Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-22Csp/44/2022 1122204012 27. 11. 2024 JUDr. Simona Stahovcová ECLI:SK:MSBA4:2024:1122204012.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Simonou Stahovcovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: R. Y. R. M., W.. XX.XX.XXXX, F. R. X, F., o zaplatenie 1.725 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.700 eur spolu s úrokom z omeškania: - vo výške 5 % ročne zo sumy 600 eur od 04.09.2019 do zaplatenia, - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.09.2019 do zaplatenia, - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.10.2019 do zaplatenia, - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.11.2019 do zaplatenia, - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.12.2019 do zaplatenia - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.01.2020 do zaplatenia - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.02.2020 do zaplatenia - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.03.2020 do zaplatenia - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.04.2020 do zaplatenia - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.05.2020 do zaplatenia - vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.06.2020 do zaplatenia vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 16.07.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a. III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.700 eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 25 eur a úrokmi z omeškania z titulu úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 17.10.2018 vo výške 2.000 eur tvrdiac, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas, a preto mu vznikol dlh vo výške istiny úveru 1.700 eur. 2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.10.2018 spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere a osobným dotazníkom (č.l. 20-33), platobnou históriou (č.l. 36-37), oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.09.2019 spolu s poštovou návratkou (č.l. 38-39) a zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 (č.l. 103-126). Z uvedených listinných dôkazov ako aj zo skutkových tvrdení, ktoré neboli medzi stranami sporné súd zistil, že právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky a žalovaný uzavreli dňa 17.10.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000 eur právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi a záväzok žalovaného tento úver vrátiť riadne a včas v dohodnutých splátkach. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 100 eur so splatnosťou 15. dňa v mesiaci s termínom konečnej splatnosti úveru 15.06.2020, úver bol dohodnutý ako bezúročný. Žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu len prvé tri splátky, a to dňa 05.12.2018, dňa 16.01.2019 a dňa 18.02.2019. Listom zo dňa 05.09.2019 právny predchodca oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ku dňu 03.09.2019, keďže žalovaný nesplácal tento úver riadne a včas napriek opakovaným výzvam. Zároveň žalovaného vyzval, aby uhradil dlh v celkovej výške 1.725 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. 4. Súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ (právny predchodca žalobcu) pri uzatváraní a plnení zo spornej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ (banka) a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, tak nekonal, a teda sa považuje za spotrebiteľa. Zároveň sa tým právny predchodca žalobcu považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zák.č. 129/2005 Z.z. a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) tohto zákona, pričom uvedená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., a teda na daný spotrebiteľský vzťah sa vzťahuje aj zák.č. 129/2005 Z.z., súd preto posúdil uvedenú zmluvu aj podľa zák.č. 129/2005 Z.z., pričom neplatnosť zmluvy o úvere nezistil. 5. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky voči žalovanému z titulu úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu na základe tejto zmluvy bolo potrebné skúmať, či v tomto prípade bol dodržaný zákonom stanovený postup postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách („zákon o bankách“) a § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“), keďže uvedené má vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, t.j. na zistenie, či žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia voči žalovanému. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27. októbra 2021 (publikovaného v Zbierke pod č. 6/2022) najvyšší súd zvýraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Platnosť postúpenia spornej pohľadávky na žalobcu tak závisí od posúdenia splnenia podmienok v ustanovení § 17 ods. 1 zák. č. 129/2005 Z.z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách. 6. Keďže termín konečnej splatnosti úveru bol zmluvou o spotrebiteľskom úvere dohodnutý dňa 15.06.2020 a k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému došlo až v priebehu súdneho konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 21.06.2023, t.j. po termíne konečnej splatnosti úveru, súd posúdil, že postúpenie pohľadávky bolo vykonané v súlade s § 17 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Súd posúdil uvedené postúpenie ako súladné aj s § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný bol v čase postúpenia dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho záväzku z úveru a bol vyzvaný na jeho zaplatenie listom zo dňa 05.09.2019, ktorým zároveň právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Právny predchodca žalobcu zasielal uvedené oznámenie a výzvu na zaplatenie na adresu žalovaného uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, t.j. na adresu, ktorú uviedol žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu pri uzatvorení zmluvy, súd preto posúdil, že bola zaslaná do dispozičnej sféry adresáta podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj keď sa o nej žalovaný nedozvedel. Súd mal preto za preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní. 7. Vzhľadom k tomu, že žalovaný z úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu vo výške 2.000 eur vrátil len sumu 300 eur, čo nebolo sporné, je žalovaný povinný vrátiť žalovanému zvyšok istiny v sume 1.700 eur, a to podľa ods. 1.1. zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v spojení s § 497 Občianskeho zákonníka. V tejto časti nároku je žaloba preto dôvodná.
8. Pre posúdenie nároku uplatneného žalobou v časti úrokov z omeškania bolo potrebné posúdiť, či právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru platne, keďže žalobca požadoval úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa 04.09.2019. 9. Právo požadovať splatenie celého dlhu dohodnutého v splátkach umožňuje v spotrebiteľských vzťahoch ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). 10. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní, že uplatní svoje právo požadovať od žalovaného zaplatenie celého dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že pokiaľ v prejednávanej veci nedošlo k upozorneniu žalovaného, že veriteľ mieni využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní, nie je jednostranný právny úkon veriteľa (oznámenie právneho predchodcu žalobcu o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.09.2019), ktorým úver predčasnej zosplatňuje, vykonaný v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu je tak úkonom neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že došlo k platnému vyhláseniu úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s celým dlhom vo výške istiny 1.700 eur ku dňu 04.09.2019. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola splatnosť každej jednotlivej splátky dohodnutá k 15. dňu v príslušnom mesiaci. Žalovaný sa preto podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania so zaplatením každej jednotlivej splátky, s ktorou bol v omeškaní od 16. dňa v príslušnom mesiaci. Preto je žalovaný povinný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % z celej sumy istiny od 04.09.2019, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s uplatneným nárokom vo výške 5 % ročne zo sumy 600 eur za splátky splatné v mesiacoch marec až august 2019 od 04.09.2019 do zaplatenia, keďže v danom čase bol žalovaný s týmito splátkami v omeškaní a vo výške 5 % ročne z každej jednotlivej splátky splatnej v mesiacoch september 2019 až júl 2020 od 16. dňa príslušného mesiaca do zaplatenia. Keďže žaloba bola v časti úrokov z omeškania dôvodná len čiastočne, vo zvyšku súd žalobu zamietol. 11. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 25 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd nemal v konaní za preukázané, že takýto náklad žalobcovi (resp. právnemu predchodcovi žalobcu) vznikol, oprávnenie požadovať tento nárok v požadovanej výške od žalovaného nevyplýval zo žiadneho listinného dôkazu doloženého žalobcom. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilné sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech (resp. neúspech len v nepatrnej časti príslušenstva), preto žalobcovi prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.