Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-16C/11/2022 1122201618 20. 05. 2026 Mgr. Marián Miškolci ECLI:SK:MSBA4:2026:1122201618.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: A. B. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: D. X. XXXX XX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Iveta Balalová, advokátka, sídlo: Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: E. F., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: G. XX/X, XXX XX C., o zaplatenie 457 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 357 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 357 eur od 23.02.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta. III. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,24 %. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2022 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 457 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 12.04.2019 do zaplatenia 2. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný prerábal byt na 5. poschodí v dome na Nám. 1. mája v Bratislave, pri čom došlo k zatečeniu 5 bytov nachádzajúcich sa vedľa a pod týmto rekonštruovaným bytom, z ktorého jedným z nich bol aj byt žalobkyne číslo 4 na 3. poschodí, v ktorom došlo k zatečeniu predsiene a obývačky. V predsieni boli horné časti stropu chodby zatečené a v obývačke na strope a na stene pri okne izby boli veľké mapy spôsobené zatečením. Škoda bola nahlásená poisťovni, ktorá dňa 01.03.2019 urobila obhliadku bytu. O stave zatečenia bol správcom domu informovaný aj žalovaný. H. musel najprv odstrániť omietku z poškodených miest v chodbe, ako aj v izbe a následne previesť izolácie proti zatečeniu – penetrovanie postihnutých miest a následne chodbu a izbu vymaľovať. Maľovanie sa uskutočnilo v apríli 2019, pričom odmena za materiál a vykonané práce bola 357 eur. V októbri 2019 žalobkyňa zistila, že zatopením izby došlo k rozladeniu klavíra, ktorý sa v danej miestnosti nachádzal a musel byť naladený, za čo zaplatila 100 eur. Poisťovňa Allianz navrhla riešiť vzniknutú škodu z poistky žalobkyne, čo odmietla z dôvodu následného zvýšenia mesačného poistného pre neexistenciu bezškodového priebehu, čo sa jej aj v minulosti stalo. Žalovaný nemal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na refundáciu nákladov za vykonané práce v sume 457 eur výzvou zo dňa 20.01.2022. 3. Žalovaný uviedol, že bol vlastníkom bytu, v ktorom prebiehala rekonštrukcia vo februári 2019, počas ktorej došlo k úniku vody, ktorá spôsobila zatopenie. Spoločnosť, ktorá prerábku robila, zabezpečila všetky sanačné práce a opravy, ktoré mohli byť susedom v bytoch o poschodie nižšie spôsobené. Byt žalovaného je na 4. poschodí a škody boli nahlásené na bytoch na treťom poschodí, pričom nemá vedomosť o tom, že by boli nahlásené nejaké škody na bytoch na 2. poschodí. Žalobkyni spoločnosť
vykonávajúca rekonštrukciu ponúkla obhliadku a prípadnú opravu, ktorú však odmietla. Vzhľadom na neumožnenie vykonania obhliadky má za to, že škoda na byte žalobkyne, ktorý sa nachádza na 2. poschodí, nemohla byť spôsobená chybou žalovaného, keďže medzi bytmi sporných strán je jedno ďalšie poschodie. 4. Žalobkyňa v replike uviedla, že voda z bytu žalovaného pretiekla cez byt na 3. poschodí do jej bytu na 2. poschodí. Žalovaný mal hlásené škody z bytov na 2. poschodí a vlastníci týchto bytov boli uvedené aj v mennom zozname poškodených. Žalovaná suma pokrýva len maľovanie a ladenie klavíra, nezahŕňa iné náklady na vypratanie, vyčistenie a následné uloženie nábytku, rovnako ako ani stratu času. 5. Súd právne posúdil vec podľa § 415, § 420, § 438, § 439, § 441, § 442, § 443, § 450, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka; a článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-4, zápis z obhliadky č.l.5-8, potvrdenie č.l.9, faktúra a PPD č.l.10, email č.l.11, paragón č.l.11, odpoveď na sťažnosť č.l.12-14, predžalobná výzva č.l.15, podací lístok č.l.16, doplnenie podania č.l.21-26, vyjadrenie k žalobe č.l.34, list vlastníctva č.l.35-40, replika č.l.45-47, pracovný list č.l.50, fotografie č.l.54-60, email č.l.61-63, fotografie č.l.64-65, vplyv vlhkosti na klavír č.l.145, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci. 7. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný prerábal byt na 5. poschodí v dome na Nám. 1. mája v Bratislave, pri čom došlo k zatečeniu 5 bytov, z ktorých jedným bol aj byt žalobkyne číslo 4 na 3. poschodí, v ktorom došlo k zatečeniu predsiene a obývačky, čo si vyžiadalo vymaľovanie uvedených miestností. Škoda bola nahlásená poisťovni, ktorá dňa 01.03.2019 urobila obhliadku bytu, avšak škodu pre nesúhlas žalobkyne nelikvidovala. Maľovanie sa uskutočnilo v apríli 2019, pričom odmena za materiál a vykonané práce bola 357 eur, ktorú žalobkyňa aj v hotovosti uhradila. 8. Nárok na náhradu škody je možné priznať len vtedy, ak sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie, ktoré sa však predpokladá, pričom na vylúčenie zodpovednosti musí povinná strana preukázať, že škodu nezavinila. 9. Súd mal z dôkazov predložených žalobkyňou za preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu na strane žalovaného, ktorý spôsobil žalobkyni škodu tým, že vytopil jej byt nachádzajúci sa dve poschodia pod bytom žalovaného. Žalovaný voči uvedenému neuviedol žiadne relevantné tvrdenia, kedy sa len odvolal na údajné neumožnenie vykonania obhliadky bytu žalobkyne, čo zároveň malo preukazovať, že ku škode nedošlo. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalovaný bol o vzniku škody informovaný aj zo strany správcu, ktorý ho mailom zo dňa 18.10.2019 požiadal o doriešenie situácie voči žalobkyni, na čo mu žalovaný aj mailom obratom odpovedal tak, že svoju vinu nespochybnil, ale namietal len nepreukázanie rozsahu škody žalobkyňou. Vzhľadom k uvedenému mal súd za preukázané porušenie povinnosti žalovaným nespôsobiť škodu inému. 10. Súd mal za preukázaný aj vznik samotnej škody, keby nebolo sporné, že ku škode na byte došlo. Sporným pritom nebola ani výška a rozsah tohto poškodenia, keďže žalovaný nárok v žalobou uplatnenej výške žiadnym spôsobom nerozporoval. Rozsah poškodenia mal súd za preukázaný zo zápisu poisťovne z obhliadky, v ktorom sa uvádza, že chodba a izba boli vytopené v rozsahu strop a steny, pričom spôsob opravy bol stanovený vymaľovaním. V nadväznosti na uvedené dodávateľ I. J. vystavil žalobkyni faktúru za vymaľovanie chodby a izby vrátane materiálu v celkovej sume 357 eur, ktoré mu žalobkyňa následne aj v hotovosti uhradila dňa 10.04.2019. V konaní nebolo sporným, že v byte žalovaného došlo k úniku vody a k vytopeniu viacerých bytov v dome. Sporným aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného zostalo, či vytopený bol aj byt žalobkyne. Súd s prihliadnutím na dôkazy predložené v spise, najmä na zápis z obhliadky a prejednania škody poisťovňou Allianz, dospel k záveru, že bol poškodený byt žalobkyne vytopením z bytu žalovaného v rozsahu, v akom to uvádzala žalobkyňa. 11. Súd mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, kedy nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že ku vzniku škody na strane žalobkyne došlo práve vytopením bytu žalobkyne z bytu žalovaného, ktorý vytopil byty nachádzajúce sa priamo pod ním, z ktorých následne voda stekala do bytu žalobkyne.
12. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali jeho zavinenie, a preto súd s ohľadom na prezumpciu zavinenia mal za preukázanú aj poslednú podmienku zodpovednosti žalovaného za škodu. 13. Súd zamietol žalobu v časti 100 eur, ktoré si žalobkyňa uplatnila za ladenie klavíru, nakoľko žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a potrebou ladenia tohto klavíra. Z dôkazu predloženého žalobkyňou na pojednávaní dňa 20.04.2026 vyplynulo, že vlhkosť ovplyvňuje drevený klavír kedykoľvek počas roka, pričom osobitne významnými je obdobie zimy a leta. Odporúčaná vlhkosť je 40 – 50 % relatívnej vlhkosti. Žalobkyňa nepreukázala, aká vlhkosť v miestnosti, kde sa klavír nachádzal, existovala. Rovnako tak nepreukázala, že táto vlhkosť bola tak významného rozsahu, že mohla mať negatívny vplyv na naladenie klavíra. Z dôkazu žalobkyne naviac vyplýva, že jeden zo spôsobov ochrany klavíra je používanie zvlhčovača vzduchu v zime, pokiaľ je v miestnosti suchý vzduch. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že k vytopeniu bytu žalobkyne došlo dňa 28.02.2019 a následky zatopenia boli odstránené najneskôr v apríli 2019, kedy došlo k vymaľovaniu bytu žalobkyne (faktúra a doklad o úhrade je z 10.04.2019). Z uvedeného je potom, bez ďalších dôkazov predložených žalobkyňou, možné konštatovať, že vytopením bytu žalobkyne bola zabezpečená vyššia vlhkosť v súlade s tým, ako to uvádzal aj dôkaz predložený priamo žalobkyňou. Že táto vlhkosť spôsobená vytopením bola neprimeraná a presahovala odporúčané hodnoty, však žalobkyňa nepreukázala. Nemenej významnou je aj tá skutočnosť, že žalobkyňa si ladenie klavíra nezabezpečila bezodkladne po vytopení, resp. odstránení vlhkosti, hoci ako majiteľka klavíra mohla mať vedomosť o nepriaznivom vplyve vlhkosti, ale dňa 14.10.2019, teda až po letnom období, kedy opätovne dochádza k zmenám v naladení klavíra v dôsledku zmeny vlhkosti vzduchu v lete. Vzhľadom na uvedené je potom nemožné ustáliť, či rozladenie klavíra bolo spôsobené vytopením v mesiaci február 2019 alebo prirodzeným obdobím letných mesiacov. Z dôkazu žalobkyne naviac vyplynula potreba ladiť klavír dvakrát ročne práve kvôli sezónnym výkyvom vlhkosti. Pokiaľ by teda aj boli pravdivé tvrdenia žalobkyne, že vytopením jej bytu došlo k tak významnému nárastu vlhkosti, čo spôsobilo rozladenie klavíra, tak jeho ladenie v októbri je možné považovať za vyvolané nie vytopením, ale obyčajnou zmenou ročného obdobia, ktorá samotná má vplyv na jeho naladenie. Keďže žalobkyňa nepreukázala priamu a bezprostrednú príčinu v rozladení klavíra vlhkosťou z vytopenia bytu, súd žalobu v tejto časti zamietol. 14. Súd priznal žalobkyni aj časť uplatneného nároku na úrok z omeškania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa predžalobnou výzvou zo dňa 20.01.2022 doručenou žalovanému dňa 08.02.2022, vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 457 eur v lehote 14 dní od doručenia výzvy. Súd túto predžalobnú výzvu posúdil s prihliadnutím na § 563 Občianskeho zákonníka a stanovil dobu splatnosti deň nasledujúci po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal žalobkyni úroky z omeškania za žalobou uplatnený čas od 12.04.2019 do 22.02.2022, keďže žalobkyňa súdu nepreukázala skoršie doručenie výzvy na zaplatenie a čas, kedy žalobkyňa sama vykonala úhradu za odstránenie škôd nespôsobuje splatnosť záväzku žalovaného voči nej. Zároveň žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od 12.04.2019 z celej sumy 457 eur, pričom časť tejto sumy 100 eur uhradila až dňa 14.10.2019, a teda si úrok z omeškania v tejto časti aj nesprávne vyčíslila. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,00 % a preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.02.2022 do zaplatenia. 15. K neprítomnosti žalovaného na pojednávaní dňa 20.04.2026 súd uvádza, že z elektronického potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného vyplýva povolenie vychádzok od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 15:00 hod. do 17:00 hod. Je teda zrejmé, že zdravotný stav žalovaného nebol taký, aby mu vylučoval možnosť účasti na pojednávaní, keď aj jeho ošetrujúci lekár mu s prihliadnutím na jeho zdravotný stav vychádzky v rozsahu 4 hodiny denne umožnil, a to už od 13.11.2025, teda už od času, kedy mu bolo vystavené pôvodné potvrdenie o práceneschopnosti. Uvedené nepredstavuje také zdravotné obmedzenie žalovaného, ktoré by mu účasť na pojednávaní znemožňovalo. V prípade, že by sa pojednávanie predĺžilo a žalovaný by sa nestihol vrátiť na nahlásené miesto pobytu počas jeho práceneschopnosti, súd by mu vystavil potvrdenie o jeho účasti na pojednávaní tak, aby nemohol byť sankcionovaný za nedodržanie liečebného režimu svojou účasťou na úradnom úkone súdu. 16. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá
ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 17. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami, keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné. 18. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej judikatúry nevyjadruje. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní voči žalovanému úspešná v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. 20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).