Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 79Cb/35/2024 6123470710 18. 03. 2025 Mgr. Eva Vallová ECLI:SK:MSBA3:2025:6123470710.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: KOREKTSTAV s. r. o., Bukovinská 7/7318, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 35 743 671, zastúpeného: Advokátska kancelária Nosko & Partners s. r. o. Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: HRAMESA, s. r. o., Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava, IČO: 44 798 181, zastúpenému: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 25.854,-- EUR s prísl., takto rozhodol: Súd žalobu zamieta. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2023 domáhal proti žalovanému zaplatenia 25.854,-EUR s príslušenstvom. Skutkovo tvrdil, že žalobca dňa 28.12.2017 vystavil žalovanému faktúru č. 00312/2017 na sumu 33.854,-- EUR, splatnú dňa 14.01.2018. Žalovaný dňa 23.05.2018 faktúru čiastočne uhradil vo výške 8.000,-- EUR. V zostávajúcej časti 25.854,00 EUR žalovaný faktúru do dnešného dňa neuhradil. Dňa 13.12.2019 žalovaný doručil žalobcovi e-mail, prílohou ktorého bola listina označená ako „Inventarizácia pohľadávok k 31.12.2018“, prostredníctvom ktorej žalovaný písomne potvrdil, a teda uznal svoj záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 25.854,-- EUR. 2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 29.12.2023 skutkovo tvrdil, že žalovaný ešte v roku 2018 rozporoval celú sumu žalobcom fakturovaných stavebných prác. Na základe následnej dohody strán a urovnania sporného nároku žalovaný dňa 23.05.2018 uhradil žalobcovi dohodnutú sumu urovnania 8.000,-- EUR s tým, že vo zvyšku nebude žalobca sporný nárok ďalej uplatňovať. Dodatočné uplatnenie zostatku spornej faktúry zo strany žalobcu po viac ako 5 rokoch, je preto neoprávnené. Vzhľadom na skutočnosť, že sporná pohľadávka žalobcu bola od 15.01.2018 po splatnosti, dňom 15.01.2022 bol nárok žalobcu premlčaný. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný uznal dlh listom zo dňa 10.09.2019 označeným ako „Inventarizácia pohľadávok k 31.12.2018“ vypracovaným žalobcom, na ktorom bolo rukou neznámej osoby a v neznámom čase dodatočne dopísané: „POTVRDZUJEM ZOSTATOK“. Na predmetnej listine je odtlačok pečiatky žalovaného s podpisom neznámej osoby, ktorý však nezodpovedá podpisu konateľa žalovaného. Pravosť uvedenej listiny žalovaný preto v celom rozsahu popiera. Aj v prípade, ak by listom zo dňa 10.09.2019 žalovaný skutočne prejavil svoju vôľu a uznal dlh voči žalobcovi, tak uvedeným dňom by začala plynúť nová 4 ročná premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 10.09.2023. Žalobca uplatnil nárok na súde až dňa 13.12.2023. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať nároku na náhradu trov.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenie žalovaného o urovnaní pohľadávky žalobcu z ničoho nevyplýva, nie je podložené žiadnym dôkazom a žalobca odmieta, že by z jeho strany došlo k uzavretiu akejkoľvek dohody, v rámci ktorej by sa vzdal nároku na zvyšnú časť pohľadávky vyplývajúcej z faktúry. Žalobca uviedol, že uznanie záväzku zo strany žalovaného bolo vykonané formou emailového potvrdenia účtovníckej spoločnosti konajúcej v mene žalovaného, ako vyplýva aj z emailovej komunikácie. Žalobca nemal prečo mať dôvodné pochybnosti o tom, že spoločnosť, ktorá žalovanému spravuje účtovníctvo, by nemala byť splnomocnená v tejto súvislosti vystupovať v mene žalovaného vo vzťahu k tretím osobám. Ak teda žalovaný namieta, že táto zaslaná inventarizácia pohľadávok, v ktorej je výslovne vymedzená faktúra žalovaného s uvedením, že sa potvrdzuje zostatok sumy, nepredstavuje jeho vôľu, tak takéto prekročenie oprávnenia konať v mene žalovaného nebolo bezodkladne oznámené, že by s takýmto prejavom vôle nesúhlasil. Okolnosťou, ktorá svedčí o tom, že ide o vôle žalobcu je aj skutočnosť, že pohľadávku evidujú aj v účtovníctve. Ďalej uznanie záväzku je adresovaný právny úkon, čo znamená, že na vyvolanie účinkov sa musí dostať do dispozičnej sféry adresáta. Inventarizácia pohľadávok síce bola vyhotovovaná dňa 10.09.2019, avšak do dispozičnej sféry žalobcu sa dostala až dňa 13.12.2019, t. j. až po tom, ako konateľ žalobcu kontaktoval žalovaného, aby žalobcovi zaslal potvrdenie o výške záväzkov žalovaného voči žalobcovi. Je to teda práve dátum 13.12.2019 ako ten dátum, ktorý je rozhodujúci pre začiatok počítania premlčacej lehoty. 4. Žalovaný v druhom vyjadrení podľa § 167 ods. 4 C. s. p. na potvrdenie skutočnosti o urovnaní uviedol, že toto preukazuje samotné správanie strán sporu po dobu nasledujúcich 5 rokov, nakoľko žalobca po dobu viac ako 5 rokov od tohto urovnania voči žalovanému žiadne nároky neuplatňoval. Žalobca v jeho vyjadrení ďalej tvrdí, že podľa jeho názoru došlo žalovaným k uznaniu záväzku (ktorý mal byť podľa žalobcom predloženej faktúry splatný dňa 14.01.2018), a to „formou e-mailu, prílohou ktorého mal byť list zo dňa 10.09.2019 označený ako „Inventarizácia pohľadávok k 31.12.2018“. Inventarizácia je v zmysle § 29 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve „účtovná matematická operácia porovnávajúca údaje v účtovníctve“, pričom navyše žalovaný osobne túto matematickú operáciu ani len neuskutočnil. Žalobcom predložená inventarizácia nie je žiadnym prejavom vôle uznania záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale len účtovnou operáciou uskutočnenou treťou osobou — zmluvným partnerom žalovaného. S poukazom na § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že záväzok môže uznať výlučne dlžník. Teda externá „účtovnícka spoločnosť“ nie je oprávnená uznať záväzok v mene a na účet niektorého z jej klientov, preto ak by aj listina zo dňa 10.09.2019 skutočne bola uznaním záväzku (čo popiera) vo vzťahu k žalovanému by takáto listina nebola spôsobilá vyvolať účinky uznania záväzku, nakoľko záväzok by nebol uznaný jeho dlžníkom. K námietke žalobcu, že mu žalovaný bezodkladne neoznámil nesúhlas s týmto „prejavom vôle“ tretej osoby žalovaný uviedol, že túto skutočnosť oznámil žalobcovi bezodkladne, a to ihneď ako sa o nej dozvedel z doručeného platobného rozkazu, a to v podanom odpore. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bola „účtovnícka spoločnosť“ oprávnená konať v mene žalovaného, žalovaný poprel, keď z ničoho a nijakým spôsobom táto skutočnosť nevyplýva. „Účtovnícka spoločnosť“ nebola žiadnym spôsobom oprávnená konať v mene žalovaného oprávnenie konať ani prekročiť nemohla. Na daný skutkový stav sa nevzťahuje ust. § 20 ods. 2 alebo § 33 Občianskeho zákonníka, ani § 13 ods. 3 alebo § 15 Obchodného zákonníka, nakoľko účtovnícka spoločnosť nebola splnomocnencom, zamestnancom ani členom žalovaného, ani inou osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, ktorá by mohla prekročiť svoje oprávnenia. Teda ak by tento sporný „prejav vôle“ účtovnej firmy bol uznaním záväzku žalovaného, čo kategoricky odmieta, žalovaný by z takéhoto „prejavu vôle“ resp. konania nebol a ani nemohol byť zaviazaný, nehovoriac o tom, že záväzok môže uznať iba jeho dlžník. Tvrdil, že o spornej listine zo dňa 10.09.2019 označenej ako „Inventarizácia pohľadávok k 31.12.2018“ nemal žiadnu vedomosť, ani predmetnú listinu nikdy nevyhotovil. Uvedená listina síce obsahuje odtlačok pečiatky žalovaného, tento tam však neumiestnil žalovaný ani žiadna osoba oprávnená disponovať s pečiatkou žalovaného. Žalovaný má preto dôvodné podozrenie, že táto listina v podobe akej bola predložená súdu vznikla dodatočným zásahom neznámej osoby. Uvedenému nasvedčuje aj samotný obsah spornej listiny zo dňa 10.09.2019, z ktorej je zrejmé, že údajný „prejav uznania“ - nápis „POTVRDUJEM ZOSTATOK“ bol na predmetnú listinu dopísaný až dodatočne neznámou osobou, čo preukazuje aj skutočnosť, že hrúbka linky tohto nápisu je zjavne širšia ako hrúbka linky na podpise neznámej osoby, teda tieto boli vyhotovené v rozličnom čase dvoma rozličnými perami. Ak však žalobca tvrdí, že táto inventarizácia je prejavom vôle uznania záväzku, poukazuje na to, že uznanie záväzku
musí mať písomnú formu. Žiada preto, aby žalobca predložil súdu originálne písomné vyhotovenie prejavu vôle uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka, čo preukáže, že s touto listinou bolo manipulované. Vo zvyšku sa pridržiaval svojich skutkových tvrdení. 5. Žalobca označil a doložil tieto dôkazy: faktúra č. 00312/2017, Doklad o úhrade, E-mail zo dňa 13.12.2019. 6. Žalovaný ako dôkaz žiadal od žalobcu vyžiadať originál písomného vyhotovenia prejavu vôle uznania záväzku. 7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Na základe nesporných skutkových tvrdení a dôkazov uvedených nižšie súd zistil nasledovný skutkový stav: 8. Nebolo sporné, že žalobca so žalovaným sa dohodli na vykonaní stavebných prác. Nebolo sporné a zároveo z faktúry e. 00312/2017 splatnej doa 14.01.2018 na sumu 33.854,-- EUR mal súd preukázané, že žalobca vyfakturoval cenu stavebných prác žalovanému. Nebolo sporné a detailu pohybu na úete bolo preukázané, že žalovaný doa 23.05.2018 uhradil na túto faktúru sumu 8.000,-- EUR. 9. Nebolo tiež sporné a z potvrdenia o úhrade vyplýva, že žalobca uplatnil nárok na Okresnom súde Banská Bystrica doa 13.12.2023. 10. Pod3a 323 ods. 1 Obchodný zákonník, ak niekto písomne uzná svoj ureitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v ease uznania. Tieto úeinky nastávajú aj v prípade, kei poh3adávka verite3a bola v ease uznania už premleaná. 11. Pod3a § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premleacia doba odo doa, kei sa mal záväzok splni? alebo sa malo zaea? s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spoeíva v povinnosti nepretržite vykonáva? ureitú einnos?, zdrža? sa ureitej einnosti alebo nieeo strpie?, zaeína premleacia doba plynú? od porušenia tejto povinnosti. 12. Pod3a § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premleacia doba štyri roky. 13. Pod3a § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorroená premleacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba easti záväzku, plynie nová premleacia doba oh3adne tejto easti. 14. Pod3a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní eiastoene svoj záväzok, má toto plnenie úeinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzova?, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 15. Pod3a § 122 ods. 2 Obeianskeho zákonníka, koniec lehoty ureenej pod3a týždoov, mesiacov alebo rokov pripadá na deo, ktorý sa pomenovaním alebo eíslom zhoduje s doom, na ktorý pripadá udalos?, od ktorej sa lehota zaeína. Ak nie je takýto deo v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deo. 16. Na základe zisteného skutkového stavu a za použitia citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a Obeianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovie?. 17. Zo zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že k eiastoenej úhrade predmetnej faktúry žalovaným došlo doa 23.05.2018. Z bankového prevodu mal súd jednoznaene preukázané, že žalovaný eiastoenú úhradu 8.000,-- EUR vykonáva na žalobcovu faktúru s uvedením jej eísla a variabilného symbolu. Prieom z jeho správania v ease úhrady ani krátko potom nebolo preukázané, žalovaný žalobcovi oznámil, že zvyšok fakturovanej sumy nezaplatí, prípadne že neuznáva zvyšok záväzku. Ialej rovnako v ease úhrady neuviedol a nepoukázal na akúko3vek dohodu so žalobcom o urovnaní. Uzavretie akejko3vek dohody o urovnaní medzi stranami sporu bolo sporné. Skutoenos?, že žalobca si neuplatouje v priebehu piatich rokov poh3adávku na súde nepreukazuje dohodu o urovnaní strán sporu, kei žalobca túto dohodu popieral. Súd preto s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že z toto eiastoeného plnenia vo výške 8.000,-- EUR zo doa 23.05.2018 žalovaného
žalobcovi možno usúdi?, že žalovaný ako dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, ktorý je uplatnený v tomto spore. Touto úhradou zároveo došlo k plynutiu novej 4 roenej premleacej doby (§ 407 ods. 3 a 1 Obchodného zákonníka), ktorá uplynula doa 23.05.2022. Žaloba bola podaná na súde 13.12.2023. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany uplatnil hmotnoprávnu námietku – premleanie. Premleaním právo na plnenie nezaniká, nemôže ho však prizna? súd ak povinná osoba namietne premleanie po uplynutí premleacej doby (§ 388 Obchodného zákonníka). Nako3ko žalovaný nárok bol uplatnený na súde doa 13.12.2023 t. j. po uplynutí premleacej doby, eo namietal žalovaný, súd nemohol žalovanú poh3adávku prizna? a žalobu zamietol. 18. Žalobca mal za to, že nárok nie je premleaný. Argumentáciu opieral o emailovú komunikáciu, ktorá mu zaslala z úetovného oddelenia spoloenosti MB Accounting Plus, s. r. o. p. A. B. doa 13.12.2019. Prílohou mala by? inventarizácia poh3adávok k 31.12.2018. Žalovaný však namietal, že k emailu nebola uvedená plná moc, táto spoloenos? nebola žiadnym spôsobom oprávnená kona? za žalovaného a namietal jej oprávnenie kona? za žalovaného. Ialej žalovaný popieral svoj podpis na inventarizácií ako aj dopísanie slov „potvrdzujem zostatok“. Tvrdil, že originálom nedisponuje a žiadal jeho vyžiadanie od žalobcu, ktorý rovnako originálom nedisponuje. Súd však konštatuje, že aj v prípade ak by sa jednalo o uznanie pod3a § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, tiež by ho súd nemohol prizna? a to pre námietku premleania uplatnenú žalovaným. Totiž dátum na tejto inventarizácií, t. j. eas uznania je uvedený 10.09.2019, posledný deo štvorroenej premleacej doby od tohto easu uznania by pripadol 10.09.2023, prieom, ako je uvedené vyššie, žaloba bola podaná 13.12.2013. Vzh3adom na tieto skutoenosti je bezpredmetné, kedy bola emailová komunikácia dorueená žalobcovi, ei úetovnícka spoloenos? mala oprávnenie kona? za žalovaného a ei inventarizácia poh3adávok k 31.12.2018 je uznaním záväzku ako prejavu vôle žalovaného pod3a § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. 19. Vo vz?ahu k ialším námietkam žalobcu súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí da? odpovede na všetky otázky nastolené úeastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatoene objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných úeastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupoového ale aj odvolacieho), ktoré struene a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postaeuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo úeastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003). 20. Pod3a § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania pod3a pomeru jej úspechu vo veci. 21. Žalovaný bol proti žalobcovi v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok plnú náhradu trov konania pod3a § 255 ods. 1 C. s. p. O výške trov konania súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V Bratislave 18. marca 2025 Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Mestskom súde Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť – odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C. s. p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).