Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 62Cb/77/2025 6125314830 21. 10. 2025 JUDr. Milan Krajči ECLI:SK:MSBA3:2025:6125314830.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 62Cb/77/2025
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: ARCHA P.S. spol. s r.o., so sídlom Obrancov mieru 361/15, 985 01 Kalinovo, IČO: 45 966 974, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 6.951,-- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: 62Cb/77/2025 I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 6.951,-- eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 625,64 eur, a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 200,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. odôvodnenie: 62Cb/77/2025 1. Žalobca sa žalobou zo 16. mája 2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.951,-- eur s príslušenstvom. 2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe jednotlivých objednávok žalovaného o úschovu a prevoze A. B. mu vzniklo právo na zaplatenie sumy 6.951,-- eur za poskytnuté služby. Žalovaný žalobcovi odplatu za poskytnuté služby neuhradil. 2.1. K žalobe žalobca pripojil žiadosť OR PZ v Banskej Bystrici z 11. októbra 2024, žiadosť OR PZ v Žiari nad Hronom z 28. augusta 2024, žiadosť KR PZ v Banskej Bystrici z 23. júla 2024, žiadosť OR PZ v Žiari nad Hronom z 12. júla 2024, žiadosť OO PZ v Podbrezovej z 9. októbra 2024, cenník žalobcu pre rok 2024, výzvu žalobcu z 5. februára 2025 a faktúry č. 20241217, 20241104, 20241103, 20241102 a 20241229.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 3. júna 2025, sp. zn. 16Up/706/2025 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. 4. Žalovaný uviedol, že so žalobcom mal uzavretú zmluvu s účinnosťou od 1. januára 2015 s dobou platnosti do vyčerpania finančného limitu 17.000,-- eur. Dňa 18. mája 2021 bol žalobca upovedomený o tom, že žalovaný realizuje nové verejné obstarávanie z dôvodu vyčerpania finančného limitu. Žalobca sa do verejného obstarávania neprihlásil a nepredložil žalovanému ani žiadnu záväznú cenovú ponuku. Všetky útvary PZ majú vo svojich okresoch riadne zazmluvnené pohrebné služby. Keďže žalobca vedel, že nemá so žalovaným uzavretú žiadnu zmluvu, hoci ju v minulosti uzavretú mal, mal vedieť, že ide o prekročenie právomoci a nemal služby vykonať. 5. Žalobca v replike zo 17. júla 2025 uviedol, že žalovaný si služby riadne objednal a žalobca mu ich riadne poskytol. Ak zamestnanci žalovaného porušili pri objednávke služieb interné predpisy, toto nemá za následok zbavenie sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu za objednané a poskytnuté služby. 6. Žalovaný v duplike z 22. augusta 2025 zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odpore. Následne v podaní z 12. septembra 2025 žalovaný uviedol, že žalobcovi uhradil dlžnú istinu 6.951,-- eur. 7. V podaní z 24. septembra 2025 vzal žalobca žalobu v časti istiny 6.951,-- eur späť z dôvodu, že žalovaný dňa 11. septembra 2025 istinu pohľadávky uhradil. 8. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 21. októbra 2025 o 10:30 hod., na ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu a žalovaný. 9. Objednávkou z 11. októbra 2024 požiadalo OR PZ v Banskej Bystrici žalobcu o úschovu A. B. C., za čo žalobca vystavil žalovanému dňa 17. decembra 2024 faktúru č. 20241217 na sumu 867,-- eur so splatnosťou dňa 16. januára 2025. Objednávkou z 28. augusta 2024 požiadalo OR PZ v Žiari nad Hronom žalobcu o úschovu tela nebohého, za čo žalobca vystavil žalovanému dňa 4. novembra 2024 faktúru č. 20241104 na sumu 1.563,-- eur so splatnosťou dňa 4. decembra 2024. Objednávkou z 23. júla 2024 požiadalo KR PZ v Banskej Bystrici žalobcu o úschovu tela nebohého, za čo žalobca vystavil žalovanému dňa 4. novembra 2024 faktúru č. 20241103 na sumu 963,-- eur so splatnosťou dňa 4. decembra 2024. Objednávkou z 12. júla 2024 požiadalo OR PZ v Žiari nad Hronom žalobcu o úschovu tela nebohého, za čo žalobca vystavil žalovanému dňa 4. novembra 2024 faktúru č. 20241102 na sumu 1.491,-- eur so splatnosťou dňa 4. decembra 2024. Objednávkou z 9. októbra 2024 požiadalo OO PZ v Podbrezovej žalobcu o úschovu tela nebohého, za čo žalobca vystavil žalovanému dňa 31. decembra 2024 faktúru č. 20241229 na sumu 2.067,-- eur so splatnosťou dňa 14. januára 2025. Predžalobnou výzvou z 5. februára 2025 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy s tým, že ak do 3 dní žalovaný dlžnú sumu neuhradí, uplatní si svoj nárok v súdnom konaní. 10. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 10.1. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 10.2. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 10.3. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 10.4. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
10.5. Podľa ustanovenia § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 11. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal podaním z 24. septembra 2025 žalobu v časti istiny 6.951,-- eur späť, súd podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C. s. p. konanie v časti o zaplatenie sumy 6.951,-- eur zastavil (výrok I.). 12. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania v sume 625,64 eur a na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 200,-- eur. V tejto časti vyhodnotil súd nárok žalobcu ako dôvodný, k čomu v podrobnostiach uvádza nasledovné: 13. Súd uvádza, že z obsahu spisu mal za preukázané, že jednotlivé zložky žalovaného (príslušné OO PZ, OR PZ, resp. KR PZ) písomnými objednávkami požiadali žalobcu o poskytnutie služieb súvisiacich s úschovou viacerých tiel, pričom žalobca požadované služby žalovanému poskytol, čo žalovaný v spore nespochybňoval. 13.1. Pokiaľ ide o procesnú žalovaného v spore, súd považuje za nutné uviesť, že jeho argumentácia v odpore nebola podporená žiadnymi dôkazmi, a teda sa jedná o ničím nepodložené tvrdenia žalovaného. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by došlo k vyčerpaniu limitu na základe uzavretej zmluvy a ani nepreukázal prípadnú vedomosť žalobcu o prekročení oprávnenia jednotlivých zamestnancov žalovaného pri zadávaní jednotlivých objednávok. Navyše súd je toho názoru, že žalovaný uhradením istiny v priebehu súdneho konania, dňa 11. septembra 2025, vyvrátil svoju vlastnú skoršiu procesnú obranu v spore, keďže uznal existenciu svojho záväzku voči žalobcovi, a teda potvrdil aj existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ako aj existenciu nároku žalobcu na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby vrátane jej príslušenstva. 14. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania súd uvádza, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania žalovaného ako dlžníka. V tejto súvislosti súd zvýrazňuje, že žalovaný v spore neprodukoval žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by sa týkala nemožnosti aplikácie ustanovenia § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., keď v konaní netvrdil, že by mal byť žalobcovi priznaný úrok z omeškania len vo výške podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., a takúto argumentáciu si nemôže vytvárať v kontradiktórnom civilnom procese samotný súd, keďže opačným postupom by porušil princíp rovnosti zbraní v neprospech žalobcu. 14.1. Za poskytnutie služby na základe objednávky OR PZ v Banskej Bystrici z 11. októbra 2024 bola splatnosť faktúry č. 20241217 (a splatnosť odmeny 867,-- eur) dňa 16. januára 2025, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 867,-eur dňa 17. januára 2025 a od tohto dňa vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného zaplatenie úroku z omeškania, a to až dňa úhrady tejto sumy. V ten istý deň, 17. januára 2025, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej sumy aj úrok zákonný úrok z omeškania k nej. K 17. januáru 2025 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 3,15 %, preto zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. bol vo výške 12,15 % ročne, t. j. vo výške uplatnenej žalobcom v žalobnom návrhu. 14.2. Za poskytnutie služby na základe objednávky OR PZ v Žiari nad Hronom z 28. augusta 2024 bola splatnosť faktúry č. 20241104 (a splatnosť odmeny 1.563,-- eur) dňa 4. decembra 2024, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 1.563,-eur dňa 5. decembra 2024 a od tohto dňa vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného zaplatenie úroku z omeškania, a to až dňa úhrady tejto sumy. V ten istý deň, 5. decembra 2024, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej sumy aj úrok zákonný úrok z omeškania k nej. K 5. decembru 2024 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 3,40 %, preto zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. bol vo výške 12,40 % ročne, t. j. vo výške uplatnenej žalobcom v žalobnom návrhu. 14.3. Za poskytnutie služby na základe objednávky KR PZ v Banskej Bystrici z 23. júla 2024 bola splatnosť faktúry č. 20241103 (a splatnosť odmeny 963,-- eur) dňa 4. decembra 2024, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 963,-eur dňa 5. decembra 2024 a od tohto dňa vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného zaplatenie
úroku z omeškania, a to až dňa úhrady tejto sumy. V ten istý deň, 5. decembra 2024, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej sumy aj úrok zákonný úrok z omeškania k nej. K 5. decembru 2024 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 3,40 %, preto zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. bol vo výške 12,40 % ročne, t. j. vo výške uplatnenej žalobcom v žalobnom návrhu. 14.4. Za poskytnutie služby na základe objednávky OR PZ v Žiari nad Hronom z 12. júla 2024 bola splatnosť faktúry č. 20241102 (a splatnosť odmeny 1.491,-- eur) dňa 4. decembra 2024, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 1.491,-eur dňa 5. decembra 2024 a od tohto dňa vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného zaplatenie úroku z omeškania, a to až dňa úhrady tejto sumy. V ten istý deň, 5. decembra 2024, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej sumy aj úrok zákonný úrok z omeškania k nej. K 5. decembru 2024 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 3,40 %, preto zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. bol vo výške 12,40 % ročne, t. j. vo výške uplatnenej žalobcom v žalobnom návrhu. 14.5. Za poskytnutie služby na základe objednávky OO PZ v Podbrezovej z 9. októbra 2024 bola splatnosť faktúry č. 20241229 (a splatnosť odmeny 2.067,-- eur) dňa 14. januára 2025, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 2.067,-eur dňa 15. januára 2025 a od tohto dňa vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného zaplatenie úroku z omeškania, a to až dňa úhrady tejto sumy. V ten istý deň, 15. januára 2025, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej sumy aj úrok zákonný úrok z omeškania k nej. K 15. januáru 2025 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 3,15 %, preto zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. bol vo výške 12,15 % ročne, t. j. vo výške uplatnenej žalobcom v žalobnom návrhu. 14.6. Súd poukazuje na to, že žalovaný dátum splatnosti jednotlivých faktúr (a jednotlivých pohľadávok žalobcu voči žalovanému) v konaní nerozporoval, keď netvrdil, že dátum splatnosti jednotlivých faktúr žalobcu by odporoval dohode medzi stranami alebo zákonu, preto považuje súd dátum splatnosti jednotlivých pohľadávok žalobcu, ktorý vyplýva zo žalobcom vystavených faktúr, za nesporný. Z tohto istého dôvodu považuje súd za nesporný aj dátum vzniku omeškania žalovaného, ktorý sa odvíja odo dňa splatnosti jednotlivých pohľadávok žalobcu, ktorý je dňom splatnosti faktúr žalobcu. 14.7. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného zo 6. októbra 2025, v ktorom namietal nesprávnosť dátumu, od ktorého žalobca požaduje zaplatenie úroku z omeškania, a nesprávnosť uplatnenej sadzby úroku z omeškania, predmetné vyjadrenie považuje súd za nesprávne. Podľa názoru súdu nie je správne tvrdenie žalovaného, že žalobca môže mať nárok na zaplatenie úroku z omeškania až odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie na základe výzvy žalobcu z 5. februára 2025. Predžalobnú výzvu žalobcu z 5. februára 2025 nie je možné považovať za výzvu žalovanému na splnenie záväzku, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže pozornosti žalovaného celkom zjavne ušlo, že v predžalobnej výzve vyzval žalobca žalovaného na splnenie záväzku, pri ktorom už nastala splatnosť, a so splnením ktorého bol žalovaný už v čase realizácie predžalobnej výzvy v omeškaní. Z tohto dôvodu procesná obrana žalovaného vo vzťahu k úrokom z omeškania nemôže obstáť, žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 5. decembra 2024 (v súvislosti s úhradami faktúr č. 20241102, 20241103 a 20241104), odo dňa 15. januára 2025 (v súvislosti s úhradou faktúry č. 20241229), resp. odo dňa 17. januára 2025 (v súvislosti s úhradou faktúry č. 20241229). 15. Žalovaný jednotlivé pohľadávky žalobcu uhradil až dňa 11. septembra 2025, preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania - zo sumy 1.491,-- eur (z faktúry č. 20241102) vo výške 12,40 % ročne od 5. decembra 2024 do 11. septembra 2025, t. j. v sume 142,33 eur, - zo sumy 963,-- eur (z faktúry č. 20241103) vo výške 12,40 % ročne od 5. decembra 2024 do 11. septembra 2025, t. j. v sume 91,93 eur, - zo sumy 1.563,-- eur (z faktúry č. 20241104) vo výške 12,40 % ročne od 5. decembra 2024 do 11. septembra 2025, t. j. v sume 149,20 eur, - zo sumy 867,-- eur (z faktúry č. 20241217) vo výške 12,15 % ročne od 17. januára 2025 do 11. septembra 2025, t. j. v sume 77,05 eur, - zo sumy 2.067,-- eur (z faktúry č. 20241229) vo výške 12,15 % ročne od 15. januára 2025 do 11. septembra 2025, t. j. v sume 165,13 eur.
15.1. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanému v súvislosti s oneskorenými úhradami faktúr za poskytnuté služby nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sume 625,64 eur. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania tak považuje súd za dôvodný v celom rozsahu. 16. Žalobcovi vzniklo v dôsledku omeškania žalovaného aj právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c ods. 1 v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. jednorazovo za každú pohľadávku za poskytnutie služby žalovanému vo výške 40,-- eur. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradami 5 pohľadávok žalobcu na základe 5 samostatných objednávok žalovaného, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 200,-- eur (5 x 40,-- eur). Na podporu právneho záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky výške 200,-- eur (5 x 40,-- eur), keďže žalobca si uplatnil 5 čiastkových nárokov (na preukázanie ktorých predložil žalobca 5 samostatných faktúr), súd odkazuje v podrobnostiach na judikát R 11/2023. Súd pritom uvádza, že žalovaný v konaní nerozporoval tú skutočnosť, že žalobca mu fakturoval odplatu piatimi faktúrami, keď netvrdil, že by mala byť vystavená za poskytnuté služby len jedna faktúra, kedy by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov len raz. Preto je v tejto časti súd limitovaný rozsahom procesnej obrany žalovaného. 17. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 625,64 eur a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 200,-- eur (výrok II.). 18. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, musel súd aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1 a ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., pričom v prípade zastavenej časti konania je potrebné postupovať spôsobom predpokladaným v ustanovení § 255 ods. 2 C.s.p., a teda zodpovednosť za zastavenie konania v určitej časti konania je potrebné považovať za úspech, resp. neúspech strany sporu (k tomu viď aj II. ÚS 231/2024). Súd uvádza, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný v časti istiny pohľadávky 6.951,-- eur, keďže dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie žalovaného po podaní žaloby v podobe úhrady istiny pohľadávky počas súdneho konania, a teda v časti istiny bola žaloba podaná dôvodne. Rovnako bol žalobca v celom rozsahu úspešný v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % [výrok III.]. 18.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: 62Cb/77/2025 Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.]. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).