Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-25Cb/13/2022 1122201569 22. 01. 2025 JUDr. Lukáš Ilenin ECLI:SK:MSBA3:2025:1122201569.3
Uznesenie Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobkyne BOOM TISK, spol. s r.o., so sídlom Kolín Sendražice, Ovčárecká 516, PSČ 28002, Česká republika, Ič: 61 679 488, proti žalovanej Cromwell a. s., so sídlom Lamačská 22, Bratislava 841 03, IČO: 31 353 746, zastúpenej PESCHLOVÁ PODHORSKÁ advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bajkalská 2D, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 47 250 747, o zaplatenie 150.759,79 CZK s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie zastavuje. II. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd žalobkyni vracia súdny poplatok vo výške 371,50 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému: Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 150.759,79 CZK s príslušenstvom. Konajúci súd vydal 25.04.2022 európsky platobný rozkaz sp. zn. 25Cb/13/2022, proti ktorému podala žalovaná odpor. Na základe uznesenia Krajského súdu v Prahe č. j. KSPH 74 INS 12951/2023-A-12 bolo rozhodnuté o vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne. Účinky tohto rozhodnutia nastali 31.8.2023 o 12:58. 2. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 3. Podľa § 206j veta druhá ZoKR, ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 4. Podľa § 256 ods. 1 a 2 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
5. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 6. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 8. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.. 9. Podľa § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch poplatok, ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.. 10. Podľa § 13 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.. 11. V rámci konania súd ustálil, že v prejednávanej veci došlo podľa § 47 ods. 4 ZoKR k účinkom späťvzatia žaloby. K tomuto záveru súd dospel po tom, čo výzvou zo dňa 04.09.2024 vyzval správcu úpadcu, ako aj samotného úpadcu - dlžníka (žalobkyňu) postupom podľa § 47 ods. 4 ZoKR (v znení zákona č. 390/2019 Z.z. účinného od 1.1.2020) na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní od doručenia výzvy, ktorá bola správcovi úpadcu doručená dňa 12.09.2024 a úpadcovi (žalobkyni) dňa 04.10.2024, avšak návrh na pokračovanie v konaní nebol v stanovenej lehote podaný ani zo strany správcu úpadcu a ani zo strany žalobkyne ako úpadcu - dlžníka, ktorí na výzvu súdu vôbec nereagovali. Novelou ZoKR realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze veriteľov súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník - úpadca ako žalovaný, príp. jeho nerozluční spoločníci a správca úpadcu nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj z dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZoKR uvádza, že „jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),
toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“. 12. V konaniach, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1.1.2020, nastávajú však účinky späťvzatia žaloby ex lege tým, že správca úpadcu - dlžníka alebo dlžník samotný, prípadne jeho nerozluční spoločníci, nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 4 ZoKR ustanovuje podmienky, za naplnenia ktorých dochádza k nahradeniu dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby - v dôsledku tam uvedených procesnoprávnych skutočností. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by vyjadrila prípadný nesúhlas. 13. Nakoľko v danej veci bol na majetok úpadcu - dlžníka vyhlásený konkurz a na výzvu súdu dlžník, ako ani jeho správca nepodali návrh na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote, nastali podľa § 47 ods. 4 vety poslednej ZoKR v znení účinnom od 1.1.2020 v spojení s § 206j vetou druhou ZoKR účinky späťvzatia žaloby (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/125/2020 z 28.10.2021). Súd preto konanie zastavil. 14. Okrem toho je vyslovený právny názor plne v súlade s R 41/2022 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/82/2021 z 28. 07. 2022), ktorého právna veta znie: „nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom.“. Najvyššia súdna autorita v uvedenom rozhodnutí uviedla, že „uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá s účinnosťou od 01.01.2020 zákonom č. 390/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa k ust. § 47 ods. 4 ZKR obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, vyhlásením konkurzu sa zo zákona prerušujú všetky súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Keďže správca a ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, najvyšší súd aplikoval poslednú vetu ust. § 47 ods. 4 ZKR, podľa ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby. Z právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k ust. § 47 ods. 4 ZKR nevyplýva, že by mal súd pri aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv. pasívnych sporov, teda keď úpadca je v procesnom postavení žalovaného.“. S týmito závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa konajúci súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. 15. Ustanovenie § 257 C. s. p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C. s. p.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 C. s. p.). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. 16. Na účely rozhodovania o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že v prípade späťvzatia žaloby z dôvodu vyhlásenia konkurzu na stranu sporu ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C. s. p. bez priznania náhrady trov konania, pretože nejde o zavinené zastavenia konania, ktoré by malo mať sankčný vplyv na trovy konania. Z uvedeného dôvodu prichádza do úvahy postup podľa § 257 C. s. p., keďže strany sporu procesne nezavinili zastavenie konania - k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby (nastali účinky späťvzatia žaloby priamo zo zákona) došlo z dôvodu, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz a oprávnené subjekty nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Pre prebiehajúci spor je vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu objektívnou skutočnosťou, ktorá bránila pokračovaniu v ňom. Zároveň platí, že rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nie je nevyhnutné, aby súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 C. s. p., čo platí o to viac, keď žiadna zo strán sporu nenesie procesnú vinu na zastavení konania. 17. Z uvedených dôvodov súd podľa § 257 C. s. p. v spojení s článkom 17 C. s. p. rozhodol o náhrade trov konania tak, že stranám sporu jej náhradu nepriznal, pretože sú splnené podmienky podľa § 257 C. s. p. na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, t.j. vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (k obdobnému záveru dospel Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 1Cob/125/2020 z 28.10.2021 - „o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 257 CSP, keď za dôvody hodné osobitné zreteľa považoval skončenie predmetného konania jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní.“). 18. Žalobkyňa zaplatila 11.03.2022 súdny poplatok v sume 371,50 eura. Z dôvodu, že súd konanie pred prvým pojednávaním zastavil, pričom konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a nepodania návrhu na pokračovanie v konaní - čo má v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona účinky späťvzatia žaloby, rozhodol o vrátení súdneho poplatku, ktorý v súlade s bodom 9. tohto uznesenia nekrátil, po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa systému. Suma vráteného súdneho poplatku je potom 371,50 eura. Poučenie: Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.