Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 10Csp/27/2023 1423201006 11. 03. 2025 JUDr. Miriam Oswaldová ECLI:SK:MSBA4:2025:1423201006.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci žalobcu: mBank S.A., IČO: 001 254 524, so sídlom Prosta 18, 00 850 Varšava, Poľská republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti ako organizačnej zložky: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 819 638, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, v zastúpení: Mgr. Lenka Heřmánková, usadený euroadvokát so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Jozef Šarga, nar. 06.04.1968, s trvalým pobytom Hlaváčikova 7, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 204 248,12 Kč s príslušenstvom, rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 204 248,12 Kč s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.09.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPujčka plus č. GNN061074365/2017, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 225 000 CZK. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 3 870,70 CZK v dohodnutých termínoch počas 84 mesiacov. Žalovaný sa taktiež zaviazal platiť úroky z nesplatenej časti úveru vo výške 9,90 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky poskytovania úveru mPujčka plus, ako aj Všeobecné obchodné podmienky mBank. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných splátok, keď nehradil riadne a včas splátky a to aj napriek výzve. Žalobca vyhlásil podľa čl. 6 Podmienok pre poskytovanie hotovostných úverov mBank mPujčka plus všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 15.11.2018. Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky bola žalovanému doručená dňa 07.11.2018. Žalovaný však svoj záväzok nesplnil ani v dodatočnej lehote. Záverom žalobca uviedol, že v minulosti sa snažil domôcť svojho nároku prostredníctvom príslušného súdu v Českej republike, avšak toto súdne konanie bolo zastavené z dôvodu, že príslušný súd v Českej republike nemal právomoc konať. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a v konaní zostal nečinný. 3. V konaní neboli sporné žiadne skutočnosti, ani tvrdenia a súd zistil nasledovný skutkový stav - žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.9.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPujčka plus č. GNN061074365/2017 Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý dňa 19.9.2017 úver zo strany žalobcu vo výške 225.000,- CZK. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelného splácania v mesačných splátkach vo výške 3.870,70 CZK v dohodnutých termínoch po dobu 84 mesiacov a rovnako sa zaviazal platiť úroky z nesplatenej časti úveru
v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 9,90 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky poskytovania úveru mPujčka plus ako aj Všeobecné obchodné podmienky mBank. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splatných splátok, keď nehradil riadne a včas splátky, a to ani napriek výzve k úhrade splátok zo strany žalobcu, vyhlásil žalobca všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 15.11.2018. Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 2.11.2018 bolo žalovanému doručené dňa 7.11.2018. Žalobca sa domáhal svojho nároku na súde v Českej republike, avšak toto konanie bolo uznesením č.k.: 54C/305/2020-39, zo dňa 12.04.2022 zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. 4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne: 5.1. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „OZ“), premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenia § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžník, ktorý o premlčaní vedel. 5.2. Podľa § 100 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 5.3. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 5.4. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 5.5. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 5.6. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 5. Premlčanie je právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k subjektívnemu právu. Uplynutím kvalifikovaného časového odstupu sa záujem objektívneho práva na ochrane subjektívnych práv zmenšuje a ponecháva sa v režime dispozície osôb záväzkového právneho vzťahu. Veriteľ síce po kvalifikovanom časovom odstupe môže uplatniť svoje subjektívne právo na súde, avšak s vedomím a rizikom, že v dôsledku kvalifikovaného správania sa protistrany môže byť procesná ochrana jeho subjektívneho práva zamietnutá. Naopak, dlžník môže dobrovoľne splniť i po kvalifikovanom časovom odstupe pohľadávku svojho veriteľa a nedochádza tým k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa. Rovnako tak klasický konštrukt obrany dlžníka vyžaduje jeho aktívne konanie vo forme vznesenia námietky premlčania. V prípade spotrebiteľských sporov je tento klasický konštrukt prelomený tým, že súd nemôže priznať žalobcovi premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom súd tak urobí aj bez návrhu alebo procesnej aktivity spotrebiteľa. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. 6. Zo žalobcom predložených dokumentov vyplynulo, že žalobca sa už v minulosti snažil domôcť svojho nároku prostredníctvom príslušného súdu v ČR, avšak toto súdne konanie bolo zastavené. Žalobca uviedol, že uvedené konanie bolo zastavené z dôvodu, že príslušný súd v ČR nemal právomoc konať. Avšak zo samotného uznesenia Obvodného súdu pre Prahu 1, č.j. 54C/305/2020-39, ktorým súd zastavil konanie vyplýva, že toto konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. Tým, že žalobca zobral svoju žalobu späť nie je možné tvrdiť, že premlčacia lehota neplynula. OZ v § 112 výslovne stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby premlčacia lehota neplynula. Prvou podmienkou je, že veriteľ musí v premlčacej dobe uplatniť právo na súde alebo u iného príslušného orgánu. Druhou podmienkou je, že v začatom konaní musí riadne pokračovať. Tým, že sa žalobca obrátil na súd, ktorý nemal právomoc konať, nemožno tvrdiť, že si uplatnil právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne. A tým, že žalobca zobral žalobu späť, nie je možné tvrdiť, že v začatom konaní riadne pokračoval. Preto nie
sú splnené podmienky pre neplynutie premlčacej doby podľa § 112 OZ a premlčacia doba riadne plynula aj naďalej. Tým, že k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru žalobca pristúpil dňa 02.11.2018, premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň, t.j. 03.11.2018 a uplynula v štandardnej trojročnej premlčacej lehote, t.j. dňa 03.11.2021. Žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa 30.03.2023, preto súd konštatuje, že bola podaná po márnom uplynutí premlčacej lehoty. V zmysle § 54a premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Súd musel na premlčanie prihliadať aj bez toho, aby to v konaní spotrebiteľ namietol. Súd preto z dôvodu márneho uplynutia premlčacej lehoty žalobu v celom rozsahu zamietol. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, možno konštatovať, že plný úspech v konaní mal žalovaný. Keďže zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a vzniknúť už ani nemôžu, súd postupoval podľa názoru vysloveného v rozhodnutí NS SR sp. zn.: 6Cdo/5/2017, podľa ktorého, princípu rozumnosti v práve a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 C.s.p., nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).