Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 45Csp/26/2025 1425211366 22. 05. 2026 JUDr. Martina Líšková ECLI:SK:MSBA4:2026:1425211366.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: Verdikto Group s. r. o. so sídlom Žižkova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 54 625 637, zastúpeného JUDr. Pavlou Urbanovou, usadenou euroadvokátkou, Žriedlová 13, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Air Horizont Ltd. so sídlom Skyway Offices A1, 177, Marina Street, A. XXXX A., B., identifikačné číslo: C., o zaplatenie 250,00 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 250,00 eur z a s t a v u j e . II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 250,00 eur od 28.07.2024 do 23.03.2026, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Návrhom na uplatnenie pohľadávky (Tlačivom A podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) zo dňa 02.12.2025, doručeným Mestskému súdu Bratislava IV (ďalej len "súd") dňa 03.12.2025, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 250,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 250,00 eur od 28.07.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.07.2024 mal cestujúci D. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. XXX/XX, XXX XX G., H. (ďalej len "cestujúci"), cestovať na palube letu HAT6062, prevádzkovaného žalovaným, z letiska M. R. Štefánika (BTS) do FERTILIA (AHO), s celovou vzdialenosťou medzi destináciami 1097 km. Pôvodný cestovný poriadok určoval čas príletu na 17:55. Let však bol oneskorený o 13 hodín a 9 minút, keďže skutočný čas príletu bol až o 07:04 nasledujúceho dňa, čo podľa Článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, zakladá cestujúcemu nárok na náhradu vo výške 250,00 eur. Žalobca a cestujúci uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorý oprávňuje žalobcu uplatňovať nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobca požaduje zákonný úrok z omeškania z tejto pohľadávky odo dňa nasledujúceho po plánovanom príchode do cieľovej destinácie. Základom tejto požiadavky je nariadenie, ktoré priznáva cestujúcim právo na náhradu za zrušenie letu alebo výrazné meškanie okamžite po tom, ako k takémuto zrušeniu alebo výraznému meškaniu dôjde. Preto žalobca žiada od žalovaného podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov zaplatenie úroku z omeškania vo výške stanovenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Na preukázanie dôvodnosti žaloby a svojich skutkových tvrdení predložil žalobca spolu so žalobou palubný lístok, záznam z leteckého radaru, zmluvu o postúpení pohľadávky, predžalobnú výzvu a doručenku predžalobnej výzvy. 2. Podľa Článku 1 (Predmet úpravy) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu"), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie so veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov. Toto nariadenie ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských štátoch. 3. Podľa Článku 2 (Rozsah pôsobnosti) ods. 1 veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. 4. Podľa Článku 2 (Rozsah pôsobnosti) ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v tomto nariadení pojem "členský štát" znamená členské štáty s výnimkou Dánska. 5. Podľa Článku 3 (Cezhraničné spory) ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. 6. Podľa Článku 3 (Cezhraničné spory) ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. 7. Podľa Článku 80 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), týmto nariadením sa zrušuje nariadenie (ES) č. 44/2001. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III. 8. Podľa tabuľky zhody uvedenej v prílohe III Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), odkazy na zrušené články 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, sa považujú za odkazy na články 62 a 63 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie). 9. Podľa Článku 62 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. 10. Podľa Článku 63 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo.
11. Podľa Článku 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015. 12. Podľa Článku 1 ods. 1 vety prvej Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. 13. Podľa Oddielu 4 (Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv) Článku 17 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), tento oddiel sa neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu. 14. Podľa Článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 15. Podľa Oddielu 2 (Osobitná právomoc) Článku 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom zmluvy. 16. Podľa Oddielu 2 (Osobitná právomoc) Článku 7 ods. 1 písm. b) druhá odrážka Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, pri poskytovaní služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. 17. Nakoľko sa v danom prípade jedná o cezhraničný spor v zmysle citovaného Článku 3 (Cezhraničné spory) ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, keďže je to spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán (žalovaný) bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom (na Malte) ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci (na Slovensku) [právny predchodca žalobcu, ako fyzická osoba, je štátnym občanom Slovenska, ako členského štátu Európskej únie, na území ktorého má bydlisko; žalovaný je obchodnou spoločnosťou sídliacou na Malte, ako členskom štáte Európskej únie; a miestom zmluvného plnenia (miestom v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť) je Taliansko], súd najskôr skúmal právomoc vo veci konať a rozhodnúť podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) v súlade s citovaným Článkom 5 ods. 1 (Právomoc) v spojení s citovaným Článkom 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) druhá odrážka Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie). Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania skúma (prihliada na) splnenie podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesných podmienok), a to ex offo (§ 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len "CSP"/). 18. Súd konštatuje, že má právomoc konať a rozhodnúť v tejto veci s odkazom na citovaný Oddiel 2 (Osobitná právomoc) Článok 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) druhá odrážka v spojení s citovaným Článkom 5 ods. 1 a v nadväznosti na citovaný Oddiel 4 (Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv) Článok 17 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), s odkazom
na citovaný Článok 3 (Cezhraničné spory) ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 19. Podľa Článku 5 (Priebeh konania) bod 1. veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. 20. Podľa Článku 5 (Priebeh konania) bod 1. veta druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení, súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. 21. Podľa Článku 5 (Priebeh konania) ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. 22. Podľa Článku 7 (Skončenie konania) ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. 23. Žalovaný neodpovedal na Tlačivo C (tlačivo na odpoveď), doručené mu súdom dňa 26.01.2026, podľa Článku 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, do 30 dní od jeho doručenia vyplnením časti II tohto tlačiva, pričom bol v tlačive poučený, že ak neodpovie do 30 dní, súd vydá rozsudok, v zmysle citovaného Článku 7 (Skončenie konania) ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení. 24. Podľa Článku 19 (Rozhodné procesné právo) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 25. Podľa Čl. 12 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP"), na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 27. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. 28. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 29. Vo vzťahu k Článku 5 (Priebeh konania) bod 1. veta druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení, podľa ktorého súd alebo tribunál nariadil ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o tom požiada niektorá zo strán, súd uvádza, že nenariadil ústne pojednávanie podľa toho článku, nakoľko o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadala žiadna zo strán (žalobca
ani žalovaný) a súd nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za potrebné domnievajúc sa, že je možné vydať rozsudok na základe písomných dôkazov. 30. Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP dňa 22.05.2026 o 08:30 hod. bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP v spojení s Článkom 5 bod 1. veta prvá a Článkom 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení. 31. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli Mestského súdu Bratislava IV dňa 12.05.2026 a zverejnené na webovej stránke Mestského súdu Bratislava IV dňa 12.05.2026. Žiadna zo strán nepožiadala súd o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Strany sporu, resp. advokátka žalobcu a žalovaný, sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. 32. Súdu bolo dňa 27.03.2026 doručené Čiastočné späťvzatie návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 26.03.2026, v ktorom žalobca uviedol, že žalovaný dňa 23.03.2026 uhradil sumu 250,00 eur, teda až po podaní návrhu na uplatnenie pohľadávky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, preto žalobca čiastočne berie späť návrh v uhradenej sume (istine) 250,00 eur, a navrhuje, aby súd vydal rozsudok: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania zo sumy 250,00 eur od 28.07.2024 do 23.03.2026, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náklady konania. Prílohou Čiastočného späťvzatia návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 26.03.2026 bol "Payments sparring air 20.3.2026", v ktorom žalovaný informoval žalobcu, že dňa 20.03.2026 zadal príkaz na úhradu sumy 250,00 eur žalobcovi "250 - HAT6062 - 27.7.24 - D. E. - 20366501". 33. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 34. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 35. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 36. Vzhľadom k tomu, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie vzatím žaloby späť v istine 250,00 eur, v zmysle citovaného ustanovenia§ 144 CSP skôr, než sa začalo pojednávanie (v Čiastočnom späťvzatí návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 26.03.2026 s prílohou "Payments sparring air 20.3.2026", doručenom súdu dňa 27.03.2026), súd v I. výroku enunciátu rozsudku zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 250,00 eur v súlade s citovaným ustanovením § 145 ods. 2 CSP v nadväznosti na citované ustanovenie § 146 ods. 1 veta druhá CSP. 37. Po tomto dispozitívnom úkone žalobcu, t. j. po vzatí žaloby späť v istine 250,00 eur, zostalo predmetom sporu príslušenstvo pohľadávky, t. j. úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 250,00 eur od 28.07.2024 do 23.03.2026 (do zaplatenia) a náhrada trov konania. 38. Súd rozhodol o nároku na príslušenstvo pohľadávky na základe žalobcom predložených listinných dôkazov tvoriacich súčasť spisového materiálu vzťahujúceho sa na daný spor: návrh na uplatnenie pohľadávky a prílohy návrhu na uplatnenie pohľadávky: palubný lístok, záznam z leteckého radaru, zmluva o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva a doručenka predžalobnej výzvy. 39. Podľa Článku 1 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, v znení účinnom k 27.07.2024 (ďalej len "Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004"), toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď: ich let má meškanie.
40. Podľa Článku 2 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, na účely tohto nariadenia: "prevádzkujúci letecký dopravca" znamená leteckého dopravcu, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim, vykonáva alebo zamýšľa vykonať let. 41. Podľa Článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, toto nariadenie sa uplatňuje pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy. 42. Podľa Článku 3 ods. 5 veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, toto nariadenie sa uplatňuje pri každom prevádzkujúcom leteckom dopravcovi, ktorý zabezpečuje prepravu cestujúcich v zmysle odsekov 1 a 2. 43. Podľa Článku 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim: príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu: alebo ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmych dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu; iii) neboli informovaní o zrušení do siedmych dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom času príletu. 44. Podľa Článku 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. 45. Podľa Článku 5 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, či a kedy bol cestujúci informovaný o zrušení letu, spočíva na prevádzkujúcom leteckom dopravcovi. 46. Podľa Článku 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej; b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km; c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b). Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu. 47. Podľa Článku 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkach a/alebo inými službami. 48. Podľa Článku 7 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, vzdialenosti uvedené v odseku 1 a 2 sa merajú metódou ortodromickej dráhy. 49. Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), splnením dlh zanikne. 50. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas. 51. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 52. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 53. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu (28.07.2024), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 54. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 28.07.2024 (platná v období od 12.06.2024 do 17.09.2024) bola 4,25% (zdroj: I.) + zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu (28.07.2024), predstavuje výšku úroku z omeškania 9,25% ročne. 55. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19.11.2009 v spojených veciach C-402/07 Sturgeon vs. Condor a C-432/07 Böck vs. Air France) články 5, 6 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto Nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu (viď citovaný Článok 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004). 56. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav, zohľadniac pritom relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, dospel súd k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 250,00 eur od 28.07.2024 do 23.03.2026, uplatneného touto žalobou. 57. Súd vzhliadol dôvodnosť nároku žalobcu na zákonný úrok z omeškania (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) zo žalovaným v priebehu sporu (23.03.2026) uhradenej pohľadávky v sume 250,00 eur počnúc dňom 28.07.2024 (dňom nasledujúcim po dni plánovaného príletu do cieľovej destinácie /po 27.07.2024/, keďže Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, priznáva cestujúcim nárok na náhradu v prípade veľkého meškania letu okamžite po tom, ako meškanie nastalo), t. j. úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 250,00 eur od 28.07.2024 do 23.03.2026 (do zaplatenia). Nakoľko prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu (28.07.2024), ako aj výška uplatneného zákonného úroku z omeškania (9,25% ročne - viď bod 54. odôvodnenia rozsudku), boli žalobcom správne určené v zmysle citovaných ustanovení § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (t. j. v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu: 28.07.2024), súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 250,00 eur od 28.07.2024 do 23.03.2026, a na jeho zaplatenie žalobcovi zaviazal žalovaného v II. výroku enunciátu rozsudku. 58. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku), uvedenú v II. výroku enunciátu rozsudku, súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
III. 59. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd v III. výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP v nadväznosti na Článok 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. 60. Podľa bodu 29 úvodných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení, trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním, alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné. 61. Podľa Článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v účinnom znení, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. 62. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 64. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 66. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. 67. Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy (istiny) 250,00 eur v I. výroku enunciátu rozsudku bolo zavinené procesným úkonom žalovaného, pretože žalobca vzal v istine žalobu späť z dôvodu, že žalovaný až počas sporu, t. j. až po podaní žaloby (23.03.2026, pričom príkaz na úhradu zadal dňa 20.03.2026), uhradil žalobcovi sumu 250,00 eur predstavujúcu žalovanú istinu. Keďže zastavenie konania v istine z procesného hľadiska zavinil žalovaný, vznikol nárok na náhradu trov konania protistrane, t. j. žalobcovi. 68. Keďže mal žalobca úspech v časti o zaplatenie sumy (istiny) 250,00 eur, v ktorej súd zastavil konanie v I. výroku enunciátu rozsudku konštatujúc procesné zavinenie zastavenia konania žalovaným, a úspech aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 250,00 eur od 28.07.2024 do 23.03.2026 (do zaplatenia), v ktorej súd žalobe vyhovel v II. výroku enunciátu rozsudku konštatujúc dôvodnosť žaloby v tejto časti (v časti príslušenstva pohľadávky), súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 69. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. O výške náhrady trov konania žalobcu v 1. rade bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 250,00 eur zastavil, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a/ CSP). Proti II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej (o nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky), je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Proti III. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty podanie odvolania (§ 364 CSP).
na
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).