Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B3-65C/1/2022 1322200084 24. 10. 2024 JUDr. Vladislav Birás, PhD. ECLI:SK:MSBA4:2024:1322200084.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: Práva veriteľov, so sídlom v Ráztočne, Handlovská 486/62, IČO: 51 134 101, proti žalovaným: 1/ J. U., narodený XX. januára XXXX, trvalým pobytom v U., B. ulica XXX/XX, a 2/ P. B., narodená XX. decembra XXXX, trvalým pobytom v M., B. XXX/X, o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1.1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 6. januára 2022 (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 0,085 % denne zo sumy 1 788 eur od 29. apríla 2021 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie so zaplatením (i) nájomného vo výške 1 188 eur za prenechanie motorového vozidla zn. Toyota Corolla 1,6 l s EČV: PD XXX GR do užívania na čas 27 dní (t. j. za obdobie od 1. do 28. apríla 2021), (ii) zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zákazu fajčiť v prenajatom motorovom vozidle v dohodnutej výške 500 eur a (iii) zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti vrátiť prenajaté motorové vozidlo v umytom a čistom stave zvonku aj zvnútra v dohodnutej výške 100 eur. 1.2. Zmluvná pokuta za omeškanie nájomcov s plnením ich finančných záväzkov z predmetného nájmu bola dohodnutá v čl. VI. bode 6.6. zmluvy o prenájme hnuteľného majetku z 28. apríla 2021 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu L. Q. - K.O.T.I.A.N. ako prenajímateľom a žalovanými 1/ a 2/ ako nájomcami, a to vo výške 1 % z dlžnej sumy za každý jeden deň omeškania. Prenajímateľka následne ako postupca postúpila predmetný peňažný nárok na žalobcu ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávky z 28. decembra 2021, pričom žalobca si tento nárok žalobou uplatnil len v rozsahu 0,085 % denne z dlžnej sumy. 2. Žalovaní 1/ a 2/ svoje právo vyjadriť sa k žalobe a zúčastniť sa na verejnom prerokovaní tejto veci vo svojej prítomnosti nevyužili. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami (v danom prípade len žalobcom) na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to zmluvou o prenájme hnuteľného majetku z 28. apríla 2021; cenníkom prenajímateľa; protokolom o prevzatí vozidla prenajímateľom od nájomcu z 28. apríla 2021; zmluvou o postúpení pohľadávky z 28. decembra 2021; stanovami žalobcu; výpisom zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX vedeného Okresným úradom Prievidza, ako aj ostatným obsahom spisu.
4. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil tento skutkový stav: 4.1. L. Q. - K.O.T.I.A.N., s miestom podnikania v W., U. XX/X, IČO: 44 944 403, zapísaná ako podnikateľka v živnostenskom registri č. XXX-XXXXX vedeným Okresným úradom Prievidza, v hmotnoprávnom postavení prenajímateľa a žalovaní 1/ a 2/ ako nájomcovia uzavreli 28. apríla 2021 zmluvu o prenájme hnuteľného majetku, na základe ktorej prenajímateľka prenechala nájomcom do užívania osobné motorové vozidlo zn. Toyota Corolla 1,6 l s EČV: PD XXX GR na obdobie od 1. do 28. apríla 2021 a nájomcovia sa jej za to zaviazali zaplatiť nájomné v dohodnutej výške 1 188 eur (t. j. 44 eur/deň). 4.2. Podľa čl. VI. bod 6.2. tejto zmluvy o prenájme hnuteľného majetku sa zmluvné strany dohodli, že „v zapožičanom hnuteľnom majetku je prísne zakázané fajčiť. V prípade porušenia tohto zákazu sú nájomcovia povinní zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 eur.“ 4.3. Podľa čl. VI. bod 6.3. tejto zmluvy o prenájme hnuteľného majetku sa zmluvné strany dohodli, že nájomcovia „zapožičaný hnuteľný majetok sú povinní vrátiť v umytom a čistom stave zvonku a aj zvnútra. V prípade nesplnenia tohto bodu sú nájomcovia povinní zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100 eur.“ 4.3. Podľa čl. VI. bod 6.6. tejto zmluvy o prenájme hnuteľného majetku „zmluvné strany si dohodli pre prípad omeškania sa nájomcov zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške jedno percento denne z dlžnej sumy za každý jeden deň omeškania. Táto zmluvná pokuta je dohodnutá pre akékoľvek omeškanie sa nájomcov so zaplatením zmluvne dojednanej platby prenajímateľovi.“ 4.4. Z protokolu o prevzatí vozidla prenajímateľom od nájomcu z 28. apríla 2021 vyplýva, že prenajímateľka prevzala od nájomcov prenajaté osobné motorové vozidlo 28. apríla 2021, pričom „auto bolo zafajčené a sedačky špinavé“. 4.5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 28. decembra 2021 prenajímateľka (v tom čase podnikajúca s obchodným menom L. B. - EUROCENTRUM) ako postupca previedla predmetnú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. 5.1. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 5.2. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 5.3. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. 5.4. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 5.5. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 6. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaných (a) so zaplatením dohodnutého nájomného za užívanie predmetného motorového vozidla v sume 1 188 eur, (b) so zaplatením zmluvnej pokuty za porušenie zákazu fajčiť v tomto motorovom vozidle v sume 500 eur a (c) so zaplatením zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti vrátiť predmetné motorové vozidlo v umytom a čistom stave v sume 100 eur. 6.1. Táto zmluvná pokuta bola stranami písomne dohodnutá v čl. VI. bode 6.6. zmluvy o prenájme hnuteľného majetku z 28. apríla 2021, a to vo výške 1 % denne (t. j. 365 % ročne) z dlžnej sumy. Žalobca si však nárok z nej vyplývajúci uplatňuje podanou žalobou len vo výške 0,085 % denne (t. j. 31,025 % ročne) z dlžnej sumy v súhrnnej výške 1 788 eur za dobu omeškania od 29. apríla 2021 do zaplatenia. 6.2. Predmetnú zmluvu o prenájme hnuteľného majetku z 28. apríla 2018 je potrebné v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože pri jej uzatváraní a plnení prenajímateľka L. Q. - K.O.T.I.A.N. konala v rámci predmetu svojej obchodnej (podnikateľskej) činnosti, zapísanej v živnostenskom registri ako „prenájom hnuteľných vecí“, a žalovaní 1/ a 2/ konali ako fyzické osoby-nepodnikatelia.
7. Zmluvná pokuta je právnym inštitútom (nástrojom, prostriedkom), ktorým sa zabezpečuje riadne a včasné splnenie zmluvnej povinnosti, na ktoré sa konkrétna zmluvná strana zmluvou zaviazala. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to aj vtedy, keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Zákon teda nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Zmluvnú pokutu možno platne dohodnúť len písomne, pričom musí byť určená jej výška alebo spôsob jej určenia. Nárok na zmluvnú pokutu vznikne vtedy, ak došlo (i) k porušeniu zmluvnej povinnosti zmluvnou stranou, ktorú splnenie tejto povinnosti zaťažovalo, a (ii) toto porušenie zmluvnej povinnosti bolo ňou zavinené. 8. Súd sa najskôr zaoberal skúmaním platnosti ustanovenia o zmluvnej pokute - čl. VI. bod 6.6. zmluvy o prenájme hnuteľného majetku z 28. apríla 2021, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok na jej zaplatenie. V rozhodovanej veci nebolo medzi stranami sporným, že predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná v zákonom vyžadovanej písomnej forme a že v tomto dojednaní bola dostatočne určito určená jej výška. V danom prípade ustanovenie o zmluvnej pokute obsahovalo označenie zmluvných strán a zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje, s tým, že určenie jej výšky bolo vyjadrené percentuálne, a to 1 % denne z dlžnej sumy. 9. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výšky je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Občiansky zákonník nijako priamo nelimituje maximálnu výšku zmluvnej pokuty. To však neznamená, aby mohla byť zmluvná pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. V prípade, že zmluvná pokuta bola dojednaná v neprimeranej výške, má súd možnosť podľa § 545a Občianskeho zákonníka túto pokutu znížiť (ide o tzv. moderačné právo súdu) s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, vrátane toho, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ak by však bola dojednaná v takej výške, hrubo nevyváženej k významu a výške zabezpečovanej pohľadávky, ktorá by odporovala dobrým mravom, ide o dojednanie zmluvnej pokuty absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). 10. Súlad obsahu právneho úkonu - dojednania o zmluvnej pokute - s dobrými mravmi sa musí posudzovať vždy, bez ohľadu na to, že jeho obsah bol výsledkom slobodného dojednania medzi zmluvnými stranami a kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil, prípadne či bol alebo nebol v dobrej viere (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 1568/2008, ktorý je s ohľadom na výkladové pravidlo príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí). Dojednanie o zmluvnej pokute možno podľa § 39 Občianskeho zákonníka z hľadiska súladu alebo nesúladu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi posúdiť len ako platné alebo neplatné, t. j. bez možnosti vidieť ju ako neplatnú len čo do výšky presahujúcej rámec dobrých mravov (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 172/2007). 11. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je vždy potrebné posudzovať individuálne na každý prípad. Kritériá pre určenie primeranosti môžu byť rôzne. Okrem hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti a skutočnosti, či došlo ku škode a v akej výške, ktoré uvádza už ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka, to môžu byť druh zabezpečovanej povinnosti (t. j. či ide o pohľadávku peňažnú alebo nepeňažnú), možnosť oprávnenej strany požadovať náhradu škody, dodatočné splnenie zabezpečovanej povinnosti, reciprocita zmluvnej pokuty, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, okolnosti, pohnútky a účel, ktorý bol sledovaný dojednaním zmluvnej pokuty a i. (k tomu porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 39/2010). 12. V relácii na prejednávanú vec, súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že v danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná vo výške 1 % za každý jeden deň omeškania (t. j. 365 % ročne) s plnením akýchkoľvek peňažných záväzkov nájomcov prenajímateľke, ktoré im vyplývali z predmetnej nájomnej zmluvy. 12.1. Z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti nejde o nijak zvlášť významnú povinnosť, práve naopak, o celkom bežnú povinnosť, ktorá je predmetom zabezpečenia v mnohých iných záväzkových vzťahoch. Omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku v občianskoprávnych vzťahoch je pritom sankcionované už aj priamo zákonom, keď veriteľovi zo zákona (ex lege) vzniká nárok požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania (porov. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorých výška
bola ku dňu 29. apríla 2021 (odkedy žalobca žiada prisúdiť uplatnenú zmluvnú pokutu za omeškanie nájomcov s plnením ich peňažných záväzkov) ustanovená v sadzbe 5 % ročne (t. j. 0,0136 % denne) z dlžnej sumy. 12.2. Z hľadiska hodnoty zabezpečovanej povinnosti nejde o nijak zvlášť vysoké plnenie. Hlavným predmetom plnenia zo zmluvy o prenájme hnuteľného majetku z 28. spríla 2021 bolo plnenie nájomného vo fixne dohodnutej výške 1 188 eur za nájom motorového vozidla, ktoré však bolo zo strany žalovaných v dohodnutej lehote a bez vážnych porúch vrátené. Ďalším (fakultatívnym) predmetom bolo plnenie zmluvných pokút za znečistenie prenajatého motorového vozidla v súhrnnej výške 600 eur. Vo všetkých prípadoch ide o zabezpečenie peňažného plnenia, ktoré je pre svoju likviditu pomerne ľahko vynútiteľné, exekvovateľné. 12.3. Z hľadiska vzniknutej škody súd s odkazom protokol o prevzatí vozidla ako listinný dôkaz uvádza, že prenajímateľke bola spôsobená škoda spočívajúca v znečistení prenajatého motorového vozidla, pričom táto škoda už bola zabezpečená podľa názoru v dostatočnom rozsahu osobitnými zmluvnými pokutami za porušenie zákazu fajčiť v motorovom vozidle v sume 500 eur a porušenie povinnosti odovzdať motorové vozidlo v umytom a čistom stave v sume 100 eur. Spôsobenie ešte inej škody prenajímateľke tvrdené ani preukázané nebolo. 12.4. Pri posudzovaní primeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty za omeškanie s plnením peňažných záväzkov žalovaných z predmetnej nájomnej zmluvy súd komparatívne prihliadol i na maximálnu výšku všetkých zákonných i zmluvných sankcií (vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút), ktoré môže veriteľ požadovať od spotrebiteľa za jeho omeškanie so splácaním peňažných prostriedkov poskytnutých na základe spotrebiteľskej zmluvy. Tá bola v čase uzavretia predmetnej zmluvy o prenájme hnuteľného majetku z 28. apríla 2021 zákonom ustanovená vo výške 15 % ročne (t. j. 0,0411 % denne) (porov. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov). 12.5. Napokon súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že predmetná zmluvná pokuta bola dohodnutá percentuálne na neurčitý čas, čo v prípade omeškania so zaplatením peňažného plnenia vo výške 1 788 eur predstavuje sumu 17,88 eur/deň, resp. 6 526,20 eur/rok. Ročné plnenie zmluvnej pokuty tak predstavuje viac ako 3,5-násobok hodnoty zabezpečovanej povinnosti. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít síce platí, že posudzovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu z hľadiska korektívu dobrých mravov možno len podľa okolností, ktoré boli objektívne dané v čase, keď bol tento právny úkon urobený a na okolnosti, ktoré nastali neskôr, nemožno prihliadať (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 354/2016), čo teda znamená, že vymáhanú zmluvnú pokutu dohodnutú v primeranej výške nemožno veriteľovi odoprieť len preto, že narástla do výšky presahujúcej zabezpečenú pohľadávku z dôvodu trvania omeškania dlžníka, avšak takisto platí, že ak už pri nie príliš dlhom omeškaní dosahuje (bude dosahovať) zmluvná pokuta výšku zabezpečenej sumy, možno zmluvné dojednanie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu považovať za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 602/2000). 13. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta pre prípad omeškania žalovaných ako spotrebiteľov s plnením ich peňažných záväzkov z predmetnej nájomnej zmluvy je nielen neprimerane vysoká, ale v rozpore s dobrými mravmi. Pod dobrými mravmi sa rozumejú všeobecne spoločensky uznávané zásady slušnosti a poctivého konania v právnom styku. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne neprijateľné a hrubo nevyvážené, ako je tomu v danom prípade, keď ide o neprimeranú výšku zmluvnej pokuty pri porovnaní s výškou, druhom a významom záväzku, ktorý zabezpečovala. Ustanovenie čl. VI. bod 6.6 zmluvy o prenájme hnuteľného majetku z 28. apríla 2021, ktoré v kontexte všetkých individuálnych okolností jeho dojednania neobstojí v teste dobrých mravov predpokladaným § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka od počiatku (ex tunc) absolútne neplatné. To potom znamená, že v danom prípade omeškanie žalovaných s plnením ich peňažných záväzkov vyplývajúcich z predmetnej nájomnej zmluvy nebolo platne zabezpečené žiadnou zmluvnou pokutou, a preto súd žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol. 14. Záverom súd považuje za potrebné ešte dodať, že v danom prípade nemohol aplikovať ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka, na základe ktorého má právo neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť (tzv. modaračné právo súdu), a to z dôvodu, že moderovať, t. j. znížiť výšku zmluvnej pokuty
na primeranú, môže len za podmienky, ak je dojednanie o zmluvnej pokute platné. Moderačné právo totižto možno používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výlučne však len pri platných úkonoch. V predmetnom spore však ustanovenie o zmluvnej pokute, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj žalobou uplatnený nárok, je ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi od počiatku absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, čo teda znamená, že v prejednávanej veci neexistuje predmet, ktorý by vôbec bolo možné moderovať. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný procesný úspech, preto im proti neúspešnému žalobcovi - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP), ktoré napokon v konaní neboli tvrdené ani preukazované - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovaným nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že im v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.