Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 8Sži/25/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201303 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012201303.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. Spr. 6157/12 zo dňa 20. júna 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 218/2012 - 30 zo dňa 27. augusta 2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 218/2012 - 30 zo dňa 27. augusta 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie, keď žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu ani po výzve súdu a poučení o následkoch nezaplatenia. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku považuje za nesprávnu, nakoľko neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jej vydaniu, a teda rozhodnutie o súdnom poplatku je nepreskúmateľné. Spoplatneniu podlieha podľa položky č. 10 a) Sadzobníka súdnych poplatkov podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý je orgánom verejnej správy. Žalovaný - Krajský súd v Bratislave nie je orgánom verejnej správy, a teda žalobca nežiada preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale orgánu verejnej moci, ktoré možno preskúmať na základe § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „ZSI"). Toto ustanovenie rozšírilo právomoc všeobecných súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v rámci postupu podľa § 16 až § 19 ZSI. Nedošlo však k zakomponovaniu tohto rozšírenia do sadzobníka súdnych poplatkov. Súd nie je oprávnený rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a preto žalobca nemal byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podanú žalobu na preskúmavanie zákonnosti iného orgánu ako je orgán verejnej správy. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 4Cdo/39/2007. Žalobca namietal, že mu bola uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Úprava poplatkovej povinnosti predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak zákon ustanovil v tomto smere pevné a jasné pravidlá umožňujúce prístup k súdu splnením v ňom obsiahnutých podmienok, potom tieto musí akceptovať každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale rovnako aj štát prostredníctvom orgánov súdnej moci. Žalobca poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 zo dňa 22. marca 2006 uviedol, že ak je účastníkovi konania ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, rovnako aj porušenie čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Žalobca nemal povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu, preto jeho nezaplatenie, bez existencie legálnej povinnosti, nebolo možné postihnúť zastavením konania. K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 10. októbra 2013 vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť pre procesnú vadu, ktorá sa v konaní pred krajským súdom vyskytla. Podľa § 246c ods. 1 O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 14 ods. 1 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 15a ods. 1 O. s. p., účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žiada o prikázanie veci inému súdu, keďže sudcovia Krajského súdu v Bratislave sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Krajský súd uznesením č. k. 5S 218/2012 - 7 zo dňa 3. septembra 2012 žalobcovi uložil, aby sa vyjadril, či namieta zaujatosť sudcov Krajského súdu v Bratislave alebo či žiada prikázanie veci podľa § 12 ods. 2 O. s. p. Na toto uznesenie žalobca uviedol, že Krajský súd v Bratislave nemôže vo veci konať z dôvodu, že konajúci sudca ako aj všetci sudcovia Krajského súdu v Bratislave sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení pre ich pomer k veci a účastníkom konania. Každý sudca Krajského súdu v Bratislave je sudcom žalovaného, a teda nevyhnutne by rozhodoval o vlastnom súde. Žalobca tiež uviedol, že tieto skutočnosti neoznamuje v rámci odôvodnenia námietky zaujatosti podľa § 15a O. s. p. alebo žiadosti o prikázanie veci inému súdu z hľadiska vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O. s. p., ale pre preukázanie vedomosti konajúceho sudcu o uvedených okolnostiach, ktoré jeho samotného ako aj všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania vo veci vylučujú, pričom očakáva postup podľa § 15 O. s. p. Krajský súd sa s týmto podaním žalobcu v žiadnom smere nevysporiadal. Nevyhodnotil jeho obsah ani nevykonal v súvislosti s ním žiaden úkon v zmysle § 14 a nasl. O. s. p. Z dôvodu uvedeného procesného pochybenia bolo potrebné napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť, keď v ďalšom postupe bude potrebné pred rozhodnutím vo veci sa vysporiadať s tvrdeným vylúčením sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednania a rozhodovania veci. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.