KAUZIS.SK
UznesenieNajvyšší súd SR24. 10. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/106/2014 z 24. 10. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2016, sp. zn. 8Sžf/106/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1014201022.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/106/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201022
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201022.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: KECKA, s. r. o., so sídlom Okružná 3239,
Modra, IČO: 46 664 866 (právny nástupca La Bottine 2, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 11, Bratislava,
IČO: 46 665 331), zastúpeného Advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom
Gorkého 6, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9103309/5/1471546/2014 zo dňa 11.
apríla 2014, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/127/2014-44 zo
dňa 03. septembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/127/2014-44 zo dňa 03. septembra 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 1S/127/2014-44 zo dňa 03. septembra 2014
podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o žalobe
žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 9103309/5/1471546/2014 zo dňa 11. apríla 2014. Krajský
súd uviedol, že žalobca napadol prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré v zmysle § 247 ods. 2
OSP nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Zdôraznil, že žalobca podal na súd žalobu
na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa predčasne, nakoľko voči žalobou
napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom bude rozhodovať nadriadený správny orgán, teda
správna žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo
právoplatnosť po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo
(§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP s použitím § 246c OSP).

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobca
a žiadal, aby súd v konaní pokračoval a nariadil pojednávanie. Namietal, že žalobu proti rozhodnutiu
správneho orgánu podal z dôvodu, že orgán podané odvolanie odmietol a považuje ho za nepodané,
nakoľko nebolo podané do elektronickej podateľne. Mal za to, že odvolaním sa teda nadriadený správny
orgán nebude zaoberať a nebude o ňom ani rozhodovať. Ďalej tvrdil, že nakoľko osemdňová lehota na
podanie odvolania uplynula a na odvolanie sa hľadí ako na nepodané, predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Podanie iného odvolania nie je možné. Dal do pozornosti, že skutočnosť, že odmietnutie
odvolania pre taký dôvod bolo neoprávnené, už potvrdil iný súd v rovnakej veci iného žalobcu proti
Daňovému úradu Bratislava.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP.

Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však
negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov
podliehajúcich súdnemu prieskumu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je
potrebné mať na zreteli aj charakter napádaného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 244 ods. 3, § 247
ods. 2 OSP, teda či ide o rozhodnutie, ktoré
- bolo vydané v správnom konaní,
- zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo dotýka
práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb,
- po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad) nadobudlo právoplatnosť.

Žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné
napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým
bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4
OSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré
nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná
v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa
ustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie
samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste
preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán.

Od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby
v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 OSP (dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu,
ktorý rozhodoval v poslednom stupni).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca podal žalobu o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9103309/5/1471546/2014 zo dňa 11. apríla 2014,
ktorým tento podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty určil žalobcovi ako
žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 340
000 € na obdobie 12 mesiacov.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca dňa 29. apríla 2014 podal odvolanie proti napadnutému
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom tento sa s ním vysporiadal oznámením č.
9103309/5/1900606/2014/Pešk zo dňa 14. mája 2014, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za
nepodané, nakoľko v zmysle § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov bol žalobca povinný od 01. januára 2014 doručovať všetky podania
elektronickými prostriedkami.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Bratislave, že žalobca v žalobe napadol
prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok - odvolanie. Nešlo teda
o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou v správnom súdnictve (druhá hlava
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku). Nebola splnená základná podmienka konania podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 2 OSP), ktorá umožňuje preskúmavať
právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov.

Odvolacia námietka žalobcu, spočívajúca v tvrdení, že odvolaním žalobcu zo dňa 29. apríla 2014
proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 9103309/5/1471546/2014 zo dňa 11. apríla 2014
sa nadriadený správny orgán zaoberať nebude a nebude o ňom ani rozhodovať, nebola spôsobilá
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v zmysle ustálenej súdnej praxe sa už
niekoľko rokov za spôsobilý predmet súdneho prieskumu považujú aj listy s charakterom rozhodnutia
vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené



v ustanovení § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Preto mal
žalobca možnosť napadnúť žalobou podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
vyššie uvedené oznámenie Daňového úradu Bratislava.

V prípade žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ide o rozhodnutie, ktoré
samo osebe nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Krajský súd v Bratislave preto postupoval
správne, keď konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP zastavil. Vychádzajúc z uvedených
skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/127/2014-44 zo dňa 03. septembra 2014 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).

Na margo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že návrhom žalobcu na zmenu účastníka zo
dňa 20. októbra 2014 nebolo potrebné sa zaoberať. V návrhu uviedol, že pôvodný žalobca spoločnosť
La Bottine 2, s.r.o. zanikol dňa 22. júla 2014 dobrovoľným výmazom z Obchodného registra v dôsledku
zlúčenia so spoločnosťou DANEA 1, s.r.o. (od 21. mája 2015 zapísaná v Obchodnom registri pod
obchodným menom KECKA, s. r. o.), ktorá sa stáva jej právnym nástupcom. Nakoľko v prejednávanej
veci došlo k univerzálnej sukcesii, kedy spoločnosť DANEA 1, s.r.o. vstúpila do postavenia žalobcu
priamo zo zákona, súd o jej vstupe do konania nerozhoduje.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia
§ 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a
žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.
júla 2016.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1S/127/2014

    potvrdené