KAUZIS.SK
UznesenieNajvyšší súd SR25. 5. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/48/2014 z 25. 5. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 5Sžo/48/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200847.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200847
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200847.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. H.F., V., proti žalovanému: Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07193/2013/B622-SV/z.15078/Pek zo dňa 1. marca
2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/116/2013-63 zo
dňa 22. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/116/2013-63 zo dňa
22. mája 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, že žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu
dňa 02.05.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07193/2013/B622-SV/
z.15078/Pek zo dňa 01.03.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové
rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline, odboru štátnej stavebnej správy č. 2012/01264/
Mal zo dňa 05.11.2012. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán v konaní o návrhu
na vyvlastnenie vlastníckeho práva pre líniovú stavbu „R 3 Trstená - obchvat“ podaným Národnou
diaľničnou spoločnosťou, a.s. Bratislava vyvlastnil spoluvlastnícke právo k pozemku parc.č. 3470/65.

Výzvou zo dňa 14.06.2013 doručenou žalobcovi dňa 01.07.2013 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 15
dní pod následkom zastavenia konania doložil do súdneho spisu plnomocenstvo udelené advokátovi
na zastupovanie žalobcu v tomto konaní. Na výzvu reagoval žalobca podaním z 08.06.2013, v ktorom
uviedol, že Centrum právnej pomoci zamietlo jeho žiadosť o poskytnutie právnej pomoci z dôvodu
nesplnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
tak, že ho zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, pričom mu uložil, aby opätovne vyzval
žalobcu, aby požiadal o zabezpečenie právnej pomoci Centrum právnej pomoci.

Krajský súd v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu, uložil žalobcovi
uznesením č.k. 1S/116/2013-56 zo dňa 10.04.2014, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia predložil originál plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie žalobcu v konaní.
Žalobca reagoval listom doručeným krajskému súdu dňa 15.05.2014, v ktorom uviedol, že zasiela súdu
žiadosť na právne zastúpenie zo dňa 05.05.2014 ako aj odpoveď zo dňa 06.05.2014 na jeho žiadosť.



Z predložených písomných dôkazov krajský súd zistil, že dňom 05.05.2014 žalobca požiadal
advokáta JUDr. Jozefa Veselého o bezplatné právne zastúpenie, ktorý mu odpovedal, že bezplatné
právne zastúpenie mu neposkytne, ale poskytne mu právne zastupovanie za zníženú odmenu 50%.
Splnomocnenie pre uvedeného advokáta žalobca do spisu nezaložil, rovnako nezaložil dôkaz o tom, že
požiadal Centrum právnej pomoci o opätovné poskytnutie právnej pomoci.

Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia je možné odstrániť tým, že žalobca si zvolí
kvalifikovaného zástupcu a riadne plnomocenstvo doloží k žalobe. Žalobca bol v uznesení krajského
súdu opätovne poučený o nutnosti doložiť do spisu plnomocenstvo, čo neurobil. Preto krajský súd
konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., s použitím § 246c O.s.p..

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
zrušil uznesenie krajského súdu. Uviedol, že v konaní došlo k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a
to, že mu postupom krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, i napriek tomu, že splnil to,
čo od neho krajský súd požadoval. V prílohe zaslal kópiu listu, ktorým sa opakovane uchádza o právnu
pomoc cez Centrum právnej pomoci.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k právnemu záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Najvyšší súd zo súdneho spisu zistil, že Centru právnej pomoci bola doručená žiadosť žalobcu o
poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Centrum právnej pomoci o nej rozhodlo rozhodnutím zo dňa
11.06.2014, č. 2N6587/2014-KAZH tak, že žiadosti z dôvodov nesplnenia požiadavky hmotnej núdze
nevyhovelo. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal.

Z tohto dôvodu, uznesením najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sžo/48/2014 zo dňa 24.07.2014 najvyšší súd
prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. až do právoplatného rozhodnutia vo veci nároku na
bezplatnú právnu pomoc žalobcu Centrom právnej pomoci.

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžo/131/2015 zo dňa 31.03.2016 bol
potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23Sp/12/2015-14 zo dňa 27. marca 2015.
V dôvodoch potvrdzujúceho rozsudku bolo okrem iného uvedené, že „odporca v predmetnej veci
posudzoval otázku materiálnej núdze navrhovateľ na základe jeho žiadosti o poskytnutie bezplatnej
právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový stav z hľadiska
splnenia všetkých zákonných podmienok. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených navrhovateľom
vyplynulo, že započítateľný príjem navrhovateľa ako žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4
násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a tiež 1,6-násobok životného minima pre dve
plnoleté osoby v mesiaci podania žiadosti, teda v júni 2014 a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch,
dospel k právnemu záveru, že navrhovateľa nie je možné považovať za osobu v materiálnej núdzi
majúcej právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z..“

Na základe vyššie uvedenej právoplatne rozhodnutej veci pokračoval najvyšší súd v konaní a dospel k
právnemu záveru, že uznesenie krajského súdu o zastavení konania z dôvodu nedostatku obligatórneho
právneho zastúpenia žalobcu je vecne správne.

Žalobca mal dostatočný časový priestor na zabezpečenie si advokáta, čo ani napriek výzvam krajského
súdu nevyužil. Podmienky na bezplatné právne zastúpenie nesplnil (viď rozsudok najvyššieho súdu sp.
zn. 8 Sžo/131/2015). Nedostatok právneho zastúpenia je síce odstrániteľnou vadou konania, pričom
však jej neodstránenie má za následok zastavenie konania.

Podľa § 250a O.s.p., žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám,
alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná
príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného



poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce
a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu
a doplnkovej ochrany.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Na základe vyššie uvedeného, nezostávalo najvyššiemu súdu nič iné, ako uznesenie krajského súdu o
zastavení konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal..

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1S/116/2013

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1013200847