Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 73C/6/2026 1426200288 25. 06. 2026 Mgr. Marek Labuda ECLI:SK:MSBA4:2026:1426200288.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Marekom Labudom v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/X, XXX XX C. D., zastúpená: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom Urbánkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, takto rozhodol: I. Súd určuje, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 7. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č.: XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 02.12.2008. II. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému domáhala určenia, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 7. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 02.12.2008, a to z toho titulu, že žalobkyňa toto dojednanie v zmluve považuje za neplatné. 2. Spolu so žalobou podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúcej z tejto Dohody o zrážkach zo mzdy a aby zamestnávateľovi žalobkyne oznámil upustenie od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle tejto dohody. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, teda do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložil žalovanému povinnosť, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. 3. Žalobkyňa na odôvodnenie svojho žalobného návrhu, ktorým sa domáha autoritatívneho určenia neoprávnenosti žalovaného vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy, primárne uviedla, že na základe formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2. decembra 2008 jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý podlieha prísnemu režimu ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa namietala absolútnu neplatnosť dojednania o odplate podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a civilnoprávnu úžeru, nakoľko zmluvný úrok vo výške 68,80 % viac ako šesťnásobne prekračoval vtedajšiu priemernú bankovú úrokovú mieru (10,96 %) a zakladal hrubý nepomer v plneniach, pričom odmena veriteľa dosahovala takmer 100 % poskytnutej istiny, čo je v priamom rozpore aj s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, zakazujúcim odplate podstatne prevyšovať obvyklú cenu peňazí
na finančnom trhu. Zmluve ďalej vytýkala absenciu povinných zákonných náležitostí, a to chýbajúce vyčíslenie jednotlivých zložiek mesačnej splátky (istiny, úroku a poplatkov) podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, ako aj neurčitosť a nezrozumiteľnosť termínu konečnej splatnosti viazaného iba na „30 mesiacov od prvého čerpania“ bez určenia konkrétneho kalendárneho dátumu, čo v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zakladá zákonnú fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súbežne namietala zmätočnosť údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), nakoľko zmluva netransparentne uvádzala dve rozdielne hodnoty (67,90 % a 67,33 %), čo vyvoláva rovnaké právne následky, ako keby tento údaj absentoval úplne. V otázke zabezpečenia záväzku žalobkyňa namietala absolútnu neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej v bode 7 formulárovej zmluvy podľa § 34, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri jej podpise absentoval slobodný, určitý a vážny prejav vôle, keďže jej bol tento inštitút bez akéhokoľvek poučenia vnútený ako súčasť predtlačeného tlačiva bez reálnej možnosti voľby („súhlasím/nesúhlasím“). Doložka navyše vykazovala vadu neurčitosti, pretože neobsahovala presnú špecifikáciu a výšku zabezpečovanej pohľadávky ani výšku dohodnutých zrážok, ale iba genericky pokrývala budúce hypotetické dlhy a sankcie, a samotný text bol vyhotovený extrémne malým, pre laika nečitateľným písmom, čo viedlo k obchádzaniu zákona a k prijatiu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa zdôraznila, že inkorporáciou tejto dohody do typových zmlúv je spotrebiteľ nútený strpieť mimosúdne zásahy do svojho majetku kedykoľvek počas platnosti vzťahu, čím veriteľ získava neoprávnenú kontrolu nad príjmom dlžníka a obchádza ex offo súdne preskúmanie zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach strán, nakoľko spotrebiteľ nedokáže zrážky u zamestnávateľa priamo zastaviť a ochrany sa môže domáhať až následne. Poukázala na to, že toto nebezpečenstvo sa reálne naplnilo, keď žalovaný prostredníctvom mandantnej spoločnosti ANACO s.r.o. zaslal dňa 19. novembra 2025 jej zamestnávateľovi (E. F. G.) výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie jednostranne vyčíslenej pohľadávky vo výške 796,02 EUR, na základe čoho jej bola v mesiaci november 2025 bez existencie akéhokoľvek exekučného titulu či súdneho rozhodnutia strhnutá suma 143,55 EUR, ktorá bola na výplatnej páske klamlivo označená ako „exekučná zrážka“. Žalobkyňa v tejto súvislosti vzniesla námietku premlčania a argumentovala, že postup žalovaného je v priamom rozpore s § 54a Občianskeho zákonníka, ktorý mimosúdne vymáhanie aj zabezpečenie premlčaného spotrebiteľského nároku výslovne zakazuje. Uviedla, že pri zmluvnej splatnosti 30 mesiacov nastala konečná splatnosť úveru dňa 16. mája 2011, všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 17. mája 2014, a preto bol hlavný dlh v čase iniciovania zrážok v roku 2025 premlčaný už viac ako 11 rokov. Keďže akcesorické práva z dohody o zrážkach zo mzdy zdieľajú osud hlavného záväzku, sú v zmysle spotrebiteľskej legislatívy rovnako premlčané a nevymáhateľné, pre čo je podaný určovací návrh plne opodstatnený s cieľom zamedziť žalovanému mimosúdne postihovať jej majetok plneniami pochádzajúcimi z absolútne premlčaného a neprijateľného zmluvného vzťahu. 4. Ako prostriedky procesného útoku okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa v priebehu konania predložila listinné dôkazy: úrokové sadzby NBS v roku 2008, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2008, list spoločnosti ANACO s.r.o. zo dňa 19.11.2025 (s plnou mocou zo dňa 27.10.2014) a výplatná páska žalobkyne za mesiac 11/2025. 5. Žalovaný v písomných vyjadreniach v celom rozsahu poprel opodstatnenosť žalobných tvrdení a navrhol žalobu zamietnuť, pričom primárne zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka predstavuje zákonný a pre spotrebiteľské vzťahy výslovne predpokladaný zabezpečovací inštitút, z ktorého povahy je ex lege vylúčený prvok protiprávnosti, hrubej nerovnováhy či neprijateľnosti. Mimosúdny mechanizmus vykonávania zrážok u zamestnávateľa bez predchádzajúcej autoritatívnej kontroly súdu nevymyslel žalovaný v zmluve, ale je priamym a predvídateľným dôsledkom nastaveným samotným právnym poriadkom, pričom spotrebiteľ má k dispozícii efektívne prostriedky právnej ochrany vo forme určovacej žaloby či návrhu na neodkladné opatrenie. Žalovaný striktne odmietol aj namietanú neurčitosť a absolútnu neplatnosť tejto dohody podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže predmetná doložka (bod 7 zmluvy) jasne vymedzuje zabezpečovanú pohľadávku z titulu poskytnutého úveru s príslušenstvom špecifikovaného na tej istej listine, čo plne postačuje na jej jednoznačnú identifikáciu cez konkrétny právny vzťah, a s odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 pripomenul zásadu favor negotii, podľa ktorej musia súdy preferovať výklad v prospech platnosti právneho úkonu. K namietanému porušeniu § 54a Občianskeho zákonníka uviedol, že pojem „vymáhanie“ sa s poukazom na gramatický
výklad a dôvodovú správu vzťahuje výlučne na autoritatívne procesné konania (súdne, exekučné a rozhodcovské), a preto sa táto reštriktívna norma nevzťahuje na mimosúdnu realizáciu zrážok, uplatnenie nárokov z ručenia ani výkon záložného práva. Vo vzťahu k namietanej neprimeranosti úrokov a odplaty žalovaný argumentoval, že zmluva bola uzatvorená dňa 2. decembra 2008 a dohodnutá odplata vo výške 68,80 % nepresiahla vtedajší kogentný zákonný strop stanovený nariadením vlády č. 23/2008 Z. z. (ktorý pre daný typ úveru podľa údajov Ministerstva financií SR predstavoval limit 69,84 %), pre čo by bolo konštatovanie rozporu s dobrými mravmi neprípustným rozhodovaním contra legem v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/191/2022. Žalovaný rovnako odmietol tvrdenia o bezúročnosti úveru z dôvodu údajnej absencie termínu konečnej splatnosti a zmätočnosti ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Poukázal na to, že zmluvu tvorí komplexná dokumentácia vrátane všeobecných zmluvných dojednaní a Oznámenia o schválení úveru, z ktorých v súhrne jednoznačne vyplýva doba trvania zmluvy i mechanizmus splácania v súlade s ustálenou judikatúrou reprezentovanou stanoviskom Najvyššieho súdu SR sp. zn. R 16/2022 a rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorých absentujúci kalendárny dátum konečnej splatnosti pri revolvingovom úvere nemôže viesť k sankcii bezúročnosti, ak spotrebiteľ dokáže posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom hodnota RPMN 67,90 % bola vyjadrená formou predpokladanej veličiny v závislosti od budúcich voliteľných čerpaní dlžníka. Na podporu bezchybnosti svojich spotrebiteľských zmlúv žalovaný predložil viaceré protokoly z inšpekčných kontrol Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá voči nemu ako uviedol, nikdy nevyvodila porušenie predpisov. Napriek rozsiahlej právnej obrane a presvedčeniu o zákonnosti svojho postupu žalovaný v konaní urobil procesný úkon, kedy v reakcii na uplatnenú námietku premlčania uviedol, že túto námietku žalobkyne akceptuje, v dôsledku čoho sa výslovne vzdáva uplatňovania akýchkoľvek práv spojených s dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaný uviedol, že vecne aj právne odpadol samotný predmet tohto súdneho sporu, však v tomto akceptačnom úkone uviedol zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. júla 2006. 6. Žalovaný v rámci procesnej obrany okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení predložil listinný dôkaz: tabuľka - maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2008 podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru (Platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. novembra 2008 do 15. februára 2009). 7. Súd okrem vyjadrení strán sporu vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli stranami sporu predložené. Tieto listinné dôkazy boli vzájomne protistrane súdom doručené, pričom žiadny listinný dôkaz nebol protistranou spochybnený. 8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ 9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ 10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“ 11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“ 12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ 14. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.“ 15. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ 16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ 17. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli pri výkone rozhodnutia.“ 18. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,“ 19. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: g) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, .. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov,“ 20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ 21. Podľa Článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: „Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.“ 22. Podľa Článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ 23. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, a tieto skutočnosti zároveň neboli medzi sporovými stranami sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorili dňa 2. decembra 2008 Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov do limitu 30.000,- Sk pri splatnosti úveru v 30tich mesačných splátkach (vrátane úroku) 1.833,- Sk, zmluvnej odmene 24.990.- Sk a RPMN za úver 67,90 %, pričom žalobkyni bola poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 14.847,- Sk, pri zmluvnej odmene za poskytnutie revolvingu 18.147,- Sk a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 67,53 %. Súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (bod 7 zmluvy). Žalobkyňa sa v priebehu zmluvného vzťahu dostala do omeškania. Žalovaný v mesiaci november 2025 prostredníctvom mandantnej spoločnosti ANACO s.r.o. inicioval u zamestnávateľa žalobkyne (E. F. G.)
výkon zrážok zo mzdy, na základe čoho bola žalobkyni strhnutá suma 143,55 EUR na úhradu pohľadávky v celkovej výške 796,02 EUR z tejto zmluvy. 24. Žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému domáhala, aby súd určil, že žalovaný nie je oprávnený na výkon práv z Dohody o zrážkach zo mzdy. Pre posúdenie nároku žalobkyne a rozhodnutie vo veci sa súd musel vysporiadať s niekoľkými predbežnými otázkami, a to: Či absencia presného kalendárneho dátumu konečnej splatnosti, uvedenie dvoch hodnôt RPMN a neprimeraná výška odplaty zakladajú bezúročnosť alebo absolútnu neplatnosť úveru. Či inkorporácia dohody o zrážkach zo mzdy do formulárovej zmluvy bez možnosti voľby spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (resp. či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku). Či je nárok žalovaného na výkon práva formou zrážok zo mzdy premlčaný. 25. Najprv sa súd musel vysporiadať s procesným vyhlásením žalovaného, ktorý tvrdil, že akceptuje námietku premlčania a vzdáva sa práv, čím mal predmet sporu odpadnúť. Súd (zhodne so žalobkyňou) zistil, že žalovaný vo svojom podaní explicitne uviedol zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2006. Predmetom tohto konania je však výlučne zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2008. Nakoľko žalovaný prejavil vôľu vo vzťahu k úplne inému (právnemu) úkonu a inej zmluve, jeho vyhlásenie nevyvoláva v tomto konaní žiadne právne účinky. Žalovaný sa tak práv z posudzovanej zmluvy účinne nevzdal, sporový stav naďalej trvá, a preto súd musel pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu žaloby. 26. K podmienkam konania súd pre úplnosť uvádza, že sa otázkou naliehavého právneho záujmu nezaoberal, nakoľko nejde o určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP. Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa v konaní domáhala vyslovenia – určenia, že žalovaný nie je oprávnený na výkon Dohody o zrážkach zo mzdy na tom právnom základe, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2018 z 28.3.2019, v zmysle ktorého určenie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP. Ide totiž o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch. V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. 27. Súd na základe skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania dospel vo veci samej k nasledujúcim právnym záverom. 28. Súd konštatuje, že predmetná zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, a taktiež sa na ňu vzťahujú zákonné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu účinnosti zmluvy, keď žalovaný ako subjekt, ktorého jedným z predmetov podnikania je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe úver. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy. 29. Súd pristúpil k posúdeniu obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 2. decembra 2008 z hľadiska podstatných náležitostí, ktoré pre jej platnosť predpokladá vyššie citovaný zákon o spotrebiteľských úveroch a zistil, že neobsahuje vôbec žiadny údaj o termíne konečnej splatnosti. Žalovaný ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmluve o spotrebiteľskom úvere tento údaj uviesť. Nesplnenie tejto podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere však má podľa § 4 ods. 3 tohto zákona za následok stratu práva veriteľa na úroky a poplatky v zmluve, avšak nie je spôsobilé vyvolať jej neplatnosť. Keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, údaje v zmluve uvedené majú byť jasné a zrozumiteľné (v čom spočíva ochrana spotrebiteľa). Uvedenie dvoch rôznych hodnôt RPMN (67,90 % a 67,53 %) tak nezodpovedá požiadavkám zákona. Nesplnenie tejto zákonnej požiadavky na podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere však rovnako ako v prípade neuvedenia termínu o konečnej splatnosti, má podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za následok stratu práva veriteľa na úroky a poplatky v zmluve, nie avšak neplatnosť zmluvy.
30. Súd ďalej preskúmal aj dohodnutú odplatu (úrok) a dospel k záveru, že odplata dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. V čase, kedy priemerná banková úroková miera (december 2008) predstavovala 10,96 %, dojednaná odplata za poskytnutie úveru vo výške 68,80 % (resp. 67,53 %) vykazuje znaky hrubého nepomeru plnení (civilnoprávnu úžeru). Hoci žalovaný argumentoval dodržaním limitov podľa nariadenia vlády č. 23/2008 Z. z. (limit 69,84 %), samotné formálne neprekročenie administratívneho stropu nezbavuje súd povinnosti ex offo preskúmať súlad dohody s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a s materiálnym princípom ochrany spotrebiteľa podľa výkladu konformného s komunitárnym právom. Odmena veriteľa dosahujúca takmer 100 % poskytnutej istiny podstatne prevyšovala odplatu obvyklú na trhu, čo má podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Už len na tomto právnom základe je nárok žalobkyne uplatnený touto žalobou možné považovať za dôvodný. Súd napriek tomu preskúmal aj ďalšie námietky vznesené žalobkyňou, a to (a) vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy inkorporovanej do Zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj (b) hmotnoprávnu námietku premlčania. 31. Vo vzťahu k samotnej Dohode o zrážkach zo mzdy, súd vyhodnotil inkorporáciu tejto dohody o zrážkach zo mzdy v bode 7 formulárovej zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS. I keď Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s ustanovením § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu podpisu dohody a ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným (02.12.2028) ešte nebolo účinné, možno podľa názoru súdu vychádzať z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, že použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch je prípustné za predpokladu individuálneho dojednania dohody o zrážkach zo mzdy a po dôslednom poučení spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť. V danom prípade však Dohoda o zrážkach zo mzdy bola priamo inkorporovaná do znenia zmluvy o úvere, obsah ktorej nebolo možné zo strany žalobkyne meniť, uvedené ustanovenie neuvádzalo možnosť (napríklad s označením „súhlasím“ vs. „nesúhlasím“ s uzatvorením dohody) túto dohodu odmietnuť. Dohoda obsahuje „výslovný súhlas strán Dohody“, teda aj žalobkyne, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Uvedené podľa názoru súdu spôsobuje zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, keď táto sa tak zaviazala na vykonávanie zrážok v značnom rozsahu. 32. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným spôsobom. Súd poukazuje na čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Z ustanovení čl. 3 ods. 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice možno vyvodiť, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti, a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorá v bode 9 dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 02.12.2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Aj na tomto právnom základe je nárok žalobkyne uplatnený touto žalobou možné považovať za dôvodný.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po posúdení všetkých predbežných právnych otázok dospel k záveru, že Dohoda zo zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď určil, že žalovaný nie je oprávnený na výkon práv z tejto dohody. 34. Súd však pre úplnosť uvádza, že aj keby nedospel k záveru o absolútnej neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobe by aj v tomto prípade bolo možné v celom rozsahu vyhovieť, a to z dôvodu hmotnoprávnej námietky premlčania vznesenej žalobkyňou vo vzťahu k hlavnému záväzku (Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 02.12.2008). Pri dohodnutej lehote splatnosti 30 mesiacov nastala konečná splatnosť úveru dňa 16.05.2011. Všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka preto uplynula dňa 17.05.2014. Žalovaný však inicioval mimosúdne vymáhanie formou zrážok zo mzdy až dňa 19.11.2025, teda viac ako 11 rokov po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Účelom tohto ustanovenia je absolútny zákaz akéhokoľvek, vrátane mimosúdneho, nátlakového postihovania majetku spotrebiteľa po uplynutí premlčacej doby. Keďže akcesorická dohoda o zrážkach zo mzdy právne zdieľa osud hlavného záväzku, jej reálny výkon v roku 2025 na premlčaný dlh bol nezákonný a priamo odporoval citovanému § 54a Občianskeho zákonníka. Ak by teda Zmluva o revolvingovom úvere nebola absolútne neplatná, výkonu práv formou zrážok zo mzdy by bránilo premlčanie dlhu žalobkyne, ktorá účinne vzniesla námietku premlčania. 35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej preto podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 36. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z., Exekučný poriadok).