Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B5-58Cb/45/2021 1521201249 14. 05. 2026 Mgr. Juraj Holod ECLI:SK:MSBA3:2026:1521201249.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Jurajom Holodom, v spore žalobcu: Mgr. Bc. David Vandrovec, so sídlom Kodaňská 144/46, 101 00 Praha, Česká republika, IČ: 699 08 664, insolvenčný správca dlžníka: VÍTKOVICE POWER ENGINEERING a. s., so sídlom Ruská 1142/30, Vítkovice, 703 00 Ostrava, Česká republika, zastúpenému: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107 proti žalovanému: MOGET a. s., so sídlom Vranovská 23, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 568 611, zastúpenému: A. K. JUDr. NOVÁČKOVÁ, s. r. o., so sídlom Mandľová 28, 851 10 Bratislava, IČO: 36 699 705, o zaplatenie 6.860,05 Eur s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 34.986,25 EUR, takto rozhodol: I. Súd konanie o zaplatenie 6.860,05 EUR zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 6.860,05 EUR od 25.05.2021 do 13.09.2021. III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. IV. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,22 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 22.03.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.860,05 EUR s príslušenstvom a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 34.986,25 EUR titulom neuhradeného zádržného vo výške 10% so splatnosťou ku dňu 31.05.2018. Žalobca svoj žalobný návrh skutkovo a právne odôvodnil tvrdením, že dňa 29.04.2016 bolo začaté insolvenčné konanie vedené pod sp. zn. KSOS 37 INS 10134/2016 na Krajskom súde v Ostrave vo veci dlžníka: VÍTKOVICE POWER ENGINEERING a.s., IČ: 26823357 (ďalej len „dlžník“). Uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 25.08.2016, č. k. KSOS 37 INS 10134/2016-A-62 bol zistený úpadok dlžníka a súčasne bol insolvenčným správcom dlžníka ustanovený žalobca. Uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 15.12.2016, č. k. KSOS 37 INS 10134/2016-B73 bola povolená reorganizácia dlžníka. Uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 07.08.2017, č. k. KSOS 37 INS 10134/2016-B281 bola reorganizácia dlžníka premenená na konkurz. Podľa § 249 zákona č. 182/2006 Sb. insolvenční zákon, je tak insolvenčný správca aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Zmluva o dielo zo dňa XX.XX.XXXX sa riadi českým právom a to s odkazom na čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I.). Dlžník ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o dielo (ďalej ako „Zmluva o dielo“), ktorej predmetom bolo zhotovenie žeriavových dráh vo Švédsku. Podľa ustanovenia 7.6 Zmluvy o dielo sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal zaplatiť 10% z fakturovanej ceny diela vo forme zádržného až po konečnom predaní diela, ktoré bolo v zmluve ustanovené predbežne na máj 2018. Dlžník uskutočnil dielo a uplatnil svoj nárok daňovým dokladom -
faktúrou č. XXXXXXXX z XX.XX.XXXX, resp. č. XXXXXXXX z XX.XX.XXXX na celú cenu diela spolu s priloženými podkladmi v súlade so Zmluvou o dielo. Ako vyplýva z predmetných faktúr, neuhradené zádržné vo výške 10% je splatné ku dňu 31.05.2018 a to konkrétne suma 6.116,11 EUR z faktúry č. XXXXXXXX a suma 743,94 EUR z faktúry č. XXXXXXXX čo spolu zodpovedá žalovanej sume 6.860,05 EUR. Ďalej sa žalobca domáhal podľa ustanovenia 13.2. Zmluvy o dielo uhradenia zmluvnej pokuty. Žalovaný sa ako objednávateľ zaviazal uhradiť dlžníkovi za nedodržanie termínu splatnosti jednotlivých faktúr zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania. Žalobca si vyčíslil zmluvnú pokutu na sumu 34.986,25 EUR od prvého dňa omeškania 01.06.2018 do 16.03.2021 z neuhradenej pohľadávky vo výške 6.860,05 EUR. Žalovaný neuhradil predmetnú pohľadávku ani predmetnú zmluvnú pokutu, preto žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie predžalobnou výzvou zo dňa 07.12.2020, odoslanou dňa 08.12.2020. Žalovaný na výzvu nijako nereagoval. 2. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný svojím podaním zo dňa 25.05.2021 v ktorom uviedol, že žalobca je dlžníkom žalovaného, pričom splatný záväzok žalobcu voči žalovanému je vo výške 195.100 EUR na istinu, ktorý vznikol neuhradením, resp. čiastočným uhradením nasledovných faktúr žalovaného na základe Zmluvy o dielo č. XXXXXPOXXX. Faktúra žalovaného č. XXXXXXX na sumu 72.000 EUR, z ktorej žalobca uhradil sumu 42.000 EUR v troch platbách a to už počas insolvenčného konania. Z uvedeného vyplýva, že túto faktúru žalobca uznal ako svoj záväzok aj v insolvenčnom konaní, ktoré bolo začaté dňa 29.04.2016. Faktúra žalovaného č. XXXXXXXX na sumu 11.715 EUR, na ktorú žalobca neuhradil žiadnu čiastku. Faktúra žalovaného č. XXXXXXXX na sumu 11.776 EUR, na ktorú žalobca neuhradil žiadnu čiastku. faktúra žalovaného č. XXXXXXXX na sumu 144.000 EUR, na ktorú žalobca neuhradil žiadnu čiastku. Žalobca tieto pohľadávky žalovaného nepoprel. Podľa listiny- výzva žalobcu zo dňa 07.12.2020 žalobca eviduje voči žalovanému len pohľadávku vo výške 6.860 EUR, ale neeviduje pohľadávku vo výške 34.986,25 EUR, ani žalovaného na takúto úhradu nevyzval. Žalovaný ju neeviduje vo svojom účtovníctve. Výzva žalobcu nebola žalovanému doručená. táto výzva bola zaslaná do Vígľašu, kde žalovaný nemá sídlo ani prevádzku. Vzhľadom k tomu, že pohľadávky žalobcu boli voči žalovanému uznané, žalovaný predpokladal, že budú medzi účastníkmi vysporiadané vzájomným započítaním. Z tohto dôvodu si pohľadávku žalobcu vo výške 6.860 EUR započítal v sume 6.860 EUR z faktúry žalovaného č. XXXXXXXX kompenzačnou námietkou. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca svojím podaním zo dňa 18.08.2021. Podľa žalobcu z vyjadrení žalovaného vôbec nevyplýva, že popiera skutkové okolnosti vzniku pohľadávky vo výške 6.860,05 EUR s príslušenstvom ani jej dôvodnosť, teda existencia, právny dôvod vzniku a samotná dôvodnosť pohľadávky sú nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a nepripojil žiadne listiny, ktoré by preukázali jeho tvrdenia. Žalovaný nepredložil faktúry, ani Zmluvu o dielo č. XXXXXPOXXX v dôsledku čoho nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný si v insolvenčnom konaní vedenom proti dlžníkovi v Českej republike neprihlásil ani jednu zo svojich údajných pohľadávok, ktoré má na základe faktúr obsiahnutých vo svojom vyjadrení. Žalovaný nemá postavenie prihláseného veriteľa v konkurznom konaní, pretože žalovaný si údajné pohľadávky vyplývajúce z faktúr nikdy neuplatnil prihláškou v insolvenčnom ani v konkurznom konaní vedenom voči dlžníkovi. Keďže si ich žalovaný neuplatnil, tieto údajné pohľadávky sa nepovažujú za zistené a žalovaný v dôsledku toho nie je veriteľom dlžníka. Pohľadávky v konkurze je možné uplatňovať výlučne podaním prihlášky v zmysle zákona č. 182/2006 Sb. Pohľadávky žalovaného, ktoré neboli prihlásené do konkurzu, nie sú spôsobilé na započítanie s pohľadávkami spoločnosti nachádzajúcej sa v konkurze, preto kompenzačná námietka v podobe započítania nie je možná. Údajné čiastkové úhrady faktúry č. XXXXXXXX, na ktoré sa odvoláva žalovaný, nie je možné bez ďalšieho považovať za uznanie záväzku. K čiastkovým úhradám faktúry malo dôjsť ešte pred zmenou organizácie spoločnosti dlžníka na konkurz. Vzhľadom na nespôsobilosť tvrdených pohľadávok žalovaného na započítanie žalobca z dôvodu právnej istoty vzniesol aj námietku premlčania. Faktúra č. XXXXXXXX mala byť splatná dňa 26.03.2017. Aj keď žalovaný nepreukázal právny titul vzniku ním tvrdenej pohľadávky ani rozhodné právo, vychádzajúc zo zákonnej obchodnoprávnej doby premlčania 4 roky, pohľadávka ku dňu vznesenia kompenzačnej námietka už bola premlčaná. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného ohľadom spornosti predžalobnej výzvy, k tomuto žalobca uviedol, že jej doručenie nie je podmienkou uplatnenia nároku žalobcu v tomto konaní. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalobnou duplikou zo dňa 24.09.2021. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za sporné z dôvodov, že dňa 25.08.2016 bol uznesením Krajského súdu v Ostrave zistený úpadok dlžníka a týmto dňom bol za insolvenčného správcu dlžníka ustanovený žalobca. Podľa
zákona o insolvenčnom konaní sa prihlášky pohľadávok podávajú do zistenia úpadku, čo v tomto prípade nastalo pred odovzdaním diela dlžníkovi a pred splatnosťou pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi. Pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi vznikli na základe zmluvy na dodávku montážnych prác pre fínskeho odberateľa uzatvorenej medzi dlžníkom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom. Montážne práce dodané žalovaným boli riadne prevzaté a nerozporované. Medzi základné povinnosti insolvenčného správcu patrí zabezpečiť si prehľad o pohľadávkach veriteľov voči dlžníkovi a o dlžníkovom majetku a tento aktualizovať. V čase prevzatia a odovzdania prác, žalobca ani dlžník tieto pohľadávky žalovaného nepoprel a poukázal na ich úhradu nižšie uvedené čiastky. Týmto konaním bola v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) uznaná pohľadávka žalovaného. Pohľadávka žalovaného je kvalifikovaná ako pohľadávka za majetkovou podstatou. Žalobca pohľadávky žalovaného eviduje v účtovníctve dlžníka. Na faktúru žalovaného č. XXXXXXXX na sumu 72.000 EUR splatnú dňa 25.01.2017 bola žalovanému v čiastkových platbách (25.05.2017, 02.06.2017, 05.06.2017 a 28.07.2017) uhradená suma spolu 47.000 EUR, pričom suma 25.000 EUR nebola uhradená. Pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi neprihlásením do konkurzného konania nezanikajú. Nakoľko pohľadávky žalovaného vznikli po vyhlásení úpadku dlžníka, sú za majetkovou podstatou, na ktoré sa podľa § 111 ods. 2 českého insolvenčného zákona nevzťahujú obmedzenia pre nakladanie s majetkovou podstatou dlžníka. V zmysle § 301 OBZ považoval žalovaný zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom za neprimerane vysokú a navrhol jej zníženie s prihliadnutím na hodnotu a význam žalovanej pohľadávky, t. j. istiny 6.860,05 EUR, ktorá tvorí len 10% hodnoty pohľadávky, ktorá už bola žalovaným uhradená. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby jedna strana znášala len sankcie, z ktorých má profitovať žalobca, ktorý je tiež dlžníkom žalovaného s prihliadnutím na to, že pohľadávka žalovaného vznikla až po vyhlásení úpadku dlžníka. Žalovaná pohľadávka tvorí len nepatrnú časť z celkovej faktúry dlžníka. Žalovaný poukázal aj na zmenu okolností na strane dlžníka, ktoré nastali až po uzatvorení Zmluvy o dielo č. XXXXXPOXXX a to, že sa dlžník ocitol v insolvenčnom konaní, čím došlo k zmene práv a povinností na jeho strane a vytvára tak zvlášť hrubý nepomer medzi znevýhodnením žalovaného voči žalobcovi. Podľa žalovaného sú splnené podmienky na zníženie pokuty minimálne v rozsahu 90%. Žalobca nepreukázal, že by mu neuhradením 10% zádržného vznikla v konaní škoda. Žalobca mohol požadovať od žalovaného úroky z omeškania, ktoré sú svojím charakterom tiež sankciou. Uplatnená zmluvná pokuta presahuje celkovo 50% ceny diela a je neprimerane vysoká. 5. Žalobca na pojednávaní dňa 14.04.2026 a vo svojej záverečnej rečí uviedol, že žalovaný zaplatením zádržného uznáva právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. K povinnosti zaplatiť zádržné došlo až po podaní žaloby, čo v celom rozsahu rozporuje dôvodnosť argumentácie o zániku nároku v dôsledku uplatnenia kompenzačnej námietky. Vzhľadom až na následné dobrovoľné splnenie povinnosti bol žalobca toho názoru, že celý nárok uplatnený v tejto časti bol dôvodný. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalobca uviedol, že táto bola uzatvorená jasne a určito a nie je postihnutá žiadnou vadou, ktorá by mala spôsobiť jej neplatnosť. Právom súdu je nanajvýš zníženie zmluvnej pokuty, ale nie jej vylúčenie an block. 6. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.04.2026 uviedol, že žaloba je zjavne neoprávnená. Počas úpadku spoločnosti došlo k vzájomným obchodom. Dlh žalobcu je 195.100 EUR. Pohľadávky bolo možné započítať. Úrok z omeškania vo výške 182% ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa so zaplatením zádržného nedostal do omeškania. Nebola uskutočnená výzva na zaplatenie. Žalobca mal preukázať, kedy došlo k finálnej prejímce. Žalovaný nepoprel nárok žalobcu na zádržné. Zmluvná pokuta bola dohodnutá na zaplatenie jednotlivých faktúr, nie zádržného. Nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Zádržné zaniklo započítaním. Pohľadávky žalovaného boli uplatnené v konkurze včas. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/2004 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009. České súdy zamietajú návrhy na uplatnenie zmluvnej pokuty, ak nebol preukázaný vznik žiadnej škody. Vo svojej záverečnej reči žalovaný uviedol, že je nesporné, že žalobca v čase podania žaloby dlžil žalovanému sumu 195.100 EUR. Pohľadávku a záväzok žalovaného na úhradu zádržného bolo možné riešiť zápočtom. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa bodu 7.6 Zmluvy o dielo. Až vtedy mohol vyzvať podľa § 1958 ods. 2 českého občianskeho zákonníka žalovaného na jeho úhradu. Výzva bola žalobcom na prelome rokov 2020 a 2021 učinená, ale ako dokazuje návratka, daná zásielka nebola doručená na adresu žalovaného. Žalobcovi ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, keďže táto sa dotýkala len splatnosti faktúr podľa bodu 13.2. Zmluvy. Keby aj zmluvná pokuta bola platná, potom je zjavne neprimeraná v zmysle § 2051 českého občianskeho zákonníka v znení rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/2273/2022, čo je dané už len tým, že žalobcovi nevznikla a ani hypoteticky nemohla vzniknúť žiadna škoda, ak by sa aj žalovaný dostal
do omeškania. Žalobca dlžil a aj naďalej dlží žalovanému 195.100 EUR, uplatnenie zmluvnej pokuty je nielen neprimerané, ale predstavuje aj zjavné zneužitie práva. 7. Zároveň na pojednávaní konanom dňa 14.04.2026 žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 6.860,05 EUR späť z dôvodu jej úhrady žalovaným. 8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 11. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 12. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Nakoľko žalobca vzal na pojednávaní žalobu v časti zaplatenia sumy 6.860,05 EUR späť a žalovaný so späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas, súd rozhodol o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 6.860,05 EUR podľa § 145 ods. 2 CSP (I. výrok). 13. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä Zmluvou o dielo č. XXX/XX/GR zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou k zaplateniu pohľadávok veriteľa zo zádržného zo Zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2020, kópiou obálky na č. l. 27, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 25.09.2017 na sumu 61.161,13 EUR, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 27.11.2017 na sumu 7.439,38 EUR, podkladmi pre vystavenie faktúr, uznesením Krajského súdu v Ostrave č. k. KSOS 37 INS 10134/2016-B281 zo dňa 07.08.2017, dokladom o úhrade zo dňa 13.09.2021, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu. 14. Podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I.), ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. 15. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 44/2001 (Brusel I.), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 16. Podľa § 2586 ods. 1 zákona č. 89/2012 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „český občiansky zákonník“), zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať na svoj náklad a nebezpečenstvo pre objednávateľa dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť cenu. 17. Podľa § 2586 ods. 2 českého občianskeho zákonníka, cena diela je dojednaná dostatočne určite, ak je dohodnutý aspoň spôsob jej určenia, alebo ak je určená aspoň odhadom. Ak majú strany vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia ceny diela, platí za dojednanú cena platená za to isté alebo porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy a za obdobných zmluvných podmienok. 18. Podľa § 2604 českého občianskeho zákonníka, dielo je vykonané, ak je dokončené a odovzdané. 19. Podľa § 2610 ods. 1 českého občianskeho zákonníka, právo na zaplatenie ceny diela vzniká vykonaním diela.
20. Podľa § 2048 ods. 1 českého občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu v určitej výške alebo spôsob, ako sa výška zmluvnej pokuty určí, môže veriteľ požadovať zmluvnú pokutu bez zreteľa na to, či mu porušením utvrdenej povinnosti vznikla škoda. Zmluvná pokuta môže byť dojednaná aj v inom plnení ako peňažnom. 21. Podľa § 2051 českého občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd na návrh dlžníka znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti až do výšky škody vzniknutej do doby rozhodnutia porušením tej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ak na ňu vznikne neskôr právo, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty. 22. Podľa § 1968 českého občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Dlžník nie je za omeškanie zodpovedný, ak nemôže plniť v dôsledku omeškania veriteľa. 23. Podľa § 1970 českého občianskeho zákonníka, po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania a výšku úroku z omeškania s platením pohľadávky výživného pre maloleté dieťa, ktoré nenadobudlo plné svojprávnosti, určí vláda nariadením; ak strany nedojednajú výšku úroku z omeškania, považuje sa za dohodnutú výška takto určená. 24. Podľa § 249 ods. 1 zákona č. 182/2006 Zb. o úpadku a spôsoboch jeho riešenia (insolvenčný zákon), ak nie je zákonom ustanovené inak, je osobou oprávnenou na podanie žaloby alebo iného návrhu na vymoženie nároku dlžníka vrátane jeho zaistenia, ktorý sa týka majetkovej podstaty, po vyhlásení konkurzu iba insolvenčný správca; návrh podaný inou osobou súd zamietne. 25. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 351/2013 Zb. ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného správcu a člena orgánu právnickej osoby menovaného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného vestníka, verejných registrov právnických a fyzických osôb a evidencie zverenských fondov a evidencie ročne výšku repo sadzby ustanovenej Českou národnou bankou na prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. 26. Ročná výška repo sadzby stanovená Českou národnou bankou v období od 11.05.2020 do 23.06.2021 bola 0,25 %. 27. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 07.08.2017, č. k. KSOS 37 INS 10134/2016-B281 bola reorganizácia dlžníka premenená na konkurz. Dlžník ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 11.09.2017 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie žeriavových dráh. Podľa bodu 7.6 Zmluvy o dielo sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal zaplatiť 10% z fakturovanej ceny diela vo forme zádržného až po konečnom prevzatí diela. Dlžník si svoj nárok uplatnil faktúrou č. XXXXXXXX z 13.09.2017 na sumu 61.161,13 EUR, z ktorej 10% zádržné tvorí sumu 6.116,11 EUR a faktúrou č. XXXXXXXXXX z 15.11.2017 na sumu 7.439,38 EUR, z ktorej 10% zádržné tvorí sumu 743,94 EUR. Podľa bodu 13.2 Zmluvy o dielo si dlžník uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne od 01.06.2018 ku dňu podania žaloby dňa 16.03.2021 spolu v sume 34.986,25 EUR. 28. Na základe predložených vyjadrení a listinných dôkazov založených v súdnom spise možno jednoznačne ustáliť, že žaloba žalobcu je v prevažnej časti nedôvodná. V konaní bolo nespornou skutočnosťou to, že dlžník ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 11.09.2017 Zmluvu o dielo. Podľa bodu 7.6 tejto Zmluvy o dielo sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal zaplatiť 10% z fakturovanej ceny diela vo forme zádržného až po finálnom prevzatí diela, ktoré bolo predbežne dohodnuté na mesiac máj 2018. Dlžník si uplatnil svoj nárok faktúrou č. XXXXXXXX z XX.XX..XXXX, z ktorej zádržné vo výške 10% tvorilo sumu 6.116,11 EUR a faktúrou č. XXXXXXXX z XX.XX.XXXX, z ktorej neuhradené zádržné tvorilo sumu 743,94 EUR. Zároveň si žalobca uplatnil podľa ustanovenia 13.2 Zmluvy o dielo zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania a to titulom nedodržania termínu splatnosti jednotlivých faktúr.
29. Nakoľko žalovaný počas konania preukázateľne uhradil žalobou uplatnené zádržné v sume 6.860,05 EUR dňa 13.09.2021, z dôvodu ktorého bola aj žaloba v tejto časti vzatá späť, nárok žalobcu na úhradu zádržného sa týmto stal nesporným. Spornou skutočnosťou v konaní ostalo to, či sa úhradou zádržného dostal žalovaný do omeškania a či žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu a v akom rozsahu, nakoľko žalovaný požadoval od súdu aj moderáciu uplatnenej zmluvnej pokuty. 30. V prvom rade považuje súd za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi sporovými stranami je potrebné podľa ustanovenia čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I.) posudzovať podľa príslušných ustanovení českého právneho poriadku. V zmysle § 249 ods. 1 českého insolvenčního zákona je žalobca ako správca aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby. 31. Žalovaný si kompenzačnou námietkou uplatnenou vo svojom vyjadrení k žalobe započítal pohľadávku žalobcu vo výške 6.860 EUR s pohľadávkou žalovaného na sumu 6.860 EUR z faktúry žalovaného č. 21701048. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že došlo k úhrade zádržného žalovaným dňa 13.09.2021, sú všetky argumenty sporových strán vo vzťahu k možnosti, resp. nemožnosti započítania pohľadávky žalovaného právne irelevantné. 32. Žalovaný ďalej namietal, že sa so zaplatením zádržného nedostal do omeškania. Podľa žalovaného, žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle bodu 7.6 Zmluvy o dielo a následné uskutočnenie výzvy podľa § 1958 ods. 2 českého občianskeho zákonníka. K tomuto súd uvádza, že v zmysle bodu 7.6 Zmluvy o dielo mali zmluvné strany dohodnuté, že objednávateľ (žalovaný) uhradí z každej faktúry 90% z fakturovanej čiastky za práce (výroba, PKO) a zostávajúcich 10% zádržného z každej faktúry bude zaplatených po finálnom prevzatí zákazníkom objednávateľa, predbežne v máji 2018. Z takto dohodnutého ustanovenia Zmluvy o dielo vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, kedy došlo k finálnemu prevzatiu diela, pretože až od tohto momentu vznikol nárok žalobcu na zádržné. Uvedenú skutočnosť žalobca nijako nepreukázal a vo svojich podaniach sa k tomuto ani nevyjadril. Ak by žalobca preukázal moment finálneho prevzatia diela, bol následne povinný v zmysle § 1958 ods. 2 českého občianskeho zákonníka vyzvať žalovaného na úhradu zádržného, keďže splatnosť zádržného nebola v Zmluve o dielo dohodnutá. Výzva na zaplatenie pohľadávok veriteľa zo zádržného zo zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2020 nebola doručovaná na adresu žalovaného. Bola doručovaná na adresu Vígľaš 602, 962 02 Vígľaš, čo vyplýva z predloženej kópie obálky na č. l. 27 s. sp.. Vzhľadom k nepreukázaniu momentu vzniku nároku na zádržné, za výzvu na zaplatenie zádržného, súd nemohol považovať ani okamih, keď bola žalovanému doručená súdom prvej inštancie žaloba, v ktorej bolo zádržné uplatňované, vrátane príloh k nej. Za relevantnú skutočnosť potrebnú pre vysporiadanie sa s nárokom žalobcu na posúdenie uplatnených úrokov z omeškania od 01.06.2018 do 13.09.2021 súd považoval okamih uplatnenia kompenzačnej námietky žalovaným, pretože pohľadávka žalobcu na zaplatenie zádržného v čase uplatnenia kompenzačnej námietky žalovaným musela existovať. Žalobca si kompenzačnou námietkou uplatnenou dňa 25.05.2021 na pohľadávku žalobcu vo výške 6.860 EUR započítal sumu 6.860 EUR z faktúry žalovaného č. 21701048. Zhrňujúc vyššie uvedené, žalobcovi patrí zákonný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 6.860,05 EUR od uplatnenia kompenzačnej námietky žalovaným na započítanie do dňa 13.09.2021, kedy došlo k úhrade sumy 6.860,05 EUR žalobcovi (II. výrok). Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol (III. výrok). 33. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty sa žalovaný v konaní bránil tvrdením, že zmluvná pokuta bola dohodnutá na zaplatenie jednotlivých faktúr, nie zádržného, preto nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. S uvedeným tvrdením žalovaného sa súd nestotožňuje, nakoľko súčasťou jednotlivých faktúr predložených žalobcom č. XXXXXXXX a XXXXXXXX bola aj suma zádržného. Podľa bodu 13.2 Zmluvy o dielo sa objednávateľ (žalovaný) zaviazal uhradiť predávajúcemu za nedodržanie termínu splatnosti jednotlivých faktúr zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania. Z uvedeného vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa odvíja od nedodržania termínu splatnosti jednotlivých faktúr. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní nebol preukázaný moment vzniku nároku žalobcu na zádržné, od ktorého by sa následne výzvou na zaplatenie odvíjala aj jeho splatnosť. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 34.986,25 EUR za obdobie od 01.06.2018 do dňa spísania žaloby, t.j. 16.03.2021. Ako už súd ustálil vyššie, žalobca v konaní nijako nepreukázal finálne prevzatie diela, t. j. moment vzniku nároku na zádržné, preto ako jeho vznik, tak aj jeho splatnosť súd naviazal až na uplatnenie kompenzačnej námietky na započítanie žalovaným dňa 25.05.2021. Konkludujúc vyššie uvedené závery, keďže žalobca požadoval zmluvnú pokutu vo výške
0,5 % denne odo dňa 01.06.2018 do spísania žaloby dňa 16.03.2021, je tento jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu nedôvodný, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol (III. výrok). 34. Záverom súd uvádza, že považuje za potrebné vyjadriť sa aj k otázke platnosti zmluvnej pokuty, pretože žalovaný namietal rozpor s dobrými mravmi aj a poctivým obchodným stykom. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v Zmluve o dielo jasne, určite a nie je postihnutá žiadnou vadou, ktorá by mala za následok je neplatnosť. Žalovaný poukázal na to, že sankcia prevyšujúca 4 násobok úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. K tomuto súd uvádza, že za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená ani zmluvná pokuta vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2Obdo/39/2010). Výška sankcie sama osobe nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Musí existovať ešte i ďalšia skutočnosť, ktorá spolu s výškou zmluvnej pokuty kvalifikuje dohodu o zmluvnej pokute ako takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd konštatuje, že zmluvná pokuta vo výške 0,5% denne z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania sama o sebe bez preukázania ďalších skutočností nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený záver súdu nevyvracajú ani rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvolával (NS SR 1MCdo/1/2009, NS ČR 21Cdo/1484/2004). V obchodných záväzkových vzťahoch je vyššia miera tolerancie výšky pokuty než v spotrebiteľských zmluvách. Je potrebné rozlišovať medzi absolútnou neplatnosťou a moderačným nárokom na zmluvnú pokutu. Predpoklad neprimeranej zmluvnej pokuty je podmienkou pre použitie moderačného práva. 35. Súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'>CSP v spojení s § 255 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. 1 a 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v časti zastavenia konania súd prihliada na jeho procesné zavinenie. Keďže žalovaný bol vo veci v časti uplatnenej istiny 6.860,05 EUR (16,39 %) neúspešný, nakoľko k zaplateniu pohľadávky preukázateľne došlo po podaní žaloby, a v časti zaplatenia pohľadávky v sume 34.986,25 EUR (83,61 %) bol úspešný, pretože súd žalobu v tejto časti zamietol, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 67,22 % (IV. výrok). Súd konštatuje, že zohľadnil pomer úspechu vo vzťahu k žalovanej istine, nakoľko príslušenstvo pohľadávky nebolo predmetom samostatného nároku. V prípade, ak je príslušenstvo uplatnené spolu s pohľadávkou, jeho súdom priznaná výška, resp. zamietnutie žaloby v časti príslušenstva, nemá vplyv na posúdenie úspechu žalobcu v konaní (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.4.2017, č. k. 3Cob/300/2016-118). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.