Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 5Tost/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011010002 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kliment ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:3011010002.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci odsúdeného W. L. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. septembra 1999 na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 28. júna 2012 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 25. apríla 2012 sp. zn. 23 Ntok 1/2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného W. L. s a z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 25. apríla 2012 sp. zn. 23 Ntok 1/2011 senát tohto súdu podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného W. L. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1 T 5/2003 pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení a odôvodnení podal odsúdený Karel Pojtinger sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí (č.l. 23), ktorú sťažnosť do konania verejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie nezdôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného W. L. nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky riadiac sa vyššie citovaným ustanovením preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že W. L. bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 30. apríla 2010 sp. zn. 1 T 5/2003 uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. septembra 1999 (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že 1/ v období od 29. marca 1995 do 5. októbra 1998 v Novej Dubnici, v byte veriteľa Ing. T. T. na C. ulici č. XXX, uzatvoril ako dlžník s Ing. T. T. viacero zmlúv o pôžičke, a to : - dňa 29. marca 1995 na sumu 5.000,-DM so splatnosťou do 29. septembra 1995, ktorej splatnosť bola predĺžená do 29. marca 1996, - dňa 15. júna 1995 na sumu 10.250,-DM a 60.000,-Sk s dobou splatnosti do 15. decembra 1995, ktorej splatnosť bola predĺžená o 6 mesiacov, - dňa 2. decembra 1996 na sumu 200.000,-Sk a 2.000,-DM, - dňa 19. februára 1996, 4. marca 1996, 29. marca 1996 a 5. júna 1996 na celkovú sumu 1.400.000,-Sk - dňa 28. augusta 1998 na sumu 900.000,-Sk s dobou splatnosti do 31. decembra 1998, - dňa 5. októbra 1998 na sumu 1.000.000,-Sk s dobou splatnosti 6 mesiacov, pričom peniaze žiadal za účelom podnikania mimo územia Slovenskej republiky hoci vedel, že ich nebude môcť vrátiť, pretože v zahraničí nepodniká a vo všetkých prípadoch ako zálohu ponúkol pomernú časť rodinného domu v Novej Dubnici na Gorkého ulici, zapísaného na LV XXXX, ktorého bol vlastníkom a o ktorom vedel, že jeho hodnota je nižšia ako hodnota pôžičiek, pričom dom ponúkol ako garanciu aj pri ďalších pôžičkách, peniaze v stanovených lehotách nevrátil, ale ich použil pre svoju potrebu, čím Ing. T. T. spôsobil celkovú škodu vo výške 3.919.967,50,-Sk (t.j. 130.119,08 €), 2/ dňa 2. marca 1998 v J.. XXX v byte veriteľa MUDr. Y. O. s týmto uzatvoril ako dlžník zmluvu o pôžičke na sumu 946.000,-ATS, 48.400,-DM a 1.144.000,-Sk s dobou splatnosti do 3. marca 1999, pričom peniaze žiadal za účelom svojho podnikania, vedel o tom, že ich nebude môcť vrátiť a ako zálohu ponúkol pomernú časť svojho rodinného domu v Novej Dubnici na R. ulici, zapísaného na LV XXXX, ktorého bol vlastníkom, o ktorom vedel, že jeho hodnota je nižšia ako hodnota pôžičiek, pričom dom ponúkol ako garanciu aj pri ďalších pôžičkách, peniaze v stanovených lehotách nevrátil, použil ich pre svoju potrebu, čím MUDr. Y. O. spôsobil škodu vo výške 4.663.252,-Sk (t.j. 154.791,60 €), 3/ dňa 17. septembra 1998 v Košeci, v dome veriteľa Y.D. č. XXX, ako dlžník s týmto uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 18.876,-USD s dobou splatnosti do 17. septembra 1999, ktorú dňa 22. marca 1999 rozšíril o sumu 25.500,-USD, s dobou splatnosti za rovnakých podmienok ako uzavretá zmluva, pričom peniaze žiadal na svoje podnikanie, a to nákup a predaj zbraní v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, hoci vedel o tom, že tieto nebude môcť vrátiť a ako zálohu ponúkol pomernú časť svojho rodinného domu v Novej Dubnici na R. ulici, zapísaného na LV XXXX, ktorého bol vlastníkom, o ktorom vedel, že jeho hodnota je nižšia ako hodnota pôžičiek, pričom dom ponúkol ako garanciu aj pri ďalších pôžičkách, peniaze v stanovených lehotách nevrátil, ale ich použil pre svoju potrebu, čím Y.D. spôsobil škodu vo výške 1.697.901,78,-Sk (t.j. 56.360,01 €), 4/ dňa 17. septembra 1998 v Dubnici nad Váhom v kancelárii veriteľa Ing. arch. H. X. s týmto ako dlžník uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 22.400,-DM, 337.750,-ATS a 1.608.900,-Sk s dobou splatnosti do 28. februára 1999, pričom peniaze žiadal za účelom svojho podnikania v zahraničí na nákup výrobkov zbrojárskeho priemyslu z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a ich následný predaj so ziskom do krajín západnej Európy, hoci v zahraničí nepodnikal a sľúbil ju vrátiť s 30%-ným úrokom, hoci vedel, že to nebude môcť vrátiť, ako garanciu ponúkol pomernú časť svojho rodinného domu na R. ulici v Novej Dubnici, zapísaného na LV XXXX, ktorú sľúbil predať v prípade nevrátenia pôžičky, avšak vedel, že hodnota domu je nižšia ako hodnota pôžičiek, peniaze v stanovených lehotách nevrátil, ale ich použil pre svoju potrebu, čím Ing. arch. H. X. spôsobil škodu vo výške 3.050.280,50,-Sk (t.j. 101.250,76 €), 5/ dňa 20. októbra 1998 a dňa 02. marca 1999 v Dubnici nad Váhom v kancelárii Ing. arch. H. X. uzatvoril zmluvu o pôžičke s veriteľom N. T. na sumu 40.000,-DM s dobou splatnosti do 20. októbra 1999, následne dňa 02. marca 1999 uzavrel zmluvu o pôžičke na 2.800.000,-Sk s dobou splatnosti do 31. mája 1999, pričom peniaze žiadal na svoje podnikanie v zahraničí na nákup výrobkov zbrojárskeho priemyslu, hoci v zahraničí nepodnikal a vedel o tom, že peniaze so sľúbeným 10%-ným mesačným úrokom vrátiť nebude môcť a ako garanciu ponúkol svoj rodinný dom na R. ulici v Novej Dubnici, z LV XXXX, ktorý už bol ponúknutý ako záloha aj pri iných pôžičkách, peniaze nevrátil, použil ich pre svoju potrebu, čím N. T. spôsobil škodu vo výške 3.674.480,-Sk (t.j. 121.970,39 €), 6/ dňa 21. decembra 1998 a 05. januára 1999 v Dubnici nad Váhom uzatvoril zmluvu o pôžičke s veriteľom T. S. na sumu 456.300,-Sk, 130.000,-Sk, 42.000,-ATS a 690,-USD, ktoré peniaze žiadal za účelom obchodovania s telefónmi a sľúbil ich vrátiť s 5%-ným mesačným úrokom do 21. júna 1999 a 05. júla 1999 hoci vedel, že ich s takým úrokom vrátiť nebude schopný a ako zálohu ponúkol pomernú časť svojho rodinného domu na R. ulici v Novej Dubnici, zapísaného na LV XXXX, o ktorom vedel, že jeho hodnota je nižšia ako hodnota pôžičky, peniaze v stanovených lehotách nevrátil, použil ich pre svoju potrebu, čím T. S. spôsobil škodu vo výške 745.667,92,-Sk (t.j. 24.751,64 €), 7/ dňa 05. decembra 1997 v Bytči, v obchode veriteľa Ing. T. U. s týmto ako dlžník uzavrel zmluvu o pôžičke na sumu 2.200.000,-Sk s dobou splatnosti do 05. decembra 1998 a ďalšou dobou splatnosti do 05. januára 1999, pričom peniaze žiadal za účelom svojho podnikania v zahraničí na nákup a následný predaj výrobkov zbrojárskeho priemyslu, hoci v zahraničí nepodnikal a ako zálohu ponúkol pomernú časť svojho rodinného domu na R. ulici v Novej Dubnici a pomernú časť predajne potravín vo Veľkom Kolačíne, ktorý sa zaviazal v prípade nevrátenia pôžičky predať, avšak vedel, že hodnota domu a potravín je nižšia ako hodnota pôžičiek, peniaze v stanovených lehotách nevrátil, použil ich pre svoju potrebu, čím Ing. T. U. spôsobil škodu vo výške 2.200.000,-Sk (t.j. 73.026,62 €), 8/ dňa 07. marca 1996 v Trnave v byte veriteľa Ing. L. X. na N. ulici XXXX/X uzatvoril ako dlžník zmluvu o pôžičke na sumu 1.500.000,-Sk a 800.000,-Sk s dobou splatnosti do 07. marca 1997 a neskôr do 23. júna 1997, ktoré peniaze sľúbil vrátiť spolu s 30%-ným úrokom, hoci vedel, že tieto nebude schopný vrátiť, ako zálohu ponúkol predajňu potravín vo Veľkom Kolačíne a rodinný dom LV XXXX na R. ulici v Novej Dubnici, o ktorej vedel, že jej hodnota je nižšia ako hodnota pôžičiek a táto bola garanciou aj pri iných pôžičkách, Ing. X. vrátil sumu 1.970.000,-Sk, čím Ing. L. X. spôsobil škodu vo výške 330.000,- Sk (t.j. 10.953,99 €), 9/ dňa 14. októbra 1998 v Trenčíne v byte veriteľa Ing. W. B. na S. ulici XXX/XX uzatvoril s týmto ako dlžník zmluvu o pôžičke na sumu 1.164.000,-Sk, 14.600,-USD a 193.000,-DM s dobou splatnosti do 23. apríla 1998 (chyba viď č.l. 157), pričom peniaze žiadal za účelom podnikania v zahraničí na nákup a následný predaj výrobkov zbrojárskeho priemyslu z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, hoci v zahraničí nepodnikal a vedel, že peniaze nebude schopný vrátiť a ako zálohu ponúkol svoju predajňu vo Veľkom Kolačíne a rodinný dom na LV XXXX v Novej Dubnici na R. ulici, ktorých hodnota bola nižšia ako hodnota pôžičky a táto slúžila ako garancia aj pri iných pôžičkách, peniaze v stanovených lehotách nevrátil, použil ich pre svoju potrebu, čím Ing. W. B. spôsobil škodu vo výške 5.404.260,-Sk (t.j. 179.388,56 €). Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. septembra 1999 na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol zaradený podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Citovaným rozhodnutím bolo rozhodnuté aj o nárokoch poškodených. Na základe odvolania W. L. vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením z 13. októbra 2010 sp. zn. 3 To 9/2010 podľa § 256 Tr. por. jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol. Odsúdený dňa 20. septembra 2011 podal na príslušnom súde návrh na obnovu konania, v ktorom namietal porušenie jeho základných práv v konaní, najmä práva na obhajobu, vytýkal, že v konaní nemal tlmočníka, hoci po slovensky nerozumie, pričom všetky rozhodnutia boli v slovenčine. V priebehu konania nebol skúmaný znalcami jeho duševný stav, preto nemala byť podaná ani obžaloba. Taktiež vytýkal, že neboli vypočutí svedkovia, ktorých výsluch navrhoval. Krajský súd v Trenčíne na verejnom zasadnutí za prítomnosti tlmočníka z jazyka českého vypočul odsúdeného a vo veci rozhodol napadnutým uznesením. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Senát sťažnostného súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie o povolení obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre konajúci súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať také skutočnosti, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevyrovnal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich vyhodnotil nesprávne (R 6/1997, R 32/1992). Preskúmaním predloženého spisového materiálu senát sťažnostného súdu, rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odsúdený W. L. nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by nebol súdu známy už v pôvodnom konaní. Rovnako v návrhu neuviedol žiadne nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V návrhu fakticky poukazoval len na okolnosti, ktorými argumentoval už v pôvodnom konaní. Úlohou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je rozhodnúť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. V posudzovanej veci ich existencia zistená nebola. V tejto súvislosti sťažnostný senát konštatuje, že súd prvého stupňa sa zákonným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal s argumentáciou odsúdeného, preto sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožnil a na ne odkazuje. Senát sťažnostného súdu v posudzovanej veci nezistil ani žiadne procesné pochybenia v rámci konania o žiadosti odsúdeného W. L. o povolenie obnovy konania ani porušenie, resp. obmedzenie uplatnenia jeho práv na obhajobu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správne postupoval súd prvého stupňa, keď žiadosť odsúdeného Karla Pojtingera o povolenie obnovy konania pre nesplnenie podmienok zamietol, a preto senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.