Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Košice 21Csp/247/2023 7123219084 29. 05. 2024 JUDr. Zsolt Suver ECLI:SK:MSKE:2024:7123219084.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, právne zastúpený JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, IČO: 47 240 369, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, o zaplatenie 60,90 EUR s príslušenstvom rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 60,90 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,90 EUR od 21.11.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,- EUR, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.11.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 60,90 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 21.11.2022 do zaplatenia, poštovného vo výške 2,- EUR a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný sa pri cestovaní dopravným prostriedkom (električkou) žalobcu dňa 20.11.2022 nepreukázal platným cestovným lístkom a túto sumu neuhradil napriek písomnej upomienke. 2. Žalovaný sa k žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany. 3. Podľa § 297 ods. 1 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR. 4. Keďže v prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd len oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.5.2024. 5. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 230184 zo dňa 20.11.2022 vyhotoveného prepravným kontrolórom žalobcu bolo zistené, že žalovaný toho dňa na trase linky č. 6 cestoval dopravným prostriedkom žalobcu (električkou) bez platného cestovného lístka. Výzvou zo dňa 25.11.2022 vyzval žalobca žalovaného k úhrade cestovného 0,90 EUR, úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 60,- EUR a ostatných nákladov 2,00 EUR. 7. Súd zistil, že žalobca poskytuje prepravné služby za určené cestovné v zmysle ustanovení § 760 a nasl. zákona č. 40/1964 Z. z . Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Občianskeho zákonníka“), pričom podrobnosti o preprave osôb upravujú prepravné poriadky. 8. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy. 9. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy. 10. Podľa ust. § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. 11. Podľa ust. § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného. 12. Podľa čl. 12 ods. 2 Prepravného poriadku Dopravného podniku mesta Košice, a.s. platného v čase vykonania kontroly, cestujúci, ktorý sa na vyzvanie nemôže preukázať platným cestovným lístkom, zaplatí cestovné; dopravca je oprávnený od tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške 100 - násobku stanoveného základného cestovného. 13. V zmysle čl. F bod 1 veta prvá Tarify mestskej hromadnej dopravy v Košiciach platnej v čase vykonania kontroly, cestujúci, ktorý cestuje bez platného cestovného lístka, zaplatí podľa zákonov NR SR č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach stanovené základné cestovné plus sankčnú úhradu vo výške 60,00 EUR. 14. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 15. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 16. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 18. Žalovaný ako cestujúci bol povinný pri nástupe do dopravného prostriedku žalobcu si riadne označiť cestovný lístok a týmto sa preukázať pri vykonanej kontrole prepravným kontrolórom žalobcu. Základný cestovný lístok mal v tom čase hodnotu 0,90 EUR. 19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd má za preukázané, že nárok žalobcu v časti zaplatenia istiny vo výške 60,90 EUR je dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny pozostávajúcej zo sumy 0,90 EUR titulom cestovného a zo sumy 60,- EUR titulom sankčnej úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.11.2022 do zaplatenia z istiny 60,90 EUR. Výšku úroku z omeškania súd priznal na základe citovaného ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z účinného od 1.2.2013. Žalovanému v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. vznikla povinnosť plniť žalobcovi dňa 20.11.2022, a teda dňom 21.11.2022 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi, preto súd žalobcovi priznal ním žiadané úroky z omeškania. 20. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,- EUR titulom poštovného, resp. ostatných nákladov (náklady na tlač upomienky, papier, obálku a pod.), ktoré mu súd v súlade s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uplatnenom rozsahu priznal. 21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. 25. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný aj napriek doručovaniu písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP. 26. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.