Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 54Csp/8/2025 1425201624 31. 10. 2025 JUDr. Silvia Rovňánková ECLI:SK:MSBA4:2025:1425201624.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXXX/XX, A., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, D., skrátený názov: VÚB, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, o zaplatenie 8.777,66 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žiadnej zo sporových strán sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.02.2025 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy vo výške 8.777,66 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. 2. Podaním doručeným súdu dňa 09.09.2025 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na uzatvorenie Dohody o urovnaní zo dňa 04.09.2025, v rámci ktorej sa sporové strany zároveň dohodli, že si vzájomne neuplatňujú nárok na náhradu trov súdneho konania. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla konanie zastaviť. 3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 4. Žalobkyňa využila svoje procesné právo disponovať s predmetom sporu, návrh na zastavenie konania doručila súdu pred nariadením pojednávania vo veci samej, kedy sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nevyžaduje, súd preto vyhovel návrhu žalobkyne a konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. 5. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Súd, ak zastavuje konanie, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam, kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie, resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany
sporu, a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby, v dôsledku ktorého v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. 6. Z procesného hľadiska to bol žalovaný, ktorý zastavenie konania zavinil, nakoľko k usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami došlo až uzatvorením Dohody o urovnaní zo dňa 04.09.2025, a teda až potom, ako sa žalobkyňa svojho nároku domáhala súdnou cestou. Nakoľko sa však sporové strany v rámci dohody o urovnaní dohodli aj o otázke nároku na náhradu trov konania, súd vyhovel návrhu žalobkyne a rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nárok nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).