Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 6Sžo/24/2015 1013201859 28. 09. 2016 JUDr. Alena Adamcová ECLI:SK:NSSR:2016:1013201859.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: AZUR REIZEN Slovakia, a.s., so sídlom Grosslingova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 43 797 903, zastúpeného advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, za ktorú koná JUDr. Richard Hulín, advokát a konateľ, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, IČO: 17 331 927, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0312/99/2013 zo 14. augusta 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/247/2013-75 z 20. novembra 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/247/2013-75 z 20. novembra 2014 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0312/99/2013 zo 14. augusta 2013, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0522/01/2012 z 11. marca 2013 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) žalobcovi uložená pokuta 1.500,- € pre porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, lebo 1. uprel právo spotrebiteľovi - predávajúci vo Všeobecných obchodných podmienkach CK AZUR REIZEN, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť cestovnej zmluvy medzi CK AZUR REIZEN Slovakia, s.r.o. a objednávateľom platných od 1. novembra 2011 na sezónu 2012, dojednal zmluvnú podmienku v čl. 5) Práva a povinnosti objednávateľa, bod 5.12: „Objednávateľ má právo uplatniť si nárok na reklamáciu a to vo vlastnom mene alebo na základe plnej moci v mene iných osôb. Reklamácia musí byť doručená v písomnej forme na adresu sídla CK AZUR REIZEN bezodkladne po návrate z dovolenky, pretože v
opačnom prípade môžu nastať komplikácie s dôkazovým materiálom, najneskôr však do 3 mesiacov od skončenia zájazdu. Ku každej reklamácii musí byť predložené písomné potvrdenie od delegáta...“, čím uprel spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie, nakoľko prijatie reklamácie nie je možné podmieňovať predložením písomného potvrdenia od delegáta. 2. uprel právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách - predávajúci vo Všeobecných obchodných podmienkach CK AZUR REIZEN, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť cestovnej zmluvy medzi CK AZUR REIZEN a objednávateľom, platných od 1. novembra 2011 na sezónu 2012, dojednal zmluvnú podmienku v čl. 5) Práva a povinnosti objednávateľa, bod 5.11: „Objednávateľ je povinný bezodkladne oznámiť všetky zistené nedostatky a chyby priamo na mieste ich vzniku písomne zástupcovi, resp. delegátovi CK AZUR REIZEN a poskytnúť súčinnosť potrebnú k ich odstráneniu, aby mohla byť v rámci možností vykonaná eventuálna náprava. O uplatnení tejto povinnosti je potrebné vykonať písomný záznam v spolupráci so zástupcom CK AZUR REIZEN. V prípade, že tak objednávateľ neurobí, dochádza k zániku nárokov objednávateľa. Prípadné nedostatky môžu byť oznámené tiež na recepcii hotela, prípadne recepciou potvrdené“, ktorá vylučuje alebo obmedzuje práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, čím uprel spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami, nakoľko nevykonanie písomného záznamu o uplatnení uvedenej povinnosti v spolupráci so zástupcom CK, nemôže mať za následok zánik nárokov objednávateľa, ale len sťaženie dôkaznej situácie pri uplatňovaní zodpovednosti CK. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu mal nesporne za preukázané, že počas kontroly vykonanej inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie dňa 22. augusta 2012 v prevádzkami CK AZUR REIZEN, Drieňová l/H, Bratislava, zameranej na prešetrenie podnetu spotrebiteľa evidovaného na inšpektoráte pod č. 1132/2012 bolo zistené, že vo Všeobecných obchodných podmienkach CK AZUR REIZEN, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť cestovnej zmluvy boli dojednané vyššie citované podmienky v čl. 5 pod bodmi č. 5.11 a č. 5.12. Prvostupňový súd zhodne so žalovaným skonštatoval, že takto dojednanou zmluvnou podmienkou v bode č. 5.11, čl. 5) Všeobecných zmluvných podmienok, žalobca uprel spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Nevykonanie písomného záznamu o uplatnení uvedenej povinnosti v spolupráci s delegátom, resp. iným zástupcom CK, nemôže mať za následok zánik nárokov objednávateľa. Uvedená podmienka má za následok sťaženie uplatnenia si reklamácie u žalobcu. Tiež dojednanou zmluvnou podmienkou v bode 5.12, čl. 5) Všeobecných zmluvných podmienok, podľa názoru krajského súdu, žalobca uprel spotrebiteľovi právo na uplatnenie si reklamácie, nakoľko prijatie reklamácie podmieňoval predložením písomného potvrdenia od delegáta. Uviedol, že za zistené nedostatky, ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá žalobca. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s konštatovaním žalovaného, že žalobca preukázateľne porušil zákonom stanovené povinnosti. Zo zákona o ochrane spotrebiteľa jasne vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pred ukladaním povinností zo strany predávajúceho nad rámec zákona. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca porušil povinnosť a upieral spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, keď v zmluvných podmienkach uvádzal neprijateľnú podmienku, čo bolo prvostupňovým správnym orgánom preukázané. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím ho žalobca v danom prípade jednostranne znevýhodnil. Uplatnenie uvedených podmienok mohlo poškodiť spotrebiteľov a uložiť im povinnosť bez právneho dôvodu. Pokiaľ cieľom žalobcu bolo prostredníctvom úpravy zmluvných podmienok predchádzať situáciám, ktoré ho poškodzujú, mal zabezpečiť, aby takáto úprava bola v súlade so zákonom a výklad podmienok neumožňoval ich aplikáciu aj na situácie, ktoré by spotrebiteľov mohli ukrátiť na ich právach vyplývajúcich z právnych predpisov. Uviedol, že charakter uvedených porušení povinností žalobcu má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie, alebo tým, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že vyššie uvedené zmluvné podmienky sa nachádzali v zmluvách, obsah ktorých spotrebiteľ nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť. Takto dojednaná zmluvná podmienka vylučuje, alebo obmedzuje práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady, alebo zodpovednosti za škodu, čím žalobca uprel spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami.
Krajský súd sa s námietkou žalobcu, že žalovaný správny orgán nedostatočne a nespoľahlivo zistil skutočný stav veci, nestotožnil. Práve naopak mal za to, že správny orgán skutkový stav spoľahlivo zistil a jeho protiprávnosť nepochybne preukázal. Výšku uloženej pokuty považoval krajský súd za primeranú s ohľadom na zistený skutkový stav. O výške pokuty bolo rozhodnuté podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá môže byť správnym orgánom uložená až do výšky 66.387,83 Eur. Pri určení výšky pokuty správny orgán v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa správne prihliadol na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností. Tiež prihliadol na skutočnosť, že upieraním práv spotrebiteľovi, ako aj ukladaním povinností nad rámec zákona, boli porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán vzal do úvahy skutočnosť, že účel právnych predpisov poskytujúci spotrebiteľom uzatvárajúcim spotrebiteľské zmluvy zvýšenú ochranu, nebol z dôvodov porušenia povinnosti splnený. Charakter protiprávneho konania je o to závažnejší, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť majetkovú ujmu tým, že naruší, alebo môže narušiť jeho ekonomické správanie tak, že urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Pri určovaní výšky postihu bolo prihliadnuté na celkový počet podmienok, ktorých rozpor s právnymi predpismi bol zistený, ako aj na skutočnosť, že tieto podmienky sa nachádzali v zmluvách, ktorých obsah spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti bez právneho dôvodu spotrebiteľovi, krajský súd uviedol, že následkom protiprávneho konania v tomto prípade bolo porušenie práva spotrebiteľa chráneného dotknutým zákonným ustanovením, ako aj práva na ochranu ekonomických záujmov. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočnosti, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa a to vytvorením nerovnováhy vo vzájomných vzťahoch použitím podmienok, ktoré môžu spotrebiteľov pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, v konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/247/2013-75 z 20. novembra 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo sám zmenil napadnutý rozsudok tak, že vysloví, že konaním žalobcu neboli porušené citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a zrušil uloženie pokuty alebo znížil vzhľadom na charakter a závažnosť protiprávneho konania výšku uloženej pokuty alebo aby rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil v celom rozsahu. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa jeho názoru krajský súd a žalovaný zvolili neprimerane extenzívny výklad zákona, ktorý na žalobcu kladie neprimerané podmienky. Nestotožnil sa s názorom súdu, že dojednanou zmluvnou podmienkou v bode č. 5.11 čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok žalobca uprel spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a tiež s tým, že dojednanou zmluvnou podmienkou v bode č. 5.12, čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok žalobca uprel spotrebiteľovi právo na uplatnenie si reklamácie, nakoľko prijatie reklamácie podmieňoval predložením písomného potvrdenia od delegáta. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že body č. 5.11 a č. 5.12 nemôžu byť kvalifikované ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom vylučovali, alebo obmedzovali práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škody. Rovnako sa na základe takto koncipovaných podmienok nijakým spôsobom nemôže oslabiť pozícia spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o podaní reklamácie, keďže sa zaoberá každou podanou reklamáciou klientov individuálne bez ohľadu na to, či klient reklamujúci akékoľvek služby predloží reklamačný protokol alebo nie. Práve naopak písomné vyhotovenie protokolu má poskytnúť ochranu spotrebiteľovi pri vybavovaní reklamácie a
zabezpečiť tak zjednodušenie a zrýchlenie postupu vybavenia podanej reklamácie, resp. predísť sťaženiu dôkaznej situácie a teda pomôcť spotrebiteľovi. Žalobca poukázal na ustanovenia § 741i, druhú a tretiu vetu zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a § 741i ods. 2 OZ a na znenie komentára k OZ k uvedeným ustanoveniam, z ktorého uviedol, že: „Zo zákona nevyplýva, ako má cestovná kancelária odstrániť následky vadne poskytnutého plnenia. Tieto následky možno vyvodiť z ustanovenia § 507 OZ, pravda, s prihliadnutím na to, že vadne poskytnuté služby možno vôbec nejakým spôsobom napraviť. Do úvahy teda prichádza poskytnutie iného dodatočného plnenia, aby plnenie cestovnej kancelárie bolo v súlade so zmluvou alebo doplnenie plnenia tým, čo v poskytnutom plnení chýbalo (napr. výmena hotelovej izby, ktorá nespĺňa podmienky podľa zmluvy za inú izbu v tom istom alebo v inom hoteli bez povinnosti doplatiť prípadný cenový rozdiel). Ak by si objednávateľ uplatňoval iné práva vyplývajúce zo zmluvy (napr. právo na poskytnutie zľavy, poskytnutie celkom nového plnenia bezodplatne alebo právo na náhradu škody), musel by postupovať podľa § 741i ods. 2 OZ.... O uplatnení práva je potrebné vyhotoviť písomný záznam v spolupráci s poskytovateľom služby alebo zástupcom cestovnej kancelárie. V tomto zázname sa uvedú plnenia, ktoré objednávateľ považuje za vadne poskytnuté. Súčasne by sa mal uviesť aj druh uplatneného práva. Záznam o reklamácii je dôležitým dôkazným prostriedkom, na základe ktorého môže objednávateľ uplatňovať ďalšie práva voči cestovnej kancelárii po návrate domov. Predpokladom uznania nárokov uvedených v § 741i ods. 2 OZ je predloženie tohto písomného záznamu...Objednávateľ musí reklamáciu uplatniť v cestovnej kancelárii písomne. Súčasťou reklamácie je i záznam, ktorý o uplatnení práva treba vyhotoviť v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie, ktorý bol na mieste poskytnutia vadného plnenia.“ (FEKETE, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2011. 2. str. 2222). Žalobca mal za to, že sporné body článku 5 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, a to bod č. 5.11 a č. 5.12 plne reflektujú vyššie citované zákonné ustanovenie, ktoré upravuje povinnosť objednávateľa uplatniť právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie a následne vyhotoviť záznam z miesta poskytnutia vadného plnenia (reklamačný protokol), ktorý slúži na uplatnenie reklamácie, a teda body č. 5.11 a č. 5.12 nie sú v rozpore so zákonom a nijakým spôsobom neupierajú práva spotrebiteľa. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/153/2007 z 26. februára 2008, z ktorého citoval: „Je potrebné zdôrazniť, že reklamačný protokol slúži na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vadne poskytované služby a na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ v zmysle § 741i ods. 2 je povinný predložiť písomný záznam urobený podľa odseku 1 citovaného ustanovenia.“ Záverom uviedol, že správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie vecí a rozhodnutie. Rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v časti uloženia pokuty je neprimerané vzhľadom na charakter a závažnosť, ako aj následky porušenia povinnosti, ktorá bola predmetom kontroly žalovaného a podkladom pre rozhodnutie o uložení sankcie. III. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení z 27. januára 2015, v ktorom poukázal na svoje stanovisko k žalobe z 20. novembra 2013. Uviedol, že po opätovnom zhodnotení procesného postupu, ako aj rozhodnutia o merite veci, si nie je vedomý žiadneho porušenia zákona. Žalobca je postihovaný za upieranie práv spotrebiteľov na uplatnenie reklamácie, nakoľko prijatie reklamácie podmieňoval predložením písomného potvrdenia delegáta. Rovnako upieral spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami, nakoľko nevykonanie písomného záznamu o uplatnení uvedenej povinnosti v spolupráci so zástupcom CK nemôže mať za následok zánik nárokov objednávateľa, ale len sťažovanie dôkaznej situácie pri uplatňovaní zodpovednosti CK. Uviedol, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím je spotrebiteľ jednostranne znevýhodnený. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, ako aj na § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré poskytujú ochranu pred neprijateľnými podmienkami.
Záverom žalovaný zastal názor, že rozhodnutie č. SK/0312/99/2013 zo 14. augusta 2013 bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci, v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28. septembra 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa čl. 1 ods. 1 <. veta prvá ústavy, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 <. ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Senát odvolacieho súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil alebo zrušil.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, pričom duplicitné opakovanie pre účastníkov známych faktov v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu považuje za nadbytočné. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné. Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - preskúmať zákonnosť postupu a horeoznačeného rozhodnutia žalovaného, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie vo veci sankčného postihu žalobcu za porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 3 ods. 3 cit. zákona, potvrdil. Za účelom posúdenia opodstatnenosti žaloby bolo potrebné skúmať, či boli splnené zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu. Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods. 2, písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. d) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu.
Podľa § 741i ods. 1 OZ, cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. Podľa § 741i ods. 2 OZ, ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku 1. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov žalobcu konštatuje, že krajský súd sa vecne správne a dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami. V posudzovanej veci bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť existenciu súladu podmienok č. 5.11 a č. 5.12 uvedených v čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu (platných od 1. novembra 2011 na sezónu 2012 a tvoriacich neoddeliteľnú súčasť cestovnej zmluvy medzi žalobcom a objednávateľom) so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo potrebné skúmať či uvedené podmienky nevylučujú alebo neobmedzujú práva spotrebiteľa a či spĺňajú charakter neprijateľných podmienok, ktoré sú zakázané v spotrebiteľských zmluvách. Zo znenia podmienky č. 5.11 vyplýva, že v prípade nepredloženia písomného záznamu spísaného v spolupráci so zástupcom CK dochádza k zániku nárokov objednávateľa. Z tejto podmienky je zrejmé, že v prípade, ak si objednávateľ zájazdu uplatní reklamáciu bez písomného záznamu, bude neúspešný, nakoľko jeho nároky zanikli. Rovnako to platí vo vzťahu k podmienke č. 5.12, a to v prípade keď spotrebiteľ k reklamácii nepredloží písomné potvrdenie delegáta. Prijatie reklamácie nemožno podmieňovať predložením písomného potvrdenia od delegáta. Uvedené podmienky sú aj podľa názoru senátu najvyššieho súdu neprijateľné. Žalobca totiž vôbec neráta so situáciami, ktoré môžu nastať nepredvídateľne, kedy nebude možné z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov spísať predmetný záznam a tak dôjde k nemožnosti predloženia písomného potvrdenia delegáta, resp. zástupcu CK pri prípadnej reklamácii spotrebiteľa. Objektívne dôvody zahŕňajú situácie, ktoré môžu vzniknúť bez zavinenia žalobcu, napr. živelné pohromy (požiar hotelového objektu) alebo iné znemožnenie spísať reklamáciu na mieste pobytu, resp. dovolenky pôsobením vyššej moci (vis maior). Subjektívnym dôvodom môže byť neochota delegáta spísať záznam o vzniknutých vadách, neprítomnosť delegáta v danom čase na mieste. Uvedená problematika nie je riešená vo Všeobecných obchodných podmienkach cestovnej zmluvy a žalobca s nimi nerátal pri ich zostavovaní. Na základe týchto skutočností sa javí značná nerovnováha v právach spotrebiteľa vo vzťahu k cestovnej kancelárii ako podnikateľovi, a to v neprospech spotrebiteľa. S danými okolnosťami neráta ani samotný Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 741i, ktorý naviac následky v prípade absencie písomného záznamu neupravuje. Pokiaľ žalobca vo viacerých jeho podaniach tvrdil, že sa zaoberá každou podanou reklamáciou klientov individuálne bez ohľadu na to, či klient reklamujúci akékoľvek služby predloží reklamačný protokol, alebo nie, toto jeho tvrdenie sa s poukazom na citované znenie podmienok pod bodmi č. 5.11 a č. 5.12 v čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok, javí pre účely tohto konania ako bezpredmetné. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/153/2007 z 26. februára 2008 uvádzaného žalobcom v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že tam uvedené konštatovanie o funkcii reklamačného protokolu pri uplatňovaní práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vadne poskytované služby sa vzťahuje na porušenie povinnosti podnikateľa vybaviť reklamáciu v lehote 30
dní od jej uplatnenia, resp. rieši moment začiatku plynutia uvedenej lehoty na vybavenie uplatnenej reklamácie za vadne poskytnuté služby, nerieši však situáciu chýbajúceho reklamačného protokolu. K druhej odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa výšky uloženej pokuty, odvolací súd po posúdení úvahy správneho orgánu s prihliadnutím na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností, dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď na základe skutkových zistení, ktorými mal preukázanú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok porušujúcich práva spotrebiteľov, pristúpil k uloženiu sankcie. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk (66.387,83 €) a žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,- € na základe správnej úvahy, ktorá je obsahom rozhodnutia, rozhodol žalovaný v rozsahu rozpätia zákonom predpokladanej výšky sankcie, pričom uložená sankcia spĺňa aj preventívnu a represívnu funkciu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok relevantných skutkových zistení na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil, z ktorých dôvodov žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v rámci prieskumnej svojej právomoci potvrdil prvostupňové rozhodnutie, vychádzajúc z rovnakého skutkového stavu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu záver žalovaného správneho orgánu vyslovený v odôvodnení jeho rozhodnutia zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca konaním kladeným mu za vinu porušil právne povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré porušenia zodpovedá. Ani ďalšiu žalobcovu bližšie nešpecifikovanú námietku ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu veci nebolo možné považovať za dôvodnú. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. a s § 492ods. 2 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech vo veci, náhradu trov tohto konania nepriznal. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.