KAUZIS.SK
RozsudokNajvyšší súd SR17. 2. 2016plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/54/2014 z 17. 2. 2016

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. februára 2016, sp. zn. 8Sžf/54/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012201088.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/54/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201088
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012201088.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu: K. O. - MAXI FRUIT,
Karpatská 9, Marianka, zastúpeného Advokátskou kanceláriou BARRISTER LEGAL s.r.o., Zámocké
schody 2/A, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/141599/2011/5062-
r zo dňa 13.04.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 197/12-98
zo dňa 11.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 197/12-98 zo dňa 11.
decembra 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 2S 197/12-98 podľa § 250j ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 1020502/1/141599/2011/5062-r zo dňa 13.04.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu Malacky ako prvostupňového správneho orgánu - Dodatočný platobný výmer č.
606/230/54127/11 zo dňa 02.11.2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 2859,92 €.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného, ktorý mu predchádzal, v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie a
postup žalovaného bol v súlade so zákonom.

Krajský súd v rozsudku konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sporné
stavebné práce neboli vykonané pre žalobcu pracovníkmi spoločnosti ARCHA - plus s.r.o.. Okrem
toho poukázal na nato, že správca dane sa vecou dôkladne zaoberal, okrem iného vykonal rozsiahle
dokazovanie v danej veci, a to, napr. výsluchom p. D. G., konateľa spoločnosti ARCHA - plus s.r.o., p.
K. O. - konateľa žalobcu, ako aj p. U. L., splnomocneného zástupcu spoločnosti ARCHA - plus s.r.o.,
ďalej pána K. ako osoby vykonávajúcej stavebný dozor na stavbe spoločnosti MANDI INVEST, s.r.o., a
predsedu predstavenstva spoločnosti MANDI INVEST, a.s. p. S..

V zhode s názorom žalovaného poukázal na zásadné rozpory vo výpovediach p. O., p. L. a p. G., ktorý
bol ako jediný konateľ spoločnosti niekoľkokrát počas sledovaného obdobia hospitalizovaný v liečebni
pre drogovo závislých a ktorý uviedol, že spoločnosť ARCHA - plus s.r.o. nevykonáva od roku 2007
žiadnu ekonomickú činnosť.



Napokon krajský súd k tvrdeniu žalobcu, že bol ukrátený na svojich procesných právach tým, že nebol
prítomný pri výsluchu svedkov a tým nemohol týmto osobám klásť otázky, uviedol, že toto procesné
pochybenie správcu síce znamenalo porušenie § 15 ods. 5 zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní (ďalej
len „zákon o správe daní"), no zároveň nemohol konštatovať, že by takéto pochybenie mohlo mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko s dôkazmi, ktoré správca dane v daňovom konaní
vykonal, bol žalobca oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, pričom toto právo aj využil. Vzhľadom
na uvedené bol krajský súd toho názoru, že keby v naznačenom smere nedošlo k vade konania, zistený
skutkový stav by nebol iný ako ten, ktorý deklaroval žalovaný. Nemožno tak konštatovať, že by v
dôsledku vady v konaní bolo rozhodnutie v rozpore so zákonom.

Včas podaným odvolaním zo dňa 03.02.2014 proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa žalobca
odvolal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto sa domáha, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňového správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Žalobca sa v odvolaní nestotožnil s názorom správneho súdu prvého stupňa v tom, že dostatočne
nepreukázal, že práce vykonala spoločnosť ARCHA - plus s.r.o.. Naopak, žalobca tvrdí, táto skutočnosť
bola dostatočne preukázaná, tzn. práce zo strany ARCHA - plus s.r.o. boli dodané, a teda žalobcovi
vzniklo zákonné právo na odpočítanie dane.

Žalobca ďalej namieta, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom doplnenia
dokazovania, a to konfrontáciou p. G. a p. L., ako aj výsluchom svojich zamestnancov, teda p. S. a p.
L. O.. Zároveň žalobca vytýkal krajskému súdu, že neriešil nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že p. S.
nebol v roku 2008 zamestnancom žalobcu.

Žalobca ďalej namieta porušenie ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, nakoľko žalovaný
neumožnil žalobcovi ako daňovému subjektu klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, nakoľko
žalobca nebol žiadnym spôsobom informovaný o konaní ústneho pojednávania a o termíne a mieste
vypočúvania svedkov (p. L., p. S. a p. K.). Žalobca je presvedčený, že bolo porušené jeho právo na
vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Zároveň požadoval priznať náhradu trov konania vo výške 132 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 650,80 € a napokon náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 170,45 €.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný, a to i napriek výzve zo dňa 04.04.2014, nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p. a § 214 ods. 2 s tým, že po tom, ako bolo oznámené
verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ust. § 244 ods. 1 O.s.p.).

Z dôvodu, že krajský súd sa vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,
ktoré náležite a podrobne aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.



v celom rozsahu stotožnil a považuje ich za vlastné, ako aj z dôvodu, že skutočnosti účastníkom
známe nebude zbytočne opakovať, len na doplnenie a zdôraznenie správnosti Najvyšší súd Slovenskej
republiky dodáva:

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že súdy konajúce o žalobách proti rozhodnutiam
správnych orgánov podľa piatej hlavy O.s.p. nie sú súdmi skutkovými, ale súdmi preskúmavacími,
preto nevykonávajú dôkazy v konaní tak, ako je to pri civilných žalobách v civilnom sporovom konaní.
Na základe toho ani nie sú viazané návrhmi účastníka vykonávať v daných veciach dokazovanie.
Dokazovanie totiž vykonáva správny orgán, rozhodnutie ktorého sa preskúmava, pričom, ak by bolo
dokazovanie vykonané nedostatočne, teda tak, že by nebol náležite zistený skutkový stav veci, súd
by napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie práve za účelom
doplnenia skutkového stavu veci. Takáto situácia v tomto prípade nenastala, nakoľko správne orgány
oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav veci a správne rozhodli o tom, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno na dodanie prác od dnes už zaniknutej spoločnosti ARCHA - plus s.r.o..

Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie. Správa dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho úradnej činnosti.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou odsekov 3 a 7.
Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané.

V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom záveru daňových orgánov, že neboli predložené relevantné
dôkazy o tom, že práce boli dodané, tak, ako to bolo uvedené v predložených dokladoch od žalobcu,
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc na § 29 ods. 8 zákona o správe daní, v zmysle
ktorého dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, pričom tento však v priebehu daňovej kontroly
nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by dokazovali skutočný
priebeh fakturovaných prác spoločnosťou ARCHA - plus s.r.o. či už priamo (spoločnosť nemala žiadnych
pracovníkov), alebo subdodávateľským spôsobom od p. L..

Ani dôkazy, ako výpoveď p. L. O., ako aktuálneho spoločníka spoločnosti MAXI FRUIT a vtedajšieho
zamestnanca žalobcu, či p. S. v rámci navrhnutého výsluchu, a rovnako ani výpoveď získaná
konfrontáciou p. G. a p. L. by podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci nevniesli
relevantné skutočnosti preukazujúce skutočné dodanie prác spoločnosťou ARCHA - plus s.r.o. pre
žalobcu. Rovnako tak treba konštatovať, že výpoveď p. K. a p. S. v prospech tvrdeniu žalobcu nijako
neprispela.

K žalobcom tvrdenému procesnému pochybeniu, resp. pochybeniam Najvyšší súd Slovenskej republiky
uvádza, zhodne s názorom krajského súdu, že hoci išlo o vadu daňového konania, táto nemala zásadný
vplyv na závery daňových orgánov, nakoľko nesvedčila žalobcovi. Zo strany správcu dane a žalovaného
išlo o naplnenie legitímnosti zákonom o správe daní sledovaného cieľa, t.j. zabezpečenia fiškálnych
záujmov štátu. Preto uvedený postup krajského súdu v danej veci nevybočil z rámcov legálnosti a
zákonnosti a nemal charakter svojvoľnosti a arbitrárnosti.

Nad rámec odôvodnenia krajského súdu treba uviesť, že najvyšší súd v minulosti rozhodoval právnu
vec skutkovo a právne takmer identickú medzi totožnými účastníkmi ako v tomto prípade, konkrétne ide
o rozhodnutie sp. zn. 8Sžf/68/2013 z 30.10.2014, pričom týmto rozhodnutím súd potvrdil rozhodnutie



krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do
pozornosti, že od orgánov verejnej moci, tzn. aj od súdov sa vyžaduje, aby dodržiavali kontinuitu
svojho rozhodovania. V praxi to znamená, že súd pri rozhodovaní o skutkovo zhodných prípadoch by
mal rozhodovať podľa ustálenej judikatúry, resp. aj v intenciách predtým prijatých rozhodnutí (pozri
8Sžf/4/2014).

V zmysle citovaného princípu právnej istoty a tým predvídateľnosti práva či legitímneho očakávania
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevidí legitímny dôvod, pre ktorý by sa mal od svojho rozhodnutia sp.
zn. 8Sžf/68/2013 (na krajskom súde predtým sp. zn. 1S/137/2012) odchýliť pri skutkovo rovnakej veci
iba z dôvodu, že krajský súd v inom senáte vo veci pod sp. zn. 4S/88/2012 dňa 31.01.2014 (tak ako na to
upozornil žalobca vo svojom podaní zo dňa 10.12.2014) rozhodol tak, že vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, z dôvodu, že procesné pochybenie (§ 15 ods. 5 zákona o správe daní) ako vada sama o sebe
má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Tak isto nemá pre toto rozhodnutie relevanciu skutočnosť,
že daňové orgány prvého stupňa (Daňový úrad Bratislava) po vrátení veci zo strany krajského súdu
vo veci 4S/88/2012 doplnili dokazovanie a takto získané dôkazy vyhodnotili inak, t.j. na základe ich
iného uváženia dospeli k inému záveru, t.j. že práce boli vykonané spoločnosťou ARCHA - plus s.r.o.
To isté platí i pre rozhodnutia krajského súdu vo veciach pod sp. zn. 5S/200/2012 zo dňa 27.01.2015
a 5S/201/2012 zo dňa 24.02.2015, na ktoré upozornil žalobca vo svojom podaní zo dňa 09.04.2015, v
ktorých krajské súdy, odvolávajúc sa práve na rozhodnutie 4S/88/2012 a jeho následky v novom konaní,
taktiež zrušili napadnuté rozhodnutia a vec vrátili na ďalšie správne konanie. V týchto rozhodnutiach
krajský súd konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodnutí 8Sžf/68/2013 zo dňa
30.10.2014 nemal vedomosť o novom rozhodnutí správcu dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky
pripomína, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je viazaný názorom
krajského súdu a ani daňových orgánov, ale výlučne zákonom a ustálenou judikatúrou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napokon dodáva, že pokiaľ si platiteľ DPH uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne
uskutočnené, a to práve osobou na faktúre, nakoľko zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal splnenie podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil (5Sžf/32/2011, str. 6).

Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak vychádzalo zo správneho posúdenia veci a jeho postup bol
súladný s týkajúcou sa právnou úpravou. Rovnako zákonne postupoval i súd konajúci v prvom stupni.

Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 246c ods.
1, § 224 ods. 1 a § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania
nepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012201088)

  1. 10. 12. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/197/2012 z 10. 12. 2013
  2. 17. 2. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/54/2014 z 17. 2. 2016 (toto rozhodnutie)