KAUZIS.SK
RozsudokMestský súd Bratislava IV4. 2. 2025plný text

Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/5/2024 z 4. 2. 2025

CitáciaRozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 4. februára 2025, sp. zn. 10C/5/2024, ECLI:SK:MSBA4:2025:1424200529.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV 10C/5/2024 1424200529 04. 02. 2025 JUDr. Zuzana Husová ECLI:SK:MSBA4:2025:1424200529.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v právnej veci žalobcu: SKL 43 s. r. o., IČO: 47 236 299, so sídlom: Trenčianska 834/60, 821 09 Bratislava, zastúpeným: Advokácia GYŐRFI s.r.o., IČO: 55 132 049, so sídlom: Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa proti žalovanému: Bývanie Trenčianska, s.r.o., IČO: 47 237 627, so sídlom: A. B. XXXX/XX, XXX XX C., o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, takto rozhodol: I. Súd určuje, že písomné odstúpenie žalovaného z 02.10.2023, ktorým odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej 04.12.2014 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, je neplatné. II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.01.2024 domáhal určenia neplatnosti písomného odstúpenia žalovaného z 02.10.2023 od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.12.2014 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. Medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola dňa 04.12.2014 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., okres Bratislava II ako byt č. 29 na 8. poschodí vo vchode Trenčianska 60, k nemu patriace spoluvlastnícke podiely a parkovacie státie (ďalej spolu aj ako „nehnuteľnosť“). Žalobca je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. V júni 2023 bola žalobcovi doručená výzva žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny, o zaplatenie ktorej žiadal žalovaný z dôvodu, že v jeho účtovníctve sa žiadny doklad o zaplatení kúpnej ceny nenachádza. Žalobca odpovedal, že z jeho dokladov vyplýva, že k zaplateniu kúpnej ceny jednoznačne došlo a navyše považuje akékoľvek nároky spojené s kúpnou cenou za premlčané. Žalovaný oznámením zo dňa 02.10.2023 odstúpil od kúpnej zmluvy z údajného dôvodu, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor oznámil listom č. Z-15820/2023 z 07.12.2023, že mu bolo doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy a vyzval adresátov, aby v prípade spochybnenia odstúpenia od zmluvy doručili okresnému úradu návrh na súdne konanie vo veci neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod číslom konania V-23408/14 (správne V-32408/14) dňa 25.03.2015 spolu s potvrdením súdu o podanom návrhu, v opačnom prípade to bude okresný úrad považovať za súhlasné stanovisko. Na odstúpenie nie sú dané dôvody, nakoľko kúpna cena vo výške 135 654,00 Eur bola uhradená pred uzatvorením kúpnej zmluvy 17.12.2012, čo vyplýva z faktúry žalovaného č. 212003 a výdavkového dokladu z 17.12.2012, na ktorom vtedajší štatutár žalovaného potvrdil prevzatie uvedenej sumy, v bode 5.1 strany kúpnej zmluvy vyhlásili, že ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. k 04.12.2014 bola kúpna cena uhradená v celom rozsahu, ak by čo i len hypoteticky kúpna cena nebola uhradená, stala sa splatnou najneskôr v deň uzatvorenia

zmluvy, preto by bolo právo na jej zaplatenie premlčané 05.12.2018, spolu s ktorým by bolo premlčané aj právo na odstúpenie a žalobca z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Žalovaný bol ekonomicky aktívny do roku 2015 a od roku 2016 dodnes eviduje jedinú pohľadávku vo výške 2 097,00 Eur, žiadna pohľadávka ani len v približnej výške kúpnej ceny sa v jeho účtovníctve nenachádza, čo značí, že si ju až teraz fiktívne vymyslel. 2. K žalobe priložil listinné dôkazy: Kúpnu zmluvu zo dňa 04.12.2014 na č. l. 4, Výzvu na zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 16.06.2023 na č. l. 8, Výzvu na zaplatenie kúpnej ceny – odpoveď zo dňa 04.07.2023 na č. l. 10, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 02.10.2023 na č. l. 11, Odstúpenie od zmluvy - odpoveď zo dňa 10.10.2023 na č. l. 12, podací lístok na č. l. 13, Výzvu na odstránenie nedostatkov zo dňa 07.12.2023 na č. l. 15, Faktúru č. 212003 na č. l. 18, Výdavkový pokladničný doklad na č. l. 19. 3. Uznesením č. k. 10C/5/2024-40 zo dňa 29.01.2024 súd vyzval žalovaného, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu , pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu nepoprel a v konaní zostal pasívny. 4. Súd prejednal sporovú vec na pojednávaní dňa 04.02.2025. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti, žalovaný sa nedostavil bez ospravedlnenia. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav. Vzhľadom na pasivitu žalovaného boli všetky skutkové tvrdenia žalobcu nesporné, navyše ich žalobca podporil aj predloženými listinnými dôkazmi. 6. Žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili dňa 04.12.2014 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., okres Bratislava II ako byt č. 29 na 8. poschodí vo vchode Trenčianska 60, k nemu patriace spoluvlastnícke podiely a parkovacie státie za kúpnu cenu vo výške 135 654,00 Eur. V článku V. kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že dohodnutá cena je ku dňu podpisu v celom rozsahu uhradená. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 212003 na sumu 135 645,00 Eur za kúpnu cenu za byt E1 na základe zmluvy o dielo zo dňa 10.12.2012 so splatnosťou 17.12.2012. Toho istého dňa bol vystavený výdavkový pokladničný doklad na totožnú sumu s popisom kúpna cena byt E1. Byt E1 je byt č. 29 na 8. poschodí vo vchode Trenčianska 60, ktorý žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.12.2014, čo vyplýva zo znenia bodu 9.2 Kúpnej zmluvy (akékoľvek doterajšie vzájomné záväzky zo Zmluvy o dielo vo vzťahu k bytu E1 uzatvorenej medzi predávajúcim ako zhotoviteľom a kupujúci ako objednávateľom dňa 17.12.2012 v znení akýchkoľvek dodatkov týmto v celom rozsahu zanikajú a nahrádzajú sa záväzkami dohodnutými v tejto zmluve, viď č. l. 7). 7. Listom zo dňa 16.06.2023 vyzval žalovaný žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny do desiatich dní od doručenia. Žalobca odpovedal na výzvu listom zo dňa 04.07.2023, v ktorom uviedol, že výzva je neopodstatnená, nakoľko došlo k riadnej a včasnej úhrade kúpnej ceny za všetky byty. Napriek tomu akékoľvek prípadné práva spoločnosti Bývanie Trenčianska, s.r.o. považuje za premlčané. Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy V-32408/14 zo dňa 25.03.2015 listom zo dňa 02.10.2023. Žalobca s odstúpením nesúhlasil, nakoľko všetky jeho povinnosti boli riadne a včas splnené, akékoľvek nároky vrátane odstúpenia považuje za premlčané. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor vo výzve na odstránenie nedostatkov Z-15820/2023 zo dňa 07.12.2023 uviedol, že v prípade spochybnenia platnosti odstúpenia od zmluvy je potrebné doručiť návrh na súdne konanie vo veci neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod číslom konania V-23408/14 dňa 25.03.2015 spolu s potvrdením príslušného súdu o podanom návrhu s prideleným číslom konania (podanie žaloby podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku), v opačnom prípade to bude okresný úrad považovať za súhlasné stanovisko. 8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

9. V zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 10. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 11. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 12. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 13. V zmysle § 36a ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil, a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti. 14. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 15. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, zaoberal sa súd prvej inštancie prioritne posúdením, o aký druh žaloby ide a či je takáto žaloba procesne prípustná a dospel k záveru, že žalobu je potrebné subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP, ktorý názor opiera o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/51/2021 zo dňa 20.10.2022, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R1/2023. V prípade tzv. určovacích žalôb je totiž správne posúdenie podmienok procesnej prípustnosti podanej žaloby prvotnou otázkou, ktorú musí súd skúmať, a to vzhľadom na ich odlišné vymedzenie v § 137 písm. c/ CSP v porovnaní s § 137 písm. d/ CSP. Kým ustanovenie § 137 písm. c/ CSP podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie, či tu je alebo nie je právo, existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení (s výnimkou prípadov, keď prípustnosť takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu a právny záujem žalobcu sa prezumuje), ustanovenie § 137 písm. d/ CSP podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje (prípadne jej ukladá) podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP nová právna úprava CSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Právny názor, podľa ktorého podľa novej právnej úpravy CSP nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného predpisu, je prijímaný naprieč senátmi tak občiansko-právneho, ako aj obchodno-právneho kolégia NS SR. Slovné spojenie „o určení právnej skutočnosti“, používané v § 137 písm. d/ CSP, predstavuje - podľa názoru dovolacieho súdu - akúsi legislatívnu skratku, zahŕňajúcu viaceré špeciálne určovacie žaloby (napríklad o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia kapitálovej obchodnej spoločnosti, o neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva a pod.), ktorých prípustnosť vyplýva z osobitného predpisu, vrátane dôvodu, pre ktorý zákonodarca

považoval za potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). NS SR teda uzavrel, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. 17. Za osobitný predpis možno podľa názoru súdu prvej inštancie považovať ustanovenia § 34 ods. 2 v spojitosti s § 36a katastrálneho zákona. Ustanovenie § 34 ods. 2 priamo predpokladá rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu, v nadväznosti na ktoré vyznačí okresný úrad stav pred týmto právny úkonom. V ustanovení § 36a katastrálneho zákona je upravený postup správneho orgánu v prípade predloženia listiny, ktorá nevychádza z údajov v katastri nehnuteľností. Z gramatického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že katastrálny zákon zakladá tak procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako aj žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti. Záveru o prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu svedčí aj skutočnosť, že v niektorých prípadoch, ako je tomu aj v prejednávanej veci, by žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nezodpovedala otázku, s vyriešením ktorej odkázal správny orgán účastníkov na súd. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s doktrínou o preventívnom charaktere určovacej žaloby, ktorú ale nemožno vykladať ako absolútne pravidlo. Žalobca sa nemal prečo domáhať určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, takáto žaloba ani určovací výrok by nemali žiadny zmysel, nakoľko žalobca je na liste vlastníctva evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti. Ani negatívny určovací výrok (že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti) by nebol prípustný, nakoľko žalovanému v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností nesvedčí vlastnícke právo. Výrok, ktorým by súd prípadne vyhovel takto formulovaným určovacím žalobám by jedine potvrdzoval tie údaje, ktoré vyplývajú bez ďalšieho z katastra nehnuteľností a bol by tak úplne obsolétnym. Nepripustenie možnosti žalovať o určenie neplatnosti právneho úkonu – odstúpenia od zmluvy v špecifických okolnostiach prejednávaného sporu by sa rovnalo denegatio iustitiae. 18. Nemožno opomenúť v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci, že správny orgán odkázal žalobcu na podanie konkrétnej žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, preto žalobca podľa názoru súdu nemal inú možnosť, než formulovať petit v zhode s týmto pokynom. Súčasne súd poukazuje na demonštratívny výpočet druhu žalôb v ustanovení § 137 CSP. 19. Posúdiac žalobu ako procesne prípustnú sa súd ďalej venoval meritu veci, teda tomu, či je procesne prípustná žaloba aj dôvodná a či jej možno vyhovieť. Účastník zmluvného vzťahu môže výnimočne jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi vzťahu od zmluvy odstúpiť a to na základe zákona alebo zmluvnej dohody účastníkov. Odstúpenie od zmluvného vzťahu je adresný právny úkon, ktorý sa stáva účinným okamihom doručenia druhej zmluvnej strane, prejav odstúpenia nie je možné zobrať späť a to z dôvodu, že doručením odstúpenia nastupujú jeho právne dôsledky vyplývajúce zo zákona. Žalovanému neprislúchal žiadny dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy, preto je odstúpenie v rozpore s ustanovením § 48 Občianskeho zákonníka a neplatné ako odporujúce zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalovaným (predávajúcim) deklarovaný dôvod, t. j. nezaplatenie kúpnej ceny nebol naplnený, nakoľko žalobca jednoznačne preukázal úhradu kúpnej ceny tak listinným dôkazom – výdavkovým pokladničným lístkom a navyše zo samotného znenia kúpnej zmluvy (konkrétne bodu 5.1) vyplývalo, že kúpna cena bola uhradená ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. Súčasne zostalo v konaní nepopreté, a preto nesporné aj skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný ani v účtovníctve neeviduje pohľadávku vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene. V neposlednom rade je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy podlieha premlčaniu. Kúpnu zmluvu podpísali procesné strany dňa 04.12.2014 a zmluva obsahovala vyhlásenie o uhradení kúpnej ceny v celosti ku dňu uzavretia zmluvy, avšak aj v prípade, ak by k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, žalovaný by mal právo odstúpiť od kúpnej zmluvy v súlade s ustanovením § 100 ods. 2 OZ v trojročnej premlčacej lehote, teda premlčacia lehota začala plynúť v nasledujúci deň po uzavretí kúpnej zmluvy (05.12.2014) a uplynula dňa 05.12.2017 (poznámka súdu: kúpna zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom z nej nevyplýva, že by sa týkala podnikateľskej činnosti žalobcu, preto je potrebné posudzovať aj otázku premlčania podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka, len pre úplnosť súd konštatuje, že do doručenia odstúpenia uplynula aj všeobecná štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka). Nakoľko žalovaný doručil žalobcovi list obsahujúci právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy až v októbri 2023, je právo žalovaného na odstúpenie od kúpnej zmluvy premlčané a teda nie je možné

priznať mu ochranu na súde. Súčasne súd považuje postup žalovaného v súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy za účelový. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.