KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieNajvyšší súd SR26. 4. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/112/2014 z 26. 4. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 3Sžf/112/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1014201176.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/112/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201176
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201176.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: MANUFAKTURING ERES s.r.o.,
Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 249 838, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32,
Bratislava, v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/147/2014-22 zo dňa 8. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/147/2014-22 zo dňa
8. septembra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 15 dní
odo dňa doručenia tohto rozhodnutia predložil v zmysle ustanovenia § 250a Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) originál plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní,
prípadne doklad preukazujúci, že jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho bude na súde konať, dosiahol
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Zároveň navrhovateľa poučil o následku
zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP v prípade nevyhovenia súdom uloženej povinnosti.

V danej veci ide o návrh podľa § 250t ods. 1 OSP, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby krajský súd uložil
odporcovi vydať rozhodnutie v konaní o registrácii navrhovateľa za platiteľa dane z pridanej hodnoty,
z titulu jeho právneho nástupníctva zaniknutého platiteľa bez likvidácie, obchodnej spoločnosti ERES
CORP s.r.o., so sídlom v Bratislave.

Uloženie povinnosti ustanovenia právneho zástupcu v tomto konaní krajský súd dôvodil poukazom na
ustanovenia § 250a ods. 3 OSP o povinnosti právneho zastúpenia žalobcu pri podaní správnej žaloby,
pod sankciou zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP.

Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd uznesenie krajského súdu zrušil. Poukázal na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/65/2010 zo dňa 21. apríla 2010, v zmysle ktorých navrhovateľ
v konaní podľa § 250t OSP nemusí byť zastúpený advokátom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 vety prvej OSP v spojení s § 250t ods. 8 OSP a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu o uložení mu povinnosti ustanoviť si pre konanie právneho
zástupcu z radu advokátov je dôvodné a je potrebné mu vyhovieť.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v



konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 8 OSP na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto
časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Primerané použitie ustanovení prvej a druhej hlavy piatej časti OSP na konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy v sebe zahŕňa potrebu zabezpečiť súdnu ochranu zákonom predpokladaných práv a
chráneným záujmom navrhovateľa takým spôsobom, aby účel sledovaný týmto špeciálnym procesným
postupom správneho súdu bol zachovaný a pokiaľ možno, naplnený rýchlou a účinnou nápravou
nezákonného stavu spôsobeného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Preto sa formalistický výklad
krajského súdu, ukladajúci navrhovateľovi povinnosti právneho zastúpenia v konaní proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, javí ako nadmieru rozširujúci a obchádzajúci účel právnej úpravy tohto inštitútu
správneho súdnictva.

Odvolací súd konštatuje, že zastavením konania z dôvodu porušenia súdom uloženej povinnosti
povinného právneho zastúpenia v predmetnom konaní, by sa navrhovateľovi odňala možnosť konať
pred súdom.

V tejto súvislosti možno prisvedčiť vhodnosti poukazu navrhovateľa na skoršie rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 65/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorého právneho výkladu k
inštitútu povinného právneho zastúpenia v konaní podľa § 250t OSP sa odvolací súd aj v tejto veci
pridržiava: „Odvolací súd súčasne zastáva názor, že zákonodarca pre konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nepredpokladal povinné
zastúpenie advokátom a to na základe logického výkladu ust. § 250t ods. 8 O.s.p., v zmysle ktorého sa
ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku použijú na konanie podľa
štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku primerane, ak nie je ustanovené inak. Právne
normy ustanovené v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku povinné právne zastúpenie
priamo nevylučujú, tak ako to je napr. v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (§ 250l ods. 2).“

Odvolací súd dáva do pozornosti legislatívny vývoj v danej otázke, že i de lege ferenda, novým zákonom
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, sa povinné právne zastúpenie v konaní o žalobách proti
nečinnosti orgánu verejnej správy ustanovením § 49 ods. 2 písm. b) v spojení s § 6 ods. 2 písm. e)
explicitne vylučuje.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa
§ 246c ods. 1 OSP a § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci samej, vrátane náhrady trov
konania podľa § 224 ods. 3 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1014201176

  1. 26. 4. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/112/2014 z 26. 4. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 7. 9. 2016Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/147/2014 z 7. 9. 2016zrušené