Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 64Cb/8/2024 1324200599 11. 02. 2025 JUDr. Radovan Groman ECLI:SK:MSBA3:2025:1324200599.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: GM-LINK, s.r.o., Generála Štefánika 64, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 150 757 proti žalovanému: Cork Wine Bar s.r.o., Panská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 876 741, zast. Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227 na zaplatenie 3.000 EUR s príslušenstvom takto rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na súd dňa 25.1.2024 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu v žalovanej výške s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia vystavenej faktúry za realizované a odovzdané dielo. 2. Žalobca v žalobe uviedol, žena základe zadania od žalovaného v čase od 29.1.2020 do 30.4.2020 vypracoval pre žalovaného projekt „simple eShop“ na mailové zasielanie ponuky na nákup tovaru zákazníkom žalovaného. Projekt žalovanému odovzdal 27.3.2020, ktorý ho prevzal. Žalobca uviedol, že následný výkaz poskytnutých služieb žalovaný odmietol prevziať s odôvodnením, že mu nevyšla ekonomika projektu. Následnú zálohovú faktúru žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Na základe skutočnosti, že žalovaný neuhradil vystavenú faktúru v žiadnej časti žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania. 3. V vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žalovaný si u žalobcu nikdy neobjednal žiadne služby a nikdy mu žiadne služby neboli poskytnuté. Žalobcom tvrdené služby boli poskytnuté spoločnosti Winetime, s.r.o., ktorá so žalobcom dlhodobo spolupracovala. Jedinou spoločnou črtou žalovaného a Winetime je to, že za Winetime komunikoval p. Michal Ďurkovič, ktorý je štatutárom žalovaného. Samotné obchodné meno žalovaného bolo v rozhodnom čase názvom prevádzky spoločnosti Winetime na Panskej 4 v Bratislave. Toto obchodné meno začal žalovaný používať až od 26.11.2022. Žalovaný tiež uviedol, že v rozhodnom čase nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, čo vyplýva z jeho účtovných závierok. Poukázal na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že služby odovzdal žalovanému. Z toho dôvodu namietol vlastnú pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. 4. Žalobca sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 12.8.2024. Uviedol, že služby si u žalobcu objednal konateľ žalovaného a žalovanému žalobca projekt odovzdal. Poprel tvrdenie žalovaného,
že objednávateľom a príjemcom projektu bola spoločnosť Winetime. Poukázal na skutočnosť, že p. Ďurkovič nikdy nebol štatutárom Winetime ani nebol voči tejto spoločnosti v pracovnoprávnom pomere. 5. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 16.9.2024. Zotrval na tvrdení, že p. Ďurkovič nekomunikoval so žalobcom za žalovaného, ale ako poverená osoba Winetime. Poukázal na skutočnosť, že v rovnakom zastúpení rokoval so žalobcom aj pri predchádzajúcich projektoch. 6. Na pojednávaní konanom dňa 3.12.2024 strany sporu ako sporné označili: - pasívnu legitimáciu žalovaného. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, emailová komunikácia, výkaz poskytnutých služieb zo dňa 30.6.2020, žiadosť o úhradu zo dňa 30.5.2023, zálohová faktúra č. ZF023/001 zo dňa 30.5.2023, a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav: 8. Podľa ust. § 536, ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 9. Podľa ust. § 537, ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. 10. Podľa ust. § 546, ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 11. Podľa ust. § 548, ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 12. Podľa ust. § 554, ods. 1 ObZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 13. Podľa ust. § 562, ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. 14. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 15. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 16. Ako sporné súd označil: - pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 17. Súd na základe vyjadrení strán sporu konštatoval nespornosť nároku žalobcu titulom zhotovenia diela 18. Spornou však v konaní bola skutočnosť, kto si u žalobcu zhotovenie diela objednal a komu ho žalobca po zhotovení dodal.
19. Žalobca síce v písomnej časti konania jednoznačne tvrdil, že objednávateľom diela bola žalovaný avšak na pojednávaní dňa 3.12.2024 pripustil, že nevie preukázať objednávku diela žalovaným a dodanie diela žalovanému tým, že pripustil, že nevie ktorej zo spoločností siete CORK dielo dodal a teda ktorej spoločnosti mal vystaviť faktúru a preto si sám „zvolil“ žalovaného. 20. Súd poukazuje na logický predpoklad, že žalobca „zvolil“ žalovaného z dôvodu, že jeho obchodné meno ( bez dovetku právnej formy ) je viackrát spomínané v emailovej komunikácii. Žalovaný však preukázal, že v rozhodnom čase mala toto označenie len kamenná prevádzka spoločnosti Winetime a obchodným menom žalovaného sa označenie stalo až v roku 2022 ( viac ako rok po nespornom termíne dodania služieb ). 21. Naviac žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany tvrdil, že osoba štatutára žalovaného so žalobcom komunikovala v mene a na účet spoločnosti Winetime, čo následne žalovaný preukázal predložením emailovej komunikácie so žalobcom v rámci projektov, ktoré predchádzali prejednávanej veci. V tejto časti mal súd za nesporné, že žalobca vystavoval faktúry spoločnosti Winetime napriek skutočnosti, že s ním za túto spoločnosť komunikoval štatutár žalovaného. 22. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci tvrdenie, že dodanie diela objednal žalovaný a že žalovaný dielo od žalobcu prevzal. 23. Súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že žalobca nikdy nevystavil riadnu faktúru na ním tvrdenú cenu diela a svoj nárok odvodil len od zálohovej faktúry, ktorá nie je daňovým dokladom. 24. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 25. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. júna 2024 súčasťou obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016). 26. Z horeuvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci úspešný v celom rozsahu súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania žaloby v rozsahu 100% vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.
28. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).