. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 14. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 15. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 16. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 18. Podľa § 9 ods. písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „ZKR“) spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, 19. Podľa § 10 ZKR ods. 1 ZKR bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti. 20. Podľa § 10 ZKR ods. 3 písm. f), písm. g) ZKR za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu, urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. 21. Podľa § 14 ods. 5 písm. a) ZKR začatie konkurzného konania má tieto účinky: dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, 22. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 23. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 24. Podľa § 57 ods. 3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. 25. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20240301> platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku. 26. Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. 27. Podľa § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20240301> platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 28. Podľa § 59 ods. 4 ZKR ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 29. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 30. Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 31. Podľa § 60 ods. 3 ZKR ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. 32. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. 33. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. 34. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 35. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca prostredníctvom podanej žaloby odporuje právnemu úkonu podľa § 57 a nasledujúcich ustanovení ZKR, a to konkrétne vyplateniu finančných prostriedkov dňa 02.12.2020 v prospech žalovaného vo výške 62.500,- Eur bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu na základe Zmluvy o komplexnom nájme majetku. Sporným ukracujúcim právnym úkonom, resp. sporným zvýhodňujúcim právnym úkonom sa podľa názoru žalobcu zmenšil majetok úpadcu, čím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. 36. Súd v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu aj bez námietky ako prvé skúma dodržanie prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR. 37. Súd, na základe vykonaného dokazovanie, vyhodnotil, že: - konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/9/2020 zo dňa 26.11.2020 - uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 03.12.2020 - účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 04.12.2020 - lehota na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 a § 203a ods. 2 ZKR uplynula 06.12.2021 38. Na základe skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd 04.12.2021 (§ 203a ods. 3 ZKR) súd konštatuje včasnosť podania žaloby žalobcom. 39. Súd rovnako konštatuje zachovanie zákonnej prekluzívnej lehoty podľa § 59 ods. 4 ZKR, podľa ktorého odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, resp. ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/9/2020 zo dňa 12.10.2020, ktoré bolo zverejnené v OV dňa 22.10.2020 a účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 22.10.2020. Odporovať teda možno právnym úkonom, ktoré boli spravené najneskôr od 22.10.2019 (rok pred začatím konkurzného konania), resp. najneskôr od 22.10.2017 (tri roky pred začatím konkurzného konania v prípade právneho urobeného v prospech spriaznenej osoby) z čoho vyplýva, že sporný úkon bol vykonaný v lehote na odporovanie. Rovnaké právne posúdenie je nutné aplikovať aj pre prípad posúdenia sporného právneho úkonu ako ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR. V tejto súvislosti súd podotýka, že pre posúdenie zachovania prekluzívnej lehoty, je v tejto časti odôvodnenia bez právneho významu vyhodnotiť, či sa jednalo o právny úkon medzi spriaznenými osobami, keďže sporný právny úkon bol urobený v lehote po začatí konkurzného konania a pred vyhlásením konkurzu, a teda je nutné aplikovať aj § 14 ods. 5 písm. a) ZKR, ktorý ustanovuje možnosť odporovať aj právnym úkonom urobeným v tomto časovom úseku, pričom nie je právne významné, či boli urobené v prospech spriaznenej osoby. Súd sa s otázkou spriaznenosti úpadcu a žalovaného vysporiada v ďalšej časti odôvodnenia. V tejto súvislosti však súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentom žalovaného, že sporný právny úkon nemožno posudzovať z hľadiska odporovateľnosti, z dôvodu, že bol urobený až po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania. Takýto výklad je v priamom rozpore s gramatickým výkladom § 14 ods. 5 písm. a) ZKR, ktorý odporovanie týmto právnym úkon pripúšťa. Pripustenie tohto argumentu, by bolo zároveň v absolútnom rozpore s účelom konkurzného práva, keď by sa umožnilo úpadcovi vyviesť celý jeho majetok v časovom úseku od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu. Súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovaného a pristúpil k posúdeniu odporovateľnosti sporného právneho úkonu. Rovnako nemožno prihliadať ani na argument žalovaného, že k uzatvoreniu zmluvy o komplexnom nájme majetku došlo pred viac ako siedmimi rokmi pred začatím konkurzného konania a preto má byť prekročená prekluzívna lehota. Z petitu žaloby ako aj z jej odôvodnenia je nepochybné, že predmetom
odporu je vyplatenie finančných prostriedkov dňa 02.12.2020 a nie uzatvorenie samotnej zmluvy. Deň uzatvorenia zmluvy o komplexnom nájme majetku je preto právne nerozhodný. 40. V súvislosti s otázkou naplnenia predpokladov odporovateľnosti sa súd musel vysporiadať s tým, či v danom prípade ide o právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu. Predmetom sporného právneho úkonu bol prevod peňažných prostriedkov, vo vlastníctve úpadcu, v prospech žalovaného. Možno nepochybne konštatovať, že právny úkon sa týkal majetku úpadcu. 41. Zároveň je nutné konštatovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú mu priznáva (ako správcovi úpadcu) § 57 ods. 1 ZKR. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná na základe § 62 ods. 1 ZKR, vzhľadom k tomu, že žalovaný bol príjemcom peňažných prostriedkov zo sporného právneho úkonu. 42. Základným predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je aj vykonanie právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku. Zmenšenie hodnoty majetku musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Rozhodnou skutočnosťou je tiež preukázanie ukracujúceho charakteru odporovaného úkonu voči veriteľom dlžníka v čase vykonania (účinnosti) daného úkonu. 43. Napríklad podľa rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Obdo/84/2019: „Žaloba veriteľa v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky veriteľa, nemôže byť úspešná.“ A tiež vo veci sp. zn. 2Obdo/41/2020 najvyšší súd vyslovil, že: „K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.... Pre správne právne posúdenie veci musí dať súd relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát) odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR...“ 44. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom označený sporný právny úkon napĺňa podmienku odporovateľnosti ustanovenú v § 57 ods. 4 ZKR, ktorou je ukracujúci charakter právneho úkonu. V tejto súvislosti, súd pripomína, že predpokladom odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu úpadcu sa zníži - ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak úpadca nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, avšak zostávajúci majetok úpadcu stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. 45. Súd má, na základe vykonaného dokazovania, za to, že žalobca (ako správca úpadcu) uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu predpokladov odporovateľnosti § 57 ods. 4 ZKR. V podanej žalobe poukázal na pohľadávky úpadcu, ktoré existovali už v čase urobenia sporného právneho úkonu, konkrétne išlo: 1. Pow-en a.s. pohľadávka v celkovej sume: 7.387,16 €, 2. Slovenská republika Daňový úrad Bratislava, pohľadávka v celkovej sume: 84.365,90 €, 3. Sociálna poisťovňa, pohľadávka v celkovej sume : 40.376,66 €, 4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pohľadávka v celkovej sume: 81.539,33 €, 5. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pohľadávka v celkovej sume: 8.597,69 €, 6. DENDRA SLOVAKIA s.r.o., pohľadávka v celkovej sume: 723.656,01 €, 7. DOVERA zdravotná poisťovňa, a.s., pohľadávka v celkovej sume: 3 464,65 €, t.j. spolu 949.387,40 €. Po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty bola prihlásená ešte ďalšia pohľadávka, ktorá existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu: 1. W.. X. C., pohľadávka v celkovej sume: 5.901,87 € - t.j. spolu 955.289,27 €. Existencia a nespornosť (ich zistenie) predmetných pohľadávok bola preukázaná doloženým zoznamom pohľadávok, pričom tieto skutočnosti žalovaný ani nesporoval.
46. Ďalej sa žalobca správne zaoberal preukázaním stavu majetku úpadcu v čase bezprostredne pred vykonaním sporného právneho úkonu a po jeho vykonaní. Majetok úpadcu v čase pred vykonaním právneho úkonu pozostával z: a) Pohľadávky z účtu: zostatok na bankovom účte úpadcu vo VÚB, a.s. , č. ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: 107.658,06 € (bezprostredne pred urobením úhrady 62.500 €), zostatok na bankovom účte úpadcu v Tatra banka, a.s., č. ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: 10.156, 91 €, zostatok na bankovom účte úpadcu v Tatra banka, a.s. , č.ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: 44,96 €, Hlavná pokladňa: 188,97 €, stravné lístky Edenred v počte 29 kusov 4,50 €: 130,50 € b) Hnuteľný majetok: 125.649,85 € (podľa účtovného dokladu - inventarizácia hnuteľného majetku - aktuálny súpis hnuteľného majetku do 11/2020, inventarizácia k 3.12.2020), c) Pohľadávky úpadcu - 87 pohľadávok voči 44 subjektom v celkovej výške 37.528,92 €, t.j. spolu majetok úpadcu predstavoval: 281.358,17 €. Majetok úpadcu v čase po vykonaním právneho úkonu pozostával z: a) Pohľadávky z účtu: zostatok na bankovom účte úpadcu vo VÚB, a.s., č.ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: 45.158,06 € (hneď po urobení úhrady 62.500 €) 2. zostatok na bankovom účte úpadcu v Tatra banka, a.s. , č.ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: 10.156, 91 €, zostatok na bankovom účte úpadcu v Tatra banka, a.s. , č.ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: 44,96 €, Hlavná pokladňa: 188,97 €, Stravné lístky Edenred v počte 29 kusov 4,50 €: 130,50 €, b) Hnuteľný majetok: 125.649,85 € (podľa účtovného dokladu - inventarizácia hnuteľného majetku - aktuálny súpis hnuteľného majetku do 11/2020, inventarizácia k 3.12.2020), c) Pohľadávky Úpadcu - 87 pohľadávok voči 44 subjektom v celkovej výške 37.528,92 € t.j. spolu majetok Úpadcu predstavoval: 218.858,17 €. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval doložením listinných dôkazov - výpismi z účtov, inventarizáciou hnuteľného majetku, zoznamom majetku úpadcu, účtovnými dokladmi úpadcu a súpisom majetku úpadcu. Opätovne je nutné uviesť, že žalovaný prezentované skutočnosti v konaní nesporoval. 47. Súd, po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov, konštatuje, že v prejednávanom konaní správca ako žalobca preukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou sporného právneho úkonu nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči úpadcovi a po účinnosti sporného právneho úkonu sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Žalobca v žalobe uviedol hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou sporného právneho úkonu (281.358,17 €) a sumu pohľadávok veriteľov (955.289,27 €), ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca v konaní preukázal, že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, keď majetok úpadcu po vykonaní sporného právneho úkonu predstavoval už len sumu 218.858,17 €. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k povinnosti preukázať všeobecnú podmienku odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu ustanovenú v § 57 ods. 4 ZKR, teda ukracujúci charakter právneho úkonu. 48. Súd sa (pred posúdením sporného právneho podľa osobitných skutkových podstát) musel vysporiadať so vzťahom spriaznenosti (§ 9 ZKR) medzi úpadcom a žalovaným. Na základe vykonaného dokazovania, súd konštatuje, že úpadca a žalovaný sú spriaznenými osobami v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) ZKR, vzhľadom k tomu, že žalovaný je (a v čase vykonania právneho úkonu bol) jediným akcionárom úpadcu. Žalovaný existenciu uvedenej spriaznenosti (a s tým súvisiacich právnych následkov) v konaní nenamietal. 49. Čo sa týka posúdenia sporného právneho úkonu podľa osobitných skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov, tak žalobca tento vyhodnotil ako zvýhodňujúci právny úkon (§ 59 ZKR), resp. ako ukracujúci právny úkon (§ 60 ZKR). Žalovaný s právnym posúdením uvedeným v žalobe nesúhlasil. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že sporný právny úkon je nutné vyhodnotiť ako tzv. bežný právny úkon (§ 10 ods. 1 ZKR) a teda nemožno ho postihnúť neúčinnosťou. Táto skutočnosť ostala medzi stranami sporná a je nutné ju autoritatívne zo strany súdu vyriešiť. Zákon vymedzuje bežné právne úkony pozitívne a negatívne. V prípade sporu je na dlžníkovi, aby preukázal, že vykonával len právne úkony nevyhnutne potrebné na zabezpečenie svojho podnikania alebo inej činnosti. Negatívne vymedzenie právnych úkonov je riešené tak, že zákon vymenúva zmluvné typy a iné konkrétne právne úkony, ktoré nepovažuje za bežné právne úkony. Tieto právne úkony sa budú vždy považovať za také, ktoré nie sú bežnými právnymi úkonmi. Za bežný právny úkon nepovažuje zákon taký právny úkon, ktorý sa vykoná bez primeraného protiplnenia, právny úkon zvýhodňujúci a každý iný právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov. Negatívne vymedzenie bežných právnych úkonov prostredníctvom kritéria ukrátenia pohľadávok veriteľov je najširšie, pretože postihuje každý právny úkon dlžníka, ktorého dôsledkom je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Na základe uvedeného vyplýva, že (v rámci negatívneho vymedzenia) na posúdenie, či sporný právny
úkon bol bežným právnym úkonom, je nutné posúdiť, či žalobcom tvrdené argumenty obstoja. Ak je sporný právny úkon zvýhodňujúcim alebo ukracujúcim právnym úkonom, znamená to, že je automaticky vylúčené považovať ho za bežný právny úkon. Tento právny názor je podporovaný aj rozhodovacou praxou odvolacích súdov, pričom možno poukázať napr. na rozhodnutie Krajského súdu V Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/16/2020 zo dňa 23.07.2020: ,,Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o povahe napadnutých úkonov, ktoré považoval za odporovateľné, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov, s ktorým záverom odvolací súd sa stotožňuje, dal tým odpoveď na otázku, prečo uvedené úkony nepovažoval za bežné úkony podľa § 10 ods.1 ZoKR. Za bežné ich nepovažoval preto, lebo mal preukázané splnenie predpokladov na ich posúdenie ako odporovateľných úkonov podľa § 10 ods.3 písm. f) a g) ZoKR. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odvolaní, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, keď sa nezaoberá otázkou, prečo súd nepovažoval tieto úhrady za bežné úkony v rámci činnosti úpadcu.“ 50. Pokiaľ ide o posúdenie sporného právneho úkonu ako zvýhodňujúceho, tak súd považuje za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti. Odporovateľnosťou sa postihujú právne úkony dlžníka, ktorými dlžník uspokojil čiastočne alebo celkom pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná a jej splatnosť nastala až vyhlásením konkurzu. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými tie pohľadávky, ktoré k tomuto dňu ešte neboli splatné. Odporovateľným je tu jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým je splnenie pohľadávky v rozsahu, v akom pohľadávka ešte nebola splatná, a nie právny úkon, z ktorého sa plnilo (zmluva o komplexnom nájme majetku). Výsledkom odporovateľnosti bude právna neúčinnosť splnenia v rozsahu, v akom sa splnila nesplatná pohľadávka. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že úpadca a žalovaný boli z titulu uzatvorenej zmluvy o komplexnom nájme majetku v právnom vzťahu dlžníka a veriteľa, keď úpadca bol povinný platiť žalovanému dohodnuté nájomné. Zo žalobcom predloženého dodatku č. 3 k zmluve o komplexnom nájme majetku zo dňa 22.12.2015 (článok II. bod 1) vyplýva, že ročné nájomné za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2020 bolo určené dohodou zmluvných strán vo výške 150.000,- Eur. Nájomné bolo splatné v dvoch splátkach vo výške 75.000,- Eur vždy do 31.7. a 31.12. každého kalendárneho roka, a to bankovým prevodom na účet prenajímateľa (žalovaného). Súd má za preukázané, že k splatnosti žalovaného pohľadávky malo dôjsť až k 31.12.2020, teda až po dátume vyhlásenia konkurzu, ktorého účinky nastali už dňa 04.12.2020. Podľa názoru súdu je potrebné konštatovať, že úpadca zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom, ktorým tiež v plnom rozsahu neuhradil v tom čase už existujúce (a aj splatné) pohľadávky. Cieľom § 59 ods. 1 ZKR je zabrániť zvýhodneniu jedného veriteľa voči iným veriteľom v konkurznom konaní a to v čase keď je už dlžník v úpadku. Z toho teda vyplýva, že predmetný právny úkon je zvýhodňujúcim právnym úkonom, pretože úhradou pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, zvýhodnil úpadca žalovaného ako veriteľa oproti iným svojím veriteľom. V tomto smere sú bez právnej relevancie tvrdenia žalovaného o platobnej disciplíne úpadcu, ktorá ho mala primäť k úhrade žalovaného pohľadávky pred jej splatnosťou. Naopak, ako relevantná sa javí argumentácia žalobcu, ktorý poukazoval na to, že uhradená pohľadávka, by sa v konkurze uspokojovala ako podriadená (pravdepodobne teda vôbec), čo naznačuje motiváciu (a tiež ukracujúci úmysel) žalovaného, na realizácii sporného právneho úkonu. Súd sa vysporiadal aj s podmienkou, podľa ktorej zvýhodňujúcemu právnemu úkonu sa dá odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku, pričom túto skutočnosť musí preukázať žalobca. Ak bol však zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok sa predpokladá. Žalovaný, proti ktorému sa uplatňuje nárok, môže preukázať opak. V prejednávanom konaní sa uplatňuje uvedený predpoklad o úpadku, keďže žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu a dôkazné bremeno o neexistencii úpadku sa presúva na jeho stranu. Žalovaný v konaní relevantným spôsobom túto zákonnú domnienku nespochybnil a o uvedené sa ani len nepokúsil. Na základe tejto skutočnosti je splnená aj podmienka úpadku v čase vykonania sporného právneho úkonu. Naviac, k už predpokladanému úpadku pristupuje aplikácia § 3 ods. 1 druhá veta ZKR, na základe ktorého sa rovnako predpokladá úpadok úpadcu v čase urobenia sporného právneho úkonu, keďže úpadca ako dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu sám. Súd má za to, že v konaní boli preukázané všetky podmienky odporovateľnosti sporného právneho úkonu a tento je nutné vyhodnotiť ako zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ZKR. Z uvedeného dôvodu, súd vo výroku I. rozsudku určil sporný právny úkon za neúčinný. 51. Súd, na podporu svojej argumentácie, poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/52/2021 zo dňa 29.04.2022: ,,Z obsahu ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. (pozn. rovnako aj z § 59 ods. 4 ZKR) vyplýva, že v prípade právneho úkonu uskutočneného medzi spriaznenými osobami sa úpadok predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak správca konkurznej podstaty, teda
žalobca, preukáže v konaní, že právny úkon bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami, čo bol aj daný prípad, úpadok sa predpokladá a môže úspešne odporovať právnemu úkonu, keďže bolo nesporné, že bola dodržaná lehota podľa § 58 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z., a súčasne bol právny úkon uskutočnený bez primeraného protiplnenia, nakoľko žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval. Ak chce byť v spore úspešný žalovaný, teda osoba, ktorá mala prospech z odporovaného právneho úkonu, musí v konaní preukázať, že dlžník nebol v úpadku. Odvolací súd a aj súd prvej inštancie nesprávne zaťažili žalobcu - správcu konkurznej podstaty dôkazným bremenom na preukázanie úpadku dlžníka, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili.“ Alebo tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/19/2020 zo dňa 13.10.2020: ,,Podľa § 59 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zvýhodňujúcim právnym úkonom je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo z časti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, ale aj právny úkon, ktorým inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom. V prejednávanej veci žalobca tvrdil a správne to zhodnotil aj súd prvej inštancie, že išlo o zvýhodňujúci právny úkon úpadcu ako dlžníka vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi v tom, že úhradou touto už splatnou pohľadávkou pred začatím konkurzného konania, úpadca zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom, ktorým neuhradil taktiež v tom čase už splatné pohľadávky. Cieľom citovaného § 59 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zabrániť zvýhodneniu jedného veriteľa voči iným veriteľom v konkurznom konaní a to v čase keď je už dlžník v úpadku, aj keď takýto úpadok ešte nie je formálne deklarovaný, teda ešte nezačalo konkurzné konanie, alebo ešte nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Z toho teda vyplýva, že predmetný právny úkon je zvýhodňujúcim právnym úkonom, pretože úhradou splatnej pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, zvýhodnil úpadca žalovaného ako veriteľa oproti iným svojím veriteľom.“ 52. Na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia je zjavné, že súd vyhodnotil sporný právny úkon ako zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ZKR. Súd preto nepovažuje za potrebné, zaoberať sa bližšie posúdením právneho úkonu ako ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Pre úplnosť súd uvádza, že okrem právnych úkonov, ktoré možno zaradiť do jednotlivých skutkových podstát, odporovať je možné tiež ktorémukoľvek inému právnemu úkonu dlžníka, ktorým ukrátil uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Právnym úkonom, ktoré nemožno zaradiť do jednotlivých skutkových podstát, je možné odporovať, ak boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Súd má za to, že odporovaný právny úkon možno jednoznačne zaradiť pod skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR, konkrétne pod časť - (právny úkon) ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, čo už bolo predmetom bližšieho odôvodnenia. Na základe uvedeného, súd nevyhodnotil sporný právny úkon ako ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZKR. 53. Žalobca sa domáhal proti žalovanému určenia povinnosti poskytnúť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 62 500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 62.500 Eur od 03.12.2020 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že súd sa stotožnil s dôvodnosťou žaloby v časti o určenie neúčinnosti odporovaného právneho úkonu, rozhodol aj o priznaní peňažnej náhrady vo výške 62 500 Eur. Uvedená suma predstavuje výšku peňažnej sumy, ktorá bola úpadcom prevedená v prospech žalovaného a hodnotu, o ktorú bola konkurzná podstata (a ďalší veritelia) ukrátená v dôsledku neúčinného právneho úkonu. 54. Súd sa nestotožnil so žalobným petitom v časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania z uplatnenej peňažnej náhrady. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 62 500 Eur od 03.12.2020 (deň nasledujúci po urobení odporovaného právneho úkonu) do zaplatenia, v tejto časti súd žalobu zamietol, pretože zákonný nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká až odo dňa omeškania dlžníka s platením peňažného záväzku. V danom prípade však nemožno konštatovať akékoľvek omeškanie žalovaného s plnením sumy 62 500 Eur žalobcovi, keďže na jej úhradu je zaviazaný žalovaný až na základe tohto rozsudku, pričom k jeho omeškaniu iba môže dôjsť v prípade, ak uvedenú sumu neuhradí ani v paričnej lehote po právoplatnosti rozsudku. Do uvedenej doby však nie je v omeškaní s plnením žiadneho peňažného nároku žalobcu a teda žalobcovi doposiaľ nevznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Veriteľovi nemožno priznať nárok
na úroky z omeškania za prípadné neplnenie záväzku dlžníka, ktoré môže nastať niekedy v budúcnosti. Na podporu svojej argumentácie, súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31CoKR/8/2018 zo dňa 26.03.2019: ,,Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-01.01.2025> vzniká nárok na úroky z omeškania až od okamihu omeškania dlžníka. Z § 63 zákona č. 7/2005 <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-7/2005-ucinnostod-01.01.2025> Z. z. vyplýva, že vyhovenie odporovacej žalobe má v zásade konštitutívny význam, teda povinnosť zaplatiť do podstaty náhradu z odporovaného úkonu vzniká až právoplatnosťou rozsudku a do omeškania sa dlžník dostáva až uplynutím lehoty na plnenie. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku tak žalovaná nemohla byť v omeškaní s plnení svojej povinnosti.“ 55. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 56. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (keďže žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti týkajúcej sa uplatnených úrokov z omeškania), o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 58. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.