Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 69C/15/2025 1324208167 20. 05. 2025 Mgr. Filip Müller ECLI:SK:MSBA4:2025:1324208167.2
Uznesenie 1 69C/15/2025 Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovaným: 1/ AMAG Leasing AG, so sídlom Alte Steinhauserstrasse 12, 6330 Cham, Švajčiarsko, zast. Advokátska kancelária ZUZÁK, s.r.o., so sídlom Suché mýto 1 Europeum Business Centre, Bratislava, 2/ MEGALITY, s. r. o., so sídlom Vyšehradská 3781/4, 851 06 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 52 560 996, 3/ PDS Services s. r. o., so sídlom Kuklovská 496/13, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 459 834, o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: 2 69C/15/2025 Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 5 69C/15/2025 1. Žalobca sa návrhom zo dňa 25.04.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1) povinnosť zdržať sa nakladania, užívania, dispozície, zaťažovania, prevodu a pozmeňovania a upravovania osobného motorového vozidla zn. A. A. avant 50TSFI E, VIN: B., EČV: A.. Návrh na neodkladné opatrenie bol v konaní podaný po podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva. 2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v konaní sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva k vozidlu A. A. avant 50TSFI E, VIN: B.. Vozidlo bolo zaistené dňa 04.09.2024 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, 2. operatívne oddelenie, v konaní ORZP-BAI-OKP7-81-012/2024 spoločnosti PDS z dôvodu, že súvisí so spáchaním trestnej činnosti, a to podľa § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Dňa 04.09.2024 bolo spoločnosti PDS a tiež ČSOB, doručené oznámenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru I, odbor kriminálnej polície, 2. operatívne oddelenie, ktorým boli spoločnosti vyzvané na uplatnenie si vlastníckeho alebo iného práva k vozidlu v civilnom procese do 60 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Následne bola podaná žaloba vo veci, ktorou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k vozidlu. Žalovaný 1), ktorý pôsobí vo Švajčiarsku, sa neustále snaží o vydanie vozidla mimo súdneho konania, existuje dôvodná obava, že aj v prípade rozhodnutia vo veci v prospech žalobcu sa žalobca nebude môcť dostať k vozidlu a vykonávať svoje vlastnícke právo k vozidlu. Žalovaný 1) sa všemožne snaží dosiahnuť vydanie vozidla do jeho rúk, zároveň je v konaní pred súdom pasívny. Vyhľadáva alternatívne spôsoby ako sa k vozidlu dostať a nedbá na prebiehajúce súdne konanie. Podľa informácií, zástupca žalovaného 1) kontaktoval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, v ktorom žiadal,
podľa ich názoru nezákonne, o zmenu v evidencii vozidiel, pričom v konaní prebiehalo súdne konanie.. Splnomocnený zástupca domáhal vlastníctva vozidla aj u právneho zástupcu žalobcu a tvrdil, že ide o chybu v evidencii vozidiel. Žalovaný 1) sa domáhal vydania vozidla napriek vedomosti o prebiehajúcom súdnom spore a za týmto účelom opätovne kontaktoval aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. Podľa dostupných informácií, je vozidlo zaistené na území Slovenskej republiky, avšak v prípade, ak by došlo k vydaniu vozidla do Švajčiarska, švajčiarske orgány by mohli rozhodnúť o vydaní vozidla žalovanému 1). Pre tento prípad je nevyhnutné ošetriť takúto situáciu a uložiť so sporom, aby sa žalovaný 1) zdržal nakladania s vozidlom, užívania, dispozície, zaťažovania, prevodu, pozmeňovania a upravovania vozidla. Ak by neodkladné opatrenie nebolo uložené a zo strany orgánov činných v trestnom konaní by nejakým spôsobom došlo k odovzdaniu vozidla žalovanému 1, mohlo by dôjsť vážnemu ohrozeniu exekúcie. 2.1. Ak by sa vozidlo dostalo do dispozície žalovaného 1), mohol by s vozidlom disponovať a mohol by vozidlo previesť zaťažiť čím by sa vyhol tomu, aby vozidlo skončilo v rukách žalobcu napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým súd rozhodne o určení vlastníckeho práva k vozidlu v prospech žalobcu. Nedošlo by tak k naplneniu podstaty určenia vlastníckeho práva, ktorého sa v spore domáha, pretože napriek tomu, že o vlastníctve bolo rozhodnuté v prospech žalobcu, prakticky by krokmi žalovaného 1, ktoré sú vzhľadom na opakované obchádzanie súdneho konania a vyhľadávania iných alternatívnych a z ich pohľadu aj nezákonných ciest pre získanie dispozície s vozidlom, mohlo by dôjsť k zmareniu exekúcie, vydaniu vozidla žalobcovi. Ak by sa aj nedopustil prevodu alebo zaťaženia vozidla, už len obyčajným používaním vozidla by jednak rapídne klesala hodnota vozidla opotrebovaním vozidla a tiež zvyšovaním nájazdu. Najmä by bolo vystavené nebezpečenstvu náhodnej škody na vozidle, resp. zničeniu vozidla. 2.2. Žalovaný 3), žalobca a žalovaný 2) uzatvorili dňa 26.02.2024 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo vyššie uvedené vozidlo. Vlastníctvo bolo prevedené na žalovaného 3. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 38.714,90 Eur. Žiadna zo strán nerozporuje jej splnenie a platnosť. Odovzdaním vozidla na základe kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu a podľa § 446 Obchodného zákonníka žalobca nadobudol vlastnícke právo aj keby žalovaný 2 vlastníkom nebol. Žalobca ako aj žalovaný 3) boli teda dobromyseľný. Žalovaný 2) vyhlásil, že vozidlo nepochádza z trestnej činnosti. Vozidlo prešlo kontrolou originality a bolo riadne zapísané do evidencie vozidiel. 3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.1. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 3.2. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b)zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c)nenakladala s určitými vecami alebo právami, d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e)nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h)sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
3.4. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 3.5. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 3.6. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 3.7. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 3.8. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 4. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZ“), policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak. 4.1. Podľa § 21 ods. 2 zákona o PZ, ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s trestným činom alebo s priestupkom, policajt je povinný zaistenú vec neodkladne odovzdať príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na prejednanie priestupku. Zaistenú vec, po ktorej pátra polícia iného štátu, odovzdá policajt polícii iného štátu. Ak si príslušný orgán činný v trestnom konaní, orgán príslušný na prejednanie priestupku alebo polícia iného štátu zaistenú vec neprevezme, postupuje sa podľa odsekov 3 až 12. Ak je zaistenou vecou vozidlo, ktoré má neoprávnene pozmenený identifikátor vozidla, a vozidlo sa nedá identifikovať podľa skrytých identifikátorov, spracuje policajt návrh na jeho vyradenie z príslušnej evidencie. 4.2. Podľa § 21 ods. 3 zákona o PZ, ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom zázname o vrátení veci. 4.3. Podľa § 21 ods. 9 zákona o PZ, ak si na zaistenú vec uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach útvar Policajného zboru zaistenú vec uloží do úschovy a písomne to oznámi osobe, ktorej bola vec zaistená a osobe, ktorá si na ňu uplatňuje právo, pričom v písomnom oznámení im odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili právo v civilnom procese. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec v civilnom procese, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa druhej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy. Na možnosť postupu podľa predchádzajúcej vety musí útvar Policajného zboru osobu upozorniť. 5. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. 5.1. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. 5.2. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená. 5.3. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. 5.4. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. 5.5. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. 6. Súd má za to, že zo strany žalobcu neprišlo k preukázaniu potreby nariadiť neodkladné opatrenie. Súd má za to, že v konaní je sporné vlastnícke právo k motorovému vozidlu Audi A6 avant 50TSFI E, VIN: B., EČV: A., a to či je vlastníkom žalobca alebo žalovaný 1). Predmetné motorové vozidlo bolo na základe žiadosti švajčiarskych policajných orgánov príslušníkmi Policajné zboru Slovenskej republiky zaistené. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, aby sa žalovaný 1) zdržal nakladania, užívania, dispozície, zaťažovania, prevodu a pozmeňovania a upravovania osobného motorového. Súd má za to, že v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že je tu potrebná bezodkladná úprava pomerov. Súd má za to, že aby bolo zabránené v dispozícii s motorovým vozidlom, je už dosiahnuté, a to na základe zákona, konkrétne ustanovenia § 21 zákona o PZ. Je nepochybné, že vozidlo bolo zaistené, a žalobca osvedčil skutočnosť, že žalovaný 1) sa domáha od vydania predmetného motorového vozidla od príslušného útvaru Policajného zboru. Policajný zbor má zákonom presne stanovený postup, ako nakladať so zaisteným motorovým vozidlom. V prípade, že švajčiarske orgány požiadajú o vydanie hľadaného motorového vozidla, budú podľa § 21 ods. 2 zákona o PZ povinné toto vozidlo vydať. Súd v civilnom konaní nie je oprávnený zasahovať do činnosti orgánom činných v trestnom konaní počas úkonov, ktoré vykonávajú v trestnom konaní. Žalobca neosvedčil skutočnosť, žeby zo strany orgánov Policajného zboru prišlo k vydaniu vozidla švajčiarskym orgánom. V prípade vydania motorového vozidla do Švajčiarska by bolo namieste uvažovať o nariadení neodkladného opatrenia. V danej veci, však prišlo k postupu podľa § 21 ods. 9 zákona o PZ, podľa ktorého, ak si uplatňuje právo iná osoba, a ak sú pochybnosti o tom komu má vozidlo vydať, Policajný zbor má povinnosť uvedené vozidlo uložiť do úschovy a oznámiť osobe, ktorej bola vec zaistená a osoba, ktorá si uplatňuje právo, aby sa obrátila súd v civilnom procese. Tento postup preukazuje aj list zo dňa
04.09.2024, ktorým bola osoba, ktorej bolo motorové vozidlo zaistené o možnosti podať civilnoprávnu žalobu. Uvedený list je v spise na č. l. 9. Súd má teda za to, že úschova Policajným zborom, predstavuje dostatočnú zábezpeku, že žalovaný 1) nebude s motorovým vozidlom nakladať, nakoľko podľa zákona nie je možné zo strany Policajné zboru vydať žalovanému 1) predmetné motorové vozidlo. Tým, že vzťahy medzi sporovými stranami sú zabezpečené, prostredníctvom iných zákonných prostriedkov, by bolo nadbytočné vydávať navrhnuté neodkladné opatrenie, nakoľko žalovaný 1) nemá možnosť disponovať predmetným motorovým vozidlom. 6.1. Súd pre úplnosť uvádza, že na základe žiadosti o súčinnosť zo strany príslušného útvaru Policajného zboru, súd prípisom zo dňa 31.03.2025 príslušnému útvaru oznámil svoj právny názor, že predmetné motorové vozidlo nie je možné vydať žiadnej osobe (č. l. 89). 7. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ani ohrozenie exekúcie. 8. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým bude konanie skončené. Poučenie: 2 69C/15/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.