Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B5-23Cb/4/2023 1523200216 10. 09. 2025 Mgr. Ivica Blecharžová ECLI:SK:MSBA3:2025:1523200216.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY L. súd Q. I. sudkyňou L.. I. Q. v právnej veci žalobcu: J. Y., nar. XX.XX.H., B. H./X, H. XX U., proti žalovaným: 1/ D. F., nar. XX.XX.H., F. H./XX, H. XX Q. , právne zastúpený : T.. M. F., advokátkou so sídlom U. smaltovni 4, H. XX Q., I.: XX XXX XXX, 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXXX/XXE, XXX XX Q. - M. L., o zaplatenie X.XXX,-Eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. P. žalobu z a m i e t a . II. S. v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa proti žalobcovi priznáva v rozsahu XXX%.
nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie: X) S. žalobou zo dňa XX.XX.H. žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v X.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške X.H.,- V. s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy X.H.,- V. od XX.XX.XXXX do zaplatenia , náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XX,- V. a nahradiť trovy konania s uvedením skutkového stavu: X) E. G. súdu Q. I zo dňa XX.XX.H., sp.zn. H./XX/H. bol vyhlásený konkurz na úpadcu U. W., nar. XX.XX.H., trvale bytom A. H.X/H., H. XX Q. - M. L. a rovnakým uznesením ustanovil T.. L. Q., C., so sídlom kancelárie S. XX, H. XX Q. zn. správcu:P za správcu majetku úpadcu ( ďalej len „ správca“). X) P. zverejnil v G. vestníku č. XX/H. zo dňa XX.XX.H. ( zverejenenie č. B súpis majetku úpadcu ( všeobecnú podstatu), v zmysle ktorej zaradil do súpisu H.% obchodný podiel ( H./H.) v obchodnej spoločnosti HB N. Y., s.r.o., I.: XX H. H., so sídlom D. X, H. XX Q.- mestská časť P. L.. ( ďalej len „ spoločnosť“). X) G. podiel v spoločnosti bol predmetom viacerých ponukových kôl, pričom posledným bolo I.. ponukové kolo v zmysle zverejnenia v G. vestníku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX( zverejnenie č. B X) F. I.. ponukového konania sa stal v zmysle splnenia platných ustanovení zák. č. X/H. Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov žalobca. P., konajúc v mene a na účet žalovaného v 2. rade uzavrel so žalobcom S. o prevode obchodného podielu v spoločnosti za ponúknutú sumu v I.. ponukovom kole, XX,- V. . X) S. v X.rade bol v rámci procesu speňažovania nadmieru aktívnym, podľa jeho slov „ ovláda spoločnosť“ a je jej tichým spoločníkom a konateľom. N. sa tváriac ako zástupca žalovaného v X.rade dohodoval cenové podmienky, za akých sa má previesť obchodný podiel v spoločnosti ďalej, nikdy nechcel komunikovať písomne a niekoľkokrát sa zaviazal, že obchodný podiel v spoločnosti v rozsahu H.% má byť predmetom prevodu za odplatu vo výške X.H.,- V. .M. mnohým prísľubom žalovaného v
X.rade bol žalobca oklamaný a ďalší prevod obchodného podielu sa formálne uskutočnil za sumu H.,V. a nie XXXX,- V. ,ako bolo dohodnuté. X) L. žalobcom a žalovaným v X.rade bola uzatvorená S. o prevode obchodného podielu dňa XX.XX.H., ktorej predmetom mal byť v zmysle dohody ( prostredníctvom žalovaného v X.rade) prevod obchodného podielu v spoločnosti za odplatu vo výške X.H.,- V. . G. v S. o prevode obchodného podielu bola formálne určená na sumu H.,- V. a mala byť zaplatená v hotovosti pri prevode obchodného podielu , pričom reálne dohodnutá odplata bola vo výške X.H.,- V. a mala byť uhradená na účet žalobcu. X) S. S. o prevode obchodného podielu v dobrej viere už pri jej podpise nečítal veriac, že sú tam dohodnuté podmienky a bude mu uhradených X.H.,- V. prevodom na účet. X) S. v X.rade mal uhradiť žalobcovi sumu vo výške X.H.,- V., reálne mu uhradil sumu vo výške H.,- V. . O klamlivom konaní žalovaného v X.rade svedčí aj skutočnosť, že ten uvádza v S. o prevode obchodného podielu ( ním vypracovaného návrhu zmluvy), že odplatu odovzdal osobne k rukám žalobcu pri podpise zmluvy, no napriek tomu týchto H.,- V. reálne poslal zo svojho bankového účtu prevodom. XX) S. poukázal na nutnosť favorizácie skutočnej vôle pred formálnym vyjadrením poukazom na: - M. H. súdu N. republiky sp.zn. I. ÚS XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX: „ U. výkladu právniho jednání je třeba dát přednost skutečné vůli účastníku smlouvy nad formálním projevem této vůle. N. spočívajíci toliko ve výkladu smluvního textu z něj samotného bez ohledu na vůli účastníku smluvního vztahu představuje protiústavní zásah do základních práv jednotlivce, neboť právě vůle účastníku hraje při vytváření smlouvy a její interpretaci zásadní roli“. - M. H. súdu P. republiky č.k. I.. ÚS XXX/XXXX z XX.XX.XXXX: „ I. U. ochrany strane, ktorá by zamlčala svoju skutočnú vôľu ( v konkrétnom prípade spočívajúcu údajne v nadobudnutí bytu „ pod cenu“, resp. bez úplného vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny), naráža na všeobecný právny princíp, podľa ktorého sa výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ochrana neposkytuje. II. S. spísaná inak ako vo forme notárskej zápisnice nie je verejnou listinou, u ktorej by sa predpokladala pravdivosť a pravosť jej obsahu. G. súkromnej listiny je potrebné dokazovať. R. bremeno pritom leží na tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky“. XX) S. poukázal na ďalšiu skutočnosť, ktorá odôvodňuje záver o formálnosti odplaty - už len z logiky veci, pri zahliadnutí vlastného imania spoločnosti za rok H. ( z účtovnej závierky za rok H. vo výške X.H.,V.) sa dá určiť hodnota H.% obchodného podielu na X.H.,- V. ( teda H. vyššia ako formálna odplata). Z uvedeného dôvodu je v rozpore s dobrými mravmi a logikou, aby odplata bola H. nižšia ako skutočná hodnota prevodu podielu. XX) S. v X.rade s k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa XX.XX.H. v ktorom poprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. G. za prevod obchodného podielu bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá na sumu vo výške H.,- V. tak, ako to vyplýva z článku I. ods.X S. o prevode obchodného podielu zo dňa XX.XX.XXXX. M. je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by odplata za prevod obchodného podielu bola dohodnutá na sumu X.H.,- V.. V zmluve nie je uvedená formálna odplata, ako tvrdí žalobca, ale skutočná výška odplaty, ktorá bola v súlade s vôľou obidvoch zmluvných strán dohodnutá na sumu H.,- V. . L. žalobcom a žalovaným v X.rade neexistovala žiadna ďalšia dohoda o odplate než tá, ktorá je obsahom zmluvy. K takej dohode dôjsť ani nemohlo, pretože žalovaný v X.rade sa so žalobcom nikdy osobne nestretol. S. podpisovali každý zvlášť. E. zmluvy sprostredkoval žalovaný v X.rade, ktorý zároveň aj pomáhal zorganizovať podpis zmluvy. S. v X.rade v tom čase pôsobil (a v súčasnosti stále pôsobí) ako konateľ spoločnosti. V zmysle informácií, ktoré žalovaný v X.rade obdržal od žalovaného v X.rade v súvislosti s prevodom obchodného podielu, na žalovaného v X.rade sa obrátil sám žalobca z dôvodu, že mal záujem nadobudnutý obchodný podiel na spoločnosti predať a žalovaný v X.rade mu pomohol nájsť kupujúceho, pričom odplata za prevod obchodného podielu bola dohodnutá na sumu H.,V. a túto výšku odplaty žalovaný v X.rade od začiatku komunikoval žalovanému v X.rade. S. iná suma nebola predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným v X.rade ani medzi žalobcom a žalovaným v X.rade. A. žalobcu, že si zmluvu v dobrej viere nečítal, je účelové a nevierohodné, nakoľko podľa vedomostí žalovaného v X.rade sa žalobca venuje odkupovaniu a predaju obchodných podielov v spoločnostiach v konkurze, a teda s uzatváraním zmlúv tohto typu má skúsenosti. P., že žalovaný v X.rade neodovzdal odplatu žalobcovi v hotovosti (tak ako bolo dohodnuté v zmluve), ale poslal mu ju na účet, je daná tým, že žalovaný v X.rade sa so žalobcom osobne nestretol. Už len skutočnosť, že
žalobca údaje o svojom účte na tento účel poskytol, svedčí o tom, že s prevodom na účet súhlasil. M.y, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe, dôvodiac pritom favorizáciou skutočnej vôle zmluvných strán, nemožno v tomto prípade považovať za podporu tvrdení žalobcu, pretože skutočnej vôli zmluvných strán zodpovedala odplata dohodnutá v zmluve o prevode obchodného podielu, a to odplata vo výške H.,-V.. S. nepredložil jediný dôkaz o tom, že by skutočná vôľa zmluvných strán ohľadom výške odplaty bola iná , než ako to bolo dohodnuté v zmluve. Z uvedeného dôvodu je irelevantný aj argument žalobcu o údajnej skutočnej hodnote obchodného podielu vo výške XXXX,- V., ktorú žalobca odvodzuje od hodnoty vlastného imania spoločnosti. R. zmluvných strán o výške odplaty H.,- V. bola uzavretá riadne a platne a nijako neodporuje zákonu ani iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu je potrebné rešpektovať skutočnú vôľu zmluvných strán, ktoré odplatu dohodli vo výške H.,-V.. Aj samotný žalobca odkúpil obchodný podiel za odplatu vo výške XX,- V. bez ohľadu na to, aká bola hodnota obchodného podielu, pričom žalobca bol vlastníkom obchodného podielu necelý mesiac. S. v X.rade by pri použití rovnakej logiky mohol tiež tvrdiť, že žalobca nadobudol obchodný podiel za cenu zjavne neprimeranú a teda na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. H v 2. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa H ktorom uviedol, že žalobca nepredložil ani jeden dôkaz o tom, že by sa sporové strany dohodli na odplate za prevod obchodného podielu v spoločnosti HB N. Y. vo výške X.H.,- V.. U. naopak, S. o prevode obchodného podielu zo dňa XX.XX.XXXX priamo vyvracia tvrdenie žalobcu. V článku I.. ods.X S. je jasne vyjadrená vôľa zmluvných strán previesť obchodný podiel za odplatu vo výške H.,- V.. V článku V .ods. X S. o prevode obchodného podielu žalobca a žalovaný v X. rade vyhlásili, že zmluva vyjadruje ich spoločnú vôľu previesť obchodný podiel v spoločnosti, že tejto zmluve rozumejú a na znak súhlasu s jej obsahom, túto zmluvu podpisujú. U. žalobcu, ako prevodcu, aj podpis žalovaného v X. rade , ako nadobúdateľa, boli úradne osvedčené na notárskom úrade notárky T.. C. D., U... A. žalobcu v žalobe odporuje ním učinený právny úkon v podobe podpisu S. o prevode obchodného podielu, ktorá jednoznačne stanovila výšku kúpnej ceny. S. v X.rade je štatutárnym orgánom spoločnosti HB N. Y., koná v jej mene a zastupuje ju navonok. S. v 2. rade nikdy nesprostredkoval prevod obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným v X. rade za odplatu X.H.,- V. a ani nikdy takúto odplatu žalobcovi nesľúbil. S. úmyselne zavádza súd, keď tvrdí opak. S. v 2. rade poukázal na skutočnosť, že z údajov z G. vestníka vyplýva, že žalobca sa venuje skupovaniu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu spoločností v konkurze s úmyslom jeho ďalšieho predaja, preto neobstojí odvolávanie sa žalobcu na dobrú vieru, nakoľko žalobca má zo svojej činnosti dostatočné skúsenosti s uzatváraním zmlúv ohľadom prevodov obchodných podielov (ich čítaním a podpisovaním). O špekulatívnosti podanej žaloby svedčí aj skutočnosť, že bola podaná bezmála rok po úhrade odplaty za prevod obchodného podielu žalovaným v X. rade žalobcovi. S. v X. rade uhradil odplatu dňa XX.XX.XXXX a žalobca podal žalobu až dňa H H P. poukazuje na rozsudok M. súdu SR z XX. 9. H., sp. zn. X M K. X/XXXX v ktorom sa uvádza: „ G. rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. A. norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. A. napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. U. sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. S. (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. A. v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. I. tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“ . H V uznesení M. súdu SR sp.zn. XK. XX/XXXX z XX.XX.XXXX sa uvádza: „ D. bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. G. platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca , zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Q. tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať
k jeho prerozdeľovaniu. U. posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu , t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje .Na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. H P. na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca svoje skutkové tvrdenie o dohodnutej odplate za prevod obchodného podielu v spoločnosti HB N. Y. vo výške X.H.,- V. neosvedčil relevantnými dôkazmi. M. , skutkové tvrdenie žalovaného v 2. rade o dohodnutej výške odmeny H.,- V. za prevod obchodného podielu v spoločnosti HB N. Y. vyplýva zo znenia článku I.. ods. X S. a bolo podporené aj tvrdením žalobcu v X. rade, ktorý sa so žalobcom nikdy nestretol , prvý krát ho videl až na súdnom pojednávaní, čo vysvetľuje aj spôsob úhrady odmeny bezhotovostnou platbou , priamo na účet žalobcu. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol . O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X K. sporového poriadku ( ďalej len „ C.s.p.“) s použitím §X55 C.s.p. . H súlade s ust. §H ods.X C.s.P. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V Q. dňa XX.XX.XXXX Poučenie: Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).