Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B5-60C/90/2021 1521204451 10. 04. 2025 JUDr. Michala Bašticová ECLI:SK:MSBA4:2025:1521204451.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY B5-60C/90/2021
Mestský súd Bratislava IV, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v sporovej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, proti žalovanému: MESAROLI TRANSPORTS a. s., IČO: 36 735 086, so sídlom Kopčianska 8-10, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: SMA advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 867 837, so sídlom Michalská 7, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 17.048,74 eur, takto rozhodol: -8B5-60C/90/2021 I. Žalovaný j e p o v i n n ý právoplatnosti tohto rozsudku.
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17 048,74 eur do troch dní od
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: -5B5-60C/90/2021 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.11.2021 domáhal zaviazania žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 17.048,74 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2019 v čase cca 23:03 hod. jazdil A. B. C. D. E. na diaľnici A43 s motorovým vozidlom žalovaného EVČ: F., povinne zmluvne poisteného pre prípad škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX/XXXXX u žalobcu, ktorý po prasknutí pneumatiky narazil do zvodidiel. Žalobca vyzýval žalovaného listami zo dňa 05.02.2020 a 21.02.2020 k ohláseniu udalosti, na ktoré žalovaný nereagoval. Podľa žalobcu celkové náklady, ktoré s týmto vozidlom žalovanému boli spôsobené na verejnom majetku a pri odstránení znečistení na mieste nehody, boli zdokladované a vyčíslené poškodenou spoločnosťou Société des Autoroutes Rhône Alpes v sume 17.508,74 eur bez DPH. Na základe zaslaných dokladov žalobca škodu posúdil a následne vynaložené náklady vrátane manipulačných poplatkov v sume 20.175,05 eur refundoval svojmu zahraničnému korešpondentovi vo Francúzsku dňa 01.02.2021. Žalobca má za to, že v zmysle ustanovení zákona č. 381/2002 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení mu vzniklo právo na náhradu
vyplatených súm, keďže žalovaný v zákonom stanovenej lehote udalosť neoznámil. Na záver žalobca uviedol, že nakoľko bol nútený pristúpiť k súdnemu vymáhaniu pohľadávky, musel zabezpečiť aj preklad dôkazov do slovenského jazyka, čím mu vznikol náklad v sume 154,40 eur, ktorý žiadal nahradiť v rámci trov konania. 2. Platobným rozkazom, č. k. 60C/90/2021 – 36 zo dňa 26.11.2021, súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy. Proti platobnému rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený dňa 06.12.2021, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že niet pochýb o tom, že dňa 19.12.2019 nastala predmetná škodová udalosť, ktorá vznikla v dôsledku prasknutia pneumatiky motorového vozidla. Žalovaný však spochybnil tvrdenie, že nedošlo k ohláseniu škodovej udalosti. Podľa žalovaného bola škodová udalosť nahlásená dňa 21.02.2020 ako reakcia na výzvu z toho istého dňa. V podanom odpore žalovaný odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2019 sp. zn. IV. ÚS 377/2018, podľa ktorého má regresná náhrada plniť v prvom rade výchovný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. 3. Replikou zo dňa 10.03.2022 zobral žalobca odpor žalovaného na vedomie, avšak mal za to, že v žiadnom prípade nie je spôsobilý vyvrátiť opodstatnenosť a dôvodnosť nároku žalobcu. Žalobca uviedol, že nedisponuje dôkazmi, ktoré žalovaný pripojil k odporu (email zo dňa 21.02.2020 a nahlásenie škodovej udalosti zo dňa 21.02.2020) a podľa neho z nich nevyplýva, že by tieto dôkazy boli žalobcovi doručené, a teda nimi žalovaný nemôže preukázať, že udalosť žalobcovi ohlásil. Žalobca ďalej tvrdil, že preukázal vyzvanie žalovaného k ohláseniu škody listami zo dňa 05.02.2020 a 21.02.2020, avšak žalovaný nepreukázal, že udalosť žalobcovi ohlásil. Nárok, ktorý je predmetom tohto konania, je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému. Ide o tzv. regres (interný postih) poisťovne, ktorý smeruje proti poistenému, ktorý si nesplnil povinnosť v zmysle zákona o PZP, za ktorého poisťovňa nahradila škodu z predmetného povinného zmluvného poistenia. V zmysle tohto ustanovenia má poisťovňa v prípadoch taxatívne tam uvedených právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. 4. V duplike zo dňa 15.06.2022 žalovaný zotrval na tvrdeniach uvedených v odpore. Škodová udalosť bola podľa neho nahlásená listom zo dňa 23.12.2019. Žalovaný hlásil udalosť p. C., tretej osobe zamestnanej spoločnosťou Respect Slovakia s.r.o., ktorá konala v mene žalovaného ako „broker“ za účelom nahlasovania poistných udalostí ako aj komunikácie so žalobcom. Žalovaný a spoločnosť Respect Slovakia s.r.o. boli toho času v záväzkovom vzťahu. Z plnenia zmluvy plynul úzus, že komunikácia medzi žalobcom a žalovaným prebiehala prostredníctvom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. 5. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci) z Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy). 6. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 19.12.2019 v čase cca 23:03 hod. jazdil A. B. C. D. E. na diaľnici A43 s motorovým vozidlom žalovaného EVČ: F., povinne zmluvne poisteného pre prípad škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX/XXXXX u žalobcu, ktorý po prasknutí pneumatiky narazil do zvodidiel. Z listu zo dňa 21.02.2020 vyplýva, že žalobca informoval žalovaného o tom, že poškodený si u neho uplatnil nárok na náhradu škody z jeho povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného a zároveň ho žiadal o nahlásenie škodovej udalosti. Z listu zo dňa 05.02.2020 vyplýva, že žalobca opätovne informoval žalovaného o tom, že poškodený si u neho uplatnil nárok na náhradu škody z jeho povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného a zároveň ho žiadal o nahlásenie škodovej udalosti.
Z listu zo dňa 19.12.2019, označeného ako Škody spôsobené na verejnom chránenom majetku vyplýva, že toho istého dňa došlo k nehode vozidla Volvo, EČV: F. XXXXX, majiteľa transport MESAROLI, a to z dôvodu prasknutia prednej pneumatiky ťahača, pričom boli spôsobené i škody na verejnom majetku. Z objednávky č. XXXXXXXX CN na sumu 1.474,69 eur vyplýva, že vo vzťahu k nehode č. XXXX.XX.XXX z dátumu 19/12/2019 na diaľnici A43 bol potrebný naliehavý zásah pri odstraňovaní/odvoze nákladu. Z faktúry č. G. vyplýva, že cena prác (Naliehavý zásah pri odstraňovaní a odvoze nákladu, čas – zamestnanci a nákladné auto) bola vyúčtovaná v sume 1.769,63 eur. Z faktúry G. na sumu 4.311,60 eur vyplýva, že dňa 20.12.2019 bolo potrebné uskutočniť výjazd za účelom odvozu mŕtvych zvierat. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 22.01.2020 vyplýva, že k autonehode č. XXXX.XX.XXX zo dňa 19.12.2019 na diaľnici A43 bolo potrebné dodať Minerálny granulát (Attapulgite 20kg/vrece) v sume 694,08 eur. Faktúra č. G. zo dňa 20.05.2020 na sumu 7.186,98 eur obsahuje cenu prác za naliehavú opravu cez deň, demontáž nosníka/podpery, demontáž rozpery/priečnika, demontáž rovného alebo ohnutého dielca. Z konečnej reklamácie zo dňa 11.06.2020 vyplýva, že služby spočívajúce vo vykonaní zásahov po nehode, ktorú malo 19.12.2019 na diaľnici A43 vozidlo VOLVO s EČV F. boli v celkovej sume 17.508,74 eur. Listom zo dňa 17.02.2021 informoval žalobca žalovaného, že z titulu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného vyplatili poistné plnenie vo výške 17.548,74 eur, keďže žalovaný v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. neoznámil vznik poistnej udalosti. Listom zo dňa 15.04.2021 opätovne informoval žalobca žalovaného, že z titulu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného vyplatili poistné plnenie vo výške 17.548,74 eur, keďže žalovaný v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. neoznámil vznik poistnej udalosti. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.08.2021 pre odberateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vyplýva, že cena prekladu z francúzštiny je vo výške 14,40 eur. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.06.2021 pre odberateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vyplýva, že cena prekladu z francúzštiny je vo výške 144 eur. 7. Na pojednávaní dňa 18.04.2023 žalobca sa v plnom rozsahu pridržal podanej žaloby. Žalovaný nad rámec svojich vyjadrení uviedol, že zo strany žalovaného došlo k ukončeniu zmluvných vzťahov so žalobcom ako poisťovateľom. Regresné nároky si žalobca začal uplatňovať voči žalovanému až následne po ukončení poistných zmlúv. Žalovaný opätovne tvrdil, že medzi sporovými stranami existoval úzus, že akékoľvek hlásenia poistných udalostí zo strany žalovaného mali byť realizované cez pána C. zo spoločnosti Respect Slovakia. Podľa žalovaného je dôležitým dokumentom e-mail zo dňa 23.12.2019, ktorým žalovaný notifikoval poistnú udalosť pánovi C.. Napriek tomu, že žalovaný toto nahlásenie sprostredkovateľovi uskutočnil, ten túto poistnú udalosť nenahlásil. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si uplatňuje 100 % skutočných nákladov, a to napriek skutočnosti, že žalobca si musel byť vedomý, že zásadnú, ak nie úplnú mieru zodpovednosti v tejto právnej veci nesie sprostredkovateľ. V nadväznosti na tvrdenia žalovaného žalobca uviedol, že žiadny právny predpis neustanovuje povinnosť uplatňovať si nároky voči druhej strane iba počas platnosti poistných zmlúv. Žalobca ďalej uviedol, že pán C. nie je jeho zamestnancom a tiež, že do dnešného dňa neevidujú hlásenie vzniku predmetnej škodovej udalosti. Je na žalovanom, aby si pochybenia zo strany sprostredkovateľa v dôsledku, ktorého mu vznikla škoda, vysporiadal priamo so sprostredkovateľom. Nie je povinnosťou poisťovateľa vyzývať sprostredkovateľa, aby za svojich klientov ohlásil vznik udalostí. Vo vzťahu k zníženiu výšky regresu uviedol, že poisťovňa ho môže zvážiť v prípade, ak dôjde k dodatočnému
nahláseniu vzniku poistnej udalosti, čo sa však v tomto prípade až do vyhlásenia konečného rozhodnutia vo veci nestalo. 8. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2025 žalobca v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, nakoľko od posledného pojednávania nedošlo k žiadnej zmene. Zopakoval, že k dnešnému dňu stále nedošlo k nahláseniu vzniku škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená vozidlom žalovaného, pričom v tomto konaní si s poukazom na zákon PZP zákon č. 381/2001 v platnom znení v čase vzniku škodovej udalosti, uplatnil postih za nenahlásenie vzniku škodovej udalosti. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržal písomných podaní ako aj ústnych vyjadrení. Žalovaný má za to, že finančný sprostredkovateľ je kľúčovou osobou, nakoľko tomuto žalovaný riadne a včas nahlásil predmetnú škodovú udalosť a bolo povinnosťou finančného sprostredkovateľa túto udalosť nahlásiť. Žalovaný aj ďalej nenahlásil predmetnú poistnú udalosť a mal za to, že túto povinnosť si riadne splnil oznámením zo dňa 23.12.2019, ktoré sa nachádza v spise. Žalovaný tiež opakovane namietol výšku uplatneného regresného nároku, ktorý je vo výške 100 %. Mal za to, že žalobca si musí byť vedomý toho, že zásadnú, ak nie úplnú mieru zavinenia má sprostredkovateľ, ktorému žalobca vyplácal odmenu a tiež toho, že v zmysle judikatúry má mať regresný nárok výchovný charakter. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Alternatívne, aby regresný nárok znížil. 9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne: Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z. o PZP“), poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, poisťovateľ má proti poistenému právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ preukáže, že poistený spôsobil škodu vrátane inej ujmy motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. 10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej súd vyhovel v celom rozsahu. 11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 19.12.2019 došlo na diaľnici A43 v D. E. k dopravnej nehode vozidla žalovaného VOLVO EČV: F., povinne zmluvne poisteného pre prípad škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX/XXXXX u žalobcu, ktoré po prasknutí pneumatiky narazilo do zvodidiel. 12. V konaní bolo sporné, či zo strany žalovaného došlo k splneniu si zákonnej povinnosti poisteného oznámiť vznik škodovej udalosti poisťovateľovi. Sporná tiež bola výška, v ktorej si žalobca voči žalovanému uplatnil regresný nárok. 13. Ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP taxatívnym spôsobom upravuje nárok poisťovateľa proti poistenému na náhradu poistného plnenia, resp. jeho časti, ktoré zaplatil z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (tzv. regresný nárok). Právo poisťovateľa podľa citovaného ustanovenia je osobitným, originárnym nárokom poisťovateľa proti poistenému z poistného vzťahu. Poisťovateľ má proti poistenému, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ak v prípade písmena g) preukáže, že poistený spôsobil škodu vrátane inej ujmy motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, v danom prípade neoznámil vznik škodovej udalosti. 14. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nedošlo k ohláseniu škodovej udalosti a v podanom odpore tvrdil, že k jej nahláseniu došlo dňa 21.02.2020, o čom priložil e-mail zo dňa 21.02.2020 a listinu označenú ako Nahlásenie škodovej udalosti zo dňa 23.12.2019. Vo vyjadrení žalovaného zo
dňa 15.06.2022 upravil svoje tvrdenie a mal za to, že škodová udalosť bola nahlásená listom zo dňa 23.12.2019. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP bolo povinnosťou žalovaného oznámiť vznik škodovej udalosti v zákonom stanovenej lehote 30 dní od jej vzniku priamo poisťovateľovi. Súd konštatuje, že dôkaz Nahlásenie škodovej udalosti zo dňa 23.12.2019 bol súdu predložený bez akéhokoľvek potvrdenia o jeho odoslaní, resp. doručení. Z takto predloženého dôkazu nie je v žiadnom prípade možné určiť, či došlo aj k jeho reálnemu odoslaniu, a teda splneniu si povinnosti oznámenia vzniku škodovej udalosti v určenej lehote. Navyše z dôkazu je zrejmé, že mal byť zaslaný spoločnosti Respect Slovakia s. r. o. ako sprostredkovateľovi, a nie žalobcovi ako poisťovateľovi tak, ako to vyplýva zo zákona o PZP. Vo vzťahu k predloženej e-mailovej komunikácii súd dodáva, že jednak preukazuje komunikáciu len medzi žalovaným a sprostredkovateľom, a nie medzi žalovaným a žalobcom, a jednak takto predložený dôkaz rovnako nie je spôsobilý preukázať splnenie si zákonnej povinnosti žalovaného oznámiť vznik škodovej udalosti, nakoľko z nej vyplýva, že prebehla až dňa 05.02.2020, resp. dňa 21.02.2020, teda uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, keď k dopravnej nehode došlo dňa 19.12.2019 a posledným dňom na splnenie si povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP bol 20. január 2020. 15. Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalovaný, ktorý bol poisteným v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, neohlásil žalobcovi ako poisťovateľovi v zákonnej 30-dňovej lehote vznik škodovej udalosti, čím vznikol žalobcovi proti poistenému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného, pretože žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť. Za zmienku stojí aj tá skutočnosť, že žalovaný neohlásil vznik škodovej udalosti ani po výzvach žalobcu zo dňa 05.02.2020 a 21.02.2020, teda po akomsi upozornení, že s nahlásením vzniku škodovej udalosti prostredníctvom sprostredkovateľa spoločnosti Respect Slovakia s. r. o. niečo nie je v poriadku, keďže žalobca nahlásenie udalosti neevidoval. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je samostatným zmluvným vzťahom, rovnako ako zmluvný vzťah medzi sprostredkovateľom a žalovaným. V prípade, ak si sprostredkovateľ nesplnil svoju povinnosť v zmysle zmluvy voči žalovanému, jedná sa o odlišný zodpovednostný vzťah medzi sprostredkovateľom a žalovaným, ktorý sa nedotýka vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným na základe zákona o PZP a poistnej zmluvy. 16. Žalovaný taktiež namietal výšku uplatneného regresného nároku, ktorý si žalobca uplatnil v plnej sume. Podľa žalovaného si musí byť žalobca vedomý, že zásadnú mieru zavinenia má sprostredkovateľ. Žalovaný taktiež poukázal na výchovný charakter regresného nároku, teda že žalobca má svoje postihové právo primerane znížiť v závislosti od osobných a majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých ku škode došlo. V danom prípade bol nárok žalobcu uplatnený podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP z dôvodu, že žalovaný spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. b). Uvedené ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť tak, aby dodržiavali zákonné povinnosti. Zároveň však z uvedeného ustanovenia nevyplýva možnosť uplatnenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného plnenia a moderačné právo súdu pri uplatnenom regresnom nároku nie je možné využiť, lebo sa nejedná o náhradu škody (§ 450 OZ). Regresný nárok je osobitným (originálnym) nárokom poisťovateľa vyplývajúcim z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou a nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného). Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy uplatneného nároku poisťovateľom proti poistenému je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne aj znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP je poisťovateľ sám, teda výlučne žalobca na základe svojho rozhodnutia, resp. v prípade pokonávky. Súd taktiež dodáva, že hoci žalovaný argumentoval výchovným charakterom uplatneného regresného nároku, svoju zákonnú povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti si u žalobcu nesplnil ani v priebehu konania, dodatočne, hoci na to mal možnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 18.04.2023, na ktorom vyslovene uviedol, že prípadné zníženie uplatnenej výšky regresného nároku žalobca môže zvážiť v prípade, ak dôjde k dodatočnému nahláseniu vzniku poistnej udalosti, čo sa v danom prípade do vyhlásenia končeného rozhodnutia vo veci nestalo. Žalobca rovnako uviedol, že sa tak v prípade žalovaného nestalo po prvýkrát, preto výchovný charakter sa v tomto prípade nedá uplatniť. Súd na základe uvedeného tiež konštatuje, že nevzhliadol ani existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné „ospravedlniť“ nesplnenie si zákonnej povinnosti uvedenej v § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP. 17. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka pána C., ako to navrhoval žalovaný. Žalovaný súdu uviedol, že výsluch svedka navrhol vykonať za účelom potvrdenia ním deklarovaných skutočností ohľadom nesplnenia si jeho povinnosti sprostredkovateľa. V tejto súvislosti súd uvádza, že výpoveď navrhnutého svedka nepovažoval za rozhodujúcu, ktorá by mala vplyv na posúdenie prejednávanej veci z pohľadu existencie zodpovednostného vzťahu medzi dotknutými stranami, teda že tento dôkaz z pohľadu overenia tvrdenej skutočnosti nedisponuje pre vyhodnotenie dokazovania vypovedacou potenciou. 18. V danom prípade je súd toho názoru, že podanou žalobou a predloženými listinnými dôkazmi žalobca dostatočným spôsobom preukázal ním uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy 17.048,74 eur (celkovo bolo vyplatených až 17.508,74 eur, avšak žalobca požadoval len uplatnenú sumu). Regresný nárok žalobcu na náhradu škody tak bol v konaní preukázaný čo do základu aj výšky. S ohľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a dôvody považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, keď mal za to, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti v zákonnej 30-dňovej lehote po jej vzniku, čím vznikol žalobcovi proti poistenému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: -2B5-60C/90/2021 Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).