Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 69Csp/20/2025 1425202011 04. 11. 2025 Mgr. Filip Müller ECLI:SK:MSBA4:2025:1425202011.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 69Csp/20/2025
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Filipom Müllerom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava – Petržalka, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, C. – D. C., o zaplatenie 1.122,87 Eur s prísl., takto rozhodol: -269Csp/20/2025
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 69Csp/20/2025
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2025 domáhal zaplatenia sumy 1.122,87 Eur s príslušenstvom z titulu nepovoleného prečerpania na účte. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.10.2024 medzi postupcom Tatra banka, a.s. a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená pohľadávka voči žalovanému. Žalovaný bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. 2.1. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 01.03.2006 zmluvu č. 261436371, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienok. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa
ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 09.07.2024 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.654,60 Eur. 3. Tunajší súd výzvou zo dňa 05.05.2025 vyzval žalovaného na vyjadrenie k podanej žalobe v lehote 20 dní. Výzvu sa žalovanému podarilo doručiť dňa 06.05.2025. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote. 4. Podaním doručeným súdu dňa 26.09.2025 právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadali o konanie v neprítomnosti. Ďalej uvádza, že súd má vychádzať z toho, že vec nie je sporná. Ďalej navrhuje, ak sa žalovaný zúčastní na pojednávaní alebo v konaní vyjadrí či už ústnym alebo písomným prejavom takým spôsobom, z ktorého bude zrejmé, že uznáva nárok uplatnený v tomto konaní žalobcom, navrhuje vydanie rozsudku pre uznanie nároku. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozpis medzi kreditnými a debetnými obratmi žalovaného, s tým že v mesiaci október 2023 bol debetný zostatok – 1.122,87 Eur (č. l. 6), oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2023 (č. l. 20), pokus o zmier zo dňa 12.02.2025 (č. l. 22), podací hárok podania zo dňa 13.02.2025 (č. l. 23), zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 uzavretá medzi postupcom Tatra banka, a.s. a žalobcom ako postupníkom, ktorým prišlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému (č. l. 26), zmluva o bežnom účte a balíku produktov zo dňa 01.03.2006, na základe ktorej zriadil právny predchodca žalobcu pre žalovaného bežný účet č. 2614346371 (č. l. 36), výpoveď zmluvy o bežnom účte z podnetu banky zo dňa 09.07.2024 s výzvou na úhradu debetného zostatku 1.132,87 Eur (č. l. 37), odpis z podacieho hárku (č. l. 38), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 39), cenník služieb (č. l. 50). 6. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený tento skutkový stav. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 01.03.2006 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal odo dňa 01.03.2006 zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet. Žalovaný sa zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných finančných prostriedkov. V prípade nepovoleného prečerpania, banka úročí vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou. Listom zo dňa 09.07.2024 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o bežnom účte v dvojmesačnej výpovednej dobe, zároveň vyzval žalovaného na úhradu debetného zostatku 1.132,87 Eur. Z výpisu bankových operácií vyplýva, že po porovnaní kreditných a debetných operácií, že u žalovaného na strane vznikol debetný zostatok – 1.132,87 Eur. Žalovaný nepovolené prečerpanie neuhradil. 7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 7.1. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 7.2. Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. 7.3. Podľa § 708 ods. 2 OBZ, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. 7.4. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
7.5. Podľa § 715 ods. 2 OBZ, banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. 7.6. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7.7. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 7.8. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 8. Právny predchodca žalobcu a žalobca nepreukázali súdu naplnenie zákonných predpokladov podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z takto predložených dokladov nie je možné preskúmať či bol žalovaný po dobu 90 dní v omeškaní. Tu by súd poukázal na závery v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025, sp. zn. 1Vcdo/4/2025, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2025 pod číslom 38, kde Najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný. 8.1. Súd má za to, že v danom prípade nebolo preukázané, žeby prišlo k osobitej výzve. Zo strany právneho predchodcu bolo len žalovanému oznámená výpoveď zmluvy o účte. Takúto výpoveď nie je možné bez ďalšieho považovať, za to, že by šlo o výzvu, ktorú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z toho dôvodu má súd za to, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné, a preto sa žalobca nestal veriteľom žalovanej pohľadávky. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol, nakoľko nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 10. Neúčasťou žalobcu na pojednávaní sa vzdal žalobca sám svojho práva na ďalšiu procesnú obranu, na ktorú by mal nárok keby bol oboznámený s predbežným právnym posúdením súdu. V danom prípade nešlo o prípad, keby si mohol súd vyžiadať ďalšie dôkazy, nakoľko takúto má povinnosť v prípade ak koná v prospech spotrebiteľa. Tvrdenia o tom, že skutkové tvrdenia nie sú sporné v danom prípade neobstojí, nakoľko ide o konanie s ochranou slabšej strany, a teda súd musí konať aj s ohľadom na predpisy ohľadom ochrany spotrebiteľa. V danom prípade prišlo k zásadným porušeniam zákona, ktoré nesmie súd prihliadnuť, a musí takúto žalobu zamietnuť. 11. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní plne úspešný vznikol by mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Trovy konania však žalovanému v priebehu konania nevznikli (nebola právne zastúpená, neplatila súdne poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu
trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est – nemožné nezakladá záväzok – D 50, 17 185 – Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.. Poučenie: -269Csp/20/2025 Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.