Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 6Sžo/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2008200676 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Reisenauerová Zdenka ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:2008200676.3 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. J.N., bytom P., v zastúpení JUDr. Štefan Bugala, advokát, Fándlyho 32, Trnava proti žalovanému: 1) Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, priečinok 72, Hrnčiarovce nad Parnou, 2) mjr. Mgr. Štefan Marcinka, vedúci oddelenia výkonu trestu, Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, priečinok 72, Hrnčiarovce nad Parnou, 3) kpt. Ľuboš Branišovič, pedagóg oddielu 3D1, Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, priečinok 72, Hrnčiarovce nad Parnou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 958646/1-2008 zo dňa 14.7.2008 a vo veci náhrady trov konania štátu, o odvolaní právneho zástupcu žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/101/2008 - 141 zo dňa 20.3.2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/101/2008 - 141 zo dňa 20.3.2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením zo dňa 20.3.2012, č. k. 14S/101/2008 -141 podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), rozhodol tak, že štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd uznesením zo dňa 6.5.2010, č. k. 14S/101/2008 - 87 zastavil konanie voči žalovanému v 1. a 3. rade, súčasne zastavil konanie o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vedúceho odd. výkonu trestu mjr. Mgr. Štefana Marcinku ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou č. 958646/1-2008 zo dňa 14.7.2008 v spojení s rozhodnutím pedagóga kpt. Ľuboša Branišoviča č. 958646/1-2008 zo dňa 7.7.2008, a napokon zastavil konanie vo veci návrhu proti nečinnosti správneho orgánu. Uvedeným rozhodnutím krajský súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a JUDr. Štefanovi Bugalovi, ktorý bol žalobcovi ustanovený uznesením zo dňa 6.7.2009, č. k. 14S/101/2008 - 51 na ochranu jeho záujmov v predmetnom konaní, priznal odmenu za zastupovanie a náhradu hotových výdavkov v sume 584,95 €, s úpravou učtárne súdu na jej vyplatenie a žalovaného v 2. rade zaviazal na náhradu trov konania štátu v sume 584,95 €. Krajský súd uviedol, že vo veci samej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou a jeho vedúcemu oddelenia na výkon trestu vo veci námietky zaujatosti pedagóga oddielu 3D1 kpt. Ľuboša Branišoviča, podanej dňa 9.7.2008 žalobcom vo veci č. 958646/1-2008 konať a rozhodnúť a zároveň sa domáhal preskúmania rozhodnutia č. 958646/1-2008 zo dňa 14.7.2008, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie vedúceho oddelenia výkonu trestu č. 958646/1-2008 zo dňa 7.7.2008 vo veci disciplinárneho trestu. Vyššie uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo na základe odvolania žalovaného v 2. rade vo veci povinnosti náhrady trov konania uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho sp. zn. 4Sžo/38/2010 zo dňa 22.12.2010 zrušené v napadnutej časti o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť náhradu trov konania štátu a vec bola vrátená krajskému súdu na nové konanie. Predmetom konania po vrátení veci krajskému súdu zostalo rozhodovanie vo veci náhrady trov konania štátu. Ostatné výroky rozhodnutia krajského súdu zo dňa 6.5.2010 č. k. 14S/101/2008 - 87 nadobudli právoplatnosť vrátane rozhodnutia o priznaní odmeny za právne zastupovanie a náhrady hotových výdavkov vo výške 584,95 € ustanovenému právnemu zástupcovi. Krajský súd dospel k záveru, že trovy konania vzniknuté štátu v súvislosti s ustanovením právneho zástupcu a vyplatením odmeny za právne zastupovanie a náhrady hotových výdavkov (vo výške právoplatne priznanej rozhodnutím č. k. 14S/101/2008 - 87 zo dňa 6.5.2010) je povinný niesť štát, nakoľko nie je možné na jeho náhradu zaviazať žiadneho z pôvodne označených žalovaných ako subjektov právne zviazaných so správnym orgánom, v dôsledku činnosti ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie o disciplinárnom treste neskôr zrušené príkazom prokurátora, takisto konanie proti nečinnosti správneho orgánu bolo zastavené pre odpadnutie dôvodov v neskoršom konaní na základe postupu v zmysle príkazu prokurátora č. 3Kn 40/08-11. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie právny zástupca žalobcu. Navrhoval, aby krajský súd doplnil výrok v napadnutom uznesení o priznaní trov konania titulom právneho zastupovania ex offo a v prípade, ak krajský súd v navrhovanom zmysle napadnuté uznesenie nedoplní, žiadal, aby o tomto odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti krajskému súdu o povinnosti rozhodnúť o náhrade trov konania jeho právneho zastúpenia. V dôvodoch odvolania poukázal na názor krajského súdu uvedený v napadnutom rozhodnutí, že súd síce nepriznal štátu náhradu trov konania a to z dôvodu, že nie je možné na jeho náhradu zaviazať žiadneho z pôvodne označených žalovaných ako subjektov právne zviazaných so správnym orgánom, keď Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vytkol krajskému súdu, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia o priznaných úkonoch právneho zástupcu nie je možné preskúmať tieto úkony. Uviedol, že uznesením súdu 14S 101/2008 zo dňa 6.7.2008 bol v predmetnej veci ustanovený ako právny zástupca žalobcu a vyčíslenie trov konania predložil v súlade s vyhláškou odmeňovania advokátov s presnou špecifikáciou, na ktorú skutočnosť upozornil aj v prípise došlému súdu dňa 14.10.2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ustanoveného právneho zástupcu žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo posúdenie správnosti záveru krajského súdu, keď v predmetnej veci uznesením rozhodol tak, že štátu právo na náhradu trov konania nepriznal. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ust. § 372t O.s.p., neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovi bol v konaní ustanovený právny zástupca na ochranu jeho záujmov uznesením krajského súdu č. k. 14S/101/2008 - 51 zo dňa 6.7.2009. Konanie vo veci samej bolo uznesením krajského súdu zo dňa 6.5.2010, č. k. 14S/101/2008 - 87 zastavené. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalovaného v 2. rade rozhodnutím č. k. 4Sžo/38/2010 zo dňa 22.12.2010 zrušil uvedené uznesenie krajského súdu (zo dňa 6.5.2010, č. k. 14S/101/2008 - 87) vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 584,95 €. Následne krajský súd uznesením č. k. 14S/101/2008 - 113 zo dňa 28.2.2011 zaviazal k povinnosti zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 584,95 € žalovaného v 1. rade. Na základe odvolania žalovaného v 1. rade proti tomuto uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Sžo/18/2011 zo dňa 31.5.2011 uvedené rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania krajský súd rozhodoval podľa zásady úspechu, keď žalobcovi ako procesne úspešnému nepriznal nárok na náhradu trov, pretože mu žiadne relevantne nevznikli a trovy právneho zastúpenia hradí štát. Z obsahu spisu je zrejmé, že odmena ustanovenému právnemu zástupcovi bola priznaná právoplatným uznesením zo dňa 6.5.2010, č. k. 14S/101/2008 - 87, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by takto priznaná odmena ustanovenému právnemu zástupcovi, napriek urgencií zo dňa 22.9.2011 a 12.10.2011 bola skutočne aj vyplatená. Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom konania v tomto štádiu nie je otázka priznania odmeny za vykonané úkony ustanovenému právnemu zástupcovi, pretože o priznaní advokátskej odmeny ako aj o jej výške bolo už právoplatne rozhodnuté, ale rozhodovanie o náhrade trov konania štátu. Povinnosťou krajského súdu bolo však realizovať úkony na vyplatenie priznanej advokátskej odmeny. Senát odvolacieho súdu poukazuje na to, že pokiaľ súd v zmysle ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo rozhoduje o náhrade trov konania v spojení s priznaním odmeny právnemu zástupcovi ustanovenému účastníkovi konania, je táto spätá s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania štátu, ktoré mu vznikli v súvislosti s priznaním odmeny za zastupovanie v súlade s § 148 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1, v zmysle ktorej štát má podľa výsledkov konania nárok na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v intenciách právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v zrušujúcich rozhodnutiach č. k. 4Sžo/38/2010 zo dňa 22.12.2010, ktorým zrušil výrok uznesenia krajského súdu o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť náhradu trov konania štátu a č. k. 4Sžo/18/2011 zo dňa 31.5.2011, ktorým zrušil rozhodnutie krajského súdu o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť trovy konania štátu, správne konštatoval, že zaviazať žalovaného v 3. rade na náhradu trov konania štátu, by sa javila nanajvýš nelogická a to vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu ohľadne nemožnosti zaviazať na náhradu trov konania štátu žalovaného v 1. a 2. rade, keďže žalovaný v 2. rade nekonal ako fyzická osoba, ale na základe funkčného zaradenia realizoval jemu prislúchajúcu disciplinárnu právomoc a v prípade žalovaného v 1. rade z dôvodu, že konanie bolo pred samotným rozhodnutím o uložení povinnosti zaplatiť náhradu trov konania štátu právoplatne zastavené. Senát odvolacieho súdu sa stotožňuje s právnym záverom krajského súdu, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté štátu v súvislosti s ustanovením právneho zástupcu a vyplatením odmeny za právne zastupovanie a náhrady hotových výdavkov je povinný znášať štát, pretože nie je možné na jeho náhradu zaviazať žiadneho z pôvodne označených žalovaných. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne, podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 potvrdzuje. Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti krajskému súdu, že odmena za zastupovanie ustanovenému právnemu zástupcovi JUDr. Štefanovi Bugalovi, mu bola právoplatne priznaná v sume 584,95 € (uznesenie krajského súdu zo dňa 6.5.2010, č. k. 14S/101/2008 - 87), a preto je potrebné vykonať úkony smerujúce k jej úhrade. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.