Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B3-61Cpr/6/2023 1323201751 02. 04. 2025 JUDr. Ľudmila Jančovičová ECLI:SK:MSBA4:2025:1323201751.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: W. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX/X, Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Viktor Mišík s.r.o., IČO: 51 263 467, so sídlom Zámocká 1, Bratislava, proti žalovanému: Autohaus Hösch s.r.o., IČO: 54 466 351, so sídlom Diaľničná 4712/22, Senec, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy a o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto rozhodol: I. Konanie v časti eventuálneho návrhu s a z a s t a v u j e . II. Žaloba sa z a m i e t a . III. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 14.04.2023 proti žalovanému domáhal I. určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, II. uloženia povinnosti zaplatiť náhradu mzdy za obdobie od 23.03.2023 do právoplatnosti tohto rozsudku (vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy od 24.03.2023 do zaplatenia a III. povinnosti zaplatiť náhradu trov konania v plnej výške. Žalobca ďalej uviedol, že keďže má žalovaný za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo platné, no do dnešného dňa mu nevyplatil náhradu mzdy za dva mesiace výpovednej doby a ani náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, navrhol súdu, aby v prípade posúdenia predmetného skončenia ako platného vydal tento eventuálny rozsudok: I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie dvojmesačnej výpovednej doby vo výške 6.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo od 15.03.2023 do zaplatenia, II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku, III. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Žalobca žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) odôvodnil najmä tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer s dňom nástupu 15.08.2022 na pracovnú pozíciu, predajca s obsahom pracovnej činnosti predaj automobilov, poradenstvo klientom, kontrola a uzatváranie kúpnych zmlúv, poradenstvo o možnostiach financovania, pokladňa a fakturácia s dohodnutou hrubou mesačnou mzdou 2.500 eur + 500 eur paušálny príplatok. Dňa 27.01.2023 bol na vyšetrení v pohotovostnej ambulancii, nakoľko sa necítil dobre. Na základe vyšetrenia mu bola vystavená pracovná neschopnosť (ďalej aj „PN“) k tomuto dátumu. Pred odchodom v práci oznámil vedúcemu pobočky, že potrebuje ísť k doktorovi, pretože sa necíti
dobre a má silné bolesti v ľavej nohe. Ešte pred jeho skorším odchodom z práce mu odovzdal vedúci predajne priamo do rúk výpoveď z pracovného pomeru § 63 ods. 1 písm. b), ktorú odmietol podpísať nakoľko sa necítil dobre a nerozumel dôvodu a výpoveď mu nebola podaná písomne ako ustanovuje pracovná zmluva na strane 7 bod 33 - výpoveď musí byť písomná a zaslaná na adresu uvedenú v zmluve alebo doporučeným dopisom zmluvnej strane na vopred oznámenú zmenenú adresu. Všetky pracovné prostriedky, ktoré mu zamestnávateľ poskytol a pri oznámení jeho PN od neho vedúci predajne požadoval, mu odovzdal, taktiež pracovné vozidlo vzhľadom k možnému prípadnému predaju vozidla. Palivovú Shell kartu od neho vedúci pobočky nepožadoval, tak si ju ponechal na účel, ku ktorému bola určená. Dňa 11.02.2023 (sobota) mu volal jeho kolega (vedúci pobočky), že je pred jeho domom a chce mu dať jeho osobné veci z práce, ktoré si nechal v práci. Požiadal ho nech ide dole ku bráne, aby mu ich mohol dať. Povedal mu, že ich príde zobrať priateľka, nakoľko on leží s boľavou nohou. Keď prišla priateľka ku bráne, bol tam kolega spolu aj s druhým kolegom z práce. Podal jej do rúk jeho osobné veci a na vrch jej položil ešte papiere a potom jej povedal, že je to jeho výpoveď. Keď mu to všetko odovzdala, tak zistil, že mu kolega doniesol aj s jeho osobnými vecami okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny. Vo výpovedi bolo uvedené, že závažne porušil pracovnú disciplínu, a to tým, že bez súhlasu zamestnávateľa použil firemnú tankovaciu kartu SHELL na zaplatenie pohonných hmôt a nemrznúcej zmesi v celkovej hodnote 243,48 eur v čase, keď už nedisponoval firemným vozidlom zamestnávateľa. Nie je si vedomý akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko tankovacia karta SHELL mu bola pridelená ako benefit zo strany zamestnávateľa, ktorú mu zamestnávateľ poskytol na čerpanie akýchkoľvek pohonných hmôt a iných doplnkov do výšky 400 eur na mesiac a nikto doteraz nešpecifikoval konkrétne vozidlo resp. vozidlá pri ktorých môže túto kartu používať. Keďže vozidlo, ktoré mu bolo pridelené zamestnávateľom nechal kvôli možnému predaju počas trvania práceneschopnosti v zamestnaní. Pri nástupe na PN mu bola palivová karta ponechaná a nikto zo strany zamestnávateľa ho neupozornil na skutočnosť, že nemôže Shell kartu počas práceneschopnosti používať bez súhlasu zamestnávateľa a nebol si vedomý toho, že porušuje akúkoľvek pracovnú disciplínu, nakoľko jeho kolegovia taktiež používajú palivo natankované z palivových kariet, ktoré majú pridelené aj počas pracovného voľna, a to na rodinné výlety ako aj iné aktivity. Týmto je jasne preukázateľný úmysel zamestnávateľa, že hľadá všetky možné prostriedky a postupy na ukončenie jeho pracovného pomeru, a to aj počas toho ako je PN. Doposiaľ mu nie je jasný dôvod tohto konania zo strany zamestnávateľa. Keďže dôvod, ktorý uviedli v prvej z výpovedí, ktorú obdržal, a to z dôvodu nadbytočnosti nie je pravdivý, nakoľko už na jeho pracovnú pozíciu prijali nového zamestnanca, a to aj napriek tomu, že bol v roku 2022 najproduktívnejší predajca vozidiel na Slovensku. Dňa 16.02.2023 sa pokúsil o zmier zaslaním žiadosti o mimosúdnu dohodu e-mailom a aj písomne, no bohužiaľ neúspešne. Dňa 23.02.2023 mu prišla odpoveď so zamietajúcim stanoviskom k jeho pokusu o mimosúdnu dohodu a vyjadrenie, že zamestnávateľ trvá na okamžitom ukončení jeho pracovného pomeru ku dňu 11.02.2023, nevyčerpanú dovolenku v trvaní 3,5 dňa mi vyplatia vo februárovej výplate a zároveň mu odpočítajú sumu za neoprávnené používanie palivovej SHELL karty, čo sa aj udialo. Do dnešného dňa mu však nevyplatili náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, k čomu ich zaväzuje Zákonník práce. Následne mu zamestnávateľ opätovne zaslal poštovou prepravou list, ktorý sa mu vrátil ako nedoručený, z dôvodu, že si list v odbernej lehote neprevzal. Dňa 21.03.2023 zamestnávateľovi zaslal oznámenie o tom, že neuznáva okamžité skončenie pracovného pomeru a žiada, aby ho aj naďalej zamestnával, ktoré mu bolo doručené dňa 23.03.2023. Od tohto dňa preto žiada náhradu mzdy. Keďže má výplatné pásky za obdobie október a november 2022 na firemnom e-maile zamestnávateľa a nemá k nemu už prístup, žiadal súd o uloženie edičnej povinnosti žalovanému k predmetným výplatným páskam, nakoľko rozhodné obdobie pre výpočet náhrady mzdy je posledný štvrťrok roku 2022, ktorý predchádzal okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalovaný mu vypracoval potvrdenie o zamestnaní v trvaní od 15.08.2022 do 11.02.2023, pričom ako prvotný výpovedný dôvod uviedol nadbytočnosť. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu ale zaslal až v mesiaci marec 2023, pričom má za to, že takéto konanie len potvrdzuje úmysel žalovaného ukončiť jeho pracovný pomer bez adekvátneho dôvodu a bez akejkoľvek finančnej náhrady. 3. K žalobe žalobca pripojil nasledovné listiny: list zo dňa 20.03.2023, e-mailovú komunikáciu z 13.02. až 16.02.2023, podací lístok zo dňa 21.03.2023, potvrdenie o zamestnaní, výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pracovnú zmluvu zo dňa 14.08.2022. Na pojednávaní dňa 05.03.2025 žalobca predložil súdu potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.01.2023 do 01.10.2023.
4. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 18.10.2023, pričom žalovaný sa k žalobe v rámci písomného štádia konania nevyjadril. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 05.03.2025. Na pojednávaní žalobca vzal žalobu v časti eventuálneho petitu / žalobného návrhu pôvodného podania späť. Zároveň žiadal súd o rozšírenie žalobného návrhu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.01.2023. 6. Súd na pojednávaní dňa 05.03.2025 uznesením /§ 234, § 235 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)/ za prítomností oboch strán sporu pripustil zmenu žaloby, v znení ktorej sa žalobca domáhal I. určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, II. uloženia povinnosti zaplatiť náhradu mzdy za obdobie od 23.03.2023 do právoplatnosti tohto rozsudku (vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy od 24.03.2023 do zaplatenia, III. určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.01.2023 a IV. povinnosti zaplatiť náhradu trov konania v plnej výške. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu súdneho spisu (§ 204 CSP). Ďalšie dokazovanie súd pre nadbytočnosť nevykonal. 8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci. 9. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dňa 14.08.2022 uzatvorili písomnú pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer žalobcu u žalovaného s nástupom do práce dňa 15.08.2022 na pracovnej pozícii predajca na dobu neurčitú s miestom výkonu práce sídlo zamestnávateľa v Senci, Diaľničná cesta 22. 10. Dňa 27.01.2023 zamestnanec žalovaného priamo do rúk žalobcu odovzdal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú žalobca odmietol podpísať. 11. Dňa 11.02.2023 bolo priateľke žalobcu v mieste bydliska žalobcu odovzdané okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 12. Žalobca podľa potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou bol v trvaní od 27.01.2023 do 01.10.2023 uznaný za dočasne práceneschopného. 13. Doporučeným listom zo dňa 20.03.2023 podaným na poštovú prepravu dňa 21.03.2023 žalobca oznámil žalovanému, že neuznáva výpoveď s okamžitým ukončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a naďalej trvá na tom, aby ho žalovaný zamestnával. 14. Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 22.02.2023 vyplýva, že žalovaný evidoval žalobcu ako zamestnanca na pracovnej pozícii predajca v dobe od 15.08.2022 do 11.02.2023. 15. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne. 16. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. 17. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 18. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 19. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“ alebo „Zákonník práce“) ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Podľa § 9 ods. 1 až 3 ZP (1) V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. (2) Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. (3) Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. 21. Podľa § 36 ZP k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 130a ods. 1 písm. b), § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to strana sporu nenamietne. 22. Podľa § 38 ods. 1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. 23. Podľa § 38 ods. 4 ZP povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. 24. Podľa § 59 ods. 1 ZP pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. 25. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. 26. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) ZP zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia. 27. Podľa § 64 ods. 2 ZP ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. 28. Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 29. Podľa § 68 ods. 3 ZP zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na otcovskej
dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej dovolenke z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou. 30. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe. 31. Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 32. Podľa § 122 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 33. S poukazom na ustanovenie § 144 CSP v spojení s ustanovením § 145 ods. 2 CSP súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 05.03.2025 rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a konanie v časti eventuálneho žalobného návrhu zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti uplatneného nároku. 34. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci súd rozhodol vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol. 35. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 14.04.2023 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 11.02.2023 a nároku na náhradu mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, na základe toho, že listom zo dňa 21.03.2023 žalobca v súvislosti s týmto okamžitým skončením pracovného pomeru oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Samotný žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 21.03.2023 zamestnávateľovi zaslal oznámenie o tom, že neuznáva okamžité skončenie pracovného pomeru a žiada, aby ho aj naďalej zamestnával, ktoré mu bolo doručené dňa 23.03.2023 a od tohto dňa preto žiada náhradu mzdy. Vzhľadom na uvedené, keďže súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že žalobca nepodal na súd žalobu v tejto časti najneskôr dňa 11.04.2023 /utorok, pracovný deň/ (§ 1 ods. 4 ZP v spojení s § 122 OZ) v dvojmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehote odo dňa, keď sa mal pracovný pomer dňa 11.02.2023 skončiť (§ 77 ZP), nebolo možné vyhovieť ani nároku na náhradu mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žaloba v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola žalobcom podaná na súd až dňa 14.04.2023 /piatok, pracovný deň/, teda po márnom uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie takej žaloby. Súd poukazuje na to, že „pokiaľ v tejto lehote nie je podaná žaloba na určenie neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru, nemožno sa jeho neplatnosťou ďalej zaoberať, rozviazanie pracovného pomeru je účinné.“ „V konaní o náhradu mzdy sa ... súd musí vždy zaoberať otázkou, či existuje právny úkon smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru, či a kedy na jeho základe došlo ku skončeniu pracovného pomeru a v závislosti od toho potom súd posúdi mzdový nárok.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 36/2000, ZSP 17/2001). Vzhľadom na uvedené oneskorené podanie žaloby na súd, súd sa neplatnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru nezaoberal a žalobu zamietol. Pokiaľ ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, súd tiež poukazuje na to, že Zákonník práce neustanovuje zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca uznaného za dočasne pracovne neschopného (§ 68 ods. 3 ZP). 36. Čo sa týka návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.01.2023 súd poukazuje na to, že aj v časti tohto návrhu žalobca podal žalobu na súd oneskorene. Samotný žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 27.01.2023 odmietol na pracovisku prevziať výpoveď zo strany zamestnávateľa a až následne oznámil žalovanému svoju dočasnú pracovnú neschopnosť. V danom prípade súd teda poukazuje na to, že ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 ZP z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a) ZP, zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe (§ 77 ZP). Keďže žalobcovi bola daná výpoveď pred začiatkom plynutia ochrannej doby a výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím posledného dňa ochrannej doby teda dňa 01.10.2023. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že pre zákaz výpovede v tzv. ochrannej dobe je rozhodujúci stav v čase doručovania výpovede zamestnancovi. V danom prípade bolo v konaní nesporné, že výpoveď žalovaný doručoval žalobcovi na pracovisku a ešte pred tým, ako žalobcovi bola vystavená dočasná pracovná neschopnosť, pričom žalobca výpoveď odmietol prevziať a odišiel k lekárovi. Z uvedeného dôvodu nastali účinky doručenia výpovede dňa 27.01.2023 (§ 38 ods. 1 a 4 ZP). Keďže žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede až dňa 05.03.2025, ani tejto časti žalobného návrhu súd nemohol vyhovieť, keďže žaloba ani v časti určenia neplatnosti výpovede nebola podaná včas a márnym uplynutím zákonom ustanovenej lehoty žalobcovi zaniklo právo domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru. 37. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že nebola zachovaná hmotnoprávna prekluzívna lehota na uplatnenie nároku žalobcu z titulu neplatnosti skončenia pracovného pomeru ani okamžitým skončením ani výpoveďou. S poukazom na uvedené uplynutie lehoty počas ktorej žalobca mohol uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktorá má tzv. prepadný charakter, sa súd už nemohol zaoberať platnosťou či neplatnosťou skončenia pracovného pomeru žalobcu ani nárokom na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru uplatneného žalobcom v danom prípade v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru. Za neplatne skončený pracovný pomer totiž možno označiť len taký, o neplatnosti ktorého súd rozhodol právoplatným rozhodnutím. 38. Súd teda zamietol žalobu z dôvodu jej oneskoreného podania na súd, keďže pracovný pomer mal skončiť okamžitým skončením dňa 11.02.2023, čo vyplýva z vykonaného dokazovania ako aj zo samotnej žaloby, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 14.04.2023. Uvedený dôvod zamietnutia žaloby sa týka aj žaloby v časti návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v zmysle podaného návrhu na zmenu žaloby zo dňa 05.03.2025 a vyhláseného uznesenia na pojednávaní dňa 05.03.2025 o pripustení zmeny žalobného návrhu. Súd poukazuje na to, že keďže podľa § 77 ZP v spojení s § 36 ZP ide o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, žalobca musí podať žalobu na súde tak, aby bola súdu doručená najneskôr v posledný deň lehoty. 39. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, pričom čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 05.03.2025, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku III. výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/. Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.