Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 39C/10/2026 1426201719 16. 02. 2026 Mgr. Vladimír Herich ECLI:SK:MSBA4:2026:1426201719.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 05.02.2026 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť bezodkladne umožniť žalobkyni osobný, telefonický a elektronický kontakt s manželom H. I. a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by tomuto kontaktu bránila, tiež zakázať žalovanej obmedzovať osobnú slobodu H. I., najmä zdržiavať ho proti jeho vôli, manipulovať jeho rozhodnutia alebo izolovať ho od manželky, ďalej zveriť osobnú starostlivosť o H. I. navrhovateľke – jeho manželke A. B., a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní o spôsobilosti na právne úkony a napokon, uložiť žalovanej povinnosť zdržovať sa zásahov do majetkových práv H. I., najmä disponovania s jeho bankovými účtami a príjmami bez právneho titulu. Podaný návrh odôvodnila tým, že je manželkou H. I.. Manžel trpí Alzheimerovou chorobou, je zraniteľnou osobou odkázanou na dohľad blízkej osoby. Dňa 29.01.2026 sa počas krátkej neprítomnosti žalobkyne manžel stratil. Následne bol políciou nájdený a odovzdaný dcére E. F., ktorá od toho momentu bráni navrhovateľke v akomkoľvek kontakte s manželom. Existuje dôvodná obava, že manžel je izolovaný, manipulovaný, je pod vplyvom liekov, dochádza k zneužívaniu jeho zdravotného stavu a majetku, je obmedzovaná jeho osobná sloboda. Vec je naliehavá, pretože ide o ochranu zdravia, osobnej slobody a základných ľudských práv. 2. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 29.01.2026 spísal odbor poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ Petržalka stred, zápisnicu o oznámení nezvestnosti č. 29.26/1362. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že žalobkyňa oznámila nezvestnosť manžela J. H. I.. H. I. v daný deň odišiel z bytu na C. XX K. D.. Uviedla, že trpí Alzheimerovou chorobou, nevie sa orientovať v priestore a čase. Z predloženého sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava – Petržalka, zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX, vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobkyňa a H. I. manželstvo. 3. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 4. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne súd dospel k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný a preto je potrebné ho zamietnuť. Posudzujúc podaný návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí dospel súd k záveru, že tento obsahoval všetky nevyhnutné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto nebol daný dôvod na postup podľa § 129 ods. 1 CSP alebo § 327 CSP. 5. Ako vyplýva z vyššie uvedenej právnej úpravy, základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ opatrenia, v tomto prípade žalobkyňa. 6. Jedná sa o inštitút mimoriadneho zásahu do práv a oprávnených záujmov strán, ktoré prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné poskytnúť neodkladnú a rýchlu ochranu ohrozených alebo už porušovaných práv. Zároveň takýto zásah musí byť primeraný a pri jeho nariadení súd musí skúmať proporcionalitu zásahu vo vzťahu k intenzite ohrozenia alebo porušenia práv. Nevyhnutné je tiež skúmať, či z hľadiska formálnych náležitostí je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne určitým, t.z. či navrhované uloženie povinnosti protistrane je realizovateľné a teda či je vykonateľným. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. 7. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 8. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej v súvislosti s osobou H. I., ktorý je manželom žalobkyne. 9. V prvom rade súd poukazuje, že uloženia neodkladného opatrenia sa môže domáhať len taká osoba, ktorej bezprostredne hrozí zásah do jej vlastných práv a právom chránených záujmov. Nemôže ísť o práva a právom chránené záujmy tretích osôb. Voči takýmto, resp. v prospech takýchto osôb sa ochrany ich práv a právom chránených záujmov môžu dovolávať len také osoby, ktorým svedčí zákonné zastúpenie alebo procesné opatrovníctvo. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala, že by bola zákonným zástupcom H. I. alebo, že by jej svedčalo akékoľvek oprávnenie zastupovať H. I. v konaní pred súdom. Hoci poukazovala, že H. I. trpí L. chrobou, žiadnym spôsobom však nepreukázala, že by táto osoba bola v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Žalobkyňa tak neosvedčila, že by bola oprávnená podať na súd za osobu H. I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Žalobkyňa sa zároveň podaným návrhom domáhala uloženia povinností E. F., na základe ktorých mala žalovaná umožniť žalobkyni osobný, telefonický a elektronický kontakt s manželom, tiež sa domáhala uloženia zákazu žalovanej obmedzovať osobnú slobodu H. I. či zdržať sa zásahov do jeho majetkových práv. Žalobkyňa však svojim návrhom ani na základe pripojených listinných dôkazov nijako neosvedčila, že by E. F. akokoľvek žalobkyni v kontakte s H. I. bránila, že by obmedzovala jeho osobnú slobodu, alebo, že by zasahovala do jeho majetkových práv. Napokon neosvedčila ani tú základnú vec, že by sa H. I. vôbec u žalovanej v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nachádzal. 11. Zároveň tunajší súd poukazuje, že jeho právomoc ako občianskoprávneho súdu vyplýva z § 3 Civilného sporového poriadku. Právomocou tunajšieho súdu je rozhodovať súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci. Medzi takéto spory nepatrí právomoc súdu rozhodovať o zverení určitej osoby do osobnej starostlivosti. Rozhodovanie ako aj príslušnosť súdov vo veciach spôsobilosti na právne úkony, prípadného opatrovníctva, vyplýva zo zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok, na konanie a rozhodovanie o ktorých sú príslušné zákonom predpokladané súdy. 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keď súd návrh žalobkyne zamietol, preto by mala mať proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.