KAUZIS.SK
RozsudokMestský súd Bratislava IV25. 9. 2025plný text

Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 50C/25/2023 z 25. 9. 2025

CitáciaRozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 25. septembra 2025, sp. zn. 50C/25/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1423205129.5

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV 50C/25/2023 1423205129 25. 09. 2025 Mgr. Lívia Piervolová ECLI:SK:MSBA4:2025:1423205129.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Líviou Piervolovou v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom: C. X, XXX XX D. o zaplatenie 323,24 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 162,40 EUR zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 143,84 EUR, pokutu vo výške 17,- EUR a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 162,40 EUR zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 143,84 EUR, pokutu vo výške 17,- EUR a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Poučenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.8.2023 sa pôvodný žalobca Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 (ďalej len „pôvodný žalobca“) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 323,24 EUR a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 EUR. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“), s výškou poplatku 4,64 EUR / mesačne. Pôvodný žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhrady za kontrolované obdobie 1.9.2017 – 28.2.2023, t.j. za 66 mesiacov (čomu zodpovedá suma 306,24 EUR; 66 x 4,64 EUR). Pôvodný žalobca v zmysle § 10 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 340/2012 Z.z. písomnou výzvou zo dňa 14.2.2023 vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných úhrad a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Keďže žalovaná nezaplatila úhrady a poštové sadzby, je povinná podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- EUR. Pôvodný žalobca k žalobe priložil listinné dôkazné prostriedky:

výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 14.2.2023, prehľad predpisov a platieb, neprevzatá zásielka a potvrdenie Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 1.3.2023. 2. Dňa 7.9.2023 vydal súd platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 22.9.2023 odpor, v ktorom vzniesla námietku premlčania s poukazom na § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a na to, že žaloba bola vo vzťahu k nedoplatkom za služby verejnosti za obdobie 1.9.2017 – 28.2.2023 podaná až dňa 4.8.2023. Zároveň uznala časť uplatneného nároku za obdobie 1.8.2020 – 30.6.2023. Uviedla, že uhradí časť nároku vo výške 162,40 EUR (nedoplatok za služby), 2,10 EUR (úhrada poštových sadzieb s vymáhaním) a 16,50 EUR (trovy konania). 3. Replikou doručenou súdu dňa 17.10.2023 pôvodný žalobca realizoval čiastočné späťvzatie žaloby vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Žalobu vzal späť v časti sumy vo výške 162,40 EUR, predstavujúcej nedoplatok za služby verejnosti za obdobie 9/2017 – 7/2020. 4. V duplike zo dňa 5.12.2023 žalovaná uviedla, že nerozporuje istinu vo výške 143,84 EUR (nedoplatok na služby verejnosti za obdobie 8/2020 – 2/2023), ani náklady na poštovné vo výške 2,10 EUR. Považovala však za neoprávnenú pokutu vo výške 17,- EUR s ohľadom na to, že pôvodný žalobca jej nedoručil výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Práve naopak, kópia vrátenej obálky podľa jej názoru preukazuje nedoručenie výzvy. K duplike priložila ako listinný dôkazný prostriedok vrátenú zásielku. 5. Uznesením zo dňa 1.8.2024 súd rozhodol, že podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pokračuje v konaní namiesto pôvodného žalobcu s právnym nástupcom Slovenská televízia a rozhlas, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255. 6. Súd v súlade s § 177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 25.9.2025. Súd vec prejednal v prítomnosti žalovanej. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom podaním doručeným súdu dňa 1.9.2025 ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná nad rámec prezentovanej argumentácie na pojednávaní uviedla, že z jej strany išlo o nedorozumenie, zabudla na úhradu popri všetkých povinnostiach a zdravotných problémoch. Pokúsila sa kontaktovať žalobcu, avšak neúspešne a preto nevedela, kam má úhradu poslať. Prejavila ochotu dlžnú sumu uhradiť. 7. Podľa § 144 zákona CSP: „Žalobca môže vziať žalobu späť.“. 8. Podľa § 145 ods. 2 CSP: „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“. 9. Podľa § 146 ods. 1 CSP: „Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.“. 10. Pôvodný žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.10.2023 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 162,40 EUR z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej. Súd preto konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 162,40 EUR v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil v rozhodnutí vo veci samej (I. výrok). Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením prvého pojednávania vo veci, resp. pred predbežným prejednaním sporu, nebolo v zmysle § 146 ods. 1 CSP potrebné zisťovať súhlas, resp. nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby. 11. Po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby ostal predmetom konania nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti vo výške 143,84 EUR (za obdobie 8/2020 – 2/2023), pokuty vo výške 17,- EUR a poštových sadzieb vo výške 2,10 EUR. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci: 12. Výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 14.2.2023 pôvodný žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby verejnosti v celkovej výške 308,34 EUR (vrátane poštových sadzieb vo

výške 2,10 EUR), ktorý pôvodný žalobca evidoval za kontrolované obdobie od 25.5.2010. Nedoplatok bol vypočítaný ku dňu 28.2.2023. Pôvodný žalobca vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň ju upozornil, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy v uvedenej lehote si uplatní aj nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17,- EUR. Spolu s výzvou zaslal žalovanej sumár predpisov a platieb. 13. Z prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že za obdobie 9/2017 – 2/2023 mala žalovaná uhradiť sumu 308,34 EUR (vrátane poštovného vo výške 2,10 EUR). Pôvodný žalobca neevidoval za kontrolované obdobie zo strany žalovanej žiadne platby. 14. Z fotokópie zásielky zo dňa 16.2.2023 vyplýva, že výzva na zaplatenie bola žalovanej zaslaná doporučene do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu (totožnú ako je uvedená v záhlaví rozsudku). Zásielka bola na pošte uložená dňa 20.2.2023. Žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote a táto bola pôvodnému žalobcovi vrátená dňa 13.3.2023. 15. Z potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku od 1.3.2023 vyplýva, že od 1.3.2022 predstavovala cena „úradnej zásielky (doporučene + doručenka + do vlastných rúk) – podaj cez ePodací hárok“ sumu vo výške 2,10 EUR. 16. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne: 17. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z.: „Platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.“. 18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z.: „Vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.“. 19. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 157/2024“): „Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.“. 20. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z.: „Výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.“. 21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012: „Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.“. 22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z.: „Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.“. 23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z.: „Platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).“.

24. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z.z.: „Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- EUR.“. 25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z.: „Výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.“. 26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z.: „Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.“. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“. 29. Na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc citované ustanovenia, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok, ktorý ostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí, je v celom rozsahu dôvodný. 30. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovanej boli poskytnuté služby verejnosti podľa zákona č. 340/2012 Z.z., v súvislosti s čím jej vznikol nedoplatok, ktorý žalovaná neuhradila. Sporná nebola ani výška uplatneného nároku v časti sumy 143,84 EUR (úhrady za služby verejnosti za obdobie 8/2020 – 2/2023, tzn. 31 mesiacov x 4,64 EUR) a v časti náhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 EUR. Tieto nároky žalovaná nerozporovala, v konaní ich výslovne uznávala. 31. Sporným ostalo iba to, či je daný nárok na náhradu pokuty vo výške 17,- EUR. 32. Pôvodný žalobca bol verejnoprávnou inštitúciou poskytujúcou služby verejnosti. Platiť úhrady za služby verejnosti (pokiaľ ide o fyzické osoby), bola povinná každá fyzická osoba, ktorá bola evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaná bola pre odberné miesto, pre ktoré bol vyúčtovaný nedoplatok za služby verejnosti uplatnený v tomto konaní, povinným subjektom na platenie úhrad. Žalovaná tak bola platiteľom úhrady podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. a v zmysle § 6 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. bola povinná platiť úhradu vo výške 4,64 EUR mesačne. Povinnosť platenia úhrad za služby verejnosti si žalovaná nesplnila, keď počas kontrolovaného obdobia (v rozsahu, ktorý ostal predmetom konania, tzn. 8/2020 – 2/2023) neuhradila ani jednu platbu. 33. Vzhľadom na to, že žalovaná úhrady za služby verejnosti nezaplatila, pôvodný žalobca ju vyzval na ich zaplatenie výzvou zo dňa 14.2.2023. Výzva bola žalovanej v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. zaslaná doporučene do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu (totožnú ako v záhlaví rozsudku). Zásielka bola uložená na pošte dňa 20.2.2023, pričom žalovaná si ju neprevzala v odbernej lehote. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. sa nevyžaduje prevzatie zásielky adresátom. Ak zásielka nie je prevzatá v odbernej lehote, ako je tomu v prejednávanej veci, považuje sa za doručenú vrátením vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty. Zásielka bola vyberateľovi úhrady vrátená dňa 13.3.2023 a tento deň sa považuje za deň doručenia výzvy, od kedy začala plynúť 30 dňová lehota na plnenie podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. Keďže omeškané úhrady neboli zaplatené v tejto lehote, vznikol vyberateľovi úhrady nárok na zákonnú pokutu vo výške 17,- EUR.

34. Za dôvodné považoval súd aj poštové náklady vo výške 2,10 EUR, ktoré pôvodnému žalobcovi vznikli v súvislosti s preukázateľným odoslaním výzvy na úhradu nedoplatku za služby verejnosti. Výška poštových sadzieb bola preukázaná potvrdením Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 1.3.2023, pričom žalovaná túto časť nároku nerozporovala. 35. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi, ako právnemu nástupcovi pôvodného žalobcu, ktorý prebral všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti zákona č. 157/2024 Z.z., vrátane vymáhania pohľadávok vzniknutých podľa zákona č. 340/2012 Z.z., nárok na úhradu za služby verejnosti vo výške 143,84 EUR, zákonnú pokutu vo výške 17,- EUR a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 EUR. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 325,34 EUR. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 162,94 EUR (143,84 EUR + 17,- EUR + 2,10 EUR), tzn. 50,08 %. Žalovanej procesný úspech sa vzťahuje na zastavenie konania v časti sumy 162,40 EUR (z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré pôvodný žalobca realizoval pre vznesenú námietku premlčania), tzn. 49,92 %. Úspech sporových strán je takmer totožný, preto s prihliadnutím na zásadu pomeru úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.