Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B5-41C/23/2021 1521204331 10. 10. 2025 JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M. ECLI:SK:MSBA4:2025:1521204331.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Moskvičovou, PhD., LL.M., v sporovej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 24 Bratislava, IČO: 00 603 147, proti žalovanému: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX F., o zaplatenie 474,10 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 474,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 424,10 Eur od 26.08.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,- Eur od 11.09.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,- Eur od 11.10.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie:
Odôvodnenie: 1. Žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava V, dňa 10.11.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumy 474,10 Eur spolu s príslušenstvom, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava, ktorý je na základe Protokolu č. XX/XX zo dňa 21. 12. 1992 zverený do správy žalobcu – mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. 2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný je od 03. 03. 2020 vlastníkom garáže postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. G.. Žalovaný užíva tento pozemok v správe žalobcu bez právneho dôvodu, pretože napriek tomu, že žalobca pripravil návrh nájomnej zmluvy č. XX/XXXX a dňa 12. 03. 2021 ho zaslal žalovanému na e-mailovú adresu B., žalovaný na návrh nereagoval a nájomnú zmluvu so žalobcom neuzatvoril. Žalobca preto považuje užívanie pozemku žalovaným za užívanie bez právneho titulu, na základe čoho žalovaný získava majetkový prospech, ktorý je povinný vydať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje za obdobie od 03. 03. 2020 do 30. 09. 2021 sumu 474,10 Eur, a to: · 24,10 Eur za obdobie od 03. 03. 2020 do 31. 03. 2020,
· 450,- Eur za obdobie od 01. 04. 2020 do 30. 09. 2021 (25,- Eur mesačne, spolu 18 mesiacov). Žalobca dňa 21. 07. 2021 vyzval žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia a poskytol mu lehotu 30 dní na zaplatenie, avšak žalovaný na výzvu nereagoval a sumu neuhradil. Vzhľadom na to, že žalovaný je v omeškaní, žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, počítaný osobitne z jednotlivých čiastok od dňa omeškania až do zaplatenia. 3. S účinnosťou od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach (najmä občianskoprávne spory) zo zaniknutého Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV s poukazom na ustanovenie § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 4. Dňa 20.01.2022 Okresný súd Bratislava V, vydal platobný rozkaz č. k. 41C/23/2021-37 ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 474,10 Eur spolu s úrokmi z omeškania a s trovami konania alebo, aby žalovaný v tej istej lehote podal vecne odôvodnený odpor na tomto súde. 5. Nakoľko platobný rozkaz zo dňa 20.01.2022, č. k. 41C/23/2021-37 nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd uznesením zo dňa 12.04.2022, č. k. 41C/23/2021-45 uvedený platobný rozkaz podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil. 6. Následne bola žalovanému žaloba spolu s prílohami, procesným poučením a výzvou na vyjadrenie doručená dňa 20.07.2022. Žalovaný bol v konaní nečinný, nepredložil v konaní súdu žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 7. Podľa § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon. 8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 9. Nariadenie pojednávania je pri rozhodovaní vo veci samej vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, pričom zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna a práve ustanovenie § 177 ods. 2 CSP predstavuje výnimku, kedy pojednávanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať. Aby teda súd mohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania musia byť v zmysle uvedeného ustanovenia § 177 ods. 2 CSP splnené kumulatívne tri podmienky spočívajúce v tom, že vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 2000 Eur. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 474,10 Eur s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a nakoľko žalovaný sa v lehote stanovenej súdom podľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril považuje súd skutkové tvrdenia strán za nesporné a preto súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.10.2025 o 10:00 hod. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, ktoré tvoria prílohy žalobcovej žaloby a zistil tento skutkový stav: Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C. G. mal súd preukázané, že žalovaný je od 03. 03. 2020 vlastníkom garáže, súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, vo výmere 15 m2. Z Protokolu č. XX/XX o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava–Staré Mesto zo dňa 21. 12. 1992 mal súd preukázané, že predmetný pozemok bol zverený do
správy žalobcu. Z návrhu nájomnej zmluvy č. XX/XXXX, vyhotoveného žalobcom dňa 12. 03. 2021, ako aj z preukazu o jeho odoslaní na e-mailovú adresu žalovaného, súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomného vzťahu a na úhradu dlhu za predchádzajúce užívanie pozemku. Žalovaný na návrh nereagoval a nájomnú zmluvu nepodpísal. Z výzvy žalobcu zo dňa 21. 07. 2021 mal súd preukázané, že žalovaný bol písomne vyzvaný na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 424,10 Eur, a to do 30 dní od doručenia výzvy, pričom zároveň bol vyzvaný na úhradu mesačnej sumy 25,- Eur aj za obdobie po 01. 08. 2021. Zo záznamu o doručení zásielky dňa 26. 07. 2021 vyplýva, že výzva bola žalovanému doručená, avšak žalovaný na výzvu nereagoval a sumu neuhradil. Súd preto vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nesporoval. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný pozemok parc. č. XXXX/X užíva bez právneho dôvodu, a tým získal majetkový prospech, ktorý je povinný žalobcovi vydať. 11. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 12. Podľa § 451 ods. 2 občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 13. Podľa § 454 občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 14. Podľa § 456 ods. 1 občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 15. Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 16. Podľa § 458 ods. 1 prvá veta musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. 17. Podľa § 498 občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok 18. .Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný od 03. 03. 2020 užíva pozemok parc. č. XXXX/X, na ktorom je postavená jeho garáž, bez existencie akéhokoľvek právneho titulu. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že pozemok vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy bol Protokolom č. XX/XX zverený do správy mestskej časti Bratislava–Staré Mesto. Žalovaný bol návrhom nájomnej zmluvy zo dňa 12. 03. 2021 vyzvaný, aby si užívanie predmetného pozemku zmluvne usporiadal, avšak napriek výzve žalobcu neprejavil žiadnu súčinnosť a zmluvu neuzatvoril. Žalobca následne žalovaného písomne vyzval na úhradu bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 21. 07. 2021, doručenou dňa 26. 07. 2021, pričom žalovaný na výzvu nereagoval a požadovanú sumu neuhradil. Tým, že žalovaný užíva pozemok patriaci žalobcovi bez platného nájomného vzťahu, získava majetkový prospech na úkor žalobcu, čo zakladá zákonný dôvod na vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška bezdôvodného obohatenia bola žalobcom vypočítaná v súlade so sadzbou nájomného schválenou uznesením miestneho zastupiteľstva č. 113/2016 zo dňa 20. 09. 2016 vo výške 25,- Eur mesačne. Za obdobie od 03. 03. 2020 do 31. 03. 2020 predstavuje majetkový prospech sumu 24,10 Eur a za obdobie od 01. 04. 2020 do 30. 09. 2021 sumu 450,- Eur. Celková výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 474,10 Eur, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi vydať. Keďže žalobca poskytol žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie a stanovil mu lehotu na splnenie peňažného záväzku, avšak žalovaný svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, dostal sa do omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je žalobca oprávnený požadovať od žalovaného aj úroky z omeškania. Žalobca si preto oprávnene uplatnil: úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 424,10 Eur od 26. 08. 2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25,Eur od 11. 09. 2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25,- Eur od 11. 10. 2021 do zaplatenia. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu, vzniklo žalobcovi právo požadovať úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V súlade s týmto ustanovením súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. 19. V zmysle všetkých uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má preto súd za to, že v predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že uplatnený nárok poskytnutého žalobcom žalovaného, treba po právnej stránke posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením. Nakoľko žalobca preukázateľne uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)