KAUZIS.SK
UznesenieNajvyšší súd SR23. 2. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/74/2015 z 23. 2. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2016, sp. zn. 6Sžf/74/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:2015200111.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/74/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200111
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2015200111.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PREFA Bytča- Hrabové.SK, s.r.o., so sídlom
Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 31 630 405, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Burian & partners,
s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, zastúpenej JUDr. Martinom Burianom, advokátom, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/515576/2014/5191 z 24. novembra
2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/30/2015-27 z 12. augusta
2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/30/2015-27
z 12. augusta 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým uznesením č. k. 14S/30/2015-27 z 12. augusta 2015 Krajský súd v Trnave (ďalej aj
„krajský súd“) podľa § 138 ods. 1 <. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobcovi
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uznesenia krajský súd vychádzal z obsahu
ustanovenia § 138 ods. 1 <. OSP, ktoré umožňuje vyhovieť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené obidve podmienky, teda odôvodnenosť z pohľadu pomerov
účastníka a zároveň sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva.

V uznesení konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca k svojej žiadosti nepripojil žiadne dôkazy na
preukázanie splnenia požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, t.j. najmä preukazujúce
jeho nepriaznivé majetkové pomery, súd zaslal žalobcovi na vyplnenie tlačivo, ktorého vzor je uverejnený
na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Tlačivo s výzvou na jeho predloženie
v lehote 10 dní bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30. júna 2015. Žalobca však na
predmetnú výzvu súdu v stanovenej lehote nereagoval. Ďalej krajský súd poukázal na skutočnosť,
že konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu
vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne
na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúži, okrem iných, aj
tlačivo, ktoré mu súd doručil a ktoré je tiež dostupné na internete. Nakoľko žalobca nepredložil vyplnené
tlačivo, ktoré mu bolo zaslané súdom, rovnako nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenie o
nepriaznivej situácii, súd nemohol vykonať akékoľvek dokazovanie v tomto smere.



Záverom krajský súd konštatoval, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nepriaznivosti finančných a
majetkových pomerov a preto mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

II.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v lehote ustanovenej zákonom odvolanie a žiadal, aby ho Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že v
krátkej lehote predloží súdu dôkazy preukazujúce jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Následne krajský
súd uznesením č. k. 14S/30/2015-30 z 9. septembra 2015 vyzval žalobcu na doplnenie odvolania tak, že
predloží súdu doklady preukazujúce jeho tvrdenie o nepriaznivých majetkových pomeroch. Uznesenie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24. septembra 2015. Ani na uvedené uznesenie
žalobca nereagoval žiadnym spôsobom.

Keďže odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, súd nevyzýval žalovaného na vyjadrenie
k odvolaniu (§ 209a ods. 1 OSP).

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 <. OSP v spojení s § 246c ods. 1 <.
veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v
odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 <. OSP v spojení s § 246c ods. 1 <. veta prvá OSP) postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 <. veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné priznať úspech.

Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou
podanou na krajskom súde dňa 17. februára 2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100305/1/515576/2014/5191 z 24. novembra 2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Trnava č. 9200303/5/3452277/2014 zo 14. júla 2014, ktorým vyrubil žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 1.940,- Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania
v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške za zdaňovacie obdobie august 2011.

Krajský súd výzvou č. k. 14S/30/2015-12 z 24. februára 2015 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní zaplatil
súdny poplatok za žalobu v sume 70,- € podľa položky č. 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov -
prílohy zákona č. 71/1992 Zb. <. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“).

Uznesením č. k. 14S/30/2015-21 zo 4. mája 2015 krajský súd zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 ZSP,
pretože žalobca súdny poplatok v lehote ustanovenej výzvou nezaplatil.

Žalobca následne podaním doručeným krajskému súdu dňa 17. júna 2015 podal proti uzneseniu o
zastavení konania odvolanie a súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 <.
OSP, ktoré odôvodnil tým, že za účelom uplatnenia svojich práv na súde, ako aj objektívneho zistenia
skutkového stavu a ochrany svojich práv bol nútený podať žalobu, čím sa dostal do situácie, kde na
jednej strane v prípade jej nepodania by bol ukrátený na svojich právach a na strane druhej, v prípade jej
podania je povinný zaplatiť súdny poplatok. Tým sa výrazne komplikuje realizácia ústavou zaručeného
práva na súdnu ochranu. Zároveň v odvolaní uviedol, že dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov
preukáže prostredníctvom listín v zmysle OSP.

Vzhľadom k tomu krajský súd žalobcu výzvou z 23. júna 2015 (č. l. 24) vyzval, aby podanie doplnil a v
lehote 10 dní doručil súdu riadne vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý
navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov pre právnické osoby s tým, že toto
tlačivo krajský súd žalobcovi zaslal. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 30. júna
2015.

Na doručenú výzvu žalobca nereagoval, preto krajský súd uznesením č. k. 14S/30/2015-27 z 12. augusta
2015 žalobcovi pre nesplnenie povinnosti nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.



Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 246c ods. 1 <. veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 138 ods. 1 <. OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 138 ods. 2 O.s.p. v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle,
alebo
b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného,
prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych
poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich
v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od
súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych
poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.

Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne
pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková
situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V
prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového
výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho
konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi
podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia
uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.

O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na
návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové
pomery. Krajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobcu, ktoré je
potrebné nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať.

Podľa § 121 OSP, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa § 125 OSP, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Majetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti a ako konštatoval aj krajský súd, konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je
konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na



zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch
sám preukázal, na čo slúži, okrem iných, aj tlačivo, ktoré mu krajský súd doručil a ktoré je tiež dostupné
na internete.

Keďže žalobca nepreukázal svoje majetkové pomery, krajský súd nemohol vykonať akékoľvek
dokazovanie v tomto smere. Preto bolo správne jeho rozhodnutie nepriznať žalobcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nezavinenej objektívne zlej
finančnej situácii.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa
250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 <. OSP potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po
vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od
súdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 <. OSP v spojení s § 246c
ods. 1 <. veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 <. OSP tak, že žalobcovi ich náhradu pre neúspech v
konaní nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 14S/30/2015

    potvrdené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2015200111)